Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Adriana Némethová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010671.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka v trestnej veci proti odsúdenému J. U., pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného J. U. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 04.08.2020, sp. zn. 6Nt/9/2020, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
30.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného J. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 9 odsek. 2, odsek 4 písmeno a/ zákona č. 475/2005 Z.z. o
výkone trestu odňatia slobody, zamietol žiadosť odsúdeného J. U. (ďalej len „odsúdený“) o preradenie na
ďalší výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 2 mesiace a 12 dní, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/160/2011 zo dňa 30.03.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/54/2012 zo dňa 04.07.2012, v spojení s uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 4PP/50/2016 zo dňa 25.07.2016 a v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I sp.
zn. 4PP/50/2016 zo dňa 30.05.2019 z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí

zistil, že zákonné podmienky pre preradenie odsúdeného z ústavu so stredným stupňom stráženia
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nie sú splnené. Odsúdený splnil len formálnu podmienku
výkonu jednej tretiny trestu. Naproti tomu nebola splnená materiálna podmienka, pretože aktivita
odsúdeného pri plnení jednotlivých cieľov programu zaobchádzania nie je na požadovanej úrovni. Podľa
záverov hodnotenia riaditeľa ústavu si nevytvoril podmienky k preradeniu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, z čoho vyplýva, že nateraz program zaobchádzania v ústave so stredným stupňom

stráženia neplní. Súd I. stupňa uviedol, že vzal do úvahy aj skutočnosť, že odsúdený sa do aktivít v
oblasti edukácie nezapája, teda v tomto smere dostatočnú aktivitu nevyvíja, nepodarilo sa doteraz
dosiahnuť výraznejšie pozitívne zmeny v jeho hodnotovej orientácii. Taktiež v oblasti aktivít vo voľnom
čase o kultúrno-osvetové podujatia neprejavuje záujem, väzenskú knižnicu nenavštevuje, čo taktiež
nepoukazuje na plnenie cieľov programu v dostatočnom rozsahu. Disciplinárne odmenený bol doteraz
len v dvoch prípadoch. Ako vyplýva z registra trestov, odsúdený sa dopúšťal rôznej trestnej činnosti

majetkového aj násilného charakteru, pričom je zrejmé, že uložené tresty u odsúdeného nesplnili
svoj prevýchovný účel. S poukazom na uvedené skutočnosti ani riaditeľ ústavu na výkon trestu
neodporučil preradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu s nižším stupňom stráženia. Súd I.
stupňa, k odsúdeným uvádzanému dôvodu na zmenu spôsobu výkonu trestu (nemožnosť návštev)
uviedol, že tento nie je zákonným dôvodom na zmenu spôsobu výkonu trestu. Ohľadom tvrdenia, že sa
nemohol zapájať do kultúrno-osvetovej činnosti kvôli pracovnej vyťaženosti a obmedzeniam z dôvodu

koronavírusu, súd I. stupňa uviedol, že tieto argumenty sú nedôvodné vzhľadom k tomu, že odsúdený je
vo výkone trestu od 21.08.2019 a teda mal dostatočný časový priestor aj pred uvedenými obmedzeniamina preukázanie dostatočnej aktivity v jednotlivých oblastiach programu zaobchádzania. Súd I. stupňa
dospelkzáveru,ženaodsúdenéhojepotrebnénaďalejpôsobiťvýchovnýmiprostriedkamipočasvýkonu
trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia a jeho žiadosť ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa konania
neverejného zasadnutia neodôvodnil.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou

preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej krajskému súdu z citovaného ustanovenia, preskúmal
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia

slobodyanezistilvkonanípredchádzajúcomnapadnutémuuzneseniuporušeniepríslušnýchustanovení
Trestného poriadku.

Súd I. stupňa správne, zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene rozhodol o zamietnutí
žiadosti odsúdeného o preradenie z výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia

na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože ani podľa
názoru krajského súdu, neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 odsek 2 zákona
o výkone trestu odňatia slobody. Správne na to poukázal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého
uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, že nemožno konštatovať,
že by odsúdený vo výkone trestu svojím správaním preukázal, že plní program zaobchádzania. Správne

súd I. stupňa pri konštatovaní svojho záveru vychádzal z hodnotenia riaditeľa ústavu, kde si odsúdený
vykonáva trest odňatia slobody a správne tiež vychádzal aj z predchádzajúceho spôsobu života
odsúdeného, kde správne poukázal na opakované páchanie trestnej činnosti odsúdeným. S poukazom
na vyššie uvedené, je preto správny záver súdu I. stupňa, že na odsúdeného je z týchto dôvodov
potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami určenými na splnenie účelu trestu v ústave

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd je preto toho názoru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je vecne správne a zákonné a sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.