Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 13, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203083
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119203083.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MárieHlaváčovejasudcovJUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana vo veci navrhovateľa - dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová
2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098 zastúpeného advokátskou kanceláriou Pančišinová & Partners s.r.o.,
Rázusova 49, IČO 52 772 497, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka zo dňa
25.11.2019 a nahradenie súhlasu skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu, o odvolaní dlžníka: FC

VSS Košice, a.s., proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 26R/1/2019 - 1274 zo dňa 19.12.2019
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom zamietol
reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019 a druhým

výrokom nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím reštrukturalizačného
plánu dlžníka predloženého na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - dlžník podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 4.12.2019 navrhol potvrdiť reštrukturalizačný plán dlžníka FC VSS Košice, a.s.,
so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098 predložený schvaľovacej schôdzi konanej dňa

25.11.2019 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Zároveň navrhol nahradiť súhlas skupiny č. „N0 - Štátne
inštitúcie“ pre nezabezpečené nepodmienené pohľadávky s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka.
Prílohou návrhu bola Zápisnica zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.11.2019 spolu s prílohami a
reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019.

3. Dlžník uviedol, že dňa 28.10.2019 veriteľský výbor v zmysle § 144 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej

len ZoKR) schválil reštrukturalizačný plán dlžníka a dňa 25.11.2019 sa konala schvaľovacia schôdza.
O prijatí reštrukturalizačného plánu hlasovalo spolu 6 skupín. Hlasovaním veriteľov došlo k prijatiu
reštrukturalizačného plánu dlžníka vo všetkých skupinách s výnimkou skupiny „č. N0 - Štátne inštitúcie.“
Vzhľadom na uvedené reštrukturalizačný plán dlžníka nebol schválený. Výsledok hlasovania v skupine
veriteľov „č. N0 - Štátne inštitúcie“ bol nasledovný: a) hlasovanie v rámci hláv s výsledkom hlasovania:
1 hlas „za“ a 2 hlasy „proti“, b) hlasovanie v rámci počtu hlasov prítomných veriteľov v danej

skupine: 18.518 hlasov „za“ a 18.504 hlasov „proti.“ Proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasovali
veritelia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa - ústredie. Sociálna poisťovňa
odôvodnila svoj postup tým, že zákon č. 461/2003 Z.z. neumožňuje Sociálnej poisťovni vzdať sa
pohľadávky na poistnom, čo i len v čiastočnom rozsahu a v zmysle § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. Sociálna poisťovňa môže povoliť splátky dlžných súm, ak dôvodne možno predpokladať, že v
období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase

rozhodovania o povolení splátok dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Dlžník poukázal
na skutočnosť, že hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu sa riadi ZoKR a nie zákonom č.461/2003 Z.z. Veriteľovi Sociálnej poisťovni bolo v zmysle reštrukturalizačného plánu priznaných 100
% zistenej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o nejakom vzdaní sa pohľadávky na poistnom.
Ak by Sociálna poisťovňa hlasovala za prijatie plánu, žiadnym spôsobom sa jej postavenie nezhorší.

Navyše Sociálna poisťovňa na výzvu reštrukturalizačného správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesla
žiadne odôvodnené námietky. V súvislosti s hlasovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. nie je
zrejmé, z akých dôvodov tento veriteľ hlasoval proti prijatiu plánu, nakoľko v stanovenej lehote nedoručil
žiadosť o zmenu reštrukturalizačného plánu v zmysle § 145 ZoKR a ani na výzvu reštrukturalizačného
správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesol žiadne odôvodnené námietky. Aj tomuto veriteľovi bolo v

reštrukturalizačnom pláne priznaných 100 % sumy zistenej pohľadávky, preto hlasovaním za prijatie
plánu by sa žiadnym spôsobom postavenie tohto veriteľa nezhoršilo. Dlžník zároveň uviedol, že sú
splnené podmienky na nahradenie súhlasu skupiny č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím plánu v zmysle §
152 ods. 1 ZoKR, ako aj na potvrdenie plánu súdom, pričom nie sú dané dôvody na zamietnutie plánu
podľa § 154 ods. 1 ZoKR.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil, že uznesením
súdu zo dňa 3.4.2019 sp. zn.: 26R/1/2019-292 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 71/2019 dňa
10.4.2019 bolo začaté voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie. Následne uznesením zo dňa 7.5.2019
sp. zn.: 26R/1/2019-307 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 92/2019 dňa 15.5.2019 bola povolená
reštrukturalizáciu dlžníka a súd ustanovil do funkcie správcu HMG Recovery, k.s. so sídlom kancelárie

Alžbetina 41, 040 01 Košice, značka správcu: S1565.

5. Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 28.10.2019 schválil dlžníkom predložený návrh
reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačným správcom bola zvolaná schvaľovacia schôdza
veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 25.11.2019 o 10:00 hod. na adrese Reštaurácia HUMMER, 082 03

Lemešany. Schvaľovacej schôdze sa zúčastnilo 34 veriteľov, z toho 33 veriteľov s celkovým počtom
hlasov 1.025.276 bolo oprávnených na schvaľovacej schôdzi hlasovať. Po otvorení schvaľovacej
schôdze sa konala rozprava a predseda schvaľovacej schôdze oznámil, že veriteľ Sociálna poisťovňa a
veriteľ U. doručili správcovi žiadosť v zmysle § 145 ZoKR. K predmetným žiadostiam zaujal stanovisko
predkladateľ plánu a prítomným žiadateľom bolo umožnené vyjadriť svoje stanovisko.

6. Na schvaľovacej schôdzi sa hlasovalo o schválení predloženého reštrukturalizačného plánu, v
ktorom predkladateľ (dlžník) zaradil všetkých veriteľov so zistenými pohľadávkami do nasledujúcich
šiestich skupín: N1 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými
ani podmienenými pohľadávkami (HRÁČI); N2 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov,

ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (TRÉNERI, MANAŽÉRI); N3 - skupina
pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami
(ZAMESTNANCI); N0 - možní poskytovatelia štátnej pomoci (ŠTÁTNE INŠTITÚCIE); N4 - skupina pre
nezabezpečené pohľadávky spravujúce sa režimom podriadených pohľadávok v zmysle § 95 ods. 3
ZoKR (PODRIADENÍ VERITELIA) a N5 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie

sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (DODÁVATELIA).

7. V skupine N1 za prijatie plánu hlasovalo 10 veriteľov s počtom hlasov 135.065, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali

nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

8. V skupine N2 za prijatie plánu hlasovalo 9 veriteľov s počtom hlasov 161.208, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou

zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.9. V skupine N3 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 13.627, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali

nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

10. V skupine N0 za prijatie plánu hlasoval 1 veriteľ s počtom hlasov 18.518, t.j. 33 % hlasujúcich
v danej skupine a 50,02 % podľa počtu hlasov. Proti prijatiu plánu hlasovali 2 veritelia (Sociálna
Poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) s počtom hlasov 18.504, t.j. 67 % hlasujúcich
v danej skupine a 49,98 % podľa počtu hlasov. Zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu
dlžníka nebol v rámci predmetnej skupiny prijatý, resp. schválený a to nadpolovičnou väčšinou
hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých

zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, pričom plán bol schválený hlasmi, ktoré
predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich
zistených pohľadávok. Tým neboli splnené kumulatívne podmienky podľa § 148 ods. 1 ZoKR a
reštrukturalizačný plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou.

11. V skupine N4 za prijatie plánu hlasovali 3 veritelia s počtom hlasov 621.781, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou

zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

12. V skupine N5 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 56.573, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného

plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

13. Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze súd prvej inštancie zistil, že na výzvu správcu žiaden z
účastníkov reštrukturalizačného plánu nevzniesol odôvodnené námietky.

14. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zápisnica zo schvaľovacej schôdze doručená dňa

28.11.2019 a doplnená o niektoré z príloh dňa 5.12.2019 obsahuje všetky náležitosti a prílohy v zmysle
§ 150 ods. 2 a 3 ZoKR.

15. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 110 ods. 1 a 2, § 132, § 134 ods.
1, §§ 135 až 142, § 146, § 147 ods. 1 až 4, § 148 ods. 1 až 5, § 149, § 150 ods. 1 až 4, § 151

ods. 1 až 3, § 152, § 153 ods. 1, § 154 ZoKR, ktoré upravujú náležitosti reštrukturalizačného posudku,
reštrukturalizačný plán, prípravu plánu, náležitosti plánu, skupiny pre zaradenie pohľadávok veriteľov,
prílohy plánu, schvaľovaciu schôdzu a jej priebeh, väčšinu potrebnú na prijatie plánu, listinu prítomných
a zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, potvrdenie a zamietnutie plánu súdom.

16. Ďalej uviedol, že reštrukturalizácia je účinným opatrením na odvrátenie hroziaceho úpadku
podnikateľskéhosubjektuvkrízovejsituáciizasúčasnejvyššejmieryuspokojeniaveriteľov,akojetomuv
prípade konkurzu a jej podstatou je zachovanie kontinuity výrobného procesu podnikateľského subjektu
a dosiahnutie jeho ekonomickej stabilizácie cestou ozdravných opatrení, a to zákonom predpokladaným
spôsobom. Konkurz je až posledným riešením úpadku a nastupuje až po vyčerpaní iných ekonomických

a právnych opatrení, medzi ktoré patrí aj reštrukturalizácia.

