Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204261
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113204261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o.,
so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kucharčíkom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Štefánikova 40, proti žalovanému D.. U. O., Z. XX. Q. XXXX, B.
E.. Z. X, A., zastúpenému Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kukučínova 7, IČO: 47 244 143, o zaplatenie 6.292,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20. januára 2015 č.k. 36C/163/2013-92 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 20.
januára 2015 č.k. 36C/163/2013-92 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.292,13 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 22. februára
2013 do zaplatenia. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.943,23
€, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 377,50 € a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.565,73 €, na účet Advokátskej kancelárie KRAL PARTNERS, s.r.o., Kukučínova

7, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom, v tom čase
zastúpeným RNDr. Jánom Jankurom, riaditeľom žalobcu a nájomcom Petrom Hrabovským, bytom
Boženy Nemcovej 4, Košice bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. XXXXXXXXXXX/
XX zo dňa 1. decembra 1998, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na ul. Hlavná č.

60 v Košiciach, nachádzajúci sa na prízemí, katastrálne územie Košice - Staré mesto na parcele č.
KN 68 o výmere 40,06 m2, ktorý nebytový priestor bol vo vlastníctve Mesta Košice. V Čl. VI uvedenej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek zmeny, úpravy a doplnenia predmetu nájmu, ktoré sa
nezhodujú s projektom alebo daným stavom v dobe odovzdania nájomcovi, môže nájomca vykonať iba
po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. Súhlas s prípadnými úpravami dáva prenajímateľ písomne,
na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu. Náklady na zmeny znáša nájomca.

3. K predmetnej zmluve bol okrem iného uzatvorený aj dodatok č. 3 zo dňa 25. februára 2009, kde za
prenajímateľa ako konateľ vystupoval žalovaný a predmetným dodatkom došlo k zmene a doplneniu čl.
IV bod 7, ktorý riešil zápočet investícií vynaložených nájomcom do zhodnotenia prenajatého majetku
mesta s nájomným, pričom zmluvné strany sa dohodli, že investície vynaložené nájomcom v sume6.292,13 € do zhodnotenia majetku Mesta Košice, spočívajúce vo výmene vnútornej kanalizácie,
vnútorného vodovodu, výmene vonkajších a vnútorných dverí, výmeny podláh, obkladov a maliarske
úpravy budú započítané s nájomným a na základe uvedeného nájomca zaplatí riadne dohodnuté

nájomné v plnej výške 173,43 € platné pre nebytový priestor až v mesiaci marec 2012. Tento dodatok
nadobudol účinnosť od 1. marca 2009.

4.Dňa1.júla2009bolamedzižalobcomzastúpenýmžalovanýmakokonateľomspoločnostianájomcom
Petrom Hrabovským (otcom žalovaného) uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 23/NZ/

NP/2010, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v obytnom dome na
ulici Hlavná 60, Košice na prízemí domu, katastrálne územie Stredné Mesto v celkovej výmere 40,06
m2, vlastnícky patriaci Mestu Košice. V Čl. IV v bode 4.2 zmluvy účastníkmi konania ako zmluvnými
stranami bolo dohodnuté započítanie investícií vynaložených nájomcom do zhodnotenia prenajatého
majetku Mesta Košice s nájomným vo výške 6.292,13 €. Bolo dohodnuté, že na základe uvedeného
nájomca zaplatí riadne dohodnuté nájomné v plnej výške 219,91 € až v mesiaci september 2011. V

