Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205250
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812205250.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyne : G..

W. J., J. X. XX, T., právne zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou proti žalovanému: C. J., J. E. L. P., v
konaní o zaplatenie 1.127,67 € s prísl,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta

II. Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa navrhla súdu, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu 1127,67 eur z 9% p.a. úrokom z
omeškania z tejto sumy od 01.01.2011 a nahradiť jej trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o nájme, predmetom ktorej bol prenájom bytu na X. Č..XX E.

T.W. číslo bytu XX, ktorý žalobkyňa ako prenajímateľka prenajala odporcovi ako nájomcovi. Písomne sa
sožalovanýmdohodla,žepoukončení prenájmusaurobí finančnévyporiadaniedo30dníoddoručenie
oficiálnych vyúčtovacích faktúr. Žalovaný sa zaviazal, že priebežne bude platiť všetky nedoplatky, ktoré
vzniknú za obdobie nájmu. Zmluva o nájme bola uzavretá vždy na obdobie jedného mesiaca, aby
mala žalobkyňa istotu, že nájomca nájomné uhradí. Nájomný vzťah medzi nimi vznikol 01.05.2008.
Ročné vyúčtovanie vykonával správca bytu SBD T. W. za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008. Do
30.04.2008 bol byt v nájme a nájomníčkou bytu bola sestra odporcu. Vzhľadom k tomu, že nebolo

možné presne vyčísliť výšku nákladu za spotrebu dohodli sa, že žalovaný zaplatí prípadné nedoplatky
spojené s bývaním na byte, ktorý užíval za obdobie od 01.01.2008 až do 31.12.2008. Za obdobie, kedy
žalovaný byt užíval, žalobkyňa vyčíslila nedoplatky za užívanie bytu takto: Za elektrinu za obdobie roka
2008 - od 15.10.2008 do 06.10.2009 - 46,69 eur; za dodávku plynu SPP vyfaktúroval za fakturačné
obdobie 19.11.2008-18.11.2009 nedoplatok 22,04 eur; z vyúčtovacej faktúry VSE po ukončení nájmu
a odberu zo dňa18.12.2009-nedoplatok 35,84 eur + vyúčtovací poplatok za hotovostnú platbu priamo v
pokladni 18.12.2009 - 2 eurá; vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním hradené priamo na SBD I dňa

28.06.2010 - 436,15 eur; vyúčtovanie nákladov spojené s bývaním uhradené 06.07.2009 prevodným
príkazom z účtu žalobkyne -584,95 eur. Spolu nedoplatok 1127,67 eur. Žalovaný ukončil nájom bez toho
aby túto skutočnosť žalobkyni oznámil. Žalovaný mal odovzdať byt a kľúče od bytu. Žalovaný spôsobil
škodu žalobkyni tým, že sa z bytu odsťahoval , kľúče jej neodovzdal a preto bola nútená na byte vymeniť
zámok, vylomiť dvere aby sa mohla do bytu dostať. Do dňa podania žaloby i napriek viacerým výzvam
žalovaný uvedenú sumu žalobkyni neuhradil.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz voči ktorému žalovaný podal odpor a zároveň sa vyjadril k podanej
žalobe. V podanom odpore uviedol , že mu do dňa odporu neboli predložené žiadne faktúry, ani
vyúčtovanieza užívaniepredmetnéhobytuaneobdržal žiadnuvýzvuodžalobkyne.Zabytriadneavčas
platil, bezhotovostne prevodom z účtu a hotovostnými vkladmi na účet, čo na požiadanie súdu riadnedokáže zdokladovať. Nájomné bolo zaplatené do 31.12.2009, taktiež žalobkyňa odbržala na začiatku
nájomného depozit vo výške jednomesačného nájmu. Žalobkyňa sa o byt nezaujímala, od dňa, keď
začali byt užívať, ani raz neprišla na ohliadku vlastnej nehnuteľnosti. Nosila mu nájomné zmluvy na

podpis, stalo sa že niekedy naraz podpisoval zmluvy aj na 4 až 5 mesiacov. Na prelome augusta
a septembra 2009 vyhorelo takmer 50-ročné elektrické vedenie v byte. Kontaktoval žalobkyňu, aby
závadu odstránila, tá mu povedala, nech si ju opraví sám. Týždeň boli bez elektrickej energie. Opravu
zrealizoval žalovaný na vlastne náklady. 01.12.2009 žalobkyňa v rozpore s nájomnou zmluvou dala
násilne vylomiť zámok na dverách. V byte sa v tom čase nachádzala svokra žalovaného s jeho chorými

štyrmi maloletými deťmi. I napriek tomu vtedy žalobkyňa za asistencie polície a neznámeho muža spolu
so svojim psom vnikli do bytu. Slovne napadla svokru žalovaného, kričala na ňu, urážala žalovaného ,
jeho manželku, vulgárne sa vyjadrovala na ich adresu. Z bytu odišla, dvere nechala vylomené, nový
zámok nezabezpečila. Z uvedeného dôvodu sa maloletý syn žalovaného C., narodený XXXX, začal
zajakávať a musel byť liečený psychológom. Žalovaného nepravdivo obvinila z dlžoby v liste, ktorý
zaslala jeho zamestnávateľovi, čím mu poškodila dobré meno a povesť. Nájomné vo výške 282,14 eur

