Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011220
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116011220.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. decembra 2017, v
trestnej veci obžalovaného práp. Mgr. Q. K., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 20. 4. 2017, sp. zn. 1T/28/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného práp. Mgr. Q. K..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduKošiceIzodňa20.4.2017,sp.zn.1T/28/2016bolobžalovaný
práp. Mgr. Q. K. uznaný vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako príslušník PZ dňa 13.05.2014 na presne nezistenom mieste, pravdepodobne v Košiciach na OO
PZ Košice - Sever využitím pridelených prístupových práv do informačného systému REGOB MV SR
s prístupovým menom “K.XXXXXX“ vykonal viacnásobné lustrácie osôb s menom a priezviskom Z. S.,
pričom medzi nimi bola aj lustrácia osoby RNDr. Z. S., nar. XX.XX.XXXX a následne tieto osobné údaje
bezvedomiadotknutejosobypoužilvrámciprocesuspracovaniadiplomovejprácemagisterskéhoštúdia

na detašovanom pracovisku Bl. Z. G. Mallu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
v Košiciach, kde pri štátnych skúškach školu uviedol do omylu vyhotovením a predložením nepravého
posudku školiteľa magisterskej práce s celkovým hodnotením s plným počtom získaných bodov a
vyjadrením, že práca nemá znaky plagiátu, čím takto ovplyvnil výsledok štátnych skúšok pri obhajobe
diplomovej práce a týmto konaním dosiahol vydanie pravej verejnej listiny - vysokoškolského diplomu na
základe nepravých podkladov, pričom zároveň pri spracovaní príkaznej zmluvy medzi Vysokou školou

zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava a RNDr. Z. S.Š. túto zmluvu uzavrel neoprávnene
v mene dotknutej osoby s uvedením svojho bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mu
následne ako odmenu za vedenie a vypracovania školiteľského posudku magisterskej práce príkazca
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava uhradil sumu 50 Eur, a teda použitím
získanýchinformáciízinformačnéhosystémuporušilustanovenie§48ods.3písm.f)zákona.č.73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP a ustanovenie § 76a ods. 4, ods. 7 zákona

č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

Bol mu za to podľa § 326 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný práp. Mgr. Q. K., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že trvá na skutočnostiach a argumentácii, ktorú jeho
obhajca uviedol na hlavnom pojednávaní vo svojej záverečnej reči.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je nedostačujúce a veľmi strohé. Chýba v ňom podrobné
odôvodnenie toho, na základe čoho by bolo možné povedať, že jeho konanie bolo trestným činom.

Skutok kladený mu za vinu v obžalobe v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako spáchanie trestného
činu,alemaximálnelenakodisciplinárneprevineniepolicajta,ktorébymalriešiťvrámcijehoslužobného
pomeru jeho nadriadený.

Trestné právo je krajným prostriedkom ochrany spoločenských vzťahov a má postihovať len tie

najnebezpečnejšie konania.

Už v samotnom uznesení o vznesení obvinenia, v podanej žalobe, ako aj v napadnutom trestnom
rozkaze sú citované ustanovenia zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, ako aj zákona o Policajnom
zbore, ktoré mal porušiť. Je potrebné však tieto ustanovenia správne vyložiť, a to v tom zmysle, či v

nich je vôbec obsiahnutá nejaká právomoc policajta, ktorú mal podľa obžaloby vykonávať spôsobom
odporujúcim zákonu.

Na toto poukázal v záverečnej reči aj jeho obhajca, avšak súd prvého stupňa sa s týmto nijakým
spôsobom nevysporiadal, a tieto ustanovenia zákona poňal do výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku,

čo podľa jeho názoru nemôže obstáť.

Ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ je systematicky zaradené práve za
§ 47, ktorý hovorí o služobnej disciplíne. V § 48 ods. 3 je uvedené, že „policajt je povinný zdržať sa
konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä

nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech
iného“. Už zo samotného tohto ustanovenia je zrejmé, že neupravuje žiadnu z právomocí policajta
ako verejného činiteľa. V žiadnom prípade si nemožno obsahovo zamieňať pojem právomoc a pojem
povinnosť vyplývajúca zo služobnej disciplíny.

