Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, August 3, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203095
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203095.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: V. Y. R., C..R.., A.: XX
XXX XXX, J. XX, J., zast. Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 145 860, Trenčianska
38, Bratislava, proti žalovanému: G. J., X.. X. X. XXXX, L. J. XX, L., o zaplatenie 1.962,66 eur s
prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. apríla 2019 č. k.

13Csp/39/2018-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa o d m i e t a.

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.962,66
eursúrokamizomeškaniašpecifikovanýmivovýrokunapadnutéhorozsudkudo15dníodprávoplatnosti
rozsudku a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 14. 12. 2016 žalobkyňa ako dodávateľ
uzavrela so žalovaným ako odberateľom zmluvu Č.. XXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu
a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktorej predmetom bolo zabezpečenie dodávky
pitnej vody z verejného vodovodu a zabezpečenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou
dodávateľom odberateľovi za odplatu a za podmienok dohodnutých v zmluve. Dodávateľ sa zaviazal
poskytovať odberateľovi dohodnuté plnenie na odbernom mieste - S. F. XXX/XX, J.Ť.. Zmluvné strany sa

dohodli, že množstvo odobratej vody a množstvo odpadovej vody odvedenej verejnou kanalizáciou sa
zistí alebo určí podľa zmluvy, príslušných ustanovení VOP a bude fakturované odberateľovi štvrťročne.
Podľa čl. IV bodu 1 zmluvy sa odberateľ zaviazal uhrádzať dodávateľovi platby za dodávku vody a
odvádzanie odpadových vôd podľa tejto zmluvy a platných a účinných VOP. Ku zmluve bolo založené
generálne splnomocnenie žalovaného pre B. H. na jeho zastupovanie ako vlastníka nehnuteľnosti, na
zastupovanie v jeho mene, okrem iného aj na uzatváranie zmlúv na odber vody. Priamo v zmluve o

dodávke a odvádzaní vody zo dňa 14. 12. 2016 si žalovaný určil doručovaciu adresu: B. H., Z. XX/
XX, J.. Žalobkyňa vystavila žalovanému faktúry dodávky a odvádzanie vody: faktúru Č.. XXXXXXXXXX
splatnú 5. 7. 2017 na sumu 1.870,80 eur (dodané množstvo vody 864 m3, odvedené množstvo vody
864 m3, spôsob zistenia samoodpočtom), O. Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 10. 2017 na sumu 11,15
eur ( dodané množstvo vody 9 m3, odvedené množstvo vody 9 m3), O. Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14.
11. 2017 ma sumu 15,30 eur (dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), faktúru č.

2171129393splatnú14.12.2017nasumu12,98eur(dodanémnožstvovody6m3,odvedenémnožstvo
vody 6 m3), faktúru Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 1. 2018 na sumu 8,82 eur (dodané množstvo vody3 m3, odvedené množstvo vody 3 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14. 2. 2018 na sumu 15,16
eur (dodané množstvo vody 7 m3, odvedené množstvo vody 7 m3), O. Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 3.
2018 na sumu 26,13 eur (dodané množstvo vody 11 m3, odvedené množstvo vody 11 m3 ). V upomienke

- výzve na úhradu vystavenej J. Č.. XXXXXXXX žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu súm z dlžných
faktúr, okrem iných aj faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 1.870,80 eur, pričom mu vyrubila aj poplatok
za upomienku vo výške 2,32 eur.

3. Z obsahu zápisu zo škody vystaveného N. J., C..R.. dňa 8. 2. 2017 žalovanému ako poistenému

vyplynulo, že v mieste škody - rodinný dom na ul. S. F. XX Y. J., došlo dňa 4. 2. 2017 ku škode z
dôvodu asi mrazom vytrhnutého filtra na prívode vody do rodinného domu. Podľa opisu vzniku škody
poistený bol kontrolovať rodinný dom, počul syčanie vody a zistil jej únik z prívodného potrubia v pivnici
rodinného domu. Podľa popisu poisteného voda vytekala asi 2-3 hodiny a bola zatopená asi do výšky
50 cm. Ako dôvod prasknutia potrubia bolo uvedené - vyrazenie filtra vody mrazom v pivnici rodinného
domu. V zápise bolo uvedené, že potrubie v pivnici bolo nechránené pred mrazom, vedené po stene,

