Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818201173.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: R. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXX, o zaplatenie 4.562,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Rožňava zo 7. augusta 2019, č. k. 9Csp/41/2018-193

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie „ sumy 907,13 eur, 603,13 eur, úrokov a úrokov z

omeškania, v časti istiny vo výške 1.562,27 eur, úrokov vo výške 3.339,13 eur, úrokov vo výške 409,19
eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 4.562,27 eur, vo výške 19 % p. a. zo sumy 4.562,27
eur od 08.06.2017 do zaplatenia“ (I), v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách
konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (III).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému

zaplatiť mu istinu úverovej pohľadávky v sume 4.562,27 Eur, úroky vyčíslené ku dňu 7.6.2017 v celkovej
sume 3.748,32 Eur a odo dňa 8.6.2017 až do zaplatenia vo výške 19 % ročne zo sumy 4.562,27 Eur a
úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.562,27 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia. Uplatnená
pohľadávka, podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe, vznikla zo Zmluvy o úvere č. 4060939488 zo
dňa 26.4.2011, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. (ďalej tiež len „Poštová banka“) ako
veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe

ktorej Poštová banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 6.100,- Eur, oproti záväzku
vrátiť ich spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 19 % ročne a s poplatkami pri ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN) 20,74 % v 72 mesačných splátkach. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu prestal takto
dohodnuté splátky úveru platiť a z toho dôvodu Poštová banka listom zo dňa 28.11.2014 uplatnila právo
na okamžité zosplatnenie celého úverového záväzku, v tom čase v sume 5.800,20 Eur (z toho istina
4.562,27 Eur, úroky 1.198,65 Eur a poplatky 39,28 Eur). Žalobca nadobudol úverovú pohľadávku na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017.

3. V priebehu konania žalobca zotrval na žalobe len pokiaľ ide o úverovú istinu v sume 3.000,- Eur s
úrokmi z omeškania 5,25 % ročne od 29.11.2014 do zaplatenia; nad tento rozsah vzal žalobu späť. V
späťvzatej časti súd prvej inštancie konanie zastavil s použitím ust. § 145 ods. 2 C.s.p.

4. Vo vzťahu k ostávajúcej časti predmetu konania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo
vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich rozhodujúcim tvrdeniam žalobcu, považujúc ich zapreukázané na základe vykonaných dôkazov. Naviac tiež zistil, že do celkových nákladov úveru v sume
4.097,54 Eur neboli premietnuté náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver v celkovej sume
581,04 Eur ( 8,07 Eur mesačne x 72 splátok), následkom čoho boli podľa nadväzujúceho skutkového

nálezuprvoinštančnéhosúduvúverovejzmluvenesprávnevyjadrené tiežúdajeocelkovejčiastkeúveru
a o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Prvoinštančný súd v tejto súvislosti v odôvodnení
napadnutého rozsudku skonštatoval, že podľa úverovej zmluvy predstavovala celková čiastka úveru
súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Z toho vyvodil, že ak „Výška úveru
predstavovala 6.100,- eur a celková výška nákladov spojených s úverom 4.097,54 eur, teda podľa

zmluvného vymedzenia celková čiastka úveru predstavuje sumu 10.197,54 eur“. Avšak „ Pri vynásobení
počtu mesačných splátok úveru pri riadnom splácaní úveru v počte 72 s výškou mesačnej splátky
151,07 eur výsledná suma predstavuje 10.877,04 eur “. Pri zohľadnení, že z tejto čiastky v sume
581,04 predstavuje poistné, skutkovo uzavrel, že suma celkových nákladov 10.877,04 Eur „...pozostáva
aj z ďalších nevyčíslených nákladov na úver vo výške 98,46 eur...“. Napokon súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel tiež zo zistenia, že žalovaný na úhradu úverového záväzku

zaplatil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) spolu sumu 7.968,39 Eur.

5. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb.,
Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a § 2 písm. g), § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods.
1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy. S ich použitím právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri
zakladaní ktorého neboli podľa jeho záveru (bod 36 odôvodnenia) v úverovej zmluve správne vyjadrené
údajeocelkovejčiastke,ktorúmáspotrebiteľnaúverzaplatiťaoRPMNpodľaust.§9ods.2písm.j)zák.
č. 129/2010 Z. z., následkom čoho je nastúpenie domnienky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v

zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného zákona. Riadiac sa týmito úvahami súd prvej inštancie
uzavrel, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi (len) ním poskytnuté peniaze (6.100,- Eur),
ktorú si zaplatením sumy 7.968,39 Eur už splnil. Z tohto dôvodu žalobu v časti nedotknutej čiastočným
späťvzatím zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust.
§ 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným procesným úspechom oboch strán v spore.

