Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika

Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
K. XXXX/XX, O. - časť obce O., zapísaný v Živnostenskom registri pod obchodným menom Richard
Tóth, miesto podnikania Hollého 1847/34, Šaľa, IČO: 34 761 543, zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát,
sídlo Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti
rozhodnutiu žalovaného č. 102617973/2018 zo 17.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102617973/2018 zo dňa 17.12.2018

ako i rozhodntie Daňového úradu Nitra č. 101697038/2018 zo dňa 03.09.2018 r u š í a vec v r a c
i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra vykonal u daňového subjektu L. G., K. XXXX/XX, XXX XX O. daňovú kontrolu

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie máj 2015. Výkon daňovej kontroly bol prerušený od 04.03.2016 do 08.07.2016 a od 18.07.2016
do 07.07.2017 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu
(Nariadenierady(EÚ)č.904/2010zo7.októbra2010oadministratívnejspolupráciabojiprotipodvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty).

2. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane v priebehu daňovej kontroly

preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z
pridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemáj2015.Správcadanesaprivýkonedaňovejkontrolyzameral
aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane spolu v sume 46.056,00 eura na základe
predložených faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť:

TENDERFOOD AB, s.r.o., Trenčianska 17, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
O fa č. 1501481 zo dňa 04.05.2015, deklarovaný dátum dodania 04.05.2015, základ dane 58.368,00 eur,

DPH 20 % 11.673,60 eur, spolu 70.041,60 eura. Dodávka je označená ako kuracie prsia Brasil Solené
spolu20480kg,spoznámkouDDPSládkovičovo.Kfaktúrebolpripojenýdodacílistkfaktúreč.1501481
zo dňa 04.05.2015 a doklad ,,330. Príjem cudzích ukladateľov“ č. CP/1025/15 zo dňa 04.05.2015 s
označením skladu 60: TÓTH RICHARD a poznámkou Tenderfood AB s.r.o. NM n/V.O fa č. 1501538 zo dňa 13.05.2015, deklarovaný dátum dodania 13.05.2015, základ dane 57.912,00 eur,
DPH 20 % 11.582,40 eura, spolu 69.494,40 eura. Dodávka je označená ako kuracie prsia Brasil Solené
spolu 20 320 kg, s poznámkou Miesto expedície a číslo veterinárneho skladu: Mraziarne Sládkovičovo

SK 153. K faktúre bol pripojený dodací list k faktúre č. 1501538 zo dňa 13.05.2015 a doklad „330. Príjem
cudzích ukladateľov“ č. CP/1106/15 zo dňa 13.05.2015 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a
poznámkou Tenderfood AB s.r.o.
O fa č.1501574 zo dňa 20.05.2015, deklarovaný dátum dodania 20.05.2015, základ dane 57.000,00 eur,
DPH 20 % 11.400,00 eur, spolu 68.400,00 eur. Dodávka je označená ako kuracie prsia Brasil Solené

spolu 20 000 kg, s poznámkou Dodacia podmienka: DDP Sládkovičovo. K faktúre bol pripojený dodací
list k faktúre č. 1501574 zo dňa 20.05.2015 a doklad „330. Príjem cudzích ukladateľov“ č. CP/1184/15
zo dňa 20.05.2015 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD a poznámkou Tenderfood AB s.r.o.
O fa č. 1501596 zo dňa 26.05.2015, deklarovaný dátum dodania 26.05.2015, základ dane 57.000,00
eur, DPH 20 % 11.400,00 eur, spolu 68.400,00 eur. Dodávka je označená ako kuracie prsia Brasil
Solené spolu 20 000 kg, s poznámkou Miesto expedície a číslo veterinárneho skladu: SK 153 Mraziarne

Sládkovičovo. K faktúre bol pripojený dodací list k faktúre č. 1501596 zo dňa 26.05.2015 a doklad „330.
Príjem cudzích ukladateľov“ č. CP/1247/15 zo dňa 27.05.2015 s označením skladu 60. TÓTH RICHARD
a poznámkou Tenderfood AB s.r.o.

Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní deklaruje, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z

vyššie uvedených prijatých faktúr spolu v sume 46.056,00 eur v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z.

3. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že daňová kontrola bola začatá dňa 27.08.2015 (v deň
uvedený v oznámení zo 07.08.2015 č. 20634326/2015 o daňovej kontrole) a dňa 10.10.2017 ukončená

(dňom doručenia protokolu č. 102086795/2017 zo dňa 03.10.2017 spolu s výzvou č. 102088633/2017
z 03.10.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole). V priebehu daňovej kontroly
nastali situácie, kedy správca dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, vyhodnotil, že pre správne
určenie dane je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z priadnej

hodnoty, a preto vypracoval žiadosti vo forme štandardizovaného formulára. Prostredníctvom kontaktnej
osoby pre medzinárodnú výmenu informácií na daňovom úrade, bola v štandardizovanej forme na
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie CLO zaslaná: žiadosť č. 192566/16 (24.02.2016) +
urgencia č. 1201519/2016 zo dňa 29.06.2016, žiadosť č. 195125/16 (25.02.2016), žiadosť č. 196872/16
(25.02.2016), žiadosť č. 1291846/16 (13.07.2016) + urgencia č. 1700142/2016 zo dňa 14.11.2016,

urgencia č. 459325/2017 zo dňa 02.05.2017 a žiadosť č. 1291733/16 (13.07.2016). V súvislosti
so zaslanými žiadosťami o MVI využil správca dane možnosť prerušenia daňovej kontroly dvakrát:
od 04.03.2016 do 08.07.2016, v prípade žiadosti č. 192566/16 (24.02.2016), žiadosti č. 195125/16
(25.02.2016) a žiadosti č. 196872/16 (25.02.2016) (rozhodnutie č. 102630806/2016 z 29.02.2016,
oznámenie č. 103492328/2016 z 13.07.2016). Od 18.07.2016 do 07.07.2017, v prípade žiadosti č.