17. Po oboznámení sa s predloženým reštrukturalizačným plánom, návrhom na potvrdenie plánu
a na nahradenie súhlasu jednej zo skupín s prijatím reštrukturalizačného plánu súd prvej inštanciekonštatoval, že reštrukturalizačný plán dlžníka v znení predloženom na schvaľovacej schôdzi konanej
dňa 25.11.2019 neobsahuje obligatórne náležitosti, a to záväznú časť s povinnými náležitosťami
uvedenými v ustanovení § 132 ods. 2 ZoKR a § 139 ods. 1 ZoKR, čo je dôvod na zamietnutie plánu

podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZoKR. Absencia záväznej časti plánu má podľa názoru súdu prvej inštancie
nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, pretože vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom a aké
práva a záväzky by podľa plánu mali jednotlivým účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť,
čo by mohlo byť v rozpore s princípom právnej istoty dotknutých účastníkov plánu.

18. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje ani ďalšie
zákonom vyžadované náležitosti a prílohy, keď opisná časť plánu v zmysle § 135 ods. 1 ZoKR
neobsahujenáležitostiposudku,atopodrobnúcharakteristikupodnikateľskejčinnostidlžníka/§110ods.
1 písm. b) ZoKR/ a podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti
jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s dôvodmi, pre ktoré v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v

prípade vyhlásenia konkurzu /§ 110 ods. 2 písm. c) ZoKR/.

19. Uviedol, že podrobná charakteristika podnikateľskej činnosti dlžníka je síce obsahom kapitoly 2
podkapitoly 2.3 reštrukturalizačného plánu, dlžník sa v nej však obmedzil predovšetkým na vymenovanie
predmetov svojej činnosti a sčasti aj na objasnenie organizačnej štruktúry dlžníka a vývoja počtu

zamestnancov dlžníka. Uvedené bez ďalšieho podľa súdu prvej inštancie nie je možné považovať za
podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka. Táto by mala okrem vymenovania príslušných
živnostenských a iných oprávnení na podnikanie obsahovať podrobný opis toho, čo dlžník vykonáva,
resp. čo je jeho skutočným, hlavných predmetom podnikania, prípadne aj opis vedľajších alebo
príležitostných aktivít dlžníka, jeho podnikateľskej histórie či všeobecné zhodnotenie vývoja odvetvia, v

ktorom dlžníka podniká alebo iné významné skutočnosti.

20. Podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s dôvodmi, pre ktoré v prípade povolenia reštrukturalizácie
možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia

konkurzu je obsahom kapitoly 7 reštrukturalizačného plánu. Predmetná kapitola sa zaoberá odhadom
uspokojenia veriteľov v konkurze a uspokojením veriteľov v reštrukturalizácii, avšak podrobný rozbor
možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód
reštrukturalizácie v predmetnej kapitole absentuje.

21. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle § 135 ods. 1 písm. a) a b) ZoKR je jednou z
obligatórnychnáležitostíopisnejčastiplánuajuvedeniekonkrétnychkritérií,podľaktorýchbolivytvorené
jednotlivé skupiny, ako aj pravidlá, na základe ktorých boli jednotlivé pohľadávky, resp. majetkové práva
zaradené do tej - ktorej skupiny, pričom vymedzenie týchto kritérií v opisnej časti plánu má význam
napríklad v súvislosti s možnosťou účastníka plánu žiadať predkladateľa plánu o zaradenie svojej

pohľadávky, resp. majetkového práva do inej skupiny než ako boli zaradené predkladateľom plánu. Súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vyššie uvedené kritériá spolu s podrobným odôvodnením
súčasťou plánu nie sú. Uvedené môže byť navyše v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov plánu,
nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotliví veritelia zaradení do tej - ktorej skupiny, a teda nie
je možné zistiť, či dotknutí veritelia neboli oproti iným veriteľom, ktorí majú rovnaké postavenie, plánom

zvýhodnení, resp. znevýhodnení, čo mohlo mať vplyv aj na konečné rozhodnutie jednotlivých veriteľov
o tom, či za prijatie plánu budú hlasovať alebo nie.

22. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že porovnaním odhadovaného uspokojenia veriteľov v konkurze
a reštrukturalizácii sa zaoberá kapitola 7 reštrukturalizačného plánu. Z jej obsahu je však zrejmé, že táto

bola vypracovaná pre účely § 110 ods. 2 písm. c) ZoKR, na ktorý odkazuje § 135 ods. 1 ZoKR, nie však
pre účely § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR, keďže uvedená kapitola obsahuje len porovnanie odhadovaného
uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii, a to všeobecne čo sa týka všetkých veriteľov. Toto
porovnanie nebolo vypracované pre každú jednu skupinu osobitne spolu s podrobným zdôvodnením,
tak ako to vyžaduje § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR.

23. Ďalej v reštrukturalizačnom pláne absentuje kapitola s podrobným opisom opatrení potrebných na
dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorých demonštratívny výpočet je uvedený v § 135 ods. 2 písm.
a) až g) ZoKR.24. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že reštrukturalizačný plán neobsahuje jednu z jeho povinných
príloh v zmysle § 142 ZoKR, a to poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka, pričom

predložené priebežné individuálne účtovné závierky neobsahujú všetky povinné súčasti v zmysle § 17
ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a to poznámky.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa zaoberal aj návrhom dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny
č. N0 s prijatím reštrukturalizačného plánu, pričom dospel k záveru, že nahradenie súhlasu predmetnej

skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu nie je vzhľadom na skutočnosť, že plán zamietol, účelné.
Naviac, keďže reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje všeobecné porovnanie právneho postavenia
a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s
ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu
ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, a to vypracované pre každú skupinu osobitne, nevedel tak
súd prvej inštancie posúdiť podľa § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR, či by účastníci plánu zaradení do skupiny

č. N0, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, neboli na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom
by boli v prípade neprijatia plánu.

26. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie
predloženého reštrukturalizačného plánu a nahradenie súhlasu skupiny veriteľov s reštrukturalizačným

plánom dlžníka, preto návrh dlžníka zamietol.

27. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie dlžník -FC VSS Košice,
a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napádané uznesenie zmenil tak, že návrhu dlžníka vyhovie
alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že reštrukturalizačný plán v znení predloženom na schvaľovacej
schôdzineobsahujezáväznúčasť.Poukázalnaobsahreštrukturalizačnéhoplánu,predovšetkýmprílohu

vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov, kde je jasne znázornený zoznam veriteľov,
ich zistené pohľadávky, výška v akej budú uspokojené po schválení reštrukturalizačného plánu, ako aj
splátkový kalendár obsahujúci rozloženie splátok jednotlivých veriteľov s určením ich výšky a dátumu
splatnosti. Zo strany súdu prvej inštancie sa tak jedná o prílišný formalizmus, keďže súd je povinný
posudzovať reštrukturalizačný plán predovšetkým z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Z obsahu prílohy

reštrukturalizačného plánu vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov je zrejmé, že práve
tútočasťmožnopovažovaťzazáväznúčasťplánu.To,žezáväznáčasťplánunebolavýslovneoznačená
takýmto pomenovaním, nie je vadou, ktorá by bola dôvodom pre zamietnutie reštrukturalizačného
plánu. Reštrukturalizačný plán má všetky potrebné náležitosti a po obsahovej stránke je úplný, jasný
a presvedčivý.

28. Ďalej dlžník v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.5.2019 povolil
reštrukturalizáciu dlžníka. Z tohto dôvodu je možné usudzovať, že náležitosti reštrukturalizačného
posudku súd prvej inštancie v čase povolenia reštrukturalizácie považoval za splnené po formálnej aj
obsahovej stránke. Je preto nepochopiteľné, prečo v čase povolenia reštrukturalizácie zastával súd

prvej inštancie kladný názor vo vzťahu k splneniu náležitostí posudku z hľadiska obsahu a rozsahu,
avšak pri posudzovaní reštrukturalizačného plánu už vyslovil protichodné stanovisko, keď poukázal na
§ 135 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého opisná časť plánu neobsahuje aj náležitosti posudku podľa § 110
ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) ZoKR. Takýto dvojaký názor súdu prvej inštancie v tej istej veci je v
rozpore s princípom právnej istoty. Zákon pritom neukladá minimálny rozsah ani interpretačné pravidlá

určenie toho, čo možno považovať za dostatočne podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti
dlžníka.Subjektívnynázorsúduprvejinštancievovzťahukrozsahutejtočastireštrukturalizačnéhoplánu
nemôže byť ani dôvodom pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Dlžník dostatočným spôsobom
opísal svoj predmet podnikania, podnikateľskú históriu ako aj zhodnotenie vývoja odvetia, v ktorom
podniká. Uvedené náležitosti sú obsiahnuté v časti 3.1 reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti je

potrebné prihliadať aj na charakter činnosti dlžníka, ktorý nie je klasickou obchodnou spoločnosťou.
Dlžník vykonáva činnosť ako futbalový klub. Súčasťou reštrukturalizačného plánu bol aj podrobný
zoznam hráčov a jednotlivých nárokov, ktoré sa týkajú príslušného konkrétneho hráča. Predpokladompre vznik týchto nárokov a ich reálne uspokojenie je práve ďalšie pokračovanie podnikateľskej činnosti
dlžníka a jeho právna existencia.

29. Čo sa týka opisu kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok do príslušných skupín ako aj kritérií
pre vytvorenie týchto skupín dlžník uviedol, že tieto skutočnosti je možné logickým výkladom vyvodiť už
z označenia jednotlivých skupín veriteľov. Príslušné označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia,
zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a
ich ekonomických záujmov. Navyše, zaradenie veriteľov do jednotlivých skupín vyplýva aj priamo zo

zákona, ktorý napr. pri pohľadávkach podriadených veriteľov či zamestnancov stanovuje jasné pravidlá,
v akej miere môžu byť títo veritelia uspokojení. Taktiež vo vzťahu k štátnym inštitúciám dlžník vychádzal
zo súvisiacich právnych a interných predpisov upravujúcich existenciu a činnosť týchto inštitúcií, ktoré
im neumožňujú vzdať sa svojich pohľadávok, preto boli tejto skupine zo zákona priznané pohľadávky
vo výške 100 % ich pôvodnej výšky. Zhodnotenie postavenia jednotlivých veriteľov je bližšie popísané
v kapitole 5 reštrukturalizačného plánu. Na schvaľovacej schôdzi neboli podané žiadne námietky. Z