Čl. VI v bode 6.8 predmetnej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že akékoľvek zmeny,
stavebné úpravy, doplnenia predmetu nájmu, prípadne iné technické zhodnotenie nehnuteľností, ktoré
sa nezhoduje s projektom, alebo daným stavom v dobe odovzdania nájomcovi, môže nájomca vykonať
po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa, resp. správcu domu, ak je dom v osobnom vlastníctve
a opravy sa týkajú vnútorných rozvodov, kanalizácie a podobne. Súhlas s prípadnými úpravami dáva

prenajímateľ písomne na základe predchádzajúcej žiadosti nájomcu. Stavebné úpravy vykoná nájomca
v súlade so všetkými všeobecnými záväznými právnymi predpismi na vlastné náklady, bez prinavrátenia
vynaložených finančných prostriedkov, aj v prípade ukončenia nájomného vzťahu. Čl. VII bod 7.3
predmetnej zmluvy upravoval, že nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy stráca platnosť a účinnosť
predchádzajúca nájomná zmluva k predmetnému nebytovému priestoru, vrátane jej dodatkov uzavretej

medzi prenajímateľom a nájomcom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 1. júla
2009.

5. Zo zmluvy o výkone funkcie konateľa uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.1.2009 súd
zistil, že predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností medzi spoločnosťou - žalobcom a konateľom

- žalovaným a touto zmluvou boli upravené podmienky činnosti konateľa po dobu výkonu funkcie. Okrem
iného v predmetnej zmluve v Čl. II bod 1, písm. b/, boli vymedzené práva a povinnosti konateľa, a bolo
stanovené,žekonateľrozhodujeoobchodnomvedeníspoločnostianakladanísmajetkomspoločnosti,v
súladesprávnymipredpismi;včl.IIbodu5,písm.f/bolostanovené,žekonateľsazaviazalnepostupovať
vo svojej činnosti tak, aby získal na úkor spoločnosti pre seba alebo cudzie podnikanie prednosť, alebo

inú neoprávnenú výhodu. V bode IV, písm. c/ predmetného článku bolo okrem iného uvedené, že konateľ
jepovinnývykonávaťsvojupôsobnosťsodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnostiav
bode VI predmetného článku bolo stanovené, že konateľ berie na vedomie, že ak poruší svoje povinnosti
pri výkone svojej pôsobnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil. Žalovaný bol
konateľom spoločnosti od 29. novembra 2008 do 28. februára 2011.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 9Cb/17/2012 súd zistil, že v predmetnom
konaní žalobca sa domáhal voči žalovanému Petrovi Hrabovskému, bytom Boženy Nemcovej 4, Košice
zaplatenia sumy 6.411,38 € z titulu nezaplatenia nájomného. Súd žalobu zamietol a žalobca bol
zaviazaný k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania. V predmetnom konaní bola riešená otázka

započítania pohľadávky žalobcu na nájomnom voči pohľadávke nájomcu (žalovaného) podľa § 580
Občianskeho zákonníka, a túto otázku súd vyriešil ako predbežnú, lebo žalobca nežiadal v petite žaloby
určiť neplatnosť započítania, nakoľko mal za to, že súd predmetnú otázku posúdi pri určení platnosti
právneho úkonu ako predbežnú, keďže jej vyriešenie je základným predpokladom na to, aby mohlo
dôjsť k rozhodnutiu o zaplatení nájomného. Okresný súd Košice I v uvedenom konaní dospel k záveru,

že bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným (X. O.) vznikol záväzkový vzťah
na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXXXXXXXXXX/XX zo dňa 1. decembra 1998
a následne žalovaný X. O. ako nájomca vykonal zhodnotenie predmetu nájmu investíciami v celkovej
výške 6.292,13 €. Dodatkom č. 3 zo dňa 25. februára 2009 sa žalobca s nájomcom dohodli, že tieto
investície budú započítané s nájomným, pričom nájomca zaplatí dohodnuté nájomné až v mesiaci marec