1291733/16 a žiadosti č. 1291846/16 (rozhodnutie č. 103502558/2016 z 14.07.2016, oznámenie č.
101525278/2017 z 11.07.2017). V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená od 04.03.2016
a rozhodnutie z 29.02.2016 č. 102630806/2016 bolo 04.03.2015 už doručené daňovému subjektu.
V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená od 18.07.2016 a rozhodnutie z 14.07.2016 č.
103502558/2016 bolo daňovému subjektu doručené dňa 25.07.2016, pričom prvý neúspešný pokus o

doručenie rozhodnutia poštový doručovateľ vykonal už dňa 18.07.2016.

Dôvodom na prerušenie daňovej kontroly bola skutočnosť, že správca potreboval podľa osobitného
predpisu získať informácie a podklady pre správne určenie dane.

V prvom prípade bola daňová kontrola prerušená do 08.07.2016, to zn. do dňa, v ktorý kontaktná osoba
pre MVI na daňovom úrade obdržala odpoveď na žiadosť č. 192566/16.

V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená do 07.07.2017, to zn. do dňa, v ktorý kontaktná osoba
pre MVI na daňovom úrade obdržala konečnú odpoveď na žiadosť č. 1291846/16.

4. Vzhľadom k tomu, že za zdaňovacie obdobie máj 2015 vykonával u daňového subjektu
TENDERFOOD AB, s.r.o. daňovú kontrolu Daňový úrad Žilina a doklady sa nachádzali u správcu dane,
Daňový úrad Nitra požiadal miestne príslušného správcu dane - Daňový úrad Žilina zaslaním dožiadaniač. 21044876/2015 zo dňa 21.10.2015 o identifikovanie dodávateľa tovaru, ktorý mal byť predmetom
dodaniaprekontrolovanýsubjekta„napárovanie“dodávateľskýchfaktúr(č.1501481zodňa04.05.2015,
č.1501538zodňa13.05.2015,č.1501574zodňa20.05.2015,č.1501596zodňa26.05.2015)daňového

subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o.

5. V súvislosti s výkonom vyrubovacích konaní na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu
TENDERFOOD AB, s.r.o. boli Daňovým úradom Trenčín vypočutí v dňoch 28.09.2015 a 29.09.2015
zamestnanci skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo T. L., W. K., X. V., Mgr. R. O., ktorí

poskytli svedecké výpovede, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1474215/2015,
1474573/2015, 1479586/2015 a 1481365/2015. Svedkovia uviedli informácie najmä o skladovaní a
manipulácii s tovarom pre cudzieho ukladateľa TENDERFOOD AB s.r.o., o spôsobe komunikácie s
týmto ukladateľom, ktorý poskytoval informácie o jednotlivých pohyboch mrazeného mäsa do skladu a
zo skladu spravidla emailom (dátum, druh tovaru, množstvá, evidenčné čísla vozidiel), o disponovaní
sprievodných dokladov k mrazenému mäsu (dodacie listy, medzinárodné nákladné listy), o vedení

skladovej evidencie. Svedkovia ďalej uviedli, že v podstate sa skladujú tie isté množstvá, no nie je isté,
či ide o tie isté tovary, uviedli spôsob vedenia skladovej evidencie, pôvod tovaru uviedli z Brazílie. O
nahliadnutí do spisu bol vyhotovený úradný záznam č. 101868800/2017 zo dňa 04.09.2017.

Správca dane zaslal na Daňový úrad Bratislava dožiadanie č. 21229025/2015 zo dňa 12.11.2015,

v ktorom žiadal o preverenie daňového subjektu DANER GASTRO s.r.o., IČO 35779951, DIČ
2020213052, IČ DPH SK2020213052, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava v súvislosti s vystavenými
faktúrami pre platiteľa TENDERFOOD AB, s.r.o.

Ďalej zamestnanci správcu dane vykonali na adrese sídla daňového subjektu DANER GASTRO s.r.o.

miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla. Bolo zistené, že na adrese Seberíniho 1, Bratislava sa
nachádza budova s kancelárskymi priestormi. Pri vchode do budovy sú umiestnené tabule s označením
názvov spoločností majúcich na tejto adrese sídlo. Daňový subjekt DANER GASTRO s.r.o. sa medzi
nimi nenachádzal. Informátor nachádzajúci sa v budove uviedol, že na uvedenej adrese sa spomínaný
daňový subjekt nenachádza a nemá informácie o tom, že by tam niekedy sídlil.

Podľa informačného systému finančnej správy daňový subjekt DANER GASTRO, s.r.o. podal daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služby podľa § 8
a 9 zákona a tiež nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a 11a zákona.

Z dôvodu, že v súčasnosti aj v čase uskutočnenia predmetných transakcií je vo výpise z Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 20939/B spoločnosti s obchodným
menom DANER GASTRO s.r.o., IČO 35 779 951 zapísaný ako spoločník a štatutárny orgán - konateľ
s dátumom vzniku funkcie 02.12.2014 S. L., Z. X/X, Z., O. N., požiadal správca dane o vypočutie
uvedenej osoby ako svedka zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 196872/2016 zo

dňa 25.02.2016 na Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica.

Dňa 08.03.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií č.
252269/2016, v ktorej je uvedená informácia, že príslušný správca dane nebol schopný identifikovať
španielskeho obchodníka vo svojej databáze, keďže nebolo poskytnuté španielske identifikačné číslo.