6. Proti zamietavému výroku tohto rozsudku (II) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom,
aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, eventuálne aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v jej ostávajúcom rozsahu. V
odvolaní žalobca v prvom rade vytkol súdu prvej inštancie nedostatky v procesnom postupe, ktorý

vydaniu napadnutého rozsudku predchádzal. Namietal v tomto smere, že mu súd neposkytol procesný
priestor vyjadriť sa k otázke úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska osobitných náležitostí, vzťahujúcich
sa na spotrebiteľské úverové zmluvy a že v záujme efektívneho riešenia sporu nevyužil možnosť spor
predbežne prejednať. Ďalšou skupinou odvolacích námietok žalobca polemizoval so záverom súdu
prvej inštancie o nesprávnosti údaja o celkových nákladov úveru. V svojej argumentácii v tejto otázke

akcentoval, že poistenie malo v danom prípade povahu doplnkovej služby, ktorú žalovaný nemusel prijať
aby získal úver, a preto sa poistné do celkových nákladov úveru nezapočítava v zmysle ust. § 2 písm.
g) zák. č. 129/2010 Z. z. Nesprávnym je podľa odvolateľa tiež skutkový nález prvoinštančného súdu,
že do celkových nákladov bol zahrnutý aj „nevyčíslený náklad“ v sume 98,46 Eur, ktorý má podľa
jeho názoru pôvod v nezohľadnení tej skutočnosti, že posledná 72. splátka mala byť podľa predpisu

splátok žalovaným zaplatená len vo výške 44,55 Eur. Z toho podľa odvolateľa vyplýva, že celkové
náklady úveru v danom prípade činili v úverovej zmluve uvedených 4.097,54 Eur (71 splátok po 143 Eur
a jedna splátka v sume 44,55 Eur) a nie 4.740,- Eur ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Svojimi
odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie, na
jeho nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a na prítomnosť vád pri právnom

posúdení veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) C.s.p. V odvolaní žalobcom formálne označený a tiež citovaný odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami,
ktoré by poukazovali na nedostatok podmienok konania, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol
tento ďalší odvolací dôvod žalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v

tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k
ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v
odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p.dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Výrok rozsudku o čiastočnom zastavení konania (I) nakoľko nebol odvolaním napadnutý a nadobudol
právoplatnosť (§ 227 ods. 1 C.s.p a ust. § 367 ods. 1 a contrario C.s.p.), nebol v odvolacom konaní

preskúmavaný.

9. Vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého rozsudku (napadnutému zamietavému výroku II a
závislému výroku o trovách konania III) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal
odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vystaval záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na úvahe o nesprávnosti
vúverovejzmluvevyjadrenýchúdajovocelkovejčiastke,ktorúmáspotrebiteľnaúverzaplatiťaoRPMN.
Táto nesprávnosť vznikla podľa názoru súdu prvej inštancie jednak tým, že do celkových nákladov úveru
nebolo zahrnuté poistné za poistenie schopnosti splácať úver v sume 581,04 Eur a jednak zahrnutím do
jeho prepočtu aj nákladov v sume 98,46 Eur, ktoré v úverovej zmluve neboli dohodnuté.

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu plnení, ktoré je potrebné zahrnúť do celkových
nákladov spojených so spotrebiteľských úverom síce správne aplikoval ust. § 2 písm. g) zák. č.
129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na škodu veci však v odôvodnení
napadnutého rozsudku, nevysvetlil, ako túto normu interpretoval a predovšetkým, aké právne závery

z nej v skutkových okolnostiach tohto prípadu vyvodil. Z tejto normy vyplýva, že (tiež) poistné sa
do celových nákladov úveru nezahŕňa, pokiaľ sa z pohľadu dostupnosti úveru jedná o nepovinnú,
spotrebiteľom dobrovoľne zvolenú službu. Súd prvej inštancie na takto vymedzenú podmienku pre
začlenenie poistného do úverových nákladov nereflektoval a bez toho, aby si vytvoril akýkoľvek skutkový
podklad pre záver o podmienenosti poskytnutia úveru žalovanému jeho poistením, poistné bez ďalšieho

zahrnul do celkových nákladov. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že žalobca, majúc zrejme
skúsenosť s týmto aplikačným nedostatkom, už v žalobe dôrazne upozornil na skutočnosť, že poistné do
nákladov úveru nezahrnul preto, že sa z jeho pohľadu jednalo o nepovinnú službu. Žalovaný v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie takto žalobcom prezentované okolnosti, za ktorých došlo k poisteniu
úveru, nerozporoval a podľa obsahu spisu neboli predmetom pozornosti ani z iniciatívy súdu prvej

inštancie. O to viac, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie bola táto otázka skutkovo nesporná
a právne okrajová, keďže sa napokon prekvapivo stala kľúčovou pri formovaní napadnutého rozsudku,
bolo žiaduce v záujme presvedčivosti rozhodnutia v odôvodnení sa s ňou uspokojivo vysporiadať.
Súd prvej inštancie však posúdenie tejto otázky, majúcej nepochybne širší skutkový i právny rozmer,
neprípustne nahradil len ničím nezdôvodneným konštatovaním, že poistné malo byť do nákladov

