Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604115770
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1604115770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: W. A., bytom K.
Č..XXX, zastúpeného: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, AK Nádražná 23, Malacky, proti žalovanému:
Q. B., E. V. XXXX/X, V., o zaplatenie 7 375,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26.9.2013, č.k. 6C/322/2008-283, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách štátu v sume 235,16 eur m e n í tak,
že trovy štátu vo výške 235,16 eur je žalovaný povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Malacky,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úroku z omeškania za obdobie
od 1.12.2004 do 19.1.2015, zamietol vzájomný návrh žalovaného a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 % úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005
do zaplatenia a na účet právnej zástupkyne žalobcu, č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Prima Banke,

a.s., pobočka Malacky trovy konania v sume 726,56 eur, odmenu advokáta v sume 3 031,75 eur a trovy
štátu v sume 235,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.2. Výrok o zastavení konania v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.12.2004 do 19.1.2015 právne
odôvodnil § 96 ods.1,3 zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej „ O.s.p.“) prihliadajúc na
dispozitívny úkon žalobcu, ktorý v priebehu konania zobral žalobu v uvedenej časti čiastočne späť.

1.3. Prisudzujúci výrok a výrok, v ktorom bol zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie 5
879,84 eur (177.136,- Sk ) právne odôvodnil § 536 ods.1 zák. č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
„Obch. zákonník“), § 451 ods.1,2, § 456, § 517 ods.1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
„Obč. zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 29.1.2004 uzavrel
žalobca ako objednávateľ so žalovaným (zhotoviteľom) zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného
zákonníka (ďalej „Zmluva„), ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonať stavebné práce - stavba
rodinného domu Y. XX/XX na základe projektovej dokumentácie v dobe od 15.3.2004 do 15.9.2004

(čl. 2.1., 2.2. Zmluvy) s dohodnutou cenou diela 1.648.031,- Sk vrátane DPH (l.4.1. Zmluvy). Medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonal na rodinnom dome žalobcu stavebné práce v období od
júla 2004do15.11.2004 azatotoobdobievystavilžalobcovizavykonanéprácevmesiacijúl,september
a október 2004 tri faktúry v celkovej sume 706.036,- Sk . Z Potvrdenia OTP Banky Slovensko, a.s.,pobočka Malacky súd prvej inštancie zistil, že predmetné faktúry boli uhradené dňa 2.8.2004 (suma
403.410,- Sk), dňa 13.9. 2004 (suma 150.346,- Sk) a dňa 8.10.2004 (suma 152.280,- Sk) z účtu Š.
- W. A. v prospech účtu žalovaného. Žalovaný v roku 2004 po ukončení stavebných prác vyhotovil

žalobcovi vyúčtovanie nákladov na stavbu rodinného domu žalobcu v celkovej sume 511.678,- Sk, z
čoho predstavovala cena stavebných prác sumu 310.707,- Sk a cena materiálov sumu 200.971,- Sk. V
priebehu konania, v súvislosti s podaným vzájomným návrhom žalovaného o zaplatenie sumy 177.136,-
Sk , žalovaný predložil ďalšie vyúčtovanie vykonaných prác a materiálu v celkovej sume 775.292,50,-
Sk, ktoré žalobca neuznal a poukazoval na opakované účtovanie niektorých materiálov a i rozsah prác

vyúčtovaných žalovaným.

1.4. Súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním medzi stranami sporu sporným rozsahom
stavebných prác vykonaných žalovaným pre žalobcu na stavbe rodinného domu Y. XX/XX a výšky
nákladov na stavbu rodinného domu mal zo Znaleckého posudku J.. W. a ostatného vykonaného
dokazovania preukázané, že žalovaný na stavbe rodinného domu žalobcu vykonal práce a dodal

materiál v hodnote 16 016,19 eur vrátane DPH (482.503,74,- Sk), cena prác bez DPH predstavovala
sumu 14 127,25 eur. Z Potvrdenia Daňového úradu Malacky zistil, že žalovaný z faktúr vystavených
žalobcovi za práce a materiál v sume 706.036,- Sk (23 436,10 eur) neodviedol DPH. Na základe
uvedeného posúdil nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi uhradenou sumou 706.036,- Sk (23
436,10 eur) a skutočnou cenou vykonaných prác a dodávky materiálu vyčíslenej v Znaleckom posudku

J.. W. na sumu 16 016,19 eur, bez zohľadnenia neodvedenej DPH zo strany žalovaného, za
opodstatnený.