Bolo preverené, že poskytnuté meno je nesprávne, pretože „S. L.“ nie je kompletné meno a zdá sa, že je
to len prvé meno. Je potrebné uviesť prvé meno a dve posledné mená. Tiež bolo preverené, že v Z. nie
je ulica Z.. Preto španielsky správca dane žiada o dodatočné informácie na identifikovanie tejto osoby,
ako správne španielske identifikačné číslo alebo posledné meno.

Konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola zaevidovaná pod č. 365141/2016
a doručená dňa 29.03.2016. Uvádza sa v nej, že nie je možné nájsť osobu uvedenú v žiadosti. Ako
už bolo v predchádzajúcej odpovedi oznámené, meno „S. L.“ je len prvé meno (znamená to „S. L.“),
preto sú potrebné dodatočné údaje týkajúce sa jeho osoby. Španielska databáza je príliš rozsiahla na
nájdenie osoby s menom „S. L.“, preto jedno alebo dve priezviská sú absolútne základné na účelom

identifikovania osoby v Španielsku (Španielsko má viac ako 46 000 000 obyvateľov). Naviac, ID číslo
by bolo nevyhnutné v prípade niekoľkých osôb s rovnakým menom. Príslušný správca dane tiež opäť
uvádza, že nami poskytnuté údaje adresa Z. X/X v Z. neexistuje.6. Správca dane v súvislosti so zistením, že tovar kuracie prsia mal byť predmetom dodania medzi
spoločnosťami DANER GASTRO s.r.o. - TENDERFOOD AB, s.r.o. - Richard Tóth poukazuje na
zistenia týkajúce sa spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. ako predchádzajúceho dodávateľa v zistenom

obchodnom reťazci:

- spoločnosť DANER GASTRO s.r.o., t. j. dodávateľ, ktorý podľa vyjadrenia zástupcov spoločnosti
TENDERFOOD AB, s.r.o. mal dodať predmetný tovar - kuracie prsia spoločnosti TENDERFOOD AB,
s.r.o. - so správcom dane nespolupracuje a je nekontaktný;

- na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli,
- ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti je zapísaný S. L., Z. X/X, Z., O. N., ktorého sa v uvedenej
krajine nepodarilo stotožniť a adresa, ktorú má uvedenú ako trvalý pobyt (Z. X/X, Z.), neexistuje
- splnomocnený zástupca za uvedenú spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. na zaslané výzvy správcu
dane nereaguje.

V súvislosti so zisteniami ohľadne spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. je potrebné zdôrazniť, že znakom
jednejzozásadpoctivéhoobchodnéhostyku,jepredpokladriadnehofungovaniaobchodnejspoločnosti.
Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti (súčasný aj bývalý) má presnú
vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa definíciu pojmu podnikanie.

Na základe uvedeného správca dane konštatuje, že daňový subjekt DANER GASTRO s.r.o. je
zmiznutým obchodníkom, ktorý nepreukázal, že by v kontrolovanom období vykonával ekonomickú
činnosť, jeho funkcia spočívala vo vyhotovovaní faktúr pre ďalších tuzemských odberateľov, ktorí
plnili funkciu nárazníkov v reťazci obchodníkov s tovarom mrazené kuracie prsia, ktorí si uplatňovali
odpočítanie dane vrátane kontrolovaného daňového subjektu, čím si optimalizovali svoju daňovú

povinnosť, resp. uplatnili odpočítanie dane. Zo strany uvedenej spoločnosti nebolo preukázané dodanie
tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti
v zmysle § 19 ods. 1 a povinnosť zaplatiť daň správcovi dane vznikla z dôvodu uvedenom v § 69 ods.
5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane u odberateľa.
NakoľkouDANERGASTROs.r.o.nebolopreukázanédodanietovaruvzmysle§8ods.1zákonaoDPH,

čo znamená že nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa TENDERFOOD
AB s.r.o. a následne toto právo prevodu nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník nemohlo byť z
dodávateľa TENDERFOOD AB, s.r.o. prenesené na jeho odberateľa Richarda Tótha.

7. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že v zdaňovacom období máj 2015 kontrolovaný

platiteľ dane deklaruje dodanie tovaru - mrazených kuracích pŕs z tuzemska do iného členského štátu
podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH odberateľovi Conflans Energy s.r.o., Platnéŕska 90/13, Praha 1 - Staré
Mesto, 110 00 Praha, IČ DPH: CZ03047792 na základe vystavených faktúr nasledovne:
• vystavená faktúra č. 150042 zo dňa 05.05.2015 - dodanie mrazených kuracích pŕs Perdix v množstve
20480 kg v hodnote 64 921,60 eur,

• vystavená faktúra č. 150043 zo dňa 14.05.2015 - dodanie mrazených kuracích pŕs Perdix v množstve
20320 kg v hodnote 64 414,40 eur
• vystavená faktúra č. 150045 zo dňa 21.05.2015 - dodanie mrazených kuracích pŕs Perdix v množstve
20000 kg v hodnote 63 400,00 eur.

Správcadanepristúpilkprevereniudodaniatovaruodberateľovivinomčlenskomštátezaslanímžiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií č. 192566/2016 zo dňa 24.02.2016 na Finančné riaditeľstvo SR,
Banská Bystrica. Dňa 08.09.2016 bola zaslaná urgencia č. 1201519/2016 k predmetnej žiadosti.