zahrnuté. Vo svetle týchto skutočností nemožno záver súdu prvej inštancie, že poistné malo byť do
celkových nákladov zahrnuté, hodnotiť inak ako arbitrárny. Žalobca v odvolaní celkom opodstatnene
vytkol súdu prvej inštancie prekvapivosť dôvodov rozhodnutia tiež pokiaľ ide o záver, že v celkových
nákladoch boli zahrnuté aj také, ktoré neboli upravené v úverovej zmluve. Treba zdôrazniť, že hoc ide v
porovnaní s úverovou sumou o skutočne zanedbateľnú sumu, pri formovaní napadnutého rozhodnutia

mala rovnako ako už zmienená otázka zahrnutia do úverových nákladov tiež poistného, rozhodujúci
význam. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemal súd prvej inštancie pri jej posudzovaní postupovať
prvoplánovo, ale mal uplatnením procesného postupu podľa ust. § 150 ods. 2 C.s.p. vytvoriť žalobcovi
priestor na vyjadrenie sa k použitému spôsobu prepočtu a ním zistenej domnelej nezrovnalosti. Pokiaľ
by tak urobil, vyhol by stavu, kedy tento priestor bol reálne žalobcovi poskytnutý až v odvolaní a skrz

toho aj situácii, keď sa so zreteľom na všetky skutočnosti javí, že súd prvej inštancie vo svojich úvahách
ohľadne správnosti údaja o celkových nákladoch, ktorú považoval za rozhodujúcu, jednoducho len
prehliadol fakt, že posledná 72. úhrada na úver mala byť zaplatená v nižšej sume než predchádzajúce
71 mesačné splátky.12. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami pri posudzovaní rozsahu celkových
nákladov úveru nevenoval náležitú pozornosť, a preto neustálil skutkový stav v celom spektre potrebnom

pre záver o dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na
povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní,
došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a tiež v závislom výroku o
trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.), zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad
pre posúdenie opodstatnenosti nezahrnutia do celkových nákladov tiež poistného a pre verifikovanie
tvrdenia žalobcu, že rozdiel medzi súčinom počtu splátok a výšky splátky (bez poistného), oproti v
úverovej zmluve deklarovanej celkovej sumy, ktorú má žalovaný na úver plniť (súčet poskytnutého úveru
a celkových úverových nákladov), je zapríčinený nižšou 72. úverovou splátkou. K tomu v intenciách

v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných
dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v
nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je
možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 C.s.p., súd prvej inštancie vo veci opätovne

rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú)
v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri
právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C.s.p.), tak ako ho vyjadril
v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a
presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a

argumentmisporovýchstránazároveňabyodôvodnenienielenformálnespĺňalonáležitostipožadované
ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia).Vyhne
sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri
ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah zmluvných dojednaní, ich obsah a tiež
aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia

podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana
zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia
jeho právnych povinností. Napokon pri právnom posúdení veci v ďalšom konaní súd prvej inštancie
neopomenie tiež, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva vo vzťahu k posudzovaniu právnych
úkonov požiadavka priority výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy.

14. K prípadnému posudzovaniu spotrebiteľskej prijateľnosti zmluvných podmienok v ďalšom konaní
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom spotrebiteľskej ochrany je eliminovať
dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa oproti dodávateľovi a nie ochrana spotrebiteľa pred
dôsledkami neplnenia si povinností, ktoré za spotrebiteľsky prijateľných podmienok prevzal. Preto

spôsob posudzovania hmotnoprávnych oprávnení a povinností spotrebiteľa, ale aj rozsah procesných
ohľadov, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom konaní dostáva (§ 290 a nasl. C.s.p.) má svoje limity; v
žiadnom prípade neznamenajú úplné vylúčenie základných atribútov právnej istoty, a v nadväzujúcich
procesných podmienkach ani kontradiktórnosti konania. Procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy
nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Aj v
spotrebiteľskýchsporochmusírozhodnutiesúdusmerovaťkspravodlivémuavyváženémuusporiadaniu
pomerov strán, tak aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej
ochrany za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa. Záver o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nemôže byť vystavaný len na subjektívnom hodnotení sudcu, ale musí byť vždy

preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná
rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Nakoľko je dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu
v neprospech spotrebiteľa zakladá, záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez
kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde.

15. V záujme vyhnúť sa prípadnému pochybeniu pri riešení otázky právnej možnosti úpravy údaja
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť súčtom celkovej výšky úveru a celkových
nákladov úveru, odvolací súd dodáva, že taký spôsob vyjadrenia, ktorý vo svojej podstate spočívana odkaze na triviálnu matematickú operáciu s dvoma konkrétnymi a na jednom mieste uvedenými
hodnotami, podľa jeho názoru spĺňa požiadavku určitosti a zároveň nie je v rozpore ani so zmyslom
zakotvenia tej obsahovej požiadavky v zákone, keďže pri jasne vyjadrených údajoch o celkovej sume

úveru a celkových úverových nákladoch nemôže byť pozícia spotrebiteľa vo vzťahu k poznaniu svojich
práv a povinností z úverovej zmluvy, nijak sťažená.

16. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.