( 8500 SK) bolo dohodnuté ústne so žalobkyňou s tým, že po vyplatení nájmu a médii sa zvyšná časť
sumy použije na prípadné nedoplatky. Do dňa podania odporu mu nebolo predložené žiadne finančné
vysporiadanie s doručením oficiálnych vyúčtovaní a faktúr za rok 2008 až 2009 s uvedením nedoplatku,
prípadne preplatku. Preto žiada aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd vypočul žalovaného. Na žiadosť žalobkyne
z dôvodu vzdialenosti jej bydliska od sídla súdu ju súd vypočul prostredníctvo dožiadaného súdu - M.
T. W.. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom žaloby, vyjadreniami sporových strán a vykonal
listinné dôkazy.

4. Na pojednávaní žalovaný vypovedal: Má za to že nájomná zmluva je absolútne neplatná podľa § 686
Občianskeho zákonníka, pretože v zmluve nie je uvedená výška nájomného a výška úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Ak zmluva takéto náležitosti neobsahovala má
za to, že medzi nimi bola uzavretá ústna dohoda o ktorej nebol spísaná zápisnica. Vzniesol námietku
premlčania. Má za to že zmluva je v zmysle premlčania neplatná, lebo došlo k jeho premlčaniu. Žaloba

bola podaná 17.05.2012 a žalobkyňa tvrdí že nájomný vzťah uzavreli 01.05.2008. Podľa jeho názoru je
toviacakotriroky.Dohodamedzinímažalobkyňouotom,žebymalplatiťnedoplatkyspojenésbývaním
za obdobie od 01.01.do 01.05.2008 medzi ním a žalobkyňou neexistovala. Nie je si istý, ale myslí si,
že v byte býval od 01.06.2008 a jeho sestra v tom byte prestala bývať už niekedy v marci 2008, keď sa
sťahovaladoinéhobytu.Ktzv.Zmluveokauciidatovanejod01.05.2008predloženejžalobkyňouuviedol,

že podpis na zmluve je jeho, ale deň vzniku prenájmu a deň uzavretia zmluvy rukou on nedopisoval.
Predpokladá že boli dopisované rukou pani J.. Ak si dobre pamätá, ten papier podpisoval až niekedy v
júli 2008, keď prišla pani J. s viacerými papiermi naraz, a podpisoval jej viacero papierov naraz. Predtým
s ňou nemal uzavretý žiadny nájomný vzťah. Trvá na tom, že do bytu sa nasťahoval s rodinou bývať
až od 01.06.2008. Pokiaľ ide o formu uzatvárania nájomných zmlúv uviedol, že J., vždy s odstupom

niekoľkých mesiacov a vždy po odbývaní niekoľkých mesiacov a zaplatení sumy za nájomné a súvisiace
platby, vždy až po nejakom odbývanom čase doniesla mu podpísať zmluvu za obdobie predchádzajúce
podpisu tejto zmluvy ako aj za obdobie, ktoré v tomto byte bývali a užívali. Vždy , už aj v momente
kedy nájomný vzťah vznikol a kedy sa do bytu nasťahovali mal nájomné uhradené trvalým príkazom
z účtu. Keď sa tam nasťahoval s účinnosťou od 01.06.2008, určite už mal zaplatené minimálne dva

mesiace. J. ani nevrátila kauciu, ktorú jej zaplatil jeho švagor E. G., to je manžel jeho sestry. S G.
sa dohodli tak, že túto kauciu postúpil žalovanému. Poopravil sa nebola to kaucia, ale platba za apríl
2008 ktorú jej uhradil. K tomu doložil súdu čestné prehlásenie G.. Išlo tam o to, že oni tam už v apríli
nebývali, ona im za ten apríl peniaze nevrátila, a žalovaný sa D. G. dohodol tak, že jednu mesačnú platbu
pôvodne zloženú G. ako kauciu postúpil G. jemu, a žalovaný tak bude mať de facto zaplatenú jednu

platbu navyše. J. chcela niekoľko mesačných platieb vopred na to, aby ich vôbec pustila do bytu bývať.
J. mu ex post po odbývaní určitej doby nosila podpisovať zmluvy za predchádzajúce obdobie. K tomu
predložil viacero nájomných zmlúv na dobu nájmu jedného mesiaca - august 2008, september 2008,
november 2008, atď. Dňa 09.05.2008 žalobkyni uhradil prvú platbu nájomného 8500 Sk. Išlo o platbu
vopred za jún 2008. predtým ale mal uhradiť kauciu. Myslí, že to bolo zložené v hotovosti z jeho strany