ventil hlavného prívodu vody neuzatvorený a nachádzal sa až za filtrom. Pivnica nebola temperovaná.
Vytiekla tlaková studená voda. Rozvod vody bol pôvodný ako mávajú rodinné domy z 80 - tych rokov.
Pri obhliadke bolo tiež zistené, že v rodinnom dome býval podnájomník, ktorý keď odchádzal, 20. 11.
2016 bol stav vodomeru 366 m3, pri obhliadke bol stav vodomeru 1.233 m3. Po odchode podnájomníka
sa v rodinnom dome nebývalo. V čase obhliadky sa voda stratila v zemi. Podľa priloženého potvrdenia

o zrealizovaní transakcie vyplatila N. J.Ť., C..R.. na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX dňa
16. 2. 2017 sumu 141,74 eur z titulu poistného plnenia. E-maile zo dňa 18. 7. 2017 žalovaný oznámil
poisťovni, že pred vznikom škodovej udalosti bol stav vodomeru k 20. 11. 2016 366 m3. Od tohto dňa
bol dom neobývaný. Pri škodovej udalosti došlo k úniku vody v objeme 867 m3. Žalovaný žiadal, aby
túto škodu poisťovňa uhradila priamo dodávateľovi vody. Obdobnú požiadavku vzniesol žalovaný voči

poisťovni aj v liste doručovanom 15. 1. 2019, kde zdôraznil, že poisťovňa uznala škodovú udalosť a
uhradila mu 141,74 eur z titulu poškodenia stien pivnice, ale v tomto vyčíslení nebol zaúčtovaný únik
vody, keďže v tomto čase nebola známa výška škody zo škodovej udalosti v dôsledku úniku vody.
Preto žiadal o vyjadrenie, či na základe e-mailu zo dňa 18. 7. 2017 poisťovňa doriešila škodovú udalosť
priamo so žalobkyňou. Dňa 21. 7. 2017 bol spísaný reklamačný protokol, kde odberateľ- žalovaný žiadal

žalobkyňu vzhľadom na poistnú udalosť (únik vody v pivnici) o storno fakturácie stočného vo výške
929,47 eur. V liste zo dňa 16. 8. 2017 sa žalobkyňa vyjadrila k reklamácii žalobcu, pričom poukázala
na čl. 2.4.1 Reklamačného poriadku, v zmysle ktorého ak odberateľ reklamuje množstvo odvádzaných
odpadových vôd z dôvodu úniku vody mimo verejnej kanalizácie počas poruchy na vodovodnej prípojke
za meradlom (miestom merania) alebo na domovom rozvodnom systéme pitnej vody, je odberateľ

povinný túto skutočnosť nahlásiť v čase trvania poruchy na dispečing dodávateľa a je povinný predmetnú
poruchu a vady bezpochybne preukázať. Vyzvala ho na predloženie dokladov preukazujúcich poruchu
a to pracovného listu z opravy poruchy, fotodokumentácie. Po doložení týchto dokladov sa žalobkyňa
bude reklamáciou zaoberať.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „V konaní nebolo sporné a v tejto časti
dôvodnosť uplatňovaného nároku žalovaný ani nenamietal, že žalobca vystavil žalovanému faktúry: O.
Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 10 .2017 na sumu 11,15 eur ( dodané množstvo vody 9 m3, odvedené
množstvo vody 9 m3 ), faktúru Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 11. 2017 ma sumu 15,30 eur (dodané

množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3), O. Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 12. 2017
na sumu 12,98 eur ( dodané množstvo vody 6 m3, odvedené množstvo vody 6 m3 ), faktúru č.
XXXXXXXXXX splatnú 14. 1 .2018 na sumu 8,82 eur (dodané množstvo vody 3 m3, odvedené množstvo
vody 3 m3), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 14. 2. 2018 na sumu 15,16 eur (dodané množstvo
vody 7 m3, odvedené množstvo vody 7 m3), O. Č.. XXXXXXXXXX splatnú 14. 3. 2018 na sumu

26,13 eur (dodané množstvo vody 11 m3, odvedené množstvo vody 11 m3), všetky za dodanie a
odvedenie vody. Táto časť uplatnenej istiny vo výške 89,54 eur (spolu s úrokmi ) predstavuje reálne
vyúčtovanie ceny za poskytnuté zmluvné plnenie, dodávku a odvod vody, pričom na strane žalovaného
vznikla povinnosť túto sumu uhradiť. Nakoľko dôvodnosť tejto časti istiny žalovaný nerozporoval, súd
považoval túto časť nároku za osvedčenú. Tu je nutné len dodať, že žalovaný dokonca v konaní avizoval