Ďalej mu je kladené za vinu aj porušenie ustanovenia § 76a ods. 4 a ods. 7 zákona o Policajnom
zbore, v ktorom je však upravená povinnosť Policajného zboru a nie povinnosť samotného príslušníka
Policajného zboru. Toto ustanovenie sa týka nakladania s osobnými údajmi, ktoré má Policajný zbor
k dispozícii od prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje a od sprostredkovateľa, ktorý spracúva
osobné údaje. Ani v týchto ustanoveniach nie je uvedená žiadna právomoc policajta.

Medzi právomoci policajta patria právomoci upravené v zákone o Policajnom zbore ako napríklad: §
17 Oprávnenie požadovať vysvetlenie, § 17a Oprávnenie požadovať informácie, § 17b Oprávnenie na
predvedenie osoby na základe dožiadania, § 18 Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti, § 19
Oprávnenie na zaistenie osoby, § 20 Oprávnenie použiť služobného psa na pachové práce, § 20a

Oprávnenie na snímanie identifikačných znakov a ďalšie.

Ďalšie právomoci policajta sú upravené napríklad v Trestnom poriadku, na základe ktorého môže policajt
vydať napríklad uznesenie o vznesení obvinenia, predviesť obvineného, uložiť poriadkovú pokutu a
podobne.

K samotnému pojmu právomoc uvádza jeho definíciu právnou vedou. V publikácii od vydavateľstva
C.H.VBECK v Trestnom zákone s komentárom od autorského kolektívu Burda a spol. je na strane 902
v komentári k § 128 Tr. zák. uvedené:

„Právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného činiteľa na základe Ústavy SR,
ústavného zákona alebo zákona rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálne záväzných právnych aktov“.Právomoc nemožno priznať predpisom nižšej právnej sily než je zo zákona, pretože by to odporovalo
ústave.

Obsah pojmu právomoc v zmysle § 128 ods. 1 Tr. zák. nenapĺňa každé zákonné ustanovenie určujúce
verejnému činiteľovi spôsob a hranice jeho konania. Mnohé všeobecne záväzné právne predpisy totiž
upravujú právne vzťahy bez ohľadu na to, či konkrétny subjekt má alebo nemá postavenie verejného
činiteľa.

Bez ohľadu na spôsob a formu realizácie právomoc musí obsahovať prvok moci (rozhodnutie musí byť
vynútiteľné štátnou mocou) a prvok rozhodovania.

Tento právny názor publikovaný v právnickej literatúre je podporený už aj judikatúrou. V Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017 je pod rozhodnutím č.
48 publikované Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. novembra 2016, sp. zn. 1TdoV 17/2015, kde je

uvedené, že pojem „právomoc“ verejného činiteľa použitý v legálnej definícii § 128 ods. 1 Trestného
zákona interpretačne vyžaduje prvok moci a rozhodovania, čo znamená mocenské rozhodovanie
na právnom podklade uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré môžu byť takým
rozhodnutím obmedzené na svojich (inak právnym poriadkom garantovaných) právach. Nemusí
nevyhnutne ísť o formalizované rozhodovanie (vydávanie rozhodnutí s určitými procesne predpísanými

náležitosťami a formou), vždy je však spojené so zodpovednosťou za uplatnenie právomoci (§ 128 ods.
1 veta druhá Trestného zákona).

Aj z uvedeného judikátu vyplýva, že právomoc musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania, čo
však v jeho prípade absentuje.

Používanie informačného systému REGOB, či už oprávnene alebo neoprávnene, v žiadnom prípade nie
je výkonom právomoci verejného činiteľa, v tomto prípade jeho ako policajta. Samotný tento počítačový
systém sa môže hodnotiť len ako „pracovný prostriedok" pri činnosti policajta.

