Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 2, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/394/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717210490
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717210490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu O.. D. Š., F.. XX. X. XXXX,
P. B., M. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Kpt.
Nálepku8,protižalovanémuD.Š.,F..X.X.XXXX,R.P.I.,H..Z..U.XX/XX,zast.JUDr.MariánomJuskom,
advokátom,Advokátskakancelária,Košice,Račípotok3,ozaplatenie5.000euristinysprísl,,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku 10C/37/2017-75 z 1. 6. 2018 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.000 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 12 % zo sumy 5.000 eur od 15. 4. 2014 do 30. 5.
2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.000 eur od 31. 5. 2014 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. priznal žalobcovi voči žalovanému 100 % náhradu trov konania.

2. Žalobou, došlou súdu 25. 5. 2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal úhrady 5.000 eur istiny
s prísl., na tom skutkovom a právnom základe, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom

14. 4. 2014 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a 658 Obč. zák., na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažnú pôžičku v hotovosti v celkovej výške 5.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote 1
a pol mesiaca od poskytnutia pôžičky spolu s dojednaným zmluvným úrokom vo výške 12 %. Napriek
uplynutiu dohodnutej lehoty žalovaný poskytnutú pôžičku ku dňu podania žaloby žalobcovi nevrátil ani
z časti. Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 657, § 658 ods. 1, § 121 ods. 3 a § 517 ods.
1, 2 Obč. zák. a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., urobil záver, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej
v celom rozsahu vyhovel. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke

14. 4. 2014, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému 5.000 eur v hotovosti, že účastníci sa dohodli
na úroku 12 % na dobu 1 a pol mesiaca. Túto skutočnosť mal za preukázanú aj z výpovedí účastníkov,
pričom poukázal aj na to, že sám žalovaný uviedol, že v r. 2014 si od žalobcu požičal len 1x sumu
5.000 eur a po nahliadnutí do bankových transakcií, resp. výberov žalobcu 13. 4. a 14. 4. 2014 po 1.500
eur uviedol, že nemá námietky k žalovanej sume. Súd žalobcovi zároveň priznal úroky z omeškania a
dohodnuté úroky vo výške 12 % zo sumy 5.000 eur od 15. 4. 2014 do 30. 5. 2014, nakoľko účastníci
uzatvorili zmluvu na 1 a pol mesiaca. Od 31.05.2014 priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25

% ročne, pretože úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného
dlhu, t.j. 31. 5. 2014 vo výške 0,25 %. O trovách konania rozhodol podľa § 251 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému vo výške 100 %.3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Poukázal o.i., na to, že súd mal zato, že žalobca preukázal svoj nárok, že mu poskytol peňažnú
pôžičku 5.000 eur, čo je preukázané zmluvou o pôžičke, že zároveň priznal žalobcovi zmluvný úrok vo
výške 12 % zo sumy 5.000 eur za obdobie 15. 4. 2014 do 30. 5. 2014, avšak tento nie je definovaný,
či ide o úrok ročný, mesačný alebo iný. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu je výrok rozsudku zmätočný, že

pokiaľ by úrok bol súdom stanovený za obdobie kratšie ako rok, bol by v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhol rozsudok v nápadnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. uviedol, že nedefinovanie druhu úroku v petite rozsudku, ktorý
mu súd ako dôvodný priznal, nezakladá vadu zmätočnosti a je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie nie je takouto vadou postihnuté, ktorá by zakladala dôvodnosť žalovaným uplatňovaných
dovolacích dôvodov podľa § 365 písm. d) a h) C.s.p. V tomto smere poukázal na odôvodnenie rozsudku,
z ktorého sčasti citoval (bod 22. rozsudku). Poukázal na to, že dohodnutý zmluvný úrok vo výške 12
% za obdobie jeden a pol mesiaca, t.j. od 15. 4. 2014 do 30. 5. 2014 predstavuje druh protiplnenia
za poskytnuté finančné prostriedky, s ktorými nemôže veriteľ disponovať istý čas, a teda sú akousi

cenou za požičanie peňazí dlžníkovi, že v tomto prípade sa žalovaný ako dlžník zaviazal na základe
zmluvy o pôžičke zo 14. 4.2014 vrátiť veriteľovi v dohodnutom čase zmluvný úrok vo výške 12 % zo
sumy 5.000 eur za obdobie jeden a pol mesiaca, čo je 600 eur. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť,
že zmluva o pôžičke bola podpísaná medzi dvoma fyzickými osoba, pričom obsah samotnej zmluvy
koncipoval a navrhol sám žalovaný, pričom on súhlasil s obsahom návrhu zmluvy o pôžičke a túto

následne podpísal a žalovanému poskytol peňažnú pôžičku, ktorú podľa svojej vedomosti žalovaný
použil na vlastnú investíciu, pričom v lehote splatnosti peňažnú pôžičku nevrátil. S ohľadom na uvedené
skutočnosti je pre neho prekvapivý názor žalovaného, že dojednanie o zmluvnom úroku vo výške 12
% v písomnej zmluve o pôžičke za uvedené obdobie je pre žalovaného nezrozumiteľné a zmätočné a
v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol rozsudok podľa § 387 ods. 1 a § 392 C.s.p. potvrdiť ako vecne

správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Rozsudok, okrem výroku o priznaní dohodnutého zmluvného úroku vo výške 12 % zo sumy 5.000 eur
od 15. 4. 2014 do 30. 5. 2014 odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
rozsudokpotvrdilpodľa§387ods.1,2C.s.p.akovecnesprávny, lebosúdúplnezistilskutkovýstavveci,

správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje,
na čom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní.

8. Žalovaný napadol rozsudok z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p., t.j.,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalovaný vytýka súdu, že výrok rozsudku
je zmätočný, lebo priznaný zmluvný úrok vo výške 12 % zo sumy 5.000 eur za obdobie 15. 4. 2014 do
30. 5. 2014 nie je definovaný, či ide o úrok ročný, mesačný alebo iný, t.zn., že uvedené rozhodnutie je
v tejto časti nevykonateľné.

11. Výhrady žalovaného o neurčitosti a zmätočnosti výroku rozsudku ohľadom dohodnutého úroku, sú
neopodstatnené.12. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14. Úroky uvedené vo výroku rozsudku sú vymedzené výškou úrokov, t.j. 12 %, z akej sumy sú
vypočítané, t.j. z 5.000 eur, a zároveň obdobím - časovým vymedzením, za ktoré žalobcovi vznikol
nárok na zmluvné úroky, t.j. od 15. 4. 2014 do 30. 5. 2014, ktorých výška vyplynula, o.i., aj z predloženej

a podpísanej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu, z ktorej vyplynulo, že strany sporu sa
dohodli na 12 % úroku na dobu jeden a pol mesiaca, t.j. na dobu od 15. 4. 2014 do 30. 5. 2014. Z týchto
údajov možno jednoduchým matematickým prepočtom dospieť ku konkrétnej sume, ktorú mal žalovaný
za požičanie 5.000 eur zaplatiť žalobcovi ako odmenu, resp. cenu za požičanie peňazí dlžníkovi, ktorá
výška zodpovedá sume 600 eur (12 % z 5.000 eur je 600 eur, 1 % zo sumy 5.000 eur = 50 eur x 12
% = 600 eur), ktorá suma pri požičanej sume 5.000 eur nie je neprimerane vysoká, tvorí približne 1/8 z

požičanej sumy, a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák.

15. V tejto súvislosti nie je naplnený ani odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j.
nesprávne právne posúdenie veci.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne
aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

20. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný neúspešný, preto úspešnému žalobcovi bola
priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).