1.5. Pokiaľ ide o medzi stranami sporu sporné tvrdenie žalovaného o tom, že z uhradených čiastok
za jednotlivé faktúry, vyplácaných od júla 2004 z úverového účtu žalobcu priamo na účet žalovaného,

časť vyplatil žalobcovi, tieto nemal z vykonaného dokazovania preukázané a tieto tvrdenia a v konaní
vznesený uplatnený vzájomný návrh posúdil len ako účelovú obranu žalovaného. Pri posudzovaní
tejto medzi účastníkmi spornej okolnosti prihliadol k tomu, že v roku 2004 žalovaný po ukončení prác
tento rozdiel neuviedol vo svojom vyúčtovaní, pri predsúdnom rokovaní so žalobcom mu bol ochotný
doplatiť sumu 100.000,- Sk a ním v roku 2007 predložené vyúčtovanie prác a materiálov z hľadiska

uplatneného vzájomného návrhu nezodpovedalo skutočne vykonaným prácam a dodanému materiálu
a bolo vyčíslené tak, aby predstavovalo započítateľnú čiastku oproti uplatnenej pohľadávka žalobcu.
Žalovaný vykonával stavebné práce bez potvrdenia ich vykonania žalobcom v stavebnom denníku,
poskytnuté finančné prostriedky neevidoval ani vo svojom účtovníctve, ani v daňovom priznaní a ani v
priznaní o dani z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že z vyfakturovaných súm odovzdal finančné prostriedky

žalobcovi nebola preukázaná ani svedkom Q. Ž. ktorý uviedol, že len videl, že žalovaný niečo podáva
žalobcovi. Návrhy žalovaného na vypočutie ďalších svedkov považoval za nadbytočné a neefektívne,
keďže išlo o pracovníkov žalovaného, ktorí sa nemohli vyjadriť k sporným otázkam medzi stranami sporu
a účasť svedka V. D., dlhodobo sa zdržiavajúceho v N., nebolo možné zabezpečiť.

1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 321,98 eur, doplatok súdneho poplatku vo výške 55 eur,
preddavok na znalecké dokazovanie v sume 349,58 eur a odmenu advokáta v celkovej výške 3 031,75
eur vyčíslené podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z. a vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.
Vo výroku rozhodnutia napokon uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 235,16 eur

k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti prípadu
a konštatoval, že z faktúry vystavenej na sumu 403.000,- Sk vybral sumu 200.000,- Sk, z ktorej si

sumu 100.000,- Sk ponechal žalobca. O ďalšie dva dni mu žalobca prikázal vybrať zostatok vo výške
203.000,- Sk , ktoré mu odovzdal pred bankou v Malackách. Pred odovzdaním peňazí stretol p. Ž.
a povedal mu, že čaká na p. A., ktorému má odovzdať sumu 203.000,- Sk . V mesiaci september si
odvolateľ prevzal faktúru na 150.336,- Sk, ktorú odovzdal žalobcovi a z ktorej mu žalobca vrátil sumu
50.000,- Sk. Z poslednej faktúry na sumu 152.700,- Sk mu žalobca vrátil sumu 75.000,- Sk na nákup

materiálu, a dohodli sa, že ostatné finančné náležitosti urobia po ukončení stavby. Zo sumy 706.036,-
Sk si žalobca ponechal sumu 406.036,- Sk a ostatné peniaze boli použité na nákup materiálu a platy
robotníkom. Žalobcu mal ako svojho syna, pomáhal mu ako sa dalo, vzájomne sa navštevovali a nikdy
neboli medzi nimi problémy. Peniaze, ktoré mu dával z faktúr vo výške 406.036,- Sk žalobca minul nanákup ojazdených áut a nedarí sa mu ich predať. V priebehu konania boli ustanovení štyria znalci a až
štvrtý v poradí vypracoval posudok, s ktorým bol žalobca spokojný. V Znaleckom posudku J.. W. sú veľké
nedostatky, napr. chýba tam nákup materiálu - dreva na krov, laty a dosky v sume 78.613,- Sk a mnoho

