Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 24, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200718
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200718.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: AXON PRO, s.r.o., so sídlom
Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 31 387 811, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr.
Marcel Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 173 565, konajúca
prostredníctvom Mgr. Marcela Drgona, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 100655027/2020 zo dňa 10.03.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100655027/2020 zo dňa 10.03.2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.05.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave 14.05.2020

(ďalej len správny súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100655027/2020
vydaného dňa 10.03.2020, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu
dane - Daňového úradu Bratislava (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 102627224/2019 zo dňa
15.11.2019, ktorým bol určený rozdiel v sume XXX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2016 tým, že žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom
priznaní sume XX.XXX,XX eura a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eura.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac
vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážny
nenapraviteľný následok. Uviedol, že právnym následkom napadnutého rozhodnutia je flagrantný zásah
do základných práv a slobôd žalobcu, najmä do jeho práva vlastniť majetok, keďže zjavne nezákonným

postupom rozhodnutím žalovaného sa má majetok žalobcu znížiť o bezdôvodne zadržaný odpočet DPH
v značnej výške spolu XXX.XXX,- eur, čo môže mať pre žalobcu, najmä v súčasnej situácii spôsobenej
pandémiou COVID-19 a s ňou súvisiacimi opatreniami štátu likvidačné následky.

3. Žalobca uviedol s odvolaním sa na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 241/2007, že pri ukladaní a
vymáhaní daní podľa zákona dochádza de facto k odnímaniu časti nadobudnutého vlastníctva daňového

subjektu. Ide teda o zásah do vlastníckeho práva osoby, pričom právo vlastniť majetok je ako základné
ľudské právo garantované každému v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Autoritatívny zásah, ak je
výsledkom nesprávneho či nezákonného postupu orgánov verejnej moci, ktorého dôsledkom je odňatie
alebo zníženie majetku účastníka konania, je zásahom neprípustným a porušujúcim toto základné
ľudské právo.
Žalobca ďalej uviedol, že neuznanie odpočtu DPH ako dôsledok napadnutého rozhodnutia spôsobuje

žalobcovi vážnu ujmu, keďže - aj vzhľadom na potenciálnu dĺžku súdneho konania o tejto správnejžalobe - je spôsobilé žalobcovi negatívne ovplyvniť cash flow, likviditu, čo ohrozuje za súčasnej situácie
existenciu žalobcu, schopnosť udržať zamestnávanie jeho zamestnancov a plniť svoje zmluvné záväzky.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne a v rámci tohto podania zaujal stanovisko
aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že Krajskému súdu v Bratislave,
nedoporučuje priznať odkladný účinok predmetnej správnej žalobe.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení

žalovanéhoavýlučnevprípadepreukázanianiektoréhozdôvodovuvedenýchv§185 písm.a)ab)SSP.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu

preukázaťtak,abybolozrejmé,ženepriznanieodkladnéhoúčinkužalobejespôsobiléreálnemuprivodiť
závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.
US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby

vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

11. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodnilkonštatovanímšpecifikovanýmvodseku2.tohto

uznesenia, pričom však v prípade uhradenia vymáhaného daňového nedoplatku žiadny priamo a reálne
hroziacidopadnajehopostavenie vnávrhunijakonepreukázal.Správnysúduvádza,žeprirozhodovaní
o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku
správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému

vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom
žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V
prejednávanej veci správny súd je teda názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu jeho podnikania spočívajúcu v ohrození jeho cash flow,

likvidity, či ohrozenia existencie žalobcu, ako aj schopnosť udržať zamestnávanie jeho zamestnancov a
plniť svoje zmluvné záväzky nijako hodnoverne nepreukázal.

12. Správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správnehoaktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne
stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia

orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že
správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom
neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len
splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako
nepreukázal, že nemôže uhradiť vymáhaný daňový nedoplatok, resp. jeho uhradenie by znamenalo pre
neho tvrdený zánik podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu
hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa

zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy,
ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti
v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí
konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho finančnú situáciu, prípadnú platobnú neschopnosť, ktorá by mu v

dôsledku napadnutého rozhodnutia a jeho výkonu reálne hrozila. Preto správny súd podľa § 188 SSP
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).