Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/203/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114227077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcov: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/C, XXX
XX G., F.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou GSH Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská
3/A, 811 08 G., F.: 47 232 544, proti žalovanému: S.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX,
zastúpenému JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská XX, 949 XX Nitra, o zaplatenie
sumy 6.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/
XX3/2XX5-242 zo dňa 17.06.2XX9 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku I. a vo výroku III.

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.000 eur od 10.01.2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1, 2, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 524 ods. 1, § 517 ods. 1, § 563

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení
rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.000 eur titulom
bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že S. M. ako fyzická osoba dňa 08.02.2013
omylom, bez právneho dôvodu, vložila na účet žalovaného sumu v celkovej výške 6.000 eur. Žalobca
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.05.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a S. M.
nadobudol pohľadávku vo výške 6.000 eur. Prostredníctvom advokátskej kancelárie dňa 17.07.2014
zaslal žalovanému výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, no žalovaný nereagoval a finančné

prostriedky nevydal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že peňažné prostriedky v celom rozsahu
vrátil ešte predtým, než bol vyzvaný na zaplatenie; úhradu podľa jeho tvrdenia vykonal postupne vo
forme splátok prostredníctvom svojej manželky v dňoch 02.04.2013 v sume 250 eur, dňa 05.04.2013
v sume 300 eur, dňa 10.04.2013 v sume 230 eur, dňa 13.04.2013 v sume 500 eur, dňa 19.04.2013 v
sume 3000 eur, dňa 26.04.2013 v sume 550 eur, dňa 30.05.2013 v sume 300 eur a dňa 01.06.2013 v
sume 1.000 eur. Namietal i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

2. Súd prvej inštancie po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, a to najmä výsluchu žalobcu,
výsluchu svedka, výdavkového dokladu a čestného vyhlásenia dospel k záveru, že aktívna legitimácia
žalobcu je daná. Hoci žalobca vo svojej žalobe uvádzal, že pohľadávku nadobudol titulom zmluvy o
postúpení pohľadávky, počas konania vyplynulo, že to bol práve žalobca, kto S. M. dal sumu 6.000eur spolu s číslom účtu, na ktorý ich mala vložiť, pričom finančné prostriedky vo výške 6.000 eur boli
vo vlastníctve žalobcu. Hoci túto skutočnosť žalovaný spochybnil, opak sa mu v konaní nepodarilo
preukázať. Za tejto situácie sa Zmluva o postúpení pohľadávok javí ako neplatná, pretože postupca

(S. M.) nikdy nebola vlastníčkou finančných prostriedkov, ktoré vkladala na účet žalovaného. Obrana
žalovaného spočívala aj v tvrdení, že medzi spoločnosťou NOREA-leas, s.r.o., prípadne žalobcom, a
manželkou žalovaného mal existovať záväzkový vzťah, na základe ktorého boli na jeho účet vložené
finančné prostriedky vo výške 6.130 eur. Len na základe tvrdenia žalovaného a poukázania na žalobcom
uvedené rozpory v tvrdeniach, nebolo možné konštatovať, že sa žalovanému svoje tvrdenie podarilo

aj relevantne preukázať, a tak žalovaný ohľadom svojho tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Bolo
na ňom, aby bez akýchkoľvek pochybností svoju obranu nielen tvrdil, ale pre unesenie svojej dôkaznej
povinnosti aj dostatočne preukázal, čo sa však nestalo. Žalobca dostatočne preukázal, že ako vlastník
finančných prostriedkov tieto odovzdal svedkyni M., ktorá ich poukázala na účet žalovaného bez
právneho dôvodu. Žalovaný na druhej strane nepreukázal existenciu právneho titulu, na základe ktorého
jemu, resp. jeho manželke, tieto prostriedky mali byť poskytnuté, preto súd prijal záver, že ide o plnenie

bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodného obohatenie.

3. S ohľadom na uvedené súd žalobcovi žalovanú sumu priznal aj s úrokmi z omeškania, keďže žalovaný
sadostalsplnenímdoomeškania.Vdanomprípadenebolčassplneniadohodnutý,ustanovenýprávnym
predpisom ani určený v rozhodnutí, preto bol žalovaný povinný splniť svoj dlh prvého dňa po tom,

čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd za prvý deň omeškania považoval deň nasledujúci po doručení
žaloby žalovanému, a to deň 10.01.2015, keďže žaloba bola žalovanému doručená dňa 09.01.2015. Ku
dňu 10.01.2015 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,05 %, preto súd
žalobcom priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.000 eur od 10.01.2015
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016(ďalejlen„CSP“),ažalobcovi,ktorýmalvistineplnýúspechvoveci,priznalprotižalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu uviedol, že počas celého
konania nedošlo k spochybneniu vzniku nároku žalobcu titulom zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol,
že žalobca sa ani len náznakom nevyjadril, že by finančné prostriedky patrili jemu ako fyzickej osobe. Ani
náznakom nepoukázal na pokladničný doklad č. 12 zo dňa 08.02.2013. Na pojednávaní dňa 23.06.2016

bol žalobca osobne prítomný, pričom sa nezmienil o tom, že by disponoval pokladničným dokladom č.
12 zo dňa 08.02.2013, a len sa mlčky pridržiaval vyjadrenia jeho právnej zástupkyne, že aktívna vecná
legitimácia je daná zmluvou o postúpení pohľadávky. Pokladničný doklad č. 12 zo dňa 08.02.2013 bol
vyhotovený účelovo a vyfabrikovaný pre účely konania. Ak by ním žalobca disponoval v čase podania
žaloby, nemal by dôvod ho nepredložiť, a vyhotovovať účelovú zmluvu o postúpení pohľadávky a ňou

zakladať svoj nárok. Súd sa nevysporiadal s tým, prečo žalobca predložil pokladničný doklad č. 12
a prehlásenie obchodnej spoločnosti MAX - leas, s.r.o., až v závere konania, a či boli tieto doklady
účelové.Súdnevzaldoúvahyvšetkyskutočnosti,žepeňažnéprostriedkynepatriažalobcovi.Žalobcaod
začiatku konania vystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti NOREA-leas, s.r.o., a až do vyjadrenia
žalovaného neuviedol, že by pôsobil ako fyzická osoba - živnostník a že mu patria peňažné prostriedky.

Namietal neprijatie jeho tvrdení s odôvodnením, že neboli preukázané. Súd sa podľa neho nevysporiadal
s tým, prečo žalobca - ak poskytol peňažné prostriedky ako fyzická osoba - hľadal číslo účtu p. S. v
databázach obchodných spoločností. Poukázal na rozdielny postup pri hodnotení dôkazov pri porovnaní
preukázania záväzkového vzťahu medzi p. S. a žalobcom, a manželkou žalovaného a žalobcom, resp.
spoločnosťou NOREA-leas, s.r.o. Žalovaným uvedené konkrétne splátky nemohli byť splátkami záväzku

zo Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012, ako tvrdil žalobca, pretože ten tvrdil, že k splateniu
tohto záväzku došlo do 31.05.2013, ale posledná splátka vo výške 1.000 eur bola zo dňa 01.06.2013.
Nestotožnil sa ani so záverom, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,

že dovtedy nesporná skutočnosť o aktívnej legitimácii žalobcu sa stala spornou až po poslednom
vyjadrení žalovaného zo dňa 16.04.2019, preto žalobca nepovažoval za potrebné predložiť do konania
dôkaz, ktorým by potvrdil nesporné skutočnosti. Je logické, že žalobca predložil dôkazy za účelom
objasnenia skutočností namietaných žalovaným až po ich namietaní. Žalovaný na jednej strane tvrdil,že finančné prostriedky nepatria žalobcovi, a na druhej strane tvrdí, že medzi žalobcom a manželkou
žalovaného existoval nejaký záväzkový vzťah, pre ktorý žalobca na účet žalovaného vložil finančné
prostriedky. Žalobca od začiatku tvrdil, že je vlastníkom finančných prostriedkov, a nie S. M., inak by

nepotrebovala pokyn od žalobcu na nakladanie s tými peňažnými prostriedkami. Zmluva o postúpení
pohľadávky bola uzatvorená len z procesnej opatrnosti, aby súd neodvodzoval aktívnu legitimáciu od
vkladateľky týchto finančných prostriedkov na účet. Odmietol akékoľvek dohady o údajnom účelovom
vykonštruovaní dôkazov. Existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom, resp. spoločnosťou NOREA-
leas,s.r.o.,žalovanýnepreukázal.Nazákladevykonanéhodokazovanianeboloúlohousúduurčiť,čimali

byť finančné prostriedky vložené na účet p. S. alebo na účet žalovaného, ale posúdiť, či existoval právny
dôvod, ktorý by oprávňoval žalovaného prijať a ponechať si plnenie. Súd sa k existencii záväzkového
vzťahu s p. S. vyslovene nevyjadril, pretože posúdenie jeho existencie nebolo predmetom tohto konania.
Žalovaný existenciu právneho dôvodu na plnenie nepreukázal a nepreukázal ani vrátenie finančných
prostriedkov žalobcovi. Pokiaľ by bolo tvrdenie o vrátení finančných prostriedok pravdivé, potom by
žalovanému nič nebránilo v tom, aby súdu predložil potvrdenia, ktorými by na jednej strane preukázal

vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých zo Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012, a
nad rámec toho aj ďalšie potvrdenia, ktorými by preukázal vrátenie finančných prostriedkov v sume
6.000 eur.