2012. Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 23/NZ/NP/2010 zo dňa 1. júla 2009 sa žalobca a
nájomca dohodli na započítaní investícii vynaložených nájomcom do zhodnotenia prenajatého majetku
MestaKošicesnájomnýmvovýške6.292,13€,pričomnájomcazaplatídohodnuténájomnéažvmesiaci
september 2011. Súd konštatoval, že uvedenými dohodami došlo k započítaniu pohľadávok žalobcuvoči nájomcovi z titulu nájomného s pohľadávkami žalovaného vzniknutými z titulu vykonaných investícii
do zhodnotenia predmetu nájmu. Súd posúdil aj neplatnosť započítania, ktorú namietal žalobca v
predmetnom konaní, poukazujúc na rozpornosť dohody o započítaní s ostatnými ustanoveniami zmluvy

o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. decembra 1998 a zo dňa 1. júla 2009, ako aj zo zákonov, pričom
dospel k záveru, že ustanovenia bodov 4.2. a 6.8. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. júla
2009 si navzájom neodporujú. Súd dospel po zhodnotení vôle strán k záveru, že pri uzatváraní zmluvy
ako dvojstranného právneho úkonu bola táto vyslovená dostatočne zrozumiteľne, a určito, pričom mal
za to, že dojednané vykonanie stavebných úprav na vlastné náklady nevylučuje možnosť dojednania

následného započítania takto vynaložených nákladov s nájomným. Uvedené bolo naviac podopreté aj
vyjadrením Mesta Košice ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 12. marca 2012, ktorým mesto
reagovalo na žiadosť o odkúpenie predmetných nebytových priestorov, v ktorom Mesto Košice potvrdilo
započítanie vykonaných investícii so žalovaným nájomným.

7. Súd konštatoval, že predmetom tohto konania je náhrada škody. Po citácii § 135a ods. 1 Obchodného

zákonníka, § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 757 Obchodného zákonníka, ako aj § 373
Obchodného zákonníka súd uviedol, že predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle § 135a a § 373
a nasl. Obchodného zákonníka sú :
a/ vznik škody,
b/ porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou (zákon porušenie

povinností predpokladá),
c/ príčinná súvislosť medzi porušením zodpovednosti a vznikom škody.

8. a) prvým predpokladom zodpovednosti je vznik škody. Zodpovednosť konateľov prichádza do úvahy
iba vtedy, ak spoločnosti škoda vznikla. Aj keby konatelia spoločnosti porušili svoje povinnosti, ale

spoločnosti by škoda nevznikla, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Dôkazné bremeno o vzniku škody
a o jej výške je na žalobcovi.
b) povinnosti konateľa sú určené najmä Obchodným zákonníkom a inými zákonmi, zmluvou o
výkone funkcie a spoločenskou zmluvou. Konatelia môžu porušiť svoje povinnosti buď konaním
alebo opomenutím konania tam, kde boli povinní konať. Porušenie povinnosti vykonávať pôsobnosť

konateľa s odbornou starostlivosť zákon prezumuje, spoločnosť nemusí túto skutočnosť preukazovať
a na konateľovi bude dôkazné bremeno na preukázanie toho, že vykonával pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou.
c) aby zodpovednosť konateľa bola daná, musí byť preukázaná a zistená príčinná súvislosť medzi jeho
konaním, alebo opomenutím konania (vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou) a vzniknutou

škodou.Ajkebykonateliaporušilipovinnostivykonávaťpôsobnosťsodbornoustarostlivosťou,aleškoda
spoločnosti nevznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti - nie je jej následkom - konateľ za škodu
nemôže zodpovedať.

9. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.292,13 € titulom náhrady škody tvrdiac, že žalovaný ako

konateľ spoločnosti nepostupoval v súlade s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konal v rozpore
s uzatvorenou zmluvou o výkone funkcií konateľa zo dňa 1. januára 2009 a svojim konaním spôsobil
žalobcovi škodu vo výške 6.292,13 €, ktorú je povinný podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka
žalobcovi nahradiť.