na jej účet. Pamätá si, že ešte predtým jej uhradil v tej istej sume 8500Sk aj nejaký iný mesiac, pretože
ona trvala na tom že musí mať uhradené najmenej dva, tri mesiace vopred, aby ho do bytu vôbec pustila
bývať. Myslí si, že pred tým uhradil na účet XXXXXXXXX/XXXX nejakú platbu v hotovosti. Kaucia mu
doposiaľ vrátená nebola, hradil ju v hotovosti na účet J., na vyššie citovaný účet. Nie je si istý, ale myslísi, že platil dve platby v hotovosti. Z čoho jedna mala byť kaucia a jedna mala byť uhradené nájomné
za jeden mesiac. Ide o to, že J. by s nim zmluvu o kaucii nikdy nepodpísala, ak by tie peniaze v ruke
dopredu nemala. K otázke nedoplatkov uviedol , že žiaden list, v ktorom by malo byť uvedené, aké boli

nedoplatky resp. ako mali byť vyučtované náklady spojené s bývaním mu J. nikdy neodoslala, ani mu
nikdy nebolo doručené z jej strany. Dozvedel sa o tom, až keď začal riešiť tú elektriku, kedy ju žiadal,
aby dala opraviť tú elektriku a ona ju opraviť nedala. Týždeň bývali bez elektriky a na jeho žiadosť, aby
zabezpečila opravu mu povedala, že nebude 30 km cestovať kvôli jeho elektrike. Potom ho kontaktovala
už len jej právna zástupkyňa I.. Y., ktorá ho vyzvala telefonicky na zaplatenie nedoplatku. Neuviedla mu

sumu nedoplatku, tento telefonát bol niekedy v lete 2009. V tom telefonáte mu povedala len toľko, že
či si je vedomý, že má dlh, ktorý má zaplatiť, lebo inak ho dajú vysťahovať. Neuviedla ani sumu dlhu,
ktorú by mal na tých nedoplatkoch mať. Odvolávala sa na to, že mu mal byť odoslaný nejaký list, ale
nevie či mu ho posielali ešte na bývalú adresu vo Vranove, pretože v tej dobe vo Vranove už nebýval. V
mesiaci november 2009 jej zaplatil ešte nájomné za december 2009, pričom v mesiaci december 2009
už v byte reálne nebýval.

5. Na dožiadanom súde M. T. W., bola vypočutá žalobkyňa. K veci uviedla: Nájomný vzťah začal
01.05.2008. Vznikol, tak že sestra žalovaného tam bývala a povedala jej, že si kúpili byt a odchádzajú
preč, ale že jej brat by mal záujem bývať v byte aj so svojou rodinou. Povedala, že preberie byt hneď
po nich a že oni odídu koncom apríla a on po nich preberie byt hneď 01.05.2008. Tzn. že žalovaný ju

kontaktoval ohľadom bytu, ona žalovaného nekontaktovala. Mala za to že ju prizvú k odovzdávaniu bytu,
ale nikto z nich ju nekontaktoval, nikto z nich ju nezavolal k odovzdávaniu bytu. Tzn., že ona nemohla
spísať protokol o odovzdaní bytu z ich strany a o prebratí bytu pánom J.. Nemohla ani odpísať údaje
z meračov a vodomerov, preto telefonicky kontaktovala G., predošlých nájomcov bytu pred žalovaným.
Upozornila ich, že ju mali zavolať k odovzdávaniu bytu a či sú si vedomí toho, že z toho dôvodu že

byt odovzdali v jej neprítomnosti kaucia prepadá v jej prospech. Je zvlášť zmluva o kaucii, je to v nej
napísané. Zápisnica nebola spísaná, lebo nebola prítomná. Oni povedali, že si to neuvedomili a že
zaplatia nedoplatky za plyn a za elektriku a vyúčtovanie za rok 2008 zaplatí pán J. a oni sa potom medzi
sebou vyrovnajú. Nebola pri tom, nemôže vedieť ako sa oni medzi sebou dohodli. Žalovaný tvrdí že
nájomná zmluva je absolútne neplatná, ale žalobkyňa si myslí , že keď bola podpísaná oboma stranami

tak platí. Ak s ňou nebol spokojný, nemal ju podpísať. Nesúhlasí s tým, že je neplatná, mal to povedať
vtedy.Onamukľúčeodbytunedala,taknechsaonvyjadríodkohotenbytprebral,ktomudalkľúče,akto
mu byt sprístupnil. Keď jej G. G. - sestra žalovaného - povedala, že jej brat má záujem tam bývať, zašla
za ním (žalovaným) do banky Č. na hlavnej ulici E. T.. Povedala mu svoje podmienky. Pôvodne chcela
nájomné na tri mesiace dopredu, povedal nie, chcel platiť mesačne, tak povedala dobre, ale že bude