toho dôvodu sa má za to, že okolnosti zaradenia pohľadávok jednotlivých veriteľov do príslušných
skupínbolidostatočnýmspôsobomvysvetlenéaveriteľmiakceptované.Súdprvejinštancietakopätovne
uplatnil príliš formalistický prístup. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k rozboru možných metód
reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 ZoKR, keďže reštrukturalizačný plán je potrebné posudzovať
ako celok. Z jeho obsahu pritom jasne vyplýva, že zvolenou metódou reštrukturalizácie je odpustenie

časti záväzkov dlžníka voči jednotlivým veriteľom (tzv. poníženie pohľadávok) a predĺženie lehoty ich
splatnosti.

30. K tvrdenej absencii náležitosti plánu podľa § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR dlžník uviedol, že z obsahu
reštrukturalizačného plánu je jednoznačne zrejmé, že dlžník sa vyjadril k obom prípadom, teda aj k

porovnaniu právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov v
prípade prijatia a v prípade neprijatia reštrukturalizačného plánu, aj k prípadu porovnania odhadovaného
uspokojenia veriteľov v prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzu v zmysle § 110 ods. 2 písm. c)
ZoKR. Uvedené potvrdil aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, keď poznamenal,
že kapitola 7 obsahuje porovnanie odhadovaného uspokojenia veriteľov v prípade reštrukturalizácie a

v prípade konkurzu v zmysle § 110 ods. 2 písm. c) ZoKR. Následkom neprijatia plánu je ukončenie
reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurz na majetok dlžníka, preto porovnanie v zmysle § 110 ods. 2 písm.
c) ZoKR predstavuje v zásade totožnú situáciu ako v zmysle § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR. Vzhľadom
na to, že dlžník už raz túto situáciu v kapitole 7 opísal, čo potvrdil aj súd prvej inštancie, z účelu a
obsahu ZoKR je zrejmé, že predmetné vysvetlenie sa vzťahuje aj na prípad v zmysle § 135 ods. 1

písm. b) ZoKR. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je jednoznačne zrejmé, či podľa jeho názoru v
reštrukturalizačnompláneúplneabsentovaloporovnanievzmysle§135ods.1písm.b)ZoKR,alebosúd
prvej inštancie vyžadoval iba označenie tejto časti reštrukturalizačného plánu výslovným pomenovaním,
resp. konkrétnym označením názvu danej kapitoly. Navyše v prípade neprijatia plánu alebo v prípade
konkurzu by boli všetci veritelia uspokojení v rovnakej miere, nakoľko sa vo všetkých skupinách (okrem

podriadených veriteľov) jedná o nezabezpečených nepodmienených veriteľov.

31. Dlžník považoval konštatovanie súdu prvej inštancie, že reštrukturalizačný plán neobsahuje prílohu,
atoposlednúriadnuindividuálnuúčtovnúzávierkuapredloženépriebežnéindividuálneúčtovnézávierky
neobsahujú všetky povinné súčasti v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, a to poznámky,

za zmätočné a nejasné. Rozporoval fakt, že dlžník nepredložil poslednú riadnu individuálnu účtovnú
závierku, ale poznámky k nej áno, a na druhej strane predložil všetky priebežné individuálne účtovné
závierky, no už bez poznámok. Poukázal na to, že žiaden z veriteľov nevzniesol počas konania
výhrady voči obsahu reštrukturalizačného plánu ani konkrétne vo vzťahu k jeho prílohám. Ani na
schvaľovacej schôdzi, kde bol prítomný reštrukturalizačný správca a zástupca súdu, nikto nevzniesol

námietku, že reštrukturalizačný plán neobsahuje súbor účtovných závierok spolu s prílohami. Posledná
individuálna účtovná závierka je súčasťou zbierky listín obchodného registra ako aj súčasťou registra
účtovných závierok, teda z obsahového hľadiska verejne prístupná aj veriteľom a súdu prvej inštancie.
Zároveň dlžník predložil riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31.12.2018 spolu s poznámkami
a poznámky k priebežným individuálnym účtovným závierkam.