10. Žalobca tvrdil, že tým, že žalovaný ako konateľ žalobcu uzatvoril dodatok č. 3 dňa 25. februára 2009
k zmluve o nájme nebytových priestorov č. XXXXXXXXXXX/XX zo dňa 1. decembra 1998 a následne
novú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 23/NZ/NP/2010 zo dňa 1. júla 2009, kde okrem iného
bolo upravené započítanie nákladov vnesených, resp. vynaložených nájomcom - otcom žalovaného -
X. O. do zhodnotenia majetku Mesta Košice s nájomným v žalovanej výške, konal tak, aby uprednostnil

záujem inej osoby pred záujmami spoločnosti. Tvrdil, že má za to, že žalovaný nevykonával svoju
pôsobnosťkonateľavsúladesozáujmamispoločnosti,získalpretretiuosobu,konkrétnepresvojhootca,
neoprávnenú výhodu a tým, že došlo k uzatvoreniu predmetného dodatku a následne novej nájomnej
zmluvy, nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi neplatil nájomné, čím mu vznikla škoda, za ktorú nesie
zodpovednosť žalovaný.

11. Žalovaný sa bránil tým, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
naplnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti za škodu kumulatívne. Uviedol
poukazujúc pritom na konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9Cb/17/2012, ženespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, nakoľko došlo k platnému a účinnému započítaniu pohľadávky, ktorú
žaluje žalobca, teda došlo k zániku pohľadávky.

12. Po zhodnotení vykonaného dokazovania a zistení skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu je (v danom prípade) nedôvodná. Žalobca nepreukázal v konaní, na ktorom bolo dôkazné
bremeno, aby žalovaný svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu v sume 6.292,13 €. V konaní vedenom
pod sp. zn. 9Cb/17/2012 bolo právoplatne „uzavreté“, že došlo k zániku uvedenej pohľadávky v súlade
s § 580 Občianskeho zákonníka, s ktorým skutkovým stavom sa súd prvej inštancie v danom prípade

stotožnil, a nepovažoval za potrebné v tejto veci vykonávať ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na to, že
tak, ako bolo vyššie konštatované, predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť v danom prípade
splnené kumulatívne na to, aby bol žalobca v danom prípade úspešný v konaní, a žalobca nepreukázal
splnenie prvého predpokladu, a to vznik škody (žalovaná pohľadávka zanikla), súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol.

13. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1,2,8 O.s.p..

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania v sume 2.068,38 €.
Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

15. Žalobca poukázal na genézu nájomnej zmluvy na nebytový priestor Košice, Hlavná 60 a jej dodatky,
ktoré boli podpísané nasledovne :

- 25. októbra 1995 - Podpísaná nájomná zmluva medzi prenajímateľom Mestskou časťou Košice - Staré
mesto a nájomcom - X. O. (nebytový priestor - Hlavná 60, Košice o výmere 41 m2),
- 27. decembra 1995 - Udelený súhlas na stavebné úpravy - Starosta Mestskej časti Košice - Staré
mesto, mestská časť ako stavebný úrad s úpravami podľa predloženej PD,
- 1.7.2001 - Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve,

- 9. mája 2003 - Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve,
- 1. decembra 1998 - Nájomná zmluva - Bytový podnik mesta Košice - X. O.. Nebytový priestor Hlavná
60, Košice o výmere 40,06 m2,
- 1. januára 2009 - D.. U. O. podpísal zmluvu s Bytovým podnikom mesta Košice na výkon funkcie
konateľa,

- 25. februára 2009 - Dodatok č. 3 k nájomnej zmluve - započítanie investícií do nájmu.

16. Po tejto genéze nájomnej zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný ako nový konateľ žalobcu v čase
výkonu funkcie (po necelých dvoch mesiacoch) uzavrel dňa 25. februára 2009 dodatok č. 3 k tejto
nájomnej zmluve, ktorým sa za žalobcu zaviazal, že investície vynaložené nájomcom v sume 6.292,13

€ do zhodnotenia majetku Mesta Košice, budú započítané s nájomným. Nájomca teda na základe tohto
dodatku nemusel zaplatiť žalobcovi na nájomnom za obdobie od marca 2009 do augusta 2011 sumu
6.292,13 €, čím žalobcovi vznikla škoda. Žalovaný uzavrel tento dodatok k zmluve bez akejkoľvek
právnej povinnosti. Vyslovil názor, že žalovaný mohol trvať na podmienkach, ktoré mu umožňovala
platná nájomná zmluva. Uzavretím dodatku č. 3 k tejto nájomnej zmluve zvýhodnil nájomcu, zhodou

okolností ešte aj rodinného príslušníka, na úkor žalobcu, ktorého bol konateľom, čím došlo k porušeniu
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.