Dňa 08.07.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií

č. 1278327/2016. Z odpovede vyplývajú nasledovné skutočnosti:
- spoločnosť Conflans Energy s.r.o. je nekontaktná,
- na výzvu správcu dane k poskytnutiu údajov nereaguje,
- daňové priznania od februára 2015 nepodáva,
- k podaniu daňových priznaní k DPH sú spoločnosti Conflans Energy s.r.o. správcom dane zasielané

výzvy do dátovej schránky, na ktoré, ale daňový subjekt, nereaguje,
- podľa CMR dokladov priložených ako príloha žiadosti o MVI bolo zistené, že predmetný tovar bol
skladovaný v spoločnosti Inpost, spol. s r. o., DIČ: CZ00568023 (sklad N.).8. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1291733/2016 zo dňa 13.07.2016,
v ktorej žiadal preveriť daňový subjekt Twardzik CZ, s.r.o., Panská 25, 686 04 Kunovice, DIČ:
CZ26238501. Odpoveď na predmetnú žiadosť bola doručená dňa 29.09.2016 a je v nej uvedené

nasledovné:
-prepravatovarumedzispoločnosťamiConflansEnergys.r.o.aTWARDZIKCZ,s.r.o.saneuskutočnilaz
dôvodu, že obidve spoločnosti skladovali tovar v prenajatých skladových priestoroch spoločnosti Inpost,
spol. s r.o., tovar bol v rámci medziskladového presunu prevedený na sklad spoločnosti TWARDZIK
CZ, s.r.o.,

- tovar bol predaný spoločnosti METAL MARKET s. r. o., Lučenecká cesta 5, 960 72 Zvolen, IČ DPH:
SK2020069997 na základe faktúry č. 20151382 zo dňa 06.05.2015 a spoločnosti KOSMOS spol. s r.
o.. Budovateľská 507, 059 16 Hranovnica, IČ DPH: SK2020018968 na základe faktúry č. 20151503 zo
dňa 18.05.2015.

9. Daňový subjekt bol so zistenými skutočnosťami oboznámený listom č. 101900870/2017 zo dňa

07.09.2017, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 13.09.2017.
Správca dane v oboznámení vyzval daňový subjekt, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia vyjadril
k zisteným skutočnostiam.

Dňa 28.09.2017 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k oboznámeniu, zaevidované pod č.

6/11759353/2017.

10. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102086795/2017 zo dňa 03.10.2017,
ktorý bol doručený na vyjadrenie žalobcovi dňa 10.10.2017 spolu s výzvou na vyjadrenia sa k zisteniam
uvedeným v protokole.

11. Dňa 07.12.2017 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k
predmetnému protokolu o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102527587/2017.
Následne dňa 20:08.2018 bola spísaná druhá zápisnica vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov
č. 101620058/2018.

12. Dňa 03.09.2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 101697038/2018, ktorým bol žalobcovi určený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 46.056,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2015.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102617973/2018 zo dňa 17.12.2018 žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane.

V odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal a stručne opísal priebeh daňovej kontroly
a zistenia kontrolou preukázané.

14. Následne v ďalšej časti odôvodnenia sa správca dane vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sa
týkajú zákonnosti daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania, hlavne vo vzťahu k namietanému

nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly. Žalovaný konštatuje okrem popísania správcom dane
uskutočnených krokov a citácie zákonných ustanovení (§ 61 ods. 3, 4 zák. č. 563/2009 Z. z), že táto
odvolacia námietka je bezdôvodná. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že lehota na prerušenie
konania nemôže začať plynúť skôr ako dňom, kedy bola žiadosť o MVI zaslaná Finančným riaditeľstvom
príslušnému orgánu žiadaného členského štátu. V tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí vymedzil pojmy,

ktoré sú uvedené v kapitole 1, článku 2 ods. 1 písm. a, b, c, d nariadenia rady EÚ č. 904/2010.
Podľa žalovaného zaslanie žiadosti o MVI sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie daňovej
kontroly, nakoľko bez potrebných informácií správca dane nemôže správne určiť daň. Lehoty stanovené
v citovanom nariadení sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať. Napriek
uvedenému, nie je možné dospieť k záveru, že ak žiadaný orgán lehotu nedodrží, musí žiadajúci

orgán pokračovať v daňovej kontrole aj napriek skutočnosti, že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal.
Podľa žalovaného dôsledky nedodržania lehoty na odpoveď nie sú stanovené. Žalovaný v rozhodnutí
taktiež prijal záver, že po zohľadnení prerušenia daňovej kontroly časový rámec stanovený na vykonanie
daňovej kontroly prekročený nebol.15. Vo vzťahu k namietanému upretiu práva žalobcu, klásť otázky svedkom (H., G. a M.), žalovaný
uvádza, že svedkov opakovane vypočul aj v rámci vyrubovacieho konania, čím umožnil žalobcovi právo

klásť im otázky.

Žalovaný uvádza, že v priebehu daňovej kontroly nedošlo zo strany správcu dane k takej vade, ktorá by
mala za následok nezákonnosť celej daňovej kontroly.

16. Žalovaný ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí zároveň poukazuje na špecifiká komodity,
s ktorou žalobca obchodoval (t. j. potraviny živočíšneho pôvodu), pri ktorej je potrebné prihliadať na
špeciálnu legislatívu zák. č. 39/2007 Z. z., č. 152/1995 Z. z., nariadenie komisie EÚ č. 931/2011 a
nariadenie EP a Rady (ES) č. 178/2002. Z tejto legislatívy vyplýva zámer spoločenstva zabezpečujúci
sledovanie právneho a ekonomického osudu predmetu obchodu. Realizácia sporných zdaniteľných
plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany daňového subjektu pri výbere obchodných

partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa. Dokazovaním bolo podľa žalovaného preukázané,
že daňový subjekt ani jeho obchodný partneri nevykonávali podnikanie v súlade splatnou legislatívou
pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu. Podľa správcu dane, ale aj žalovaného nebola zo
strany týchto subjektov zabezpečená požiadavka vysledovateľnosti pohybu tovaru, nebolo preukázané
a ani zrejmé, kedy a prostredníctvom koho vstúpil tovar na územie európskeho spoločenstva. Ak daňový

subjekt namieta, že nemal vedomosť o tom, kto bol odosielateľom tovaru, je táto skutočnosť jasným
dôkazom toho, že k výkonu svojej podnikateľskej činnosti nepristupoval s predpokladanou a potrebnou
starostlivosťou.