platiť mesačne vopred a žiada zložiť jednu mesačnú platbu ako kauciu, ktorá bude slúžiť na vyrovnanie
nedoplatkov po tom, čo opustí byt, prípadne na náhradu škody ak nejaká vznikne. On s tým súhlasil ,
takže po uhradení kaucie a nájomného za máj mu dala podpísať zmluvu o kaucii. Platil ju na dva krát, a
pamätá, že povedal, že nemá dosť peňazí. V nájomnej zmluve bolo uvedené, že nedoplatky je povinný
hradiť, na to sa nájomné nevzťahuje a v prípade že ich neuhradí bude to dôvod k zániku nájmu. On s tým

súhlasil.Zakaždým,keďzaplatil, takmuodnieslapodpísaťnájomnúzmluvunaďalšímesiac.Pravidelne
to tak bývalo každý mesiac. Ak zaplatil, doniesla mu zmluvu na ďalší mesiac. Nikdy sa nesťažoval,
že by bolo v byte niečo v neporiadku alebo niečo nefungovalo. Nikdy ju nekontaktoval že niečo nie je
v poriadku, nikdy nevyžadoval opravy alebo niečo. Niekedy v júni 2009, nepamätá presne kedy, tam
bol nedoplatok z družstva. Doniesla mu ho, nedoplatok bol vo výške 584,95 eur. Vtedy vyjadril ochotu

ho zaplatiť, ale povedal že to bude na dve splátky lebo zas nemá dosť peňazí. Žalobkyňa nedoplatok
zaplatila celý naraz s tým, že on jej potom neskôr uhradí v dvoch splátkach. Keďže v júli prvú splátku
neuhradil, zašla za ním a opäť ho vyzvala aby ju uhradil. On povedal, že zase na ďalší mesiac, že v
auguste a v septembri a keďže neuhradil ani v septembri, vyzvala ho aby byt opustil na základe toho,
čo je napísané v nájomnej zmluve. A teda, že pokiaľ neuhradí nedoplatky, bude to dôvodom ukončenia

prenájmu okamžite podľa článku 4 nájomnej zmluvy. Upozornila ho že vec bude riešiť súdnou cestou. V
septembri 2009 kontaktovala právnu zástupkyňu I.. Y., aby prevzala túto záležitosť. Pokúsili sa o zmier.
Žalovaný si opäť prevzal kópiu vyúčtovania a povedal, že si ju naštuduje a vyjadrí sa k nej. To neurobil,
dokonca v septembri niekedy okolo desiatej zavolal, že mu vypadla elektrika v celom byte a žiadal, aby
tam žalobkyňa okamžite prišla. Povedala mu že má malú dcéru, ktorá spí, nemá auto a nemá sa ako

dostať do Košíc. Okrem toho podľa nájomnej zmluvy bežné opravy hradí nájomca, tak ho poprosila
aby to dal do poriadku a pokiaľ je to nejaká vážnejšia oprava tak bude kontaktovať nejakú firmu, keď
sa vráti do T.. Po návrate za ním zašla a povedal jej, že už je elektrika v poriadku, a netrval na tom,
aby tam nejakú firmu volala. Zrazu už nechcel nič. Opäť ho vyzvala k úhrade nedoplatkov. Upozornila,že príde vyúčtovanie za plyn a elektriku, ktoré bude treba ešte uhradiť. V októbri zaplatila nedoplatok
za elektriku vo výške 46,69 eur ktoré jej tak isto neuhradil. V novembri platila nedoplatok za plyn vo
výške 22,04 eur ktoré jej tiež neuhradil. Povedala mu že ide meniť okná a robiť rekonštrukciu bytu od

01.12.2009 a z toho dôvodu trvala na tom, aby žalovaný s rodinou z bytu odišiel a 01.12.2009 mohla
začať rekonštrukciu. K tvrdeniu žalovaného, ktorý uviedol, že bude hradiť platby súvisiace s nájmom
bytu aj za obdobie keď v byte nebýval to je od 01.08.2008, to je za obdobie, kedy v nájme mala byť
ešte sestra žalovaného žalobkyňa uviedla, že je to nezmysel, ona s tým nič nemá že on tam nebýval.
Dňa 01.05.2008 prevzal byt a či tam býval alebo nie ona nesledovala. Normálne zaplatil za august,

a ona nebude skúmať, či tam bol alebo nie. Je to totálny nezmysel. K otázke prečo požaduje úrok
z omeškania práve od 01.01.2011 sa vyjadrila jej právna zástupkyňa, ktorá uviedla že je to na vôli
žalobkyne, odkedysiúrokuplatní.Mohlasihouplatniťajskôr.Kotázkenačobola použitákaucia, ktorá
podľa čl.11 zmluvy o kaucii a podľa údajov v zmluve mala byť uzavretá 01.05.2008 a žalovaný jej mal
zložiť kauciu na základe toho 8500 SK, na aký účel bola táto kaucia použitá a či po ukončení nájmu bola
vrátená, žalobkyňa uviedla: Že v zmluve o kaucii je uvedené, že pokiaľ J. neodovzdá byt jej osobne, tak

