Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/118/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200803
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115200803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne T. J., Z.J.. X.X.XXXX, B. V. A., B. Č..
X, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, AK Štúrova č. 20, proti
žalovaným: 1. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, 2. Spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, Buzulucká 2-4, Košice, 3. Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Čárskeho č. 7, žalovaní 1. a 2. právne zastúpení JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Vojenská č. 14, 4. T. G. - Š., B. V. A., B. Č.. X, za účasti intervenienta na strane žalovaného
v 1.rade Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č.

4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného v 3.rade proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č. k. 40C/18/2015-290 zo dňa 20.9.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že základ nároku na náhradu
škody je dôvodný voči žalovanému v 3. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 40C/P18/2015-290 zo dňa 2.9.2018 určil, že základ nároku na
náhradu škody je dôvodný voči žalovanému v 3. rade v rozsahu 100 %, žalobu voči žalovanému v 1., 2.
a 4. rade zamietol a nárok žalobkyne voči žalovanému v 3.rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal
pôvodne všetkých žalovaných v 1. až 5. rade zaplatiť jej z titulu škody na zdraví 7.593 € s 5,75 %
úrokom ročne z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia, z titulu ušlého zárobku za obdobie od 1.2.2013
do 31.12.2014 sumu 38.640 € tiež s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia a po
1.680 € mesačne počnúc dňom 1.1.2015, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ešte pred prvým
pojednávaním žalobkyňa vzala žalobu v časti nároku straty na zárobku v prevyšujúcom období od 1.4.

do 7.8.2014 a od 20.11.2014 do 31.12.2014 v sume 1.680 € brutto s 5,25 % úrokom z omeškania od
1.1.2015 späť. Taktiež zobrala späť žalobu voči pôvodne žalovanému v 2. rade (Mestská časť Košice
- Dargovských hrdinov) a preto bolo konanie voči tomuto žalovanému zastavené uznesením zo dňa
21.12.2017.

3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.1.2013 pri páde pred vchodom do brány v
Košiciach na ulici B. Č.. X na zamrznutom a neošetrenom chodníku utrpela úraz ruky a to zlomeninu

diafýzyramennejkostiľavejruky.Následkomtohtoúrazubolaliečená,podrobilasaoperácii,absolvovala
rehabilitáciu, o čom predložila lekárske správy. Uviedla, že vlastníkom parcely č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. X, kat. územie G., na ktorej došlo
k úrazu, je Mesto Košice. Na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorovB. X T. X Košice, zo dňa 13.4.2010 je žalovaný v 2.rade povinný zabezpečovať čistenie prístupových
chodníkov, žalovaní okrem žalovaného v 1. rade ako správcovia chodníka si neplnili svoju povinnosť,
nezabezpečili jeho riadny a bezpečný stav a neprispôsobili chodník pre bezpečnú chôdzu, konali teda

protiprávne na základe čoho jej vznikla škoda a sú za ňu zodpovední.

4. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov sú závady v schodnosti
chodníkov priľahlých nehnuteľností, ktorá sa nachádza v súvislom zastavanom území a hraničí s cestou

alebo miestnou komunikáciou povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia, alebo užívatelia
nehnuteľností,pokiaľtietozávadyvznikliznečistením,poľadovicou,alebosnehom.Vlastnícijednotlivých
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome si zriadili spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, a teda znášajú zodpovednosť za prípadne vzniknutú škodu, ak k úrazu došlo
na chodníku priľahlom k nehnuteľnosti. Keďže žalovaný v 1. rade Mesto Košice nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je priľahká k chodníku, kde došlo k úrazu, nie je ani vecne pasívne legitimovaným

účastníkom konania v tomto spore. Intervenient na strane tohto žalovaného taktiež žiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade.

5. Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť, že v žiadnom prípade nezodpovedajú za škodu, ktorá
sa stala žalobkyni v súvislosti s úrazom. K úrazu malo dôjsť na chodníku, ktorý je vo vlastníctve Mesta

Košice, t.j. žalovaného v 1. rade a za vznik uvedeného úrazu, ktorý mal byť spôsobený pošmyknutím
na neupratanom chodníku tak môže zodpovedať (ak vôbec niekto zodpovedá) iba jeho vlastník.
Vlastníci bytov na B. v Košiciach vytvorili spoločenstvo vlastníkov bytov, uzavreli mandátnu zmluvu
so spoločnosťou Bytex Slovensko, ktorá spoločnosť však nie je správcom bytového domu a nemôže
existovať ani právna zodpovednosť za škodu na strane tejto spoločnosti z titulu správcovstva. Nakoľko

absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaných v 2. a 3. rade a
to porušenie nejakej právnej povinnosti, nie je žaloba voči uvedeným subjektom dôvodná a neexistuje
na ich strane ani pasívna vecná legitimácia v tomto súdnom spore. Poukázali na to, že spoločenstvo
vlastníkov bytov nad rámec svojich povinností zabezpečovalo upratovanie a prístupového chodníka
prostredníctvom žalovanej v 4. rade napriek tomu, že takáto povinnosť na jeho strane ani neexistuje.

6. Žalovaná v 4. rade taktiež žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s
odôvodnením, že zabezpečuje upratovanie bytového domu na B. X v Košiciach podľa dohodnutých
podmienok a pokynov v záujme vlastníkov bytov a zamestnávateľa ako správcu bytov. Nie je vlastníkom,
užívateľom ani správcom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvislom zastávanom území a hraničí s

cestou alebo miestnou komunikáciou. teda tej nehnuteľnosti, na ktorej malo dôjsť k úrazu. V čase úrazu
sa žalovaná a ani v súčasnosti nenachádzala v žiadnom právnom vzťahu, resp. právnom postavení, v
rámci ktorého by jej mohla vzniknúť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobkyni.

7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie mal za preukázané, že skutočne úraz, ktorý sa stal

žalobkyni na neupravenom chodníku, mal za následok poškodenia zdravia žalobkyne.
Vec právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1, § 440, § 441 Občianskeho zákonníka, podľa
§ 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, podľa § 3 ods. 1, § 3d ods. 3, ods. 5, § 4b ods. 1, § 9 ods. 2, § 9a ods. 2, 3, 4
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), účinného ku dňu 22.1.2013, podľa

§ 12 ods. 1 a 6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných
komunikáciách č. 35/1984 Zb. poukazujúc na § 214 ods. 1, 3 CSP rozhodol vo veci medzitýmnym
rozsudkom.

8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za nesporné, že ako vlastník parcely č.

2611/2 (o výmere 2891 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spôsob využívania pozemku: pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti) v kat. úz. G., obec Košice je na LV č. X vedený
žalovaný v 1. rade. Uvedená parcela susedí s parcelou č. XXXX o výmere 498 m2 - zastavaná plocha a
nádvoria, na ktorej sa nachádza stavba súp. č. XXX - obytný dom B. X T. X v Košiciach. Vlastníci bytov

a nebytových priestorov v tomto dome uzavreli zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových
priestorovzaúčelomsprávybytovéhodomuaďalšíchčinnostíspojenýchsosprávou,podľaktorejčlánku
7 ods. 8 písm. g/ je spoločenstvo povinné zabezpečovať čistenie prístupových chodníkov. Následne
toto spoločenstvo ako mandant a spoločnosť Bytex Slovensko s.r.o. - žalovaný v 3. rade uzavrelidňa 23.12.2002 mandátnu zmluvu podľa § 556 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je
predmetom zmluvy obstaranie správy spoločných častí a spoločných zariadení domu na ulici Buzulucká
X T. X v Košiciach v mene mandanta a na jeho účet na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve.

Zabezpečenie schodnosti prístupových chodníkov k domu je prostredníctvom upratovačky určenej
mandantom. Na tento účel dňa 2.1.2013 spoločnosť Bytex Slovensko s.r.o. a T. G.-Š. - žalovaná v 4.
rade uzavreli dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej má povinnosť táto žalovaná vykonávať pre
zamestnávateľa prácu, upratovanie a odpočet vodomerov pre SVB B. X, od 1.1.2013. Súd mal nesporne
preukázané, že žalobkyňa dňa 22.1.2013 utrpela úraz zlomeninu ruky a zlomeninu diafýzy ramennej

kosti ľavej ruky spôsobenej pádom pri pošmyknutí sa, keď zostúpila z koberca vchodu bytového domu,
spadla, ľavou rukou narazila do oporného betónového múra, nachádzajúceho sa na pravej strane od
vchodu, pričom narazila do prednej časti múrika. Vykonaným dokazovaním okrem iného aj zo správy o
počasí bolo zistené, že v predmetnom časti padal mrznúci dážď, bola ľadovica v mieste úrazu.

9. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že u žalobkyne došlo ku škode na zdraví po

pošmyknutí sa pri východe z bytového domu vo vzdialenosti približne 1,5 m od vchodu v koridore,
ktorý ohraničuje vstup do bytového domu B. X v Košiciach, z pravej strany ohraničený kovovým
zábradlím a z ľavej strany betónovým múrikom v šírke 2 až 2,5 m, ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX/
X o výmere 2891 m2, ktorá parcela je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Všetci žalovaní namietali
svoju pasívnu legitimáciu a namietali aj porušenie právnej povinnosti zabezpečiť schodnosť chodníka,

poveternostnúsituáciuvžalobkyňoutvrdenomčasuúrazuakoajčasúrazu.Súdprvejinštanciepoukázal
na základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a podrobne ich aj rozobral. Konštatoval, že
v danom prípade bolo sporné porušenie právnej povinnosti, a to nezabezpečenie schodnosti chodníku
ako aj subjekt, ktorý túto povinnosť porušil. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody voči štyrom
žalovaným, voči vlastníkovi pozemku - nehnuteľnosti, na ktorej došlo k úrazu, proti spoločenstvu

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré zabezpečuje správu bytového domu, voči žalovanému
v 3. rade ako voči subjektu, s ktorým SVB uzavrelo mandátnu zmluvu, ale aj voči žalovanej v 4. rade,
ktorá na základe dohody o pracovnej činnosti so žalovaným v 3. rade mala povinnosť zabezpečovať
schodnosť chodníka.

10. Po tom čo súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy, ustálil miesto úrazu ako časť chodníka
nachádzajúceho sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, zaoberal sa skutočnosťou, ktorý
subjekt z označených žalovaných je zodpovedný za škodu na zdraví žalobkyne, ktorá vznikla následkom
pošmyknutia na zľadovateľom chodníku.

11. Po vykonanej ohliadke miesta, na ktorom došlo ku škode vyplynulo, že táto časť parcely je priamo
priľahlákbytovémudomuB.XvKošiciach,tvoríkoridorkuvchodu,pričomtentokoridorkolmonadväzuje
na chodník k jednotlivým vchodom bytových domov na B. ulici v Košiciach. Koridor je vytvorený na
prístupovej časti chodníka ku vstupu do vchodu bytového domu, je oddelený kovovým zábradlím z jednej
strany, betónovým múrikom z druhej strany a slúži k vstupu do bytového domu. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, a to v súlade s ust. § 9a ods. 3, 4 Cestného zákona, že keďže ku škode došlo v
bezprostrednej blízkosti od vchodu do bytového domu B. X v Košiciach, za škodu zodpovedá vlastník
- správca - užívateľ priľahlej nehnuteľnosti, t. j. subjekt odlišný od žalovaného v 1. rade, ktorý je len
vlastníkom pozemku a nie je daná vecná pasívna legitimácia tohto subjektu.

12. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že vlastníci bytov v predmetnom bytovom si podľa § 7
ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov založili spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré
je právnickou osobou, spravujúcou spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu a priľahlý pozemok
vrátane ich údržby a obnovy. Preto je subjektom, ktorý je povinný zabezpečovať aj údržbu a zjazdnosť
priľahlého chodníku ku vchodu, t. j. miesta, kde došlo ku škode na zdraví u žalobkyne. Tento žalovaný

však splnomocnený vlastníkmi bytov v bytovom dome uzavrel dňa 23.12.2002 mandátnu zmluvu so
žalovaným v 3. rade, predmetom ktorej bolo obstaranie správy spoločných častí a spoločných zariadení
domu B. X v Košiciach a teda aj zabezpečenie schodnosti prístupových chodníkov prostredníctvom
upratovačky určenej mandantom. Za tým účelom žalovaný v 3. rade uzavrel dohodu o pracovnej činnosti
so žalovanou v 4. rade. Keďže podľa § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. je zodpovedný správca, užívateľmi

