Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Brixiová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/208/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205139
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814205139.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: I. M., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom XXX XX K. C. XXX, o vymoženie 728,19 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom
JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad, Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.1.2015, č.k. 12Er/495/2014-28, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 12.1.2015, č.k.
12Er/495/2014-28 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa
29.6.2011 uzavretá zmluva o úvere, ktorú súd posúdil podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako zmluvu spotrebiteľskú. V rovnaký deň bola
medzi účastníkmi podpísaná Rozhodcovská zmluva, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka,
ktorá upravovala riešenie sporov. Súd prvej inštancie mal za to, že praktickým dôsledkom ustanovenia
o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd bol názoru,
že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, čím naplnila znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej
vecibolazaloženánaabsolútneneplatnomprávnomúkone,exekučnýsúddospelknázoru,žeexekučný
titul nie je vydaný v súlade so zákonom. Preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“). Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený
mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní
poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa
obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /
dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania.
Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného
konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné
konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.
Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie,
nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2
tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje
vsúladesoZoRK.Nazákladeuvedenéhomaloprávnenýzato,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávneným
orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
5. Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.
6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, skôr ako pristúpil k vecnému
prejednaniu podaného odvolania, skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môževo veci konať a dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
a) C.s.p. a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12.Exekučnékonaniezačalovzmysle§36ods.2Exekučnéhoporiadkudňa19.2.2014,kedyoprávnený
spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Povinná zomrela dňa XX.X.XXXX, teda
po začatí exekučného konania a ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Dedičské konanie po zomrelej povinnej bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. XD/XX/XXXX
a bolo skončené uznesením zo dňa 1.8.2016, ktorým súd konanie pre nemajetnosť zastavil a I. W.,
ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky, vydal nepatrný majetok zanechaný poručiteľkou podľa § 175h
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.8.2016.
13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
14. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
16. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.
17. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu sa ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
18. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
19. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný
skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať.
20. V danej veci povinná v priebehu konania zomrela a zanechala nepatrný majetok, v dôsledku čoho
súd konanie podľa § 175h ods. 2 O.s.p. právoplatne zastavil.
21. Odvolací súd zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené, ak poručiteľ nezanechal
majetok, príp. ak zanechal majetok nepatrnej hodnoty, a zároveň nebolo preukázané, že by poručiteľ mal
iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku
prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť.
22. Nakoľko v predmetnom konaní povinná zomrela a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že
povinná zanechala majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, nie
je na strane povinnej žiaden konkrétny subjekt, s ktorým by mohol súd ako s účastníkom konať. Je
teda zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na právnych
nástupcov povinnej /poručiteľky/ (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania).Odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať, v dôsledku čoho nie je splnená základná
procesná podmienka konania, ktorej nedostatok sa nedá odstrániť. Konanie tak musí byť zastavené.
23. Uvedenými skutočnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal a konal s niekým, kto nemal
procesnú subjektivitu, čím zaťažil napadnuté uznesenie vadou, pre ktorú odvolací súd nemohol pristúpiť
k vecnému prejednaniu podaného odvolania a ktorá zakladá dôvod pre zrušenie takéhoto uznesenia.
24. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.
25. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
a) C.s.p., lebo neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
procesnú subjektivitu).
26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o zastavení exekúcie v zmysle vyššie uvedených
záverov odvolacieho súdu a rozhodne o trovách konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.