kaucia prepadá v prospech prenajímateľa teda v jej prospech. Nemá k tomu čo dodať, žalovaný vedel
čo podpisuje. K otázke či predošlým nájomcom bytu E. G. zloženú kauciu v sume 8500 Sk mu vrátila,
a v tomto kontexte sa vyjadrila k čestnému vyhláseniu o postúpení T. E. G. na žalovaného, žalobkyňa
uviedla: Že G. upozornila, že pokiaľ byt neodovzdá priamo jej, tak kaucia prepadne v jej prospech. Oni
s tým bytom šafária ako keby bol ich. PZ žalobkyne k tomu doplnila, že zmluva ani čestné vyhlásenie

nebolo predložené a ani nevie , čo je predmetom ich obsahu. Dňa 15.12.2009 uhradila 234,56 eur ako
nájomné za byt, resp. poplatok ktorý sa bežne platí družstvu. Žalobkyňa doplnila že doporučeným listom
poslala žalovanému vyúčtovanie a výzvu na opustenie bytu a on napriek tomu byt neopustil až do konca
decembra. Ona potom ešte hradila nedoplatky za byt družstvu a ďalší nedoplatok za plyn a elektrinu
za rok 2009.

6. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy: vyúčtovacia faktúra XXXXXXXXX SPP, výpis z účtu
E. J. pod poradovým Č., odpis platby SBD 1 T. o úhrade 436,15 eur zo dňa 28.06.2010, vyúčtovanie
nákladov za služby spojené s bývaním D. T. W. za rozúčtovacie obdobie 1.1.2009 až 31.12.2009
s nedoplatkom vo výške 436,15 eur, ďalší výpis z účtu E. vyúčtovanie nákladov za služby spojené

s bývaním D. T. W. za rozúčtovacie obdobie 01.01.2008 až 31.12.2008 s nedoplatkom za rok 2008
vo výške 584,95 eur, zmluva o kaucii, faktúra za elektromer za obdobie 07.10.2009-10.12.2009 na
úhradu 33,84 eur, faktúra za elektrinu VSE za obdobie 15.10.2008-06.10.2009 na úhradu 46,69 eur,
faktúra za služby VSE o úhrade poplatku 2 eura za prijatie platby v hotovosti, s príjmovým dokladom
na rubovej strane o úhrade 35,84 eur VSE dňa 18.12.2009, vyúčtovacia faktúra SPP XXXXXXXXXX

splatná 31.12.2009 za fakturačné obdobie 19.11.2008 až 18.11.2009 na úhradu nedoplatku 22,04 eur,
zmluva o kaucii uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 01.05.2008, výpisy z účtu Č. XXXXXXXXXX//
XXXX žalovaného za obdobie 01.-30.11.2009, 01.31.2009,01.07.2009-30.09.2009, 01.04.-30.06.2009,
01.01.-31.03.2009, 01.10.-31.12.2009, 01.07.-.30.09.2008,01.04.-30.06.2008- na čl.84-102, čestné
prehlásenie E. G. 12.03.2010, zmluva o nájme bytu datovaná 31.05.2008 na obdobie 01-30.06.2008,

zmluva o nájme bytu za obdobie 12.06.2008 na obdobie 01-31.07.2008, zmluva o nájme bytu za
obdobie 11.07.2008 na obdobie 01-31.08.2008, zmluva o nájme bytu za obdobie 12.08.2008 na obdobie
01-30.09.2008, zmluva o nájme bytu za obdobie 30.09.2008 na obdobie 01-31.10.2008, zmluva o nájme
bytu za obdobie 30.09.2008 na obdobie 01-31.10.2008, zmluva o nájme bytu za obdobie 31.10.2008
na obdobie 01-30.11.2008, zmluva o nájme bytu za obdobie 30.11.2008 na obdobie 01-31.12.2008,

zmluva o nájme bytu za obdobie 12.12.2008 na obdobie 01-31.01.2009, zmluva o nájme bytu za
obdobie 28.01.2009 za obdobie rukou dopísané 01.02.2009-28.02.2009, zmluva o nájme bytu za
obdobie 28.02.2009 na obdobie 01-31.03.2009, zmluva o nájme bytu za obdobie 28.03.2009 na obdobie
01-30.04.2009, zmluva o nájme bytu za obdobie 28.04.2009 na obdobie 01-31.05.2009, zmluva o nájme
bytu za obdobie 28.05.2009 na obdobie 01-30.06.2009, zmluva o nájme bytu za obdobie 28.06.2009 na

obdobie 01-31.07.2009, zmluva o nájme bytu za obdobie 28.07.2009 na obdobie 01.08.-31.08.07.2009
( zrejme omyl v písaní).