nehnuteľnosti sú vlastníci bytov, ktorých zastupuje pri správe nehnuteľnosti správca, súd posudzoval,
ktorý zo subjektov či žalovaný v 2. alebo v 3. rade porušil právnu povinnosť zabezpečiť schodnosť na
priľahlej časti chodníka, kde došlo k úrazu. Žalovaný v 2. rade ako správca a mandant a žalovaný v
3. rade ako mandatár uzavreli mandátnu zmluvu, kde sa zaviazal žalovaný v 3. rade obstarať okreminého aj schodnosť prístupových chodníkov prostredníctvom upratovačky. Bolo preukázané, že tento
priľahlý chodník v mieste, kde došlo k úrazu žalobkyne nebol udržiavaný tak, aby bola zabezpečená
jeho nezávadnosť a schodnosť, svoju povinnosť chodník udržiavať porušil žalovaný v 3. rade a je

zodpovedným subjektom za porušenie tejto právnej povinnosti. Čo sa týka žalovanej v 4. rade, tá
vykonávala časť povinností, na ktoré ju žalovaný v 3. rade na základe dohody o pracovnej činnosti
poveril, avšak prípadnú zodpovednosť môže si uplatniť žalovaný v 3. rade proti tomuto subjektu
(žalovanej v 4. rade) v zmysel ustanovení Zákonníka práce. Keďže žaloba voči žalovaným v 1., 2. a 4.
rade je nedôvodná pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom

voči nim žalobu zamietol a určil, že základ nároku na náhradu škody žalobkyne je daný voči žalovanému
v 3. rade v rozsahu 100 %. Súd totiž mal preukázané porušenie právnej povinnosti práve žalovaným v
3. rade, mal preukázaný vznik škody, vzhľadom na vykonané dokazovanie aj príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ak by žalovaný v 3. rade neporušil právnu povinnosť
pri údržbe schodnosti miesta úrazu žalobkyne, nebolo by k úrazu došlo a ani ku škode na jej zdraví.
Žalovaný a mal a mohol vedieť, že pri mrznúcom daždi, ktorý bol jednoznačne preukázaný aj správou

o počasí, môže dôjsť k vzniku poľadovice. Poukázal pritom aj na tvrdenie žalovanej v 4. rade, že
odchádzala ráno o 6 hodine 10 minúte a prichádzala o 17 hodine a v čase svojho odchodu a príchodu
nemohla kontrolovať stav chodníka a zabezpečiť jeho údržbu v prípade náhleho zhoršenia schodnosti
chodníka, vzniku ľadovice ako tomu bolo v čase úrazu žalobkyne, kedy preukázateľne nebola žalovaná
v 4. rade ani prítomná v bytovom dome, keďže bola v práci.

13.Súdprvejinštanciemalzato,ževdanejveciboloúčelnérozhodnúťnajprvlenozákladeuplatneného
nároku, t. j. určiť zodpovednostný subjekt a týmto medzitýmnym rozsudkom tak aj urobil s tým, že označil
žalovaného v 3. rade a to v rozsahu 100 %, pretože nebolo preukázané ani tvrdené spoluzavinenie
žalobkyne.

14. V zákonnej lehote proti prvému výroku rozsudku, ktorým súd určil, že základ nároku na náhradu
škody je dôvodný voči žalovanému v 3. rade v rozsahu 100 %, podal odvolanie žalovaný v 3. rade z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Záver súdu prvej inštancie považoval za nesprávny
z viacerých dôvodov. V čl. II mandátnej zmluvy , ktorú uzavreli žalovaný v 2. rade so žalovaným v
3. rade bolo aj obstaranie spoločných častí a zariadení domu v mene a na jeho účet na základe

plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve. Ide teda o tzv. priame zastúpenie, kedy úkony síce uskutočňuje
zástupca - mandatár, teda žalovaný v 3. rade, ale úkony uskutočňuje v mene zastúpeného a práva
a povinnosti pri zastúpení vznikajú priamo zastúpenému. Zodpovednosť za zanedbanie povinnosti
zabezpečiť schodnosť prístupového chodníka teda nemôže byť daná na strane mandatára, lebo ten
je iba zástupcom, ktorý uvedenú činnosť vykonáva v mene mandanta. Uvedené platí o to viac, že v