17. Ak by žalovaný neuzavrel dodatok č. 3 k nájomnej zmluve, ani novú nájomnú zmluvu s takýmto
obsahom, ktorý umožnil započítanie investícií nájomcu s nájomným, platila by pôvodná nájomná zmluva,

ktorá nájomcovi takéto započítanie investícií neumožňovala a nájomca by aj napriek vynaloženým
investíciám - investičným nákladom do nájmu, bol povinný žalobcovi platiť nájomné za obdobie od marca
2009 do augusta 2011 v celkovej výške 6.292,13 €.

18. Podľa odvolateľa bol naplnený aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu - žalovaný ako konateľ

porušil svoju povinnosť vykonávať túto funkciu u žalobcu s odbornou starostlivosťou, keďže uprednostnil
záujem iných osôb pred záujmom spoločnosti (- žalobcu). V dôsledku konania žalovaného, ktorým
porušil povinnosti konateľa vznikla žalobcovi škoda vo výške 6.292,13 € (zmenšenie jeho majetku), teda
nemožnosť získania príjmu v tejto sume za nájom nebytového priestoru. Odvolateľ požiadal odvolacísúd o pripustenie dovolania pre prípad potvrdzujúceho rozsudku, pretože ide (podľa odvolateľa) o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že žalobca v tomto konaní si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 6.292,13 € za rovnakých
skutkových okolností, ako už v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 9Cb/17/2012, kde si uplatnil voči (otcovi žalovaného) X. O. zaplatenie sumy 6.411,38 € z
titulu nezaplateného nájomného. Poznamenal, že v tomto konaní v skutočnosti skutok samotný zostal,

len právny dôvod žaloby sa zmenil z nezaplateného nájomného, na náhradu škody, pričom sa skutkové
okolnosti nezmenili. V konaní vedenom pod sp. zn. 9Cb/17/2002 bolo právoplatne rozhodnuté, že došlo
k zániku uvedenej pohľadávky podľa § 580 Občianskeho zákonníka.

20. Pokiaľ došlo k zániku pohľadávky v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť na tomto skutkovom základe
ku vzniku škody. Vyslovil názor, že v tomto konaní je súd viazaný zisteným skutkovým stavom v

predchádzajúcom konaní, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti napadnutému rozsudku, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. januára 2017 o 12.35 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

24. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 20. apríla 2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. pred 1. júlom 2016.

26. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu, platného v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre
takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane

naplnenia objektívnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného
i eurokomformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

28. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

29. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to
vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú
aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení dôkazov.30. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

31. Z uvedeného teda vyplýva, že za spôsobilý dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nemožno
považovať nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval na
daný prípad.

33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených
v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.

34. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

35. Odvolateľ v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia v danej veci,
a preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie.

36. K rozsiahlym dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd s prihliadnutím
na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné uviesť toto :

37. Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady :

a/ vznik škody - len ak vznikne škoda, možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla, aj keby
reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody,
b/ porušenie povinností pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinností vykonávať funkciu s
odbornou starostlivosťou - povinnosti konateľa sú určené jednak v zákone, v spoločenskej zmluve, v
zmluveovýkonefunkcie,resp.akniejetakátozmluvauzavretávyplývajúzúpravymandantnejzmluvy(§

566 a nasl. Obchodného zákonníka). Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným,
ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá a nie je potrebné
ho preukazovať.
c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody - konateľ zodpovedá za škodu, len

ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou a vzniknutou škodou.

39. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude
zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie.