7. Súd zhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a

zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný s rodinou sa dňa 01.06.2008 nasťahoval do bytu na X. A. Č..XX E. T. Č.. J. XX, ktorého
vlastníčkou je žalobkyňa. Pred ním v tomto byte bývala sestra žalovaného so svojim manželomE. G. a so svojou rodinou. Udialo sa tak na základe dohody medzi žalovaným a svojou sestrou, v
spojení s telefonickou dohodu so žalobkyňou, ktorá súhlasila s tým, aby žalovaný ako nájomca nahradil
v byte svoju sestru s rodinou. Po tomto telefonáte žalobkyňa priamo navštívila žalovaného na jeho

pracovisku a oboznámila ho s podmienkami nájmu (potvrdila žalobkyňa vo svojej výpovedi). Žalovaný
so žalobkyňou ústne dohodol sumu 8500 Sk mesačne za užívanie bytu. Táto suma mala predstavovať
nájomné a zahŕňať aj média a služby spojené s užívaním bytu. Nebola medzi nimi však konkrétna
dohoda o tom, aká časť tejto sumy má predstavovať nájomné a aká časť tejto sumy sa má započítavať
na uvedené služby spojené s užívaním bytu. Pred nasťahovaním sa do bytu žalovaný zložil žalobkyni

sumu 8500 Sk ako tzv. „Kauciu“. V zmysle tejto písomnej zmluvy o kaucii datovanej 01.05.2008, ktorý
dátum ale po podpise tejto zmluvy žalovaným na ňu ručne doplnila žalobkyňa mala táto kaucia podľa
tejto písomnej zmluvy slúžiť na, cit:: „...náhradu škody na byte zavinenom nájomcom a na úhradu
nedoplatkov za obdobie prenájmu, ktoré eventuálne k dňu ukončenia prenájme ešte nie sú známe a
stanú sa známymi až neskôr, to je ku dňu záverečného vyúčtovania poplatkov za byt za dané obdobie.
V prípade priebežného nárastu nedoplatkov je prenajímateľ oprávnený zvýšiť výšku kaucie.“ Okrem

toho ešte predošlý nájomca bytu E. G.- švagor žalovaného, rovnako na začiatku jeho nájmu zložil
žalobkyni identickú kaucii v rovnakej sume 8500 Sk. Žalobkyňa mu túto kauciu k dňu podania žaloba ani
k dnešnému dňu nevrátila. Preto E. G. postúpil túto kauciu na svojho švagra- žalovaného. Pred reálnym
nasťahovaním sa do bytu 01.06.2008 mal tak žalovaný z titulu kaucie uhradené dve mesačné platby
po 8500 Sk. Vždy po „odbývaní“ toho ktorého mesiaca, po uplynutí predmetného mesiaca žalobkyňa

priniesla žalovanému podpísať nájomnú zmluvu za uplynulý mesiac v písomnej forme. Niekedy mu takto
doniesla podpísať zmluvy za niekoľko mesiacov spätne, každú zmluvu ale vždy len na jeden mesiac ale
zásadne vždy po „ odbývaní“ nejakého obdobia, t.j. spätne. Každá z týchto zmlúv bola uzavretá na určitú
dobu jedného mesiaca. Podľa tejto zmluvy sa nájomca zaviazal v hotovosti a pred odovzdaním bytu
zaplatiť prenajímateľovi v deň vzniku prenájmu nájomné za dohodnuté obdobie. Žiadna z týchto zmlúv

ale neobsahovala výšku dohodnutého nájomného ani výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu,
alebo spôsob ich výpočtu. V článku 4. Každej z týchto zmlúv bolo uvedené, cit.: „ V deň vzniku prenájmu
sa zrealizujú odpočty elektriny, tepla, plynu, teplej a studenej vody, a po ukončení prenájmu sa urobí
finančné vysporiadanie do 30 dní od doručenia oficiálnych vyúčtovaní a faktúr pomerným spôsobom,
pričom nájomca sa zaväzuje, že priebežne uhradí všetky nedoplatky, ktoré vznikli v období prenájmu

bytu v lehote splatnosti, v opačnom prípade bude platiť aj poplatky z omeškania...“. Ako vyplýva so
žalovaným predložených výpisov z účtov žalovaný žalobkyni dohodnutú sumu 8500Sk mesačne ( po
prechode na euro ekvivalentne 282,14 eur) vždy riadne a včas mesačne hradil. Počas doby užívania
bytu žalovaným nastala v byte porucha na elektroinštalácii v dôsledku ktorej zostal žalovaný týždeň
bez elektriny. Túto elektrinu v byte žalobkyne žalovaný opravil na vlastné náklady. Počas užívania

bytu žalovaným a jeho rodinou v dobe, keď žalovaný nebol doma žalobkyňa násilne vylomením zámku
na byte za asistencie polície , psa a cudzieho muža vnikla do bytu. V byte bola vtedy prítomná len
svokra žalovaného a jeho štyri maloleté deti. Žalobkyňa sa pred maloletými deťmi žalovaného vulgárne,
hanlivovyjadrovalanajehoadresuaadresujehomanželkyanásilnýmspôsobomhovyzvalaoopustenie
bytu z dôvodu neuhradených nedoplatkov za služby spojené s nájom ktoré sú predmetom tohto sporu.