6. Žalovaný v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní a aj na predchádzajúcich vyjadreniach,

ktoré sú správne a relevantné.

7. Žalobca potom vo vyjadrení rovnako zotrval na svojom stanovisku k odvolaniu.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2
písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Pritom postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajúzachované.Zároveňaplikovalustanovenie§387ods.2CSP,podľaktoréhoaksaodvolacísúd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 6.000 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na tom
základe, že S. M. ako fyzická osoba dňa 08.02.2013 omylom, bez právneho dôvodu, vložila na účet

žalovaného uvedené finančné prostriedky. Žalobca túto pohľadávku vo výške 6.000 eur nadobudol
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.05.2014 uzatvorenej s S. M.. Prostredníctvom advokátskej
kancelárie dňa 17.07.2014 žalobca zaslal žalovanému výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, no
žalovaný nereagoval a finančné prostriedky nevydal. Žalovaný vo svojich vyjadrenia naopak namietal,
že finančné prostriedky žalobcovi vrátil formou konkrétne uvedených splátok a súčasne poukázal na

existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom, resp. spoločnosťou NOREA-leas, s.r.o., a manželkou
žalovaného. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 6.000 eur od 10.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
pričom vo zvyšnej časti (prevyšujúce úroky z omeškania) žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu

vo vyhovujúcom výroku podal odvolanie žalovaný. Zamietajúci výrok týkajúci sa zvyšnej časti žaloby v
dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného z vykonaného
dokazovania, pričom právny nárok žalobcu ako postupníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

odôvodnil z dokazovania vyplývajúcim nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 489, § 451
ods. 1,2, § 456 Občianskeho zákonníka). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor
bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohateniavznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného
v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu
na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone

(§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému
bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia,
keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho dôvodu,

pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie
z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil
a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na
strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného
obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu.

11. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný
subjekt - obohatený). Týmito subjektmi môžu byť na oboch stranách ako fyzická osoba, tak právnická
osoba. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktorých

hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť nielen získaním vecí či
peňazí, ale aj postúpením pohľadávky (postúpením pohľadávky na inú osobu bez právneho dôvodu),
zriadením práva (napr. získaním práva na vecné bremeno, hoci na to nebol právny dôvod), získaním
majetkovej hodnoty z podaného výkonu (napr. vykonanie prác u subjektu, ktorý na to nemal právny
dôvod) a pod.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v nadväznosti na dôvody podaného odvolania
sa s ohľadom na obsah spisu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť tohto rozsudku. Súd prvej inštancie venoval náležitú
pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil

ajpochybnostioaktívnejlegitimáciežalobcuaprirozhodovanívychádzalzospoľahlivýchadostatočných
podkladov pre vyhovenie žalobe. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v rozsudku, ktorý
nemožnopovažovaťzaarbitrárny;rozsudokjedostatočneodôvodnenýapresvedčivý(§220ods.2CSP)
a jeho znenie dáva odpoveď na všetky pochybnosti namietané počas konania žalovaným. Odvolací súd
tento rozsudok považoval za vecne správny, a tak odvolanie žalovaného posúdil ako neopodstatnené.

Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého rozhodnutia; v odvolaní vlastne uvádzal obdobné námietky, aké prezentoval vo vyjadrení
k veci zo dňa16.04.2019 a aj na poslednom prvoinštančnom pojednávaní. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konečnom dôsledku preukázal opodstatnenosť svojej žaloby,
ktorej súd prvej inštancie vyhovel z dôvodu preukázania odôvodnenosti nároku žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným bez právneho dôvodu, pričom nebolo preukázané,
že by žalovaný sumu 6.000 eur vrátil tomu, na úkor koho ju bezdôvodne získal (§ 456 Občianskeho
zákonníka).

13. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako osoby, ktorá

podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože jej nedostatok žalovaný v spore namietal.
Vo všeobecnosti sa pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, v súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúce/a z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá
zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná

legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany
v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Súd žalobu zamieta so záverom o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vtedy, ak sa v konaní preukáže, že žalujúci subjekt nie je nositeľom aktívnej vecnej
legitimácie. V tomto spore súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov prijal správny záver o

danosti aktívnej legitimácii žalobcu, lebo bolo preukázané, že finančné prostriedky vkladané S. M. na
bankový účet žalovaného nepatrili spoločnosti, ktorá ju zamestnávala, a nepatrili ani jej. Pokiaľ aj došlo
k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej uzavretie žalobca vysvetlil, táto bola pre rozpor sozákonom absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože označená osoba postupcu (S. M.)
nemala voči žalovanému žiadnu pohľadávku, ktorú by mohla žalobcovi postúpiť.