17. Záverom žalovaný konštatuje, že za danej dôkaznej situácie je možné konštatovať, že v danej veci

ide o umelo vytvorené reťazce, ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti
jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale snaha o neoprávnené získanie nadmerných
odpočtov dane z pridanej hodnoty.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

18. Žalobca v podanej žalobe zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane.

19. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereaguje na podstatnú námietku žalobcu

uvedenú v predmetnom odvolaní a tou je tvrdenie žalobcu, že na to, aby správca dane mohol aplikovať
ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku musia byť splnené dve zákonné podmienky:

1. musí byť Finančným riaditeľstvom SR zaslaná žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského
štátu, a

2. táto žiadosť musí byť podaná vo forme štandardného (vzorového) formulára prijatého Európskou
komisiou.

K tomu, aby mohol správca dane aplikovať na prerušenie daňovej kontroly dôvod podľa § 61 ods.
1 písm. b) Daňového poriadku, t. j. že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného

predpisu, je nevyhnutnou podmienkou, aby už v čase vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly
bol zachovaný spôsob, ktorý pre medzinárodnú výmenu informácií stanovuje Nariadenie Rady (EÚ) č.
904/2010.

Aby nedochádzalo k nezákonnému spôsobu prerušenia daňovej kontroly, je potrebné, aby správca

dane nevydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly skôr, ako príslušný orgán zašle žiadosť o MVI
príslušnému orgánu iného členského štátu. Správca dane totiž nie je žiadnym právnym predpisom
oprávnený a ani iným legitímnym spôsobom splnomocnený zasielať žiadosti o MVI, a preto zákonný
dôvod na prerušenie daňovej kontroly nastáva až dňom podania žiadosti o MVI príslušným orgánom.

20. Lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku uplynula dňa
17.08.2016, pričom protokol z tejto daňovej kontroly č. 103933026/2016 bol daňovému subjektu resp.
jeho splnomocnenému zástupcovi doručený až dňa 10.10.2017. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.
k. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.6.2010 prijal záver, že „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, žekontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom
ustanovenúmaximálnudobutrvania,protokolztakejtokontrolypredstavujenezákonnezískanýdôkazný
prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.“ V tomto prípade Ústavný súd SR konštatoval,

že takýto protokol, t. j. protokol doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly nemôže byť použitý ako dôkazný prostriedok, lebo je nezákonne získaný.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že daňová kontrola je postihnutá neodstrániteľnou vadou zákonnosti
spočívajúcou v upretí práva kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového

poriadku, t. j. práva v priebehu daňovej kontroly klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza:

„Priebeh ústneho pojednávania však nesie znaky svedeckej výpovede, pri ktorej neboli priznané
daňovému subjektu jeho práva v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Správca
dane predvolal Mgr. L. H. ako svedka v priebehu vyrubovacieho konania a daňovému subjektu umožnil

realizovať jeho právo v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.“

Tu sám správca dane priznal, že v priebehu daňovej kontroly neumožnil žalobcovi realizovať jeho
právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a túto neodstrániteľnú vadu zákonnosti daňovej
kontroly sa snažil odstrániť vo vyrubovacom konaní. Neodstrániteľnosť tejto vady spočíva v tom,

že vyššie uvedené právo kontrolovaného daňového subjektu sa viaže k priebehu daňovej kontroly.
Nedostatok zo strany správcu dane, ktorý znemožnil kontrolovanému daňovému subjektu realizovať
toto jeho právo v priebehu daňovej kontroly, sa nedá odstrániť v nasledujúcom vyrubovacom konaní.
Účelom vyrubovacieho konania predsa nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli
obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly, ktorá tomuto účelu slúži, a ani konvalidovať nedostatky

v zákonnosti pri dôkazoch získaných správcom dane v priebehu daňovej kontroly.

Vyrubovacie konanie začína v deň nasledujúci po dni doručenia protokolu, pričom daňová kontrola končí
dňom doručenia protokolu. Aby sa mohlo vyrubovacie konanie považovať za zákonné, je nevyhnutnou
podmienkou, aby zákonným spôsobom bola vykonaná daňová kontrola.

22. Ďalším podstatným žalobným bodom žalobcu je tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave
veci a nesprávnom právnom posúdení.

23. Žalobca Richard Tóth k daňovej kontrole predložil všetky doklady, ktoré príslušné právne predpisy

považujú za podmienku na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri nákupe tovaru. Zároveň jeho
dodávateľovi spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 cit. zák. vznikla
daňovápovinnosť.Zdaňovéhospisupreukázateľnevyplýva,ževznikdaňovejpovinnostititulomdodania
tovaru potvrdili všetci svedkovia. Z daňového spisu preukázateľne a nespochybniteľne vyplýva, že:
1. dodávateľ potvrdil dodanie tovaru Richardovi Tóthovi,

2. vystavené faktúry riadne zaúčtoval a priznal daňovú povinnosť k DPH,
3. tovar bol reálne Richardovi Tóthovi dodaný,
4. dodanie tovaru do priestorov skladovateľa a jeho ďalšie skladovanie a manipulácia s ním bolo
skladovateľom bezvýhradne potvrdené,
5. Richard Tóth za dodaný tovar riadne zaplatil,

6. Richard Tóth tovar preukázateľne ďalej predal.

Žalobca Richard Tóth zdôrazňuje, že nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojich dodávateľov.
Nemal žiadnu vedomosť o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi. V žiadnom prípade
nemal nielenže žiadnu vedomosť, ale nemal ani žiadnu pochybnosť o tom, že by nákup tovaru od

jeho dodávateľov mal byť poznačený podvodom. Tovar v žiadnom prípade nemohol byť v nejakom
fakturačnom kolobehu (karusel), pretože u žalobcu sa nikdy neobjavil ten istý tovar, ktorý by už bol
niekedy v minulosti nakúpil.