Žalovaný s rodinou byt vypratal v novembri 2009 pričom žalobkyni zaplatil sumu 8500 Sk aj za mesiac
december 2009.

9. Na zistený skutkový stav a pri jeho zisťovaní súd aplikoval nasledovné právne normy:

10. Podľa § 685 ods.1 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ): Nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na
dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva
a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov

ustanovených v zákone.

11. Podľa § 686 ods.1 OZ Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,

vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.12. Podľa § 687 ods.2 OZ Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho
užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov
spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.

13. Podľa § 691 OZ Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu
užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po
predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od
neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez

zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

14.Podľa§692ods.1OZ,Nájomcajepovinnýoznámiťbezzbytočnéhoodkladuprenajímateľovipotrebu
tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

15.Podľa§692ods.2OZ,Aksanájomcanepostaráovčasnévykonaniedrobnýchoprávabežnúúdržbu
bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám
a požadovať od neho náhradu.

16. Podľa § 698 ods.1 OZ, Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ
napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas
zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali
plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu

zhoršilo.

17. Podľa § 451 ods.1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods.2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 100 ods.1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

21. Podľa § 100 ods.1 prvá veta OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ).

22. Podľa § 107 ods.1 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

23. Podľa § 107 ods.2 OZ, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Podľa § 524 ods.1 OZ, Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

25. Podľa § 526 ods.1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

26. Podľa § 255 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.27. Po aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav súd vec takto právne hodnotí:

28.Všetkynájomnézmluvy,zktorýchžalobkyňaodvíjasvojnárok,súabsolútneneplatné.Predovšetkým
s poukazom na absenciu obligatórnej obsahovej náležitosti tejto zmluvy podľa § 686 ods.1 Občianskeho
zákonníka a totiž, pretože neobsahujú výšku nájomného a neobsahujú výšku úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Okrem toho súd poukazuje aj na nečestnú praktiku
uzatvárania týchto zmlúv zo strany prenajímateľky tak ako ich popísal žalovaný a žalobkyňa pri výsluchu

dožiadaním súdom 10.05.2016 tento spôsob uzatvárania týchto zmlúv zo žalovaným potvrdila, a to že
až po zaplatení príslušnej sumy nájomného na mesiac, ktorá bola nimi dohodnutá, mu predložila ňou
podpísanúzmluvu, zauž„odbývaný“mesiac,t.j.spätne. Takátoformauzatváraniazmlúvnaposkytnutie
plnenia, ktoré už ale de facto bolo poskytnuté a zaplatené užívateľom je neprípustná. Z uvedených
dôvodov súd hodnotí predmetné nájomné zmluvy ako absolútne neplatné.

29. Z dôvodu neplatnosti nájomných zmlúv, nakoľko ale žalovaný byt so svojou rodinou reálne
užíval, pôjde o tzv. „ faktický nájom“. Za reálne užívanie bytu žalobkyni reálne patrí plnenie, ktoré by
prinajmenšom malo pokrývať služby spojené s užívaním bytu, eventuálne aj popri nich nejakú odplatu
za možnosť byt užívať. Na základe toho by sa dalo uvažovať o bezdôvodnom obohatení na strane
žalovaného, avšak len v prípade ak by žalovaný žalobkyni za užívanie bytu nič neplatil. V konaní ale

bolo preukázané a žalobkyňa to ani nepopierala že žalovaný jej pravidelne mesačne platil sumu 8500
Sk, čo žalovaný preukázal aj výpismi z účtu. Z nich vyplýva, že mu tieto sumy boli pravidelne mesačne
odpisované z účtu, a pripisované na účet žalobkyne. Okrem týchto pravidelných mesačných platieb ale
žalobkyňa držala navyše jednu mesačnú platbu žalovaného z titulu tzv. kaucie, ktorá v zmysle zmluvy
o kaucii uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným mala pokrývať práve nedoplatky za služby spojené

s užívaním bytu, a prípadne náhradu škody. Okrem toho žalobkyňa držala ďalšiu identickú mesačnú
platbu navyše z titulu jej záväzku vrátiť túto mesačnú platbu pôvodnému nájomcovi- sestre žalovaného s
rodinou. Postúpenie tejto pôvodnej kaucie medzi E. G.- manželom sestry žalovaného a žalovaným súd
hodnotí ako legálne postúpenie pohľadávky na vrátenie tejto kaucie v zmysle Občianskeho zákonníka
(cit. §524 a nasl. OZ). Do dňa podania žaloby resp. doposiaľ žalobkyňa ani jednému z nich túto kauciu