K právnemu posúdeniu druhého trestného činu je potrebné sa zaoberať pojmom verejná listina. Tento
pojem v našom právnom poriadku nie je zadefinovaný, avšak aby bolo možné označiť listinu ako verejnú,
musí spĺňať niekoľko atribútov, okrem iných napríklad:
- je spravidla vydaná štátnym orgánom, orgánom obce alebo i právnickou osobou, ak tejto zákon alebo
iný všeobecne záväzný právny predpis povahu verejnej listiny priznáva,

- jej obsah sa podľa práva považuje za pravdivý a záväzný pre všetky subjekty práva, pokiaľ sa
nepreukáže opak.

Takouto verejnou listinou je aj diplom o ukončení vysokej školy. Je potrebné uviesť, že Vysoká škola
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety nezačala žiadne konanie, ktorým by mu odňala titul a žiaden

inýsubjektnemôževysloviťzáver,ževysokoškolskýdiplomjefalšovanýaleboboldosiahnutýnazáklade
nepravých údajov. V súčasnej dobe v Slovenskej republike neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by
upravovala konanie o odňatí vysokoškolského diplomu.

Diplomovú prácu vykonal sám, obhájil ju a bol ohodnotený najvyššou známkou „A“.

K odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa týkajúceho sa postupu pri vypracovaní diplomovej práce
a získaní vysokoškolského diplomu uviedol, že z dokazovania samotného vyplynulo, že účasť školiteľov
pri vypracovávaní diplomových prác na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety je len
formálna a škola žiadnym spôsobom neoveruje kvalifikačné predpoklady školiteľov, ich vzdelanie a prax,

ich skúsenosti, a že k uzatváraniu zmlúv o spolupráci dochádza cestou pošty bez toho, aby sa pracovníci
školy a školitelia stretli.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Vyšetrovanie
v prípravnom konaní vykonávala Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor

inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru je tento orgán nezákonný
a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lTo/1/2015 zo dňa 29. 05.2015,
z ktorého citoval nasledovné:„Súčasťou Policajného zboru nie je Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby ministerstva vnútra, preto nemôže vykonávať vyšetrovanie o trestných činoch
a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a o

ostatných podnetoch na trestné stíhanie i keby išlo o trestnú činnosť policajtov. Ak by zákonodarca
chcel, aby orgánom činným v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku bol aj policajt alebo
štátny zamestnanec ministerstva vnútra, vyjadril by to novelizáciou Trestného poriadku minimálne
v ustanoveniach § 10 ods. 1, 8, resp. 10 Tr. por. expressis verbis. Minister vnútra, ako už bolo
konštatované, nedostal legislatívne splnomocnenie, aby rozhodol o zrušení inšpekčnej služby v

Policajnom zbore a vytvorení inšpekčnej služby na ministerstve vnútra. Navyše ustanovenie s názvom
OrganizáciaPolicajnéhozboruv§4anivjednomzodsekov1,2,3nepredpokladáexistenciupolicajných
služiebaútvarovmimoPolicajnéhozboru.Kľúčovýmvýchodiskompretietozáveryjeajporovnanieúčelu
Trestného poriadku s účelom zákona o Policajnom zbore. Na tomto závere nič nemení ani na podklade §
10 ods. 10 Tr. por. 15. decembra 2008 vydaná vyhláška č. 648/2008 Z.z. Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo

skrátenom vyšetrovaní, pretože predmetom úpravy v zmysle § 1 je iba určenie rozhodnutí, opatrení
a úkonov trestného konania, ktoré je oprávnený vykonávať príslušník Policajného zboru, ktorý nie je
vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru (ďalej len "policajt“)
vovyšetrovaníalebovskrátenomvyšetrovaní.Privšetkýchalternatívachidestáleopríslušníka,policajta
Policajného zboru o nie o subjekt ministerstva vnútra. Navyše podľa § 2 ods. 2 písm. i) vyhlášky policajt

je oprávnený v rozsahu podľa § 5 vydať iba uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku, ak osobne vykonal zaisťovací úkon, neopakovateľný úkon alebo neodkladný úkon
podľa § 4 písm. a), b), c), i), k), I), m) alebo q), ale nie vzniesť obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Tr.
por. Táto vyhláška neustanovuje Sekciu kontroly a Inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor
inšpekčnej služby ministerstva vnútra za subjekt vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní podľa

Trestného poriadku. Rovnako nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175 z 30. decembra
2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov ministerstva vnútra pri odhaľovaní
trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní (vestník, ročník 2010, čiastka
71) v ods. 1, 2, 3, 4 článku 4 len určuje, kto je príslušníkom, policajtom, vyšetrovateľom, povereným
príslušníkom, resp. iným príslušníkom Policajného zboru. Vždy však ide iba o subjekty Policajného zboru

a nie ministerstva vnútra.