ďalších položiek v celkovej sume okolo 100.000,- Sk; vzhľadom k týmto nedostatkom súd neposúdil
vec správne. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nekonal správne tým, že nevykonal všetky
dôkazy, napr. nevykonal výsluch navrhnutých zamestnancov, stavebného dozoru a p. Ž., nekonal o jeho
protinávrhu a pri vypracovaní znaleckého posudku neboli skonfrontované faktúry a nakúpený materiál.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
a odvolanie žalovaného zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie vo
veci. Nariadené znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo rozsah a hodnotu stavebných prác
vykonaných žalovaným na dome žalobcu a bol preukázaný rozdiel medzi skutočne vykonanými prácami
a vyfakturovanými sumami zo strany žalovaného, ktoré mu žalobca uhradil.

4. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení sa uviedol, že očakáva zrušenie rozsudku a nariadenie
nového pojednávania. V prípade nového pojednávania sa nechá zastupovať obhajcom, nakoľko zistil,
že normálny človek bez obhajcu nie je schopný sa dožiadať spravodlivosti.

5. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania žalovaný vykonávajúci
podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Q. B., IČO 37026623, s miestom podnikania XXX XX
V., E. V. XXXX/X ukončil ku dňu 6.1.2016 podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania
uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení (číslo živnostenského registra Okresného úradu
Malacky 106-7663). Keďže fyzická osoba zánikom živnostenského oprávnenia nestráca

spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z podnikateľskej činnosti,
odvolací súd v ďalšom konaní postupoval so žalovaným ako s fyzickou osobou.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a
378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185

C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 7 375,91 eur
s príslušenstvom a vzájomnej žaloby žalovaného o zaplatenie 5 879,84 eur (177.136,- Sk), výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§
220 ods. 2 C.s.p.).

7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu
prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalovaného vyvolalo v
danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľom

napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu.

8. Nakoľko o odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015
Z. z., zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že vo
svojom rozhodnutí pojmy dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok, „súd prvého stupňa“, „účastníci konania“ a „navrhovateľ a odporca“
nahradil pojmami „súd prvej inštancie,“ „strany sporu“ a „žalobca a žalovaný“ tak ako to zaviedol zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

9. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné

ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Nazáklade uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach
odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podanom odvolaní. Odvolaciemu prieskumu podrobil
prisudzujúci výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur

spolu s 16 % úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia, výrok, ktorým bola zamietnutá
vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk) a od rozhodnutia o veci
závislé výroku o trovách konania a trovách štátu. Z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že ním bol
napadnutý výrok, v ktorom súd prvej inštancie s použitím ust. § 96 ods.1,3 O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016 zastavil konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.12.2004 do 19.1.2015.

10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi
sa rozsudku prvoinštančného súdu v časti napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 % úrokom z

omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia a vo výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba
žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk), v ktorom dostatočne zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom
sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme

vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa

na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor
iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a
predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to,
že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z
24. júna 2008).

13. V prejednávanom prípade je nesporné, že dňa 29.1.2004 uzavrel žalobca ako objednávateľ so
žalovaným (zhotoviteľom) zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný
zaviazal pre žalobcu vykonať stavebné práce - stavba rodinného domu Y. XX/XX na základe projektovej
dokumentácie v dobe od 15.3.2004 do 15.9.2004 (čl. 2.1., 2.2. Zmluvy) s dohodnutou cenou diela
1.648.031,- Sk vrátane DPH (l.4.1. Zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonal na

rodinnom dome žalobcu stavebné práce v období od júla 2004 do 15.11.2004 a za toto obdobie
vystavil žalobcovi za vykonané práce v mesiaci júl, september a október 2004 tri faktúry v celkovej sume
23 436,10 eur (706.036,- Sk). Z Potvrdenia OTP Banky Slovensko, a.s., pobočka Malacky nesporne
vyplýva, že predmetné faktúry boli uhradené dňa 2.8.2004 vo výške 13 390,76 eur (403.410,- Sk), dňa13.9. 2004 vo výške 4 990,57 eur ( 150.346,- Sk) a dňa 8.10.2004 vo výške 5 054,77 eur (152.280,-
Sk) z účtu Š. - W. A. v prospech účtu žalovaného. Žalovaný v roku 2004 po ukončení stavebných
prác vyhotovil žalobcovi vyúčtovanie nákladov na stavbu rodinného domu žalobcu v celkovej sume 16