nevrátila, naopak podľa jej tvrdenia mala táto kaucia u každého z nich bez reálneho právneho titulu
„prepadnúť“vjejprospech.KauciaG.údajnepreto,že juneprizvalokodovzdaniubytusvojmušvagrovi.
Tu súd podotýka že žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila že s ňou G. ako aj žalovaný telefonicky
konzultovali takýto prevod nájmu bytu. Kaucia žalovaného podľa jej tvrdenia mala „prepadnúť“ z titulu
toho že, pri ukončení nájmu neodovzdal kľúče. Takéto úvahy žalobkyne nemajú legálny podklad a súd

im, nemôže poskytnúť právnu ochranu, hoci medzi postupcom (G.) a postupníkom (žalovaný), zrejme
neboli dodržané všetky legálne pravidlá postúpenia pohľadávky, napr. oznámenie, resp. preukázanie
postúpenia pohľadávky dlžníčke - žalobkyni. Tým pádom túto situáciu súd hodnotí tak, že práve naopak
žalovaný by mal nárok na vydanie tejto kaucie z titulu bezdôvodného obohatenia a rovnako tak aj jeho
právny predchodca- užívateľ bytu E. G., resp. po postúpení rovnako žalovaný.

30. Nakoľko nebolo relevantnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, akým spôsobom sa mali
rozúčtovávať náklady za užívanie bytu, resp. takáto dohoda ako súd uviedol vyššie, ktorá je obsiahnutá
v článkoch IV každej z nájomných zmlúv je absolútne neplatná z dôvodu absolútnej neplatnosti každej
nájomnej zmluvy, žalovaný ani nebol povinný osobitne hradiť nedoplatky na médiách. Ak by aj súd

pripustil že dojednania v článkoch IV citovaných nájomných zmlúv boli platné, žalobkyňa nedodržala
tam dohodnuté postupy, resp. nepreukázala a tým neuniesla dôkazné bremeno, že by jej tieto nároky
uplatnené súdnou cestou mali patriť. V článku IV z každej z uvedených zmlúv je uvedené, že dňom
vzniku prenájmu sa zrealizujú odpočty elektriny, tepla, plynu, teplej a studenej vody a po ukončení
prenájmu sa urobí finančné vysporiadanie do 30 dní od doručenia oficiálnych vyúčtovaní a faktúr

pomernýmspôsobompretoženájomcasazaväzuježepriebežneuhradívšetkynedoplatkyktorévzniknú
v období prenájmu bytu v lehote splatnosti. Nakoľko zmluvy boli zakaždým uzatvárané na určitú dobu-
obdobie jedného mesiaca, žalobkyňa nerealizovala, ani súdu nepreukázala že by mala robiť nejaké
odpočty médií pred podpisom každej z uvedených nájomných zmlúv na nasledujúci mesiac. Nerobila
ani žiadne finančné vysporiadanie so žalovaným pomerným spôsobom ako je tam uvedené.

31.Anapokon,ajakbymalsúduvažovaťopovinnostižalovanéhovydaťnejakébezdôvodné obohatenie
žalobkyni, v zmysle citovaného § 107 ods. 1 OZ sa návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Na pojednávaní dňa 20.10.2015 žalovanývzniesolnámietkupremlčaniacelého žalobkyňouuplatnenéhonároku.Všetkyžalobouuplatnenénároky
tak boli v čase podania žaloby premlčané azda s výnimkou jediného nároku - náhrady nákladov za
služby spojené s bývaním SBD, ktoré žalobkyňa mala zaplatiť 28.06.2010 v sume 436,15 eur. Ako však

súd uviedol vyššie, nakoľko žalovaný pravidelne mesačne platil sumy 8500 Sk, žalobkyňa popri týchto
platbách doposiaľ nevrátila žalovanému dve mesačné kaucie spolu sume 17000 Sk, medzi žalobkyňou
a žalovaným neexistovala relevantná dohoda o rozúčtovaní mesačných platieb 8500 Sk, to je aká časť
z nich sa mala použiť na nájomné a aká časť na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, nemožno
uvažovať ani o povinnosti žalovaného vrátiť čo aj len tento nárok žalobkyni.

32. Napokon súd poukazuje aj na tú skutočnosť že žalovaný za žalobkyňu hradil náhradu nákladov za
opravu elektroinštalácie bytu. Pri takejto oprave nemožno v žiadnom prípade uvažovať o tom, že by išlo
v zmysle § 687 ods.2 OZ o drobnú opravu, ktorú by mal uhrádzať nájomca. Naopak išlo o zásadnú
opravu čo potvrdzuje aj ten fakt, že ako uviedol žalovaný, týždeň bol bez elektriny a opravu nakoniec
zrealizoval sám na vlastné náklady. Ak by išlo o platné nájomné zmluvy, žalovaný by mal nárok voči

žalobkyni v zmysle § 691 OZ na náhradu vynaložených nákladov. I tu by sa dalo uvažovať o tom, že sa
žalobkyňa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.

33. Súd tak celý nárok uplatnený žalobkyňou hodnotí ako uplatnený bez právneho titulu. Preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

34.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Nakoľkodošlokúplnémuzamietnutiužaloby,
žalovaný bol v konaní plne úspešný. Keďže si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.