údajnú úhradu tejto časti istiny, avšak súdu nepredložil žiadny dôkaz osvedčujúci túto skutočnosť. V
civilnom sporovom konaní však povinnosť osvedčiť tvrdenú skutočnosť zaťažuje práve toho, kto na
túto odkazuje. Súd nemohol vychádzať z tohto tvrdenia žalovaného ako z relevantného a pravdivého,
nakoľko zostalo v konaní neosvedčené. Obdobne súd priznal aj nárok na úhradu časti istiny vo výške2,32 Eur. Žalobca totiž v konaní osvedčil nielen zaslanie upomienky na úhradu nezaplatenej faktúry, ale
aj výšku sadzby za tento úkon a to predložením zoznamu poplatkov a pokút žalobcu. Obdobne aj na
túto časť istiny sa vzťahuje predchádzajúca argumentácia o neosvedčení jej údajnej úhrady, ktorá síce

bola zo strany žalovaného avizovaná a tvrdená, avšak zostala len v rovine nepreukázanej skutočnosti,
na ktorú nemožno prihliadať a vyvodzovať z nej právne a skutkové závery. Súd sa v konaní venoval
najmä prieskumu nároku v časti uplatnenej istiny 1.870,80 eur s príslušenstvom. V konaní vyšlo najavo,
že táto účtovaná suma pozostávajúca zo sumy vodného 629,51 eur a stočného 929,49 eur súvisela s
únikom vody v pivnici rodinného domu žalovaného ako definovaného odberného miesta v zmluve. Je

nepochybné, že došlo v mieste odberu k masívnemu úniku vody z dôvodu vytrhnutiu filtra na prívode. Z
uvedeného možno vyvodiť, že masa vody v objeme 864 m3 ( ako je zrejmé z faktúry č. XXXXXXXXXX )
vtiekladopotrubiavpivnici,čímdošloknaplneniuskutkovejpodstatyustanovenia§28ods.5citovaného
zákona. Znamená to, že žalobca dodal faktúrované množstvo vody, za ktorej dodanie mu vznikol nárok
na úhradu vodného. Súd tento záver prijal aj s prihliadnutím na opis škodovej udalosti v zápise o
škode, kde je zrejmé, že praskol filter ako komponent na potrubí vedenom na stene, už v pivnici domu,

ktoré dokonca nebolo chránené pred mrazom. Nakoľko bol dom neobývaný a voda vytekala asi 2-3
hodiny,množstvovodyvrozsahu,vakombolofaktúrované,zodpovedáopisovanémuskutkovémustavu.
Žalovaný v rámci svojej obrany nerozporoval danosť a dôvodnosť tejto časti uplatňovaného nároku a
preto aj z tohto dôvodu, súd priznal nárok na úhradu vodného aj zo spornej O. Č.. XXXXXXXXXX vo
výške 629,51 eur.“

5. Pokiaľ ide o sumu 929,49 eur z titulu stočného, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol: „Jediným sporným momentom v tomto konaní bol nárok žalobcu na úhradu sumy
929,49 eur z titulu stočného, teda platby za odvedenie odpadovej vody, ktorá bola vyúčtovaná spornou
O. Č.. XXXXXXXXXX. Žalovaný v prvom rade namietal, že fakturácia stočného je v tomto prípade

nezákonná, nakoľko voda neodtiekla do verejnej kanalizácie. Túto tvrdenú skutočnosť opäť ničím
neosvedčil. V rámci svojej argumentácie síce odkazoval na zápis o škode, avšak tento vo svojich
záveroch nie je relevantný z viacerých dôvodov. V prvom rade bol vyhotovený 4 dni po údajnej škodovej
udalosti a to len na základe opisu žalovaného. Z obsahu tohto listinného dôkazu je zrejmé len to, že
v čase obhliadky už voda v pivnici reálne nebola, avšak z poznámky" že sa stratila v zemi" nemožno

za žiadnych okolností vyvodiť záver, že by nebola odvedená do kanalizácie. Rovnako sa súdu javí
ako nepresvedčivé aj tvrdenie žalovaného, že voda mala " vsiaknuť do betónu". Toto tvrdenie už
len pri zohľadnení základnej charakteristiky fyzikálnych vlastností betónu neprichádza do úvahy ako
pravdivé. V tejto časti odôvodnenia súd poukazuje na to, že žalovaný zostal v konaní nečinný a to
napriek tomu, že mal nepochybne postavenie spotrebiteľa, spôsobilo, že súd neuveril jeho tvrdeniam,