Správca dane jednoducho žalobcovi Richardovi Tóthovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu,

že sa správcovi dane nepodarilo preukázať, či dodávateľ (DANER GASTRO s.r.o.) jeho dodávateľa
(TENDERFOOD AB, s.r.o.) má vo svojej účtovnej evidencii zaúčtované doklady o nákupe predmetného
mäsa a jeho predaji spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.Reálna existencia tovaru je nespochybniteľná. Taktiež je nespochybniteľný vznik daňovej povinnosti na
strane jeho dodávateľa.

24. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa zistení, či skôr nezistení skutočností
preukazujúcich,žebyžalobcaRichardTóthmalvedomosťosvojejúčastinapodvodesDPH,jepotrebné
poukázať aj na vyšetrovanie KÚFS SR a NAKA, z ktorého preukázateľne vyplýva, že žalobca Richard
Tóth sa pri obchodovaní so svojimi dodávateľmi a odberateľmi, ktorého predmetom bolo „brazílske
mäso“, žiadneho podvodného konania nedopustil.

IV. Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný vo vyjadrení k predmetnej žalobe zo dňa 13.08.2019 uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia
žalobou napadnutého rozhodnutia. Podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly vykonanej správcom
dane, keď námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti prerušenia daňovej kontroly považoval za

nedôvodnú.

Žalovanýzároveňpoukázalnaodôvodneniesvojhorozhodnutiaktýmtonámietkamazároveňzopakoval
časť odôvodenia, ktorá sa týka tejto časti žalobcovej námietky.

26. K námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uvádza, že aj s touto
námietkou sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, a na všetkých tam uvedených argumentoch trvá,
pričom zároveň ich v krátkosti zopakoval.

Záverom žalovaný uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukazuje na

jeho odôvodnenie ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

V. Ďalší priebeh konania

27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 24.09.2019, v

ktorom zopakoval svoje námietky a tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe, ktoré navyše podporil novšími
rozhodnutiami NS SR a rovnako žalobca postupoval aj na súdom nariadenom pojednávaní, na ktorom
zopakoval žalobné dôvody a najnovšie rozhodnutia NS SR.

Žalovaný na vyjadrenie žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

28. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.12.2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

29. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je

a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevodealebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona

a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k

dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,

d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri
a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

30. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania žalovaného a správcu dane), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správcadane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je

úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správcu dane, pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero

právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické

opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase

rozhodovania správnych orgánov), daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

Podľa § 61 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), správca dane daňové konaniea) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)

Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené
finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri

rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

31. Tak ako z obsahu podanej žaloby a napadnutých rozhodnutí vyplýva, žalobca v zásade namietal
štyri základné a pre posúdenie dôvodnosti žaloby podstatné skutočnosti:

1. daňová kontrola nebola vykonaná v lehote uvedenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 102630806/2016 a č. 103502558/2016 nemožno považovať

za zákonné, nakoľko boli vyhotovené skôr ako príslušný orgán zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu
iného členského štátu a tiež, že dĺžka prerušenia daňovej kontroly presahuje maximálnu dĺžku, ktorú
ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010;
2. daňová kontrola je postihnutá neodstrániteľnou vadou zákonnosti spočívajúcej v upretí práva
kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, t. j. práva v priebehu

daňovej kontroly klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní;
3. správca dane ani žalovaný sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadali s námietkami žalobcu vyplývajúcimi z bodu 1;
4. napokon žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a vec nesprávne právne posúdenie
vo vzťahu ku konštatovaniu správcu dane a žalovaného, v zmysle ktorého žalobcovi nevznikol nárok na

uplatnenie dane z pridanej hodnoty v sume 46.446,97 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015 pri ním
tvrdených dodávkach tovaru od spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.

32. Žalobca teda voči napadnutým rozhodnutiam vzniesol jednak námietky procesného charakteru a
jednak charakteru hmotnoprávneho.

Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam správny súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné.Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené i v ust. § 49 ods. 1, 2
písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na

ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na
ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového
priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach
uvedenýchvbode2.tohtorozsudkuvystavenýchspoločnosťouTENDERFOODAB,s.r.o.akotovarupre

žalobcu.Zust.§49ods.1,2zákonaoDPHjednoznačnevyplýva,žeprávoodpočítaťdaňztovaruvzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené
znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal
nakúpiť od ním deklarovaného a vyššie uvedeného dodávateľa.

33. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s

dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca
dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne
odrážajú skutočne realizované plnenia.

Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a

teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,
prípadne rozhodujúci dôkaz.

34. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom,

ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania;
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

35. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne

pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim
vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že
nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017,

4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, l Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).

36. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry špecifikované v bode 2. tohto
rozsudku. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z

podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na
akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebonie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že
určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia
boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový
stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s
deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločnosti dodávateľa TENDERFOOD
AB s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru (kuracieho mäsa) žalobcovi, vykonal v potrebnom

rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané od dožiadaných daňových úradov, poznatky
získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, poznatky získané miestnym zisťovaním v spoločnosti
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.

37. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2015 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr vystavených
dodávateľom TENDERFOOD AB s.r.o., predmetom fakturácie bola kúpa mrazeného kuracieho mäsa.

Správca dane pri preverovaní predmetných obchodných transakcií zistil, že obchod s predmetným
kuracím mäsom bol realizovaný v obchodných reťazcoch, ktoré vypátral a detailne opísal vo svojom
rozhodnutí. Na základe týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom a povinnosťou
správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej
povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí

byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane v danom prípade
po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že v jednotlivých obchodných reťazcoch
obchodujúcich s predmetným kuracím mäsom síce priamy dodávateľ žalobcu potvrdil zrealizovanie
obchodu a preukázal ho, avšak nebolo preukázané, že u predchádzajúcich článkov tohto reťazca
jednotlivým subjektom vznikla daňová povinnosť, na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť

nasledujúceho obchodného článku a následne právo žalobcu na odpočítanie dane.

38. Konkrétne v preukázanom obchodnom reťazci DANER GASTRO s.r.o. - TENDERFOOD AB s.r.o. -
žalobca, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u daňového subjektu DANER GASTRO s.r.o., ktorý
je nekontaktný a podľa zistení správcu dane je zmiznutým obchodníkom, ktorý nepreukázal, že by v

kontrolovanom období vykonával reálnu ekonomickú činnosť a jeho funkcia spočívala vo vyhotovovaní
faktúr pre ďalších tuzemských odberateľov. Zo strany uvedenej spoločnosti nebolo preukázané dodanie
tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH a z uvedeného dôvodu nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti
v zmysle § 19 ods. 1 povinnosť zaplatiť daň správcovi dane vznikla z dôvodu uvedenom v § 69 ods.
5 zákona o DPH.

Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojho dodávateľa (TENDERFOOD AB, s.r.), a že
tento predmetné dodávky potvrdil a vystavené faktúry riadne zaúčtoval a priznal daňovú povinnosť k
DPH, ešte nedokazuje, že mu v súvislosti s týmito dodávkami v súlade so zák. č. 222/2004 Z. z. vznikla
daňová povinnosť.

39. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania je aj správny súd názoru, že
žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty
v zmysle § 19 zák. č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto
dane. Tak ako ÚS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011 uvádza: „dôkazné

bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto
je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok.

Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných
daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný.

40. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným

bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného
dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov,
v ktorom boli jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na úrovnijednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal
zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru, keď v rámci jednotlivých
obchodných reťazcov obchodujúcich s kuracím mäsom nebol preukázaný pôvod tohto tovaru a ani

to, ako sa tento dostal na územie Slovenskej republiky, hoci ide o potravinu živočíšneho pôvodu,
obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, najmä zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších
predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19.09.2011 o požiadavkách na
vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti

s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorú sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a
riadiť sa nimi, pričom žalobca v tomto smere nepristupoval k svojim obchodným partnerom dostatočne
zodpovedne. Tiež nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u prvého zisteného článku obchodného
reťazca, na ktorú následne nadväzovala daňová povinnosť ďalších v reťazcoch figurujúcich dodávateľov
a v konečnom dôsledku žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane.

Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne
obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale
v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného

obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo
v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a
deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v
reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii

v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31.05.2018).

41.VpodanejžalobežalobcapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdvtejtosúvislosti
považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné

vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo
členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov
na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane
z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného

zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so
zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej
hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej
ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty

splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry
Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach
Kittel (C-439/04) a Optigen Ltd (C-354/03).

Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka

tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa,
že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence),
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol.
(C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom

konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok
priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen
formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornoustarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal
žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru si prijatie náležitých a
potrebných opatrení vyžadovalo.

V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady,

ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie
dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych
opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na
to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere, resp. že vedel alebo mal vedieť, že
konkrétne obchody sú súčasťou nejakého podvodného konania.

42. Procesnoprávne námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe naopak správny súd vyhodnotil ako
čiastočne dôvodné, a preto musel rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie správcu dane s poukazom
na ust. § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušiť.

Podľa cit. ust. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

43. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu, v zmysle ktorej mu bolo upreté právo klásť

svedkom otázky v priebehu daňovej kontroly.

Je síce pravdou, že v priebehu daňovej kontroly správca dane neumožnil žalobcovi, aby mohol klásť
otázky vypočutým svedkyniam Mgr. L. H. a Ing. V. G., tak ako to vyplýva z ust. § 45 ods. 1 písm. e)
Daňového poriadku.

44. V podaní zo dňa 28.09.2017 žalobca okrem iného uviedol, že žiada, aby mu bolo umožnené
klásť otázky svedkyni Mgr. L. H., a teda, aby bola za tým účelom opakovane vypočutá. Následne dňa
03.10.2017 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly č. 102086795/2017, ku ktorému sa
vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.10.2017, v ktorom už požiadavku na znovu vypočutie svedkyne H.

nevzniesol a vo vyjadrení ani postup správcu dane v tomto smere nenamietal.

Napriek uvedenému správca dane v zápisnici o ústnom prerokovaní pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu zo dňa 07.12.2017 uviedol, že vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa
28.09.2017 opakovane vypočuje svedkyňu H. a G., aby im žalobca mohol klásť otázky.