40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol preukázaný
vznik škody, ktorú by žalovaný spôsobil žalobcovi. Škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou
udalosťou.

41. V konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9Cb/17/2012 sa súd prvej inštancie
zaoberal aj otázkou, či žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, a dospel k záveru, že žalovaný nespôsobil
škodu žalobcovi, lebo došlo k platnému a účinnému započítaniu pohľadávky žalobcu voči nájomcovi ztitulu nájomného s pohľadávkami v spomínanom konaní žalovaného z titulu vykonaných investícií do
zhodnotenia predmetu nájmu.

42. Z tohto pohľadu je nepatričná výčitka odvolateľa, že súd prvej inštancie v tomto konaní vychádzal
z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I vo veci 9Cb/17/2012, v ktorom bola právoplatne
vyriešená otázka započítania pohľadávky žalobcu voči nájomcovi z titulu nájomného s pohľadávkami
nájomcu voči žalobcovi z titulu vykonaných investícií zhodnotením predmetu nájmu.

43. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vzácne zhodnú judikatúru súdov, pokiaľ už bola v
občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je
súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

44. Ak totiž v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9Cb/17/2012 bola prejudiciálne
vyriešená otázka zániku pohľadávky žalobcu voči nájomcovi z titulu nájomného vzájomným započítaním

pohľadávok žalobcu a nájomcu, nemôže žalobca v tomto konaní proti žalovanému sa domáhať iného
posúdenia pohľadávky z titulu náhrady škody, ak táto pohľadávka zanikla vzájomným započítaním.

45. Žalobca, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým jeho
pohľadávku voči nájomcovi zamietol (z titulu zániku pohľadávky započítaním) je týmto rozhodnutím

viazaný, a preto nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti žalovanému (v tomto konaní)
ten istý nárok, resp. tú istú pohľadávku, aj keď z iného titulu, t.j. z titulu náhrady škody.

46. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet
konania) zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom

k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom
skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri
zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama,
týmto vyriešením viazaný, (ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. predstavuje totiž vo vzťahu k § 135 ods.
2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu). Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru, t.j. napr.

existencii pohľadávky, ktorá zanikla započítaním.

47. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa
zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie zo dňa 29. apríla
2010 sp. zn. 1Cdo/133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď Nález z 20.

januára 2010 sp. zn. II.ÚS 349/09-36 etc.).

48. Úvahy žalobcu o tom, že ak by žalovaný neuzavrel dodatok č. 3 k uvedenej nájomnej zmluve, ani
novú nájomnú zmluvu, s obsahom ktorý umožnil započítanie investícií nájomcu s nájomným, že by
platila pôvodná nájomná zmluva, ktorá takéto započítanie investícií neumožňovala, a že nájomca by

bol povinný zaplatiť žalobcovi nájomné aj za obdobie od marca 2009 do augusta 2011 v celkovej výške
6.292,13 € a že táto suma je škodou, etc. sú právne irelevantné.

49. Rozhodujúcou otázkou v predmetnom prípade bolo to, či žalovaný spôsobil škodu žalobcovi, a
rozsiahlym dokazovaním bolo zistené, že v danom prípade škoda žalobcovi nevznikla, resp. nebola

spôsobenáatakžalovanýnemôžebyťzaviazanýnanáhraduneexistujúcejškody,resp.žalobcanemôže
byť úspešný so žalobou o náhradu škody.

50. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

51. Odvolací súd nemohol vyhovieť požiadavke odvolateľa, aby pripustil dovolanie proti svojmu
potvrdzujúcemu rozhodnutiu, lebo terajšia úprava Civilného sporového poriadku neumožňuje
odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie voči svojmu rozhodnutiu.

52. Slušnosť káže poznamenať, že po poučení o opravnom prostriedku, nasleduje poučenie o dovolaní
voči rozhodnutiu odvolacieho súdu.53. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu

trovkonaniavočižalobcovi.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).