ktoré neboli podporené predložením žiadneho relevantného dôkazu. Súd mu vo veci riadne zasielal
žalobu s poučeniami, dokonca opakovane, z dôvodu jeho tvrdenia, že sa zdržuje na inej adrese. Na
každé pojednávanie ho predvolával z adresy trvalého pobytu aj zo zadanej údajnej adresy. Žalovaný
sa však na pojednávania nedostavoval, čím znemožnil súdu ho dopytovať a požadovať spresnenie
jeho poskytovaných informácií za účelom ustálenia relevantného skutkového stavu. Jeho nečinnosť,

resp. ignorovanie súdnych predvolaní, v podstate privodila stav, že sa mu v konaní nepodarilo osvedčiť
rozhodné skutočnosti a tým uniesť v rozhodujúcich tvrdeniach dôkazné bremeno. Súd vychádzal zo
obsahu zmluvy, kedy množstvo odvádzanej vody nebolo merané meradlom (resp. táto skutočnosť z
obsahu zmluvy nevyplývala). Uvedený záver korešpondoval aj s tvrdením žalobcu, ktoré žalovaný
nerozporoval. Preto v zmysle zmluvy, ale najmä priložených VOP a ustanovenia § 29 ods. 3 citovaného

zákona, sa má za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej
kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, takto zistené
množstvoodpadovýchvôdjepodkladomprevyúčtovaniestočného.Nakoľkozvykonanéhodokazovania
je zrejmé, že pri úniku vody bolo dodané množstvo v objeme 864 m3, platí premisa, že rovnaké
množstvo bolo i odvedené, a za jeho odvedenie musí žalovaný uhradiť stočné vo faktúrovanej výške

(O. Č.. XXXXXXXXXX ). Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, v
dôsledku čoho sa on zbabil zodpovednosti za škodu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. V
prvom rade treba poukázať na nesprávnu právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku, kedy si žalobca
uplatňuje voči žalovanému nárok nie z titulu náhrady škody, ale z titulu existencie zmluvného záväzku.

Súd preto na uplatnený nárok nemôže aplikovať ustanovenia o škode, žalobca nemá postavenie
poškodeného, ani žalovaný mu škodu nespôsobil akoukoľvek prevádzkovou činnosťou a nemôže sa
teda aplikovať žiadny liberačný dôvod. Obdobne nemožno aplikovať ani ustanovenie § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak má poistený (v tomto prípade teoreticky žalovaný) protiinému právo na náhradu škody, prechádza právo na poistiteľa (teda poisťovňu), a to do výšky plnenia,
ktoré mu poistiteľ poskytol. Výklad tohto ustanovenia smeruje len k možnosti prechodu práva na
plnenie voči škodcovi (teda práva z poisteného na poisťovňu), nie k prechodu povinnosti plniť, ktorá

zaťažuje poisteného. Ak teda žalovaný uzavrel s poisťovňou poistnú zmluvu (ktorú mimochodom vôbec
nepredložil, a preto súd nemohol preskúmať rozsah poistného krytia), táto zmluva predstavuje základ
dvojstranného vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou a nie je predmetom skúmania v tomto konaní.
V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok zo samostatnej zmluvy uzavretej výlučne so žalovaným,
na základe ktorej vznikla povinnosť žalovaného plniť. Až po uhradení dlžnej sumy si môže žalovaný

prípadne v rozsahu uzavretej poistnej zmluvy uplatňovať nárok na náhradu od poisťovne, avšak len
v intenciách poistnej zmluvy.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie citujúc ust. § 4 ods. 1,
2, 3, 4, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 24 ods. 1, 2, 4, § 26 ods. 1 písm. d/, § 28 ods. 1, 5, 8, 9, 10, § 29
ods. 1, 2, 3 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žalobe vyhovel
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 1.962,66 eur s príslušnými úrokami
z omeškania. Úspešnej žalobkyni súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že likvidátor poisťovne N. zistil,
že došlo k úniku vody v objeme 864 m3, ktorá sa stratila v obvodových stenách a v podlahovom betóne a

preto nemohla byť odvedená do kanalizácie. Vzhľadom na to je žalovaný toho názoru, že nie je povinný
uhradiť stočné vo výške 929,49 eur. Ďalej žalovaný v odvolaní namietol, že sumu fakturovanú faktúrami
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX v
celkovej výške 89,54 eur žalobkyni zaplatil (11,15 + 15,30 + 12,98 + 8,82 + 15,16 + 26,13 = 89,54 eur).

7. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie treba
odmietnuť.

8. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok žalovanému na adresy J. N..
Č.. XX, L. C. H. N.. Č.. XX, L.. Napadnutý rozsudok bola žalovanému doručený na adresu H. N.. Č.. XX,

L.C. dňa 7. 6. 2019 (viď č. l. 106). 15 - dňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť
dňa 8. 6. 2019 a uplynula dňom 22. 6. 2019, ktorý pripadol na sobotu. V zmysle § 121 ods. 4 C.s.p. bol
preto posledným dňom odvolacej lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 24. 6.
2019. Žalovaný podal odvolanie na pošte až dňa 30. 7. 2019, teda oneskorene.

9. Žalovaný k odvolaniu pripojil splnomocnenie datované dňom 24. 1. 2019 (č. l. 123), ktorým na
svoje zastupovanie v predmetnej veci splnomocnil H.. B. V.. Ten v podaní z 29. 10. 2019 (č. l. 138)
namietol, že napadnutý rozsudok mu ako zástupcovi žalovaného nebol doručený. K tomu odvolací
súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že súd musí mať písomným splnomocnením preukázanú
existenciu a rozsah zastúpenia. Bez splnenia tejto podmienky súd nekoná so zástupcom a sporovú

stranu nepovažuje za zastúpenú. V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nemal
počas celého prvoinštančného konania vedomosť o tom, že žalovaný je zastúpený zástupcom na
základe splnomocnenia a dozvedel sa o tom až súčasne s podaním odvolania, teda dňa 31. 7. 2019
(splnomocnenie datované dňom 24. 1. 2019 sa nachádza v prílohe odvolania). Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď napadnutý rozsudok doručoval právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorému bol

doručený dňa 17. 5. 2019 a priamo žalovanému, ktorému bol doručený dňa 7. 6. 2019. Napadnutý
rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 25. 6. 2019. Žalovaný súdu prvej inštancie preukázal
existenciu zastúpenia písomným splnomocnením až po právoplatnosti napadnutého rozsudku. V čase,
keď žalovanému plynula odvolacia lehota (8. 6. 2019 - 24. 6. 2019), súd prvej inštancie nemal žiadny
dôvod na to, aby žalovaného považoval za zastúpeného, keďže v tom čase existenciu zastúpenia

žalovaného nemal preukázanú písomným splnomocnením. Predloženie písomného splnomocnenia
až po tom, čo napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, nemôže mať žiadne procesné účinky.
Súdu prvej inštancie predovšetkým nevznikla povinnosť doručovať napadnutý rozsudok zástupcovi
žalovaného H.. B. V., ktorému preto nemohla začať plynúť odvolacia lehota. Na záver odvolací súd
poznamenáva, že sú tu indície naznačujúce, že predmetné splnomocnenie je antidatované a že v

skutočnosti ho žalovaný H.. B. V.Á. udelil až po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Je totiž minimálne
zvláštne, že žalovaný, ktorý mal splnomocniť H.. B. V. na svoje zastupovanie už dňa 24. 1. 2019, toto
splnomocnenie súdu prvej inštancie nepredložil v priebehu celého prvoinštančného konania, hoci so
súdom prvej inštancie písomne komunikoval (viď jeho podania zo 14. 1. 2019 na č. l. 37, resp. z 22. 1.2019 na č. l. 50). Súd prvej inštancie vo veci pojednával v dňoch 28. 1. 2019, 11. 3. 2019 a 15. 4. 2019,
pričom žalovaný sa nedostavil ani na jedno z týchto pojednávaní. Z neznámych dôvodov však evidentne
nepovažoval za potrebné, aby sa týchto pojednávaní zúčastnil jeho právny zástupca, keďže písomné

splnomocnenie súdu prvej inštancie nepredložil a súd prvej inštancie pojednával v jeho neprítomnosti.

10. Keďže žalovaný podal odvolanie oneskorene, odvolací súd ho odmietol podľa § 386 písm. a/ C.s.p.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v

spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnomrozsahu.Odmietnutieodvolaniasatotižsvojímcharakteromblížizastaveniuodvolaciehokonania,
pričom odmietnutie odvolania procesne zavinil žalovaný tým, že odvolanie podal oneskorene.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).