zmysle článku 3.4 mandátnej zmluvy mal mandatár zabezpečiť schodnosť prístupových chodníkov k
domu prostredníctvom upratovačky, určenej mandantom. Túto povinnosť si žalovaný v 3. rade splnil
a upratovanie zabezpečil prostredníctvom upratovačky určenej mandantom, a to žalovanej v 4. rade.
Napokon aj túto dohodu o pracovnej činnosti žalovaný v 3. rade uzavrel nie vo vlastnom mene, ale v
mene mandanta, t.j. žalovaného v 2. rade, ako jeho zástupca. V zmysle § 568 Obch. zák. mandantár

je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva a ak povinnosť poruší, zodpovedá za
škodu spôsobenú mandantovi. Z predmetnej mandátnej zmluvy však povinnosť zabezpečiť schodnosť
chodníkov nemal mandatár osobne, ale výslovne prostredníctvom upratovačky určenej mandantom.
Uvedený právny názor podporuje aj ust. § 573 Obch. zák., v zmysle ktorého mandatár nezodpovedá za
porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu o zariaďovaní záležitostí. Zodpovednosť žalovaného

v 3. rade nemôže existovať aj v súvislosti s ust. § 420 ods. 2 Obč. zák., nelogický je záver súdu o
zodpovednosti žalovaného v 3. rade aj preto, že o existencii mandátnej zmluvy žalobkyne nemusela
mať vedomosť a v prípade, že by nezažalovala aj žalovaného v 3. rade, súd by jej žalobu zamietol
napriek tomu, že zákon počíta so zodpovednostným subjektom v súvislosti so zabezpečovaním zimnej
údržby. Podľa názoru žalovaného v 3. rade však pri ústavne súladnom výklade práva nie je za škodu

zodpovedný ani žalovaný v 2. rade, ale vlastník pozemku, ktorým je Mesto Košice, a teda žalovaný v 1.
rade s poukazom na § 415 Obč. zák. . V ďalšom odvolateľ poukázal, že podstatnou právnou normou,
ktorú súd aplikoval v prejednávanom prípade je § 9 ods. 2 a § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. v
platnom znení ku dňu vzniku škody. Tvrdil, že povinnosti, ktoré obsahujú napadnuté ustanovenia sa
dostali do slovenského právneho poriadku ako dedičstvo socialistického spoločenského zriadenia, ktoré

neposkytovalo prakticky žiadnu ochranu súkromnému vlastníctvu. Táto situácia bola už predmetom
viacerých odborných protichodných diskusií, ale aj súdnych konaní tak na Najvyššom správnom súde,
ako aj na Ústavnom súde ČR a zaoberal sa ňou aj verejný ochranca práv Českej republiky vo svojich
správach za roky 2002 a 2003. Na základe toho odvolateľ uviedol, že pôvodné znenie napádanýchustanovení Zákona o pozemných komunikáciách je v rozpore s článkom 18 ods. 1 Ústavy, spojených
s článkom 8 ods. 1, 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. V súvislosti s
tým poukázal na zákaz poslať niekoho na nútené práce alebo nútené služby, a teda všeobecne platí

výnimka v článku 18 ods. 2 Ústavy. Pojem právnej zodpovednosti má vždy svoj konkrétny obsah a
zahŕňa predvídané nepriaznivé následky, čo znamená, že ten, kto nedodrží právnu povinnosť, bude
zaťažený právnymi následkami konkrétnej povahy, sankcia je preto v istom zmysle zodpovednosť
v akcii. Aj na základe uvedeného možno konštatovať, že ust. § 9a ods. 4 Zákona o pozemných
komunikáciách možno pokladať za zákonnú sankciu voči vlastníkom, správcom alebo užívateľom

nehnuteľností, ktoré v súvisle zastávanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou za to,
žebezprieťahovneodstrániazávadyschodnostichodníkovkpriľahlýmnehnuteľnostiam.Právehroziaca
sankciapodporujestotožnenienapadnutejpovinnostisnútenoualebopovinnouprácou,ktorásavymáha
pod hrozbou trestu a na ktorú sa nazývaná osoba neponúkla dobrovoľne, ako túto odmieta článok 8 ods.
3 písm. a/ medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a rovnako aj Dohovor o nútenej
alebo povinnej práci č. 29 medzinárodnej organizácie práce. V zmysle článku 2 ods. 2 písm. a/ Dohovoru