14. Žalobca bol nositeľom subjektívneho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože mu
sporné finančné prostriedky patrili, a to aj napriek jeho prvotnému tvrdeniu, že pohľadávku nadobudol
od uvedenej osoby. Sám to neskôr vysvetľoval tým, že peniaze vložila na účet žalovaného S. M. a
keď chcel platbu v banke reklamovať, potreboval voči banke konať v mene S. M. ako vkladateľky, a v
nadväznosti na to potom dňa 26.05.2014 spísali zmluvu o postúpení pohľadávky. Aktívnu legitimáciu

žalobcu v konečnom dôsledku nespochybnilo uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, o ktorú
žalobca pôvodne žalobu opieral. Podstatné totiž bolo to, že svedkyňa M. potvrdila, že sumu 6.000 eur jej
dal žalobca s pokynom ich vložiť na konkrétne číslo účtu a že nešlo o jej peniaze. Námietky žalovaného
smerujúce k posúdeniu pokladničného dokladu č. 12 zo dňa 08.02.2013, ktorý spolu s čestným
vyhlásením spoločnosti MAX-leas, s.r.o., preukázali žalobcovo vlastníctvo finančných prostriedkov vo
výške 6.000 eur ako účelového a vyfabrikovaného, odvolací súd posúdil ako neopodstatnené, keďže

tieto námietky zostali nepreukázané. Žalobca síce predmetný pokladničný doklad predložil až v závere
súdneho konania, bolo to však hneď po tom, ako žalovaný začal spochybňovať jeho aktívnu vecnú
legitimáciu, pričom dovtedy aktívnu vecnú legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 26.05.2014, ktorú žalovaný nespochybňoval. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by
išlo o finančné prostriedky spoločnosti NOREA-leas, s.r.o. (teraz MAX-leas, s.r.o.).

15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia a
jednak dôkaznú povinnosť. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, strana uniesla bremeno tvrdenia a aj

bremeno dôkazu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Kto a v akom
rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva, a v zásade ho má ten, v čom záujme je
dokazovanieurčitejskutočnosti.Okruhrozhodujúcichskutočností,ktorýchsatýkapovinnosťstranytvrdiť
a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového

konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce
odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 185/2017). Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj
v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností má tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (obdobne
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 52/2010).

16. Pokiaľ by mal byť v konaní úspešný žalovaný, bolo z jeho strany potrebné preukázať, že na
plnenie sumy 6.000 eur zo strany žalobcu existoval relevantný právny dôvod, resp. že peniaze potom
žalobcovi vrátil. Žalovaný tvrdil, že právnym dôvodom, pre ktorý prišli peniaze na jeho účet, bol existujúci
záväzkový vzťah medzi jeho manželkou a žalobcom, resp. spoločnosťou NOREA-leas, s.r.o., pričom
tieto prostriedky boli vrátené z účtu jeho manželky splátkami v dňoch 02.04.2013 v sume 250 eur, dňa

05.04.2013 v sume 300 eur, dňa 10.04.2013 v sume 230 eur, dňa 13.04.2013 v sume 500 eur, dňa
19.04.2013 v sume 3000 eur, dňa 26.04.2013 v sume 550 eur, dňa 30.05.2013 v sume 300 eur a
dňa 01.06.2013 v sume 1.000 eur, spolu vo výške 6.130 eur. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že za situácie, keď sa nepodarilo žiadnymi prostriedkami zabezpečiť svedeckú výpoveď manželky
žalovaného k danému tvrdeniu a žalovaný nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, potom jeho tvrdenie o

existencii záväzkového vzťahu nebolo možné považovať za preukázané len na základe poukazu na
nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu. Tvrdenie o úhrade peňažných prostriedkov vo forme splátok nebolo
dostatočným spôsobom preukázané, hlavne za situácie, že medzi žalobcom a manželkou žalovaného
došlo k uzatvoreniu zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012; preto sa pravdivejšie javí záver,
že žalovaným uvedené splátky, ktoré boli poukazované z účtu jeho manželky, nie z účtu žalovaného, na

ktorý sumu 6.000 eur S. M. vložila, boli splátkami v zmysle uzatvorenej zmluvy o finančnej výpomoci zo
dňa 07.12.2012. Tento záver podporuje aj to, že celková výška súm uhradených splátok prevyšuje sumu
6.000 eur, pričom splátky boli uhradené z účtu manželky žalovaného a na účet, ktorý bol dohodnutý v
zmluve o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012, t.j. účet manželky žalobcu.17. Ani žalobcovo nepresné uvedenie o celkovej splatnosti záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012 nebolo spôsobilé preukázať, že tieto splátky boli vrátením

bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v odvolaní odkazoval na vyjadrenie žalobcu, že splátky záväzku
zo zmluvy o finančnej výpomoci boli zaplatené do 31.05.2013, z čoho vyvodil, že ním jednotlivo