V prípade, žeby sa pripustila iná interpretácia, znamenalo by to, že výkon štátnej trestnej moci by sa
mohol stáť nástrojom ľubovôle dočasných držiteľov štátnej moci v dôsledku nebezpečnej koncentrácie
moci v tých istých rukách.

Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby ministerstva vnútra
tak, ako sa to stalo v posudzovanom prípade, nemá kompetenciu začínať trestné stíhanie, vznášať
obvinenie a podávať návrh na podanie obžaloby v zmysle § 199 ods. 1, § 206 ods. 1 a § 209 ods.
1 Tr. por. a ani na ďalšie nasledujúce procesné úkony v zmysle Trestného poriadku. Na tomto fakte

nič nemení ani to, že pod uznesením podľa §§ 199 ods. 1, 206 ods. 1 Tr. por. a návrhom v zmysle §
209 ods. 1 Tr. por., resp. pod inými úkonmi Trestného poriadku je podpísaný vyšetrovateľ Policajného
zboru. V záhlaví uznesenia je totiž sprítomnený štátny orgán, ktorý ho vydáva a tým je Ministerstvo
vnútraSlovenskejrepubliky,Sekciakontrolyoinšpekčnejslužby,úradinšpekčnejslužby,odborbojaproti
korupcii o organizovanej kriminalite a v závere je i okrúhla pečiatka, ktorou sa autorizuje rozhodnutie s

názvom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Kumulácia dvoch štátnych orgánov do jedného, pokiaľ
ide o autorstvo vydania rozhodnutia v mene Slovenskej republiky, sama osebe robí z tohto rozhodnutia
zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, nulitu a v konečnom dôsledku i nezákonnosť.

Najvyšší súd ustálil, že trestné stíhanie začal neoprávnený orgán, bez kompetencie v zmysle Trestného

poriadku a zákona o Policajnom zbore. Keďže úkony nezákonného orgánu nie je možné zhojiť, treba
ich považovať od samého začiatku za nulitné."

Skutok kladený mu za vinu určite nie je trestným činom. Posúdenie tohto skutku ako trestného činu by
malo vážne a nenapraviteľné dôsledky spočívajúce v tom, žeby určite prišiel o zamestnanie a bol by

prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a spod obžaloby ho oslobodil.Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že dôvody odvolania uvádzané
obžalovaným nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali iné rozhodnutie in meritum. Má za to,

že rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/28/2016 zo dňa 20. 4. 2017 je skutkovo i
právne zdôvodnený, zákonný a správny. Navyše, písomné dôvody odvolania podané prostredníctvom
zvoleného obhajcu sú konštruované veľmi všeobecne, konštatáciou jednotlivých paragrafových
ustanovení a nie konkrétnymi argumentmi.

Zákonnosť inšpekcie MV SR ako subjektu vyšetrovania vyplýva nielen zo zjednocujúceho stanoviska
NS SR, ale aj z konštantnej súdnej praxe.

Navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov

a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného práp. Mgr. Q. K..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného práp. Mgr.
Q. K., svedkov Mgr. Ž. E., F. S., F. S., RNDr. Z. S., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného práp. Mgr. Q. K., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom
na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie
uvedenými dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Tr. zák.

Trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu
uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého

stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

V súvislosti s námietkami obžalovaného v tom smere, že Sekcia kontrolnej a inšpekčnej služby MV SR

nemá kompetencie vznášať obvinenie obvinenému a vykonávať procesné úkony, je potrebné uviesť, že
vzhľadom na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 62/2015 z 29.9.2015 ako aj aplikačnú prax
súdov, je takáto námietka obžalovaného nedôvodná.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného práp. Mgr.

Q. K. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.