o nútenej alebo povinnej práci č. 29 len pre potreby tohto dohovoru však výraz nútená alebo povinná
práca nebude zahŕňať menšie obecné služby, ktoré sú vykonávané členmi obce v jej priamom záujme,
môžu sa preto považovať za obvyklé občianske povinnosti pripadajúce na členov obce, pokiaľ majú
členovia obce alebo ich priami zástupcovia právo vyjadriť sa ohľadne potreby takýchto služieb. Aj pri
pohľade na takto formulované výnimky z činností, ktoré zahŕňa pojem nútená alebo povinná práca podľa

dohovoru o nútenej alebo povinnej práci č. 29 však na základe rovnakých argumentov ako vyšli najavo
v súvislosti s výkladom čl. 18 ods. 2 ústavy, prichádza odvolateľ k záveru, že napadnuté ustanovenia
Cestného zákona nespĺňajú žiadnu z týchto výnimiek. Vzhľadom uvedenému navrhol, aby Krajský súd
v Košiciach podal návrh na ústavný súd ohľadom začatia konania o nesúlade ust. § 9 ods. 2 druhej vety
a § 9a ods. 4 Zákona o pozemných komunikáciách v znení účinnom k 22.1.2013 čl. 1 ods. 1 a 2 a s čl.

18 ústavy, čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru, čl. 8 ods. 1 a 2 Medzinárodného paktu o občianskych politických
právach, čl. 1 písm. e) a čl. 2 ods. 1 a 2 písm. e) Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci č. 29 a čl. 2
Dohovoru medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105. Vo veci samej navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietne
a prizná mu nárok na náhradu trov celého konania.

15. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila s tým, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny vo všetkých jeho výrokoch a navrhovala napadnutý výrok potvrdiť, pričom si uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie rozhodol potom, čo vykonal podrobné a rozsiahle
dokazovanie, vec správne právne posúdil. Uzavrel, že skutočne u nej došlo ku škode na zdraví na

zamrznutom chodníku a ako zodpovedný subjekt za schodnosť chodníka správne určil žalovaného v
3. rade. Urobil tak na základe záväzku žalovaného v 3. rade, ktorý uzavrel so žalovaným v 2. rade,
pričom škoda sa stala v dôsledku porušenia tohto záväzku. Pri vzniku záväzku na náhradu škody táto
viazanosť medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade prestáva jestvovať a záväzok na náhradu
škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. ku ktorému patrí povinnosť, ktorá

bola porušená. Platí princíp separácie zodpovednostného právneho vzťahu, ktorým vzniká na základe
protiprávneho úkonu od porušeného právneho vzťahu. V súdenej veci došlo k protiprávnemu úkonu na
stranežalovanéhov3.radeopomenutímkonania,kuktorémusazaviazalprostredníctvomtretejosoby,a
to žalovanej v 4. rade. Práve porušenie tejto povinnosti, a to nezabezpečenie schodnosti časti chodníka,
bolo základnou príčinou vzniku úrazu žalobkyne a jeho následkov na zdraví. Právny názor žalovaného

v 3. rade uvedený v odvolaní je nesprávny a právne neudržateľný. Procesnému návrhu žalovaného v 3.
rade v súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podania návrhu na
Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov s Ústavou SR poukázala na skutočnosť,
že Ústavný súd Slovenskej republiky od tejto veci už rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 8.5.2016 vo
veci sp. zn. PL.ÚS/40/2015 o návrhu verejnej ochrankyne práv tak, že tento návrh verejnej ochrankyne

zamietol. Naviac zákon č. 106/2018 Z.z. účinný od 13.4.2018, resp. od 20.5.2018 bol novelizovaný zák.
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý v § 3d ods. 3, ods. 4d, § 4b ods. 1 a § 9 ods. 2
explicitne jednoznačne stanovil správu miestnych komunikácií a chodníkov a za ich správcov určil obce
a v § 9a ods. 3 správcov miestnych komunikácií určil zodpovedných za škody, ktorých príčinou boli
závady schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo schodnosti chodníkov, okrem

prípadu, že preukážu, že nemohlo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť. Určil teda objektívnu zodpovednosť za škody v podobe subjektu, a to správcu
komunikácie s uvedením liberačného dôvodu, avšak tento stav platí od 20.5.2018. Aj v prípade, že byodvolací súd podal návrh na Ústavný súd SR a tento návrh by bol úspešným, nemal by retroaktívnu
účinnosť a nevzťahoval by sa na čas, kedy došlo k úrazu, t. j. dňa 22.1.2013.