Takýto postup správcu dane nie je rozporný so zákonom, práve naopak vyplýva z ust. § 46 ods. 8
Daňovéhoporiadku.Správcadanetedavtomtosmerepostupovaltak,abyvčonajväčšejmierezachoval
práva kontrolovaného subjektu, teda žalobcu.

45. Napokon sa správny súd musel vysporiadať aj s námietkami žalobcu ohľadne nezákonného postupu
správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, pričom túto námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.

46. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly bolo daňové konania
prerušené 2x.

V prvom prípade bolo konanie prerušené rozhodnutím správcu dane č. 102630806/2016 zo dňa
29.02.2016, keď bolo konanie prerušené od 04.03.2016 do 08.07.2016, pričom žiadosť o MVI bola
odoslaná dňa 24.02.2016, resp. dňa 25.02.2016.

V druhom prípade bola daňová kontrola prerušená od 18.07.2016 do 07.07.2017, a to na základe
rozhodnutia správcu dane č. 103502558/2016 zo dňa 14.07.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené až dňa
25.07.2016, pričom na prepravu bolo odoslané dňa 15.07.2016.Žiadosť o MVI č. 1291846/2016 zo dňa 13.07.2016 bola Finančným riaditeľstvom zaslaná dožiadanému
orgánu až dňa 28.07.2016 a rovnako aj žiadosť č. 1291733/2016 zo dňa 13.07.2016. Pri tejto žiadosti
bola odpoveď na dožiadanie zaslaná 29.09.2016 a v prípade žiadosti č. 1291846/2016 došla úplná

odpoveď až dňa 07.07.2017, pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď na uvedenú
žiadosť bola urgovaná dňa 14.11.2016 a dňa 02.05.2017.

V tomto prípade sa správny súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu o nesprávnom postupe správcu
dane, ktorý v druhom prípade konanie prerušil skôr, ako bola splnená zákonná podmienka, a to, že

v deň vyhotovenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nebola zaslaná príslušným orgánom, t. j.
Finančným riaditeľstvom SR žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného štátu. Predmetné rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly bolo zo dňa 14.07.2016, pričom za deň kedy je konanie prerušené bol určený
deň 18.07.2016, avšak príslušný orgán zaslal žiadosť o MVI až dňa 28.07.2016.

Teda konanie bolo prerušené skôr, ako vznikla prekážka vedúca k zákonnému dôvodu na prerušenie

konania vyplývajúca z ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Tento názor je podporený aj
rozhodnutiami NS SR sp. zn. 5Sžfk 3/2018 zo dňa 21.02.2019 a 6Sžfk 62/2017 zo dňa 27.02.2019.

Následne bol rovnaký záver uvedený aj v neskorších rozhodnutiach NS SR sp. zn. 2Sžfk 54/2018 zo
dňa 26.06.2019 a 4Sžfk 72/2018 zo dňa 10.09.2019, z ktorých taktiež vyplýva žalobcom tvrdený záver,

v zmysle ktorého pri procese MVI by mal správca dane prerušiť kontrolu dňom odoslania žiadosti o
poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede.

V tomto prípade teda ide o ustálený právny názor NS SR. Tak ako z uvedených rozhodnutí vyplýva,
k tomu, aby mohol správca dane aplikovať na prerušenie daňovej kontroly dôvod podľa § 61 ods. 1

písm. b) Daňového poriadku, t. j. že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu,
je nevyhnutnou podmienkou, aby už v čase vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly bol
zachovaný spôsob, ktorý pre MVI stanovuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

47. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.07.2016 č. 103502558/2016, preto nemožno považovať

za zákonné, ktoré by malo za následok prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly v
zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Daňová kontrola tak bola začatá dňom 17.08.2015 a ukončená
dňom 10.10.2017, pričom za dôvodné a zákonné možno považovať len prvé rozhodnutie správcu dane
č. 102630806/2016 zo dňa 29.02.2016, ktorým bola daňová kontrola prerušená od 04.03.2016 do
08.07.2016 (t. j. 127 dní), čo po odpočítaní od celkovej dĺžky výkonu daňovej kontroly znamená, že

táto nebola vykonaná v lehote vyplývajúcej z ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V tomto smere
poukazuje správny súd na nález ÚS SR č. k. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, v ktorom ÚS SR prijal
záver, v zmysle ktorého: „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt
neodopieralpovinnúsúčinnosťorgánudaňovejsprávy,prekročilazákonomustanovenúmaximálnudobu
trvania, protokol z takejto kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom

konaní nemôže byť použitý.“

48. Navyše je potrebné uviesť, že táto námietka žalobcu, ktorá bola správnym súdom vyhodnotená ako
relevantná, zostala žalovaným v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnená, napriek skutočnosti, že tvorila
ťažiskovú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa síce tejto

námietke venoval tak, že s ňou nesúhlasil, pričom v rozhodnutí vysvetlil pojmy vyplývajúce z Nariadenia
rady (EÚ) č. 904/2010, avšak bez ich následnej aplikácie na vzniknutú situáciu. Žalovaný teda v
napadnutom rozhodnutí dostatočným, zrozumiteľným a právne akceptovateľným spôsobom nevysvetlil,
prečopovažujeargumentáciužalobcuvtomtobodezanesprávnu,atedaprečopovažujepostupsprávcu
dane pri prerušení daňovej kontroly za správny, čím zaťažil svoje rozhodnutie v uvedenej časti vadou

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo je ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a
napokon aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je taktiež zaťažené rovnakou vadou.

49. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v intenciách žaloby, preto správny súd dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného, ale aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 191 ods. 1

písm. d) a g) SSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a postup v zmysle záverov správneho súdu.50. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP priznal právo na úplnú
náhradu trov konania (100 %), o ktorých výške rozhodne správny súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.