32. Ďalej dlžník konštatoval, že reštrukturalizácia dospela až do posledného štádia, pričom súd
prvej inštancie po celú dobu nemal žiadne výhrady voči priebehu reštrukturalizácie, teda je možné
deklarovať jej zákonný priebeh. V zmysle ZoKR je úlohou súdu dozerať na zákonný priebehreštrukturalizácie a v tomto rozsahu má pristupovať aj k posudzovaniu reštrukturalizačného plánu.
Namiesto toho si súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nad rámec zákona subsumoval
právo pripomienkovať reštrukturalizačný plán a stavia sa tak do pozície veriteľa. Právo vyjadrovať

sa k obsahu reštrukturalizačného plánu prináleží veriteľskému výberu a veriteľom zúčastneným na
schvaľovacej schôdzi, ktorým zákon v prípade nesúhlasu s jeho obsahom umožňuje podať námietky.
Reštrukturalizačný plán bol schválený veriteľským výborom a s výnimkou jednej skupiny veriteľov bol
schválený aj schvaľovacou schôdzou, teda je v záujme vyše 98 % veriteľov. Súd bol prítomný na
schvaľovacej schôdzi a už v tom čase mu bol známy obsah reštrukturalizačného plánu, pričom poverený

vyšší súdny úradník nemal voči nemu a ani voči priebehu schvaľovacej schôdze žiadne výhrady.
Reštrukturalizačný plán bol pripravený spravodlivo a čo najefektívnejšie pre všetky skupiny veriteľov. Je
v záujme dotknutých veriteľov, aby bol potvrdený súdom a súčasne aby bolo prijatie plánu v skupine
nezabezpečených nepodmienených veriteľov č. N0 nahradené rozhodnutím súdu. V opačnom prípade
by sa dlžník ocitol v konkurze a pohľadávky veriteľov by vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu
neboli uspokojené ani len v čiastočnom rozsahu, na rozdiel od reštrukturalizácie. Riešenie úpadku

dlžníka konkurzom by znamenalo nielen úplné ukončenie činnosti a existencie dlžníka, ale aj nemožnosť
uspokojenia pohľadávok dotknutých veriteľov v čo najvyššej možnej miere.

33. Zároveň dlžník uviedol, že súd je oprávnený zamietnuť reštrukturalizačný plán iba z dôvodov
taxatívne uvedených v § 154 ods. 1 písm. a) až h) ZoKR, pričom je povinný uviesť, ktorý z týchto dôvodov

nebol splnený. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí v žiadnej časti odôvodnenia nevyjadril
k nesplneniu týchto predpokladov. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.

34. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1 C.s.p. (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 C.s.p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 C.s.p., lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

36. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne hovyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie
správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom,
z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia
podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

37. Zo skutočností uvedených v odvolaní jednoznačne vyplýva, že obidva tieto uplatnené odvolacie
dôvody sú dané.

38. Predmetom konania je posúdenie reštrukturalizačného plánu súdom na základe návrhu dlžníka.

39. Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú
pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v krízovej ekonomickej situácii, zákonom označenej ako úpadok
(hroziaci úpadok). Reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,
podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky
podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia

konkurzu(§109ods.3písm.c)ad)ZoKR).Reštrukturalizáciachránidlžníkapredveriteľmi(nepripúšťajú
sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv /§ 114 ods. 1 písm. b) a c) ZoKR/), čo však v konečnom
dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v
prípade konkurzu.

40. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh
dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím
reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že na takéto rozhodnutie boli naplnené podmienky uvedené v §
154 ZoKR.

41. Podľa § 154 ods. 1 ZoKR súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené
ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo
iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu; b)
prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu; c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas

svojím rozhodnutím; d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na
dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov
skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky
vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e); e) plán nie je
spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik

práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú
uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod;
f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov; g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z
nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je
nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou

mierou uspokojenia; h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s
výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu
poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s
dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

42. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že reštrukturalizačný plán neobsahuje záväznú
časť, ktorej náležitosti sú uvedené v § 139 ZoKR, čím je naplnený dôvod na zamietnutie plánu podľa
§ 154 ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom absencia záväznej časti plánu má nepriaznivý vplyv na všetkých
účastníkov plánu, čo by mohlo byť v rozpore s princípom právnej istoty dotknutých účastníkov plánu.

43. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu dospel k názoru, že konštatovanie súdu prvej
inštancie, že reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje záväznú časť je predčasný. Súd prvej inštancie
sa totiž vôbec nevysporiadal s celým obsahom reštrukturalizačného plánu vrátane jeho príloh, na ktoré
text plánu odkazuje, a to konkrétne na strane 84 plánu (8 kapitola), kde je uvedený návrh dlžníka navýšku uspokojenia veriteľov a jeho časové plnenie s odkazom na prílohu č. 1 plánu, kde vo forme tabuľky
obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov je uvedený zoznam veriteľov, ich zistené pohľadávky, výška v
akej budú uspokojené po schválení reštrukturalizačného plánu, ako aj splátkový kalendár obsahujúci

rozloženie splátok jednotlivých veriteľov s určením ich výšky a dátumu splatnosti. Záväzná časť plánu
má záväzkovotvorný charakter, teda nie je vylúčené, aby niektoré požadované údaje boli uvedené
sprostredkovane, teda odkazom na inú listinu (v danom prípade prílohu, ktorá je súčasťou plánu), z
ktorej by boli objektívne zistiteľné. Pritom už samotný plán obsahuje určité údaje, ktoré predpokladá §
136 ods. 1 ZoKR, a to výšku uspokojenia pohľadávok veriteľov podľa skupín, teda nie je možné dospieť

k záveru, že v pláne absentuje záväzná časť ako taká. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je
zrejmé, akým spôsobom a aké práva a záväzky podľa plánu mali jednotlivým účastníkom plánu vzniknúť,
zmeniť sa alebo zaniknúť, čo by mohlo byť v rozpore s princípom právnej istoty dotknutých účastníkov
plánu je tak zjavne nesprávne.

44. Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej uviedol, že reštrukturalizačný plán neobsahuje ani ďalšie zákonom

vyžadované náležitosti uvedené v napádanom rozhodnutí, odvolací súd udáva, že v zmysle § 154 ods.
1 písm. a) ZoKR súd zamietne plán iba v prípade, že sú na to kumulatívne splnené podmienky a to
(i) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZoKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave
plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu a (ii) zároveň to malo nepriaznivý
vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Súd prvej inštancie sa však pri konštatovaní absencie ďalších

náležitostí plánu vôbec nevysporiadal, či v tom - ktorom posudzovanom prípade išlo o podstatné
porušenie ustanovení ZoKR a súčasne to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu tak,
ako tu ustanovuje § 154 ods. 1 písm. a) ZoKR, keďže v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
tieto konkrétne skutočnosti nie sú uvedené.

45. Podľa § 135 ods. 1 ZoKR opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a)
a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať
a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv
akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu
s podrobným odôvodnením,

b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia
pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným
právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu ku dňu začatia
reštrukturalizačného konania,
c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

46. Podľa § 135 ods. 2 ZoKR opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných
na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie,
alebo ich uznanie za nevymáhateľné,

b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu
na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti (ďalej len
„preberajúca osoba“),
c) vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, či už na účel ich
výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom,

d) pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho výhodnejšieho
predaja v budúcnosti,
e) zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy,
f) prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou
bez tohto zaťaženia,

g) zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu
zakladateľskýchzmlúvaleboinýchdokumentovpodobnéhocharakterudlžníkaalebopreberajúcejosoby
alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na iné osoby.

47. Súd prvej inštancie konkrétne vytýkal plánu, že opisná časť v zmysle § 135 ods. 1 ZoKR neobsahuje

náležitosti posudku, a to podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka /§ 110 ods. 1 písm. b)
ZoKR/ a podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizáciemožno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia
konkurzu /§ 110 ods. 2 písm. c) ZoKR/.

48. Tento záver súdu prvej inštancie je však v zjavnom rozpore so samotným postupom súdu
prvej inštancie v priebehu reštrukturalizačného konania, tak ako to uviedol aj dlžník v odvolaní, keď
poukazoval, že súd prvej inštancie v čase povolenia reštrukturalizácie zastával kladný názor vo vzťahu k
splneniu náležitostí posudku z hľadiska obsahu a rozsahu, avšak pri posudzovaní reštrukturalizačného
plánu (obsahovo totožného ako posudok) už vyslovil protichodné stanovisko, keď poukázal na § 135

ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého opisná časť plánu neobsahuje aj náležitosti posudku podľa § 110 ods.
1 písm. b) a ods. 2 písm. c) ZoKR. Súd prvej inštancie tak žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo
posudzoval totožné obsahové náležitosti posudku a následne plánu, pri použití rovnakých ustanovení
ZoKR rozdielne, čo zakladá nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia.

49. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že dlžník opísal svoj predmet podnikania, podnikateľskú

históriu ako aj zhodnotenie vývoja odvetia, v ktorom podniká v časti 2.1 reštrukturalizačného plánu a
súčasťou plánu bol aj podrobný zoznam hráčov a jednotlivých nárokov, ktoré sa týkajú príslušného
konkrétneho hráča. Zároveň plán s odkazom na jeho prílohu obsahuje opis opatrení potrebných na
dosiahnutie reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 písm. a) ZoKR, teda zmenu záväzkov, ktorá sa týkať
predĺženia lehoty splatnosti (v praxi sa navrhuje postupné splácanie záväzkov dlžníka) a výšky plnenia

záväzku.

50. K súdom prvej inštancie deklarovanému nedodržaniu ustanovenia § 135 ods. 1 písm. a) ZoKR
odvolací súd udáva, že sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že z plánu možno vyvodiť kritériá použité
pre zaradenie jednotlivých pohľadávok do jednotlivých skupín už zo samotného označenia jednotlivých

skupín veriteľov, keďže ich označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne
inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických
záujmov.

51. Ďalej súd prvej inštancie vytýkal plánu absenciu náležitosti podľa § 135 ods. 1 písm. b)

ZoKR, teda osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery
uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich
pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu
ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. K uvedenému odvolací súd udáva, že plán v kapitole 7
obsahuje porovnanie rozsahu uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze, a to v prípade

nezabezpečených veriteľov a podriadených veriteľov. Z plánu pritom vyplýva, že miera uspokojenia v
prípade reštrukturalizácie predstavuje cca. 50 %, pričom miera uspokojenia v konkurze cca. 1 %.

52. Odvolací súd zastáva názor, že je dosť malý predpoklad, aby veritelia schválili plán, ktorý by bol
v rozpore s ich spoločnými záujmami. Napokon námietky uplatnené proti hlasovaniu alebo vedeniu

schôdze z dôvodu jeho rozporu so zákonom neboli uplatnené žiadne.

53. Pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR odvolací súd udáva,
že je potrebné vychádzať zo záverov reštrukturalizačného plánu, pričom miera uspokojenia veriteľov
nezabezpečených pohľadávok v posudzovanom prípade v rámci reštrukturalizácie je evidentne vyššia

ako v konkurze najmä z dôvodu, že dlžník nevlastní žiadne nehnuteľnosti a hnuteľné veci a pohľadávky
sú predajné za minimálnu cenu. Na základe uvedeného účastníci plánu hlasujúci proti prijatiu plánu by
neboli v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti zamietnutia

reštrukturalizačného plánu predčasný, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie
o zamietnutí plánu má rýdzo formalistický charakter, keď súd prvej inštancie reštrukturalizačný plán
zamietol, materiálna stránka predmetnej reštrukturalizácie však ostala mimo jeho pozornosti. Úlohou
súdu je pri osobitostiach kauzy každej z prejednávaných vecí hodnotiť a skúmať tak splnenie zákonných
predpokladov (podmienok) pre trvanie reštrukturalizácie, ako aj správanie sa a vôľu väčšiny hlasujúcich

veriteľov.

55. Pokiaľ ide o vymedzenie vzťahu medzi zákonom č. 461/2003 Z.z. a ZoKR je nepochybné, že
sledovaným predmetom úpravy ZoKR je najmä riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaducistav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sfére a to speňažením majetku dlžníka a kolektívnym
uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým
v reštrukturalizačnom pláne. Naopak predmetom úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. je vymedzenie

sociálneho poistenia vrátane úpravy jej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho
postenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad
vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Je jednoznačné, že aj
zákon č. 461/2003 Z.z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej
poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto je možné charakterizovať ZoKR ako

špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci sa vymáhania a uspokojovania
pohľadávok dlžníka v úpadku. To znamená, že ak Sociálna poisťovňa je veriteľom vo vzťahu k svojmu
dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa nachádza
v konkurze (úpadku) alebo v procese reštrukturalizácie, postupovať nie podľa zákona č. 461/2003
Z.z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť ZoKR
ako špeciálny právny predpis v zmysle zásady „lex specialis derogat generali“. Tento svoj úmysel

zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou
č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým
je ZoKR).

56. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Keď sa uznesením rozhoduje
vo veci samej, aj toto uznesenie bude mať rovnaké účinky ako meritórne rozhodnutie. Taktiež formálne
náležitosti uznesenia sa tu nebudú spravovať podľa § 236 C.s.p., ale podľa § 220 C.s.p. Odôvodnenie
rozsudkusúduprvejinštanciemusíspĺňaťnáležitostiuvedenév§220C.s.p.Súdsavodôvodnenísvojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup

musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z
výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť
zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 C.s.p., je nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah
medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým
prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria
súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

57.PodľanálezuÚstavnéhosúduI.US26/94obsahprávanasúdnuochranuuvedenývčlánku46odsek
1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

58. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p..

59. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

60. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. /z
dôvodu porušenia práva dlžníka na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní/ a
§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. /z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych
skutkových zistení súdom prvej inštancie/ zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 C.s.p. na ďalšie konanie anové rozhodnutie. Neprichádzalo totiž do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu
súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

61. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zákonne konformným, presvedčivým a
hlavne spravodlivým (z hľadiska všetkých veriteľov) spôsobom vysporiadať sa s danosťou, prípadne s
absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu. Teda jednoznačne a s ohľadom na argumentáciu
dlžníka a predložené listinné dôkazy (vrátane tých, ktoré boli predložené s odvolaním) posúdiť, či príloha

č. 1 reštrukturalizačného plánu, na ktorú sám plán odkazuje, možno, resp. nemožno vzhľadom na jej
obsah považovať za záväznú časť plánu. V prípade, že súd prvej inštancie nepotvrdí plán podľa § 153
ZoKR, zároveň uvedie a konkrétne odôvodní nielen to, či došlo k naplneniu dôvodov na zamietnutie
plánu podľa § 154 ods. 1 ZoKR a nenahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. N0 s prijatím plánu
podľa § 152 ZoKR, ale aj v konkrétnom prípade odôvodní záver, že došlo k podstatnému porušeniu
ZoKR, ktoré preukázateľne malo (keďže podľa zákonného znenia nestačí, že mohlo mať) nepriaznivý

vplyv na konkrétneho (ktorého) účastníka plánu a ako sa tento nepriaznivý vplyv prejavil konkrétne v
posudzovanom prípade.

62. Súd prvej inštancie musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho
súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

63.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).