16. Žalovaný v 3. rade podal k vyjadreniu stanovisko s tým, že zotrval na svojich argumentoch.

17. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania spor podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
v medziach odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a § 379 CSP spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto rozsudok potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP, keďže z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené v zákonnej lehote pred vyhlásením na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219
ods. 1, 2 CSP). Zamietavý výrok rozsudku voči žalovaným v 1., 2., 4. rade nebol napadnutý odvolaním,
preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom a ostal právoplatný, tak isto ako výrok o vylúčení

veci na samostatné konanie.

18. Žalovaný v 3.rade v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolací
súd k tomuto dôvodu uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti

majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisovide,akpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiťaleboaplikovalsprávnypredpis,
ale nesprávne ho vyložil.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku a predchádzajúceho procesného
postupu súdu v konaní z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok vymedzených
v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod nie
je preukázaný. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery
o právach a povinnostiach sporových strán. Základ uplatneného nároku správne právne posúdil a
dospel k správnemu záveru ohľadne vecnej pasívnej legitimácie žalovaných, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce
procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť

rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

21. Podľa § 9 ods. 2 veta druhá zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení účinnom ku dňu 22.1.2013 závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá
sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú

povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto
závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Podľa § 9a ods. 4 tohto ustanovenia vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo
miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých
chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

22. Podstatou odvolacích námietok je teda nesprávne posúdenie nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie na strane žalovaného v 3. rade súdom prvej inštancie a následne nesprávne vyhodnotenie
zodpovednosti tohto subjektu za závady schodnosti chodníka v časti, na ktorej sa stal žalobkyni úraz.

23. Podľa čl. VII. bod 8. písm. g/ v Dodatku Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov B. X - X Košice spoločenstvo je povinné zabezpečovať čistenie prístupových chodníkov.
Podľa čl. II. , III. bod 3.4. Mandátnej zmluvy uzavretej medzi týmto spoločenstvom (žalovaným 2.) a
žalovaným v 3. rade, mandatár bol povinný zabezpečovať schodnosť prístupových chodníkov k domuprostredníctvom upratovačky určenej mandantom. Z Dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi
žalovaným v 3. rade a žalovanou v 4. rade zo dňa 2.1.2013 vyplýva, že upratovačka má povinnosť
pre zamestnávateľa (žalovaného v 3. rade) vykonávať prácu: upratovanie plus odpočet vodomerov (bez

bližšej špecifikácie). Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia zmluvy vyplýva, že správca
- spoločenstvo poverilo zabezpečovaním schodnosti prístupových chodníkov žalovaného v 3. rade a v
mandátnej zmluve v čl. VII. bod 7.3 je stanovené, že mandatár zodpovedá za riadne obstaranie činnosti
podľa predmetu tejto zmluvy, nie je však uvedené, že zodpovedá mandantovi, zodpovedá teda za všetky
škody aj v súvislosti s nesplnením povinností alebo nedodržaním predpisov. Súd prvej inštancie teda

podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil tento dôkaz, keď následne konštatoval nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného v 1., 2. a 4. rade rade v spore a z toho dôvodu voči nim žalobu zamietol
a zodpovednosť určil na strane žalovaného v 3. rade. Bol to žalovaný v 3. rade, ktorý sa zaviazal
v mandátnej zmluve zabezpečiť schodnosť chodníkov prostredníctvom upratovačky. Ňou je žalovaná
v 4. rade, ktorá uzavrela so žalovaným v 3. rade dohodu o vykonaní práce a z tejto dohody vôbec
nevyplýva, že dohodnutú prácu bude vykonávať pre žalovaného v 2. rade. Preto ak došlo k porušeniu

povinností a v príčinnej súvislosti k vzniku škody na zdraví žalobkyne, zodpovedá žalovaný v 3. rade,
pre ktorého žalovaná v 4. rade práce súvisiace so zabezpečením schodnosti a nezávadnosti chodníka
mala vykonávať.

24. O trovách aj odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, keďže v

posudzovanom prípade ide o medzitýmny rozsudok.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).