984,60 eur (511.678,- Sk), z čoho predstavovala cena stavebných prác sumu 10 313,58 eur (310.707,-
Sk) a cena materiálov sumu 6 671,02 eur (200.971,- Sk). V priebehu konania, v súvislosti s podanou
vzájomnou žalobou žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk), žalovaný predložil ďalšie
vyúčtovanie vykonaných prác a materiálu v celkovej sume 25 735 eur (775.292,50,- Sk). Odvolací súd
po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje vecnú a právnu správnosť úvahy prijatej súdom prvej

inštancie o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške medzi žalobcom
uhradenou sumou 23 436,10 eur (706.036,- Sk) a znaleckým dokazovaním zisteným rozsahom a ceny
prác, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu na diele - stavbe rodinného domu Y. XX/XX vo výške 16
060,19 eur ( v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie na str. 7 uvedená suma 16 016,19 eur je len
chybou v písaní) a o nedôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného uplatnenej v priebehu konania, ktorej
právnym základom je práve posúdenie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

14. Podstatným pre rozhodnutie v spore bolo posúdenie rozsahu a ceny prác, ktoré žalovaný vykonal
pre žalobcu na diele - stavbe rodinného domu Y.R. XX/XX na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.1.2004
a posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného o tom, že zo sumy 23 436,10 eur (706.036,- Sk), ktorá
mu bola poukázaná na účet OTP Bankou Slovensko z účtu Š. žalobcu (dňa 2.8.2004 suma 13 390,76

eur, resp. 403.410,- Sk, dňa 13.9. 2004 suma 4 990,57 eur, resp. 150.346,- Sk a dňa 8.10.2004 suma
5 054,77 eur, resp. 152.280,- Sk ) odovzdal žalobcovi sumu 13 477, 93 eur (406.036,- Sk)
na použitie pre jeho potrebu.

15. Súd prvej inštancie v súvislosti s posúdením rozsahu a ceny prác, ktoré žalovaný vykonal pre

žalobcu na diele - stavbe rodinného domu Y.Á. XX/XX na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.1.2004
nariadil uzneseniami zo dňa 8.10.2008, č.k. 6C/322/08-96 a zo dňa 27.2.2012, č.k. 6C/322/2008-236
znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty skutočne vykonaných stavebných prác neúplnej hrubej
stavby rodinného domu žalobcu so zohľadnením materiálových faktúr a faktúr predložených žalovaným.
Zo Znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného znalcom J.. Q. W. zistil, že hodnota stavebných prác

vykonaných žalovaným na predmetnom stavebnom diele, vrátane DPH je 16 060,19 eur a cena práce
bez DPH 14 127,25 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dôvodom
pre nariadenie opakovaného znaleckého dokazovania bolo, že znalec Ing. Šikula pri v poradí prvom
súdom nariadenom znaleckom dokazovaní vykonal ohliadku rodinného domu žalobcu bez účasti strán, v
Znaleckom posudku č. 1/2009 vyčíslil náklady na stavbu rodinného domu formou krycieho listu rozpočtu

a vo forme prehľadu rozpočtových nákladov rekapitulácie celého rozpočtu nezodpovedajúcich skutočne
vykonaným prácam, nesprávne uviedol výmery a rozsah prác a na materiál už zakupovaný s DPH znova
účtoval DPH.

16.KodvolacímnámietkamžalovanéhovovzťahukzáveromuvedenýmvZnaleckomposudkuč.4/2013

vypracovaného znalcom J.. Q. W. odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania,
potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých
treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa
hodnotí ako každý iný dôkaz (§ 132 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, od 1.7.2016 § 191
ods.1 C.s.p.), odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdu podľa citovaných ustanovení

nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či sú závery posudku
náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam,
s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov,
a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby mohol súd znalecký posudok
zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného

záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k
takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. Prihliadajúc na obsah
Znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného J.. Q. W., súdnym znalcom, ktorého závery žalovaný v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal (na výzvu súdu zo dňa 8.3.2013 na vyjadrenie
sa k predloženému znaleckému posudku nereagoval a v priebehu pojednávania nariadeného na deň

25.6.2013 uviedol, že sa „k znaleckému posudku vyjadrovať nebude“) má odvolací súd za to, že
označený znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 17 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery sú dostatočne
odôvodnené a riadne podložené.17. Odvolací súd sa zhoduje i so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v konaní nepreukázal
tvrdenie o tom, že zo sumy 23 436,10 eur (706.036,- Sk), ktorá mu bola poukázaná na účet OTP

Bankou Slovensko z účtu Š. žalobcu (dňa 2.8.2004 suma 13 390,76 eur, resp. 403.410,- Sk, dňa 13.9.
2004 suma 4 990,57 eur, resp. 150.346,- Sk a dňa 8.10.2004 suma 5 054,77 eur, resp. 152.280,- Sk )
odovzdal žalobcovi sumu 13 477, 93 eur (406.036,- Sk) na použitie pre potreby žalobcu nesúvisiace
s dielom (podľa tvrdenia žalovaného žalobca uvedené finančné prostriedky použil na nákup
ojazdených motorových vozidiel). V tejto súvislosti podotýka, že dôkazným bremenom sa rozumie

procesná zodpovednosť strany za výsledok konania ; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i
vtýchprípadoch,kedyvýsledkyhodnoteniadôkazovneumožňujúsúduprijať anizáveropravdivostitejto
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe
a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo
sporových strán v úplne inom smere. Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo
privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného. Každá

zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, od 1.7.2016 § 132,
§ 149, § 150 C.s.p.). V posudzovanom prípade žalovaným tvrdená okolnosť nevyplynula z vykonaného
dokazovania (vrátane výsluchu žalovaným navrhnutého svedka Q. Ž.) a v spojitosti so skutkovými
zisteniami otom,žežalovaný vroku2004poukončenístavebnýchprác vyhotovilžalobcovivyúčtovanie

nákladov na stavbu rodinného domu žalobcu v celkovej sume 16 984,60 eur (511.678,- Sk), z čoho
predstavovala cena stavebných prác sumu 10 313,58 eur (310.707,- Sk) a cena materiálov sumu
6 671,02 eur (200.971,- Sk) bez uvedenia, resp. namietania rozdielu vo výške 406.036,- Sk, že pri
predsúdnom rokovaní so žalobcom prejavil ochotu mu doplatiť sumu 3 319,39 eur (100.00,- Sk)
a že žalovaný uvedené finančné prostriedky neevidoval ani v účtovníctve za rok 2004, ani v daňovom

priznaní za rok 2004 a ani v priznaní o dani z pridanej hodnoty za rok 2004, sa javí ako nanajvýš
nevieryhodná.

18. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 26.9.2013 ako
nadbytočné zamietol vykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným (výsluch svedkov p. K., p. Q., p.Š. a

V. D.) bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle
citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nemusí
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Na základe
uvedeného je potom možné za nedôvodnú považovať i námietku žalovaného vyplývajúcu z obsahu

odvolania, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do
30.6.2016).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené pri zohľadnení, že úvaha súdu prvej inštancie o priznaní uplatneného

príslušenstva neboli odvolacími dôvodmi napadnuté, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 375,91 eur spolu s 16 %
úrokom z omeškania ročne od 20.1.2005 do zaplatenia, vo výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná
žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5 879,84 eur (177.136,- Sk) a vo výroku o trovách konania
pred súdom prvej inštancie (v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet právnej zástupkyne

žalobcu trovy konania vo výške 726,56 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 031,75 eur) podľa
§ 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22.Kzmenerozhodnutiatýkajúcehosavýrokuotrováchštátu vovýške235,16eur (nákladyznaleckého
dokazovania kryté z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie) pristúpil s použitím § 388 C.s.p.

odvolací súd len v záujme formálnej správnosti uvedeného výroku, v ktorom absentuje jednoznačne a
nezameniteľne určené platobné miesto, ktorým je konajúci súd prvej inštancie.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na

plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).