Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315208208
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4315208208.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast.: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému: X. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, P. B., o vymoženie uloženej povinnosti, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 4Er/1041/2015-18 zo dňa 07. 07.

2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 4Er/1041/2015-18 zo dňa 07. 07.
2017 p o t v r d z u j e.

II. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú určí súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súd o trovách exekúcie rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods.
1,, § § 243f zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný

poriadok" alebo „EP“), § 39, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25. 06. 2009 oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako
dlžníkom Zmluvu o úvere. Súd po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky, a rozhodcovského
rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom má za preukázané, že žalobca (oprávnený)
a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa

25. 06. 2009, kde žalovaný (povinný) vystupuje ako vystaviteľ a žalobca (oprávnený) ako remitent. Po
preštudovaní uvedených dokumentov súd dospel k záveru, že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia
zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Na základe uvedeného má súd
za preukázané, že oprávnený ako veriteľ pri vyplnení zmenky porušil ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase

vystavenia a vyplnenia zmenky, nakoľko zmenková suma 137 eur presahuje 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Súd mal za preukázané, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 200 eur z
čoho 30 % je 60 eur. Zmenka teda mohla byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu,
vystavená však bola na sumu 137 eur. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že takáto zmenka je
v priamom rozpore so zákonom a predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka.

Súd po preštudovaní úverovej zmluvy uzatvorenej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako
veriteľom konštatoval, že táto zmluva nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g),h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, čo
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje

žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1968 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vystavenia
a vyplnenia zmenky. Ďalej má súd za preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi povinným ako
dlžníkom a oprávneným ako veriteľom dňa 18. 05. 2010 nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust.

§ 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy čo
má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V neposlednom rade súd ustálil,
že článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka,
čo má v zmysle citovaného rozsudku Krajského súdu Prešov za následok nielen neplatnosť Dohody o
vyplnení zmenky, ale aj neplatnosť samotnej zmenky.

Súd záverom uviedol, že povinný ako fyzická osoba nekonal pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy
o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe
uvedených skutočností mal súd za preukázané, že povinný má v predmetnom konaní postavenie
spotrebiteľa.
S poukazom na uvedené súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Mal za to, že súd
prvej inštancie nesprávne vec posúdil. Uviedol, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. m) nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie sa vzťahuje iba na

prípady,akmedzioprávnenýmapovinnýmexistovalspotrebiteľskýzáväzkovo-právnyvzťah.Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na
základe zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Právny vzťah medzi oprávneným a

povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Okresný súd nesprávne
postupoval, keď aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia o neprijateľných
podmienkach nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá ako zmluva o úvere v
zmysle Obchodného zákonníka.
Oprávnený žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vrátil na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11. 03. 2015 kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05. 05. 2015 požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. pod spisovou značkou sp. zn. SR 12576/10 zo dňa 18. 11. 2014. Súd prvej inštancie vydal dňa
07. 09. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie

rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v

ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného na
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52

Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na

formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi
účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o
spotrebiteľskom práve.

16. Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi

predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako
fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetusvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je možné konštatovať, že povinný je
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,

z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú.

17. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená
oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah

a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako
formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

18. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného

poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním
rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, keď uviedol, že tento vznikol
uzatvorením úverovej zmluvy, od ktorej oprávnený vzhľadom na porušenie povinnosti splácať úver
riadne a včas vyplývajúcej zo zmluvy, zo strany povinného odstúpil, ako aj dôkaz preukazujúci právny
nárok oprávneného uplatňovaný zo zmenky, pri ktorej dohodou o jej vydaní a vyplnení, došlo k

zabezpečeniu pohľadávky oprávneného z úverovej zmluvy a pripojením dôkazov, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.Splnenietejtozákonnejpovinnostioprávnenýmnemázanásledokautomatickypokračovanie
v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu
povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil preskúmaním exekučného titulu a správnym

posúdením spotrebiteľského postavenia povinného. V konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul,
sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Opak sa zo žiadneho dôkazu
preukázaný nebol. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f

ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, preto nie sú
dôvodné ani námietky oprávneného, ktorý uvedomujúc si neprípustnosť použitia zmenky, argumentoval
v podstate len nespotrebiteľským charakterom vzťahu medzi ním a povinným, ktorý nebol v predmetnej
veci preukázaný.

19. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným
a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ

- oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods.
3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmluve o
úvere je povinný identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného pravidla

v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu,

bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý
nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento
údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere je potrebné poukázať na nález
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS243/07zodňa01.09.2008,zktoréhovyplýva,žeaksúvzmluvepoužitéformulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany,
ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného. Inak povedané, označenie
dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy

vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus
o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal
pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté medzi oprávneným a
povinným sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom
na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.

V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že
povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). O

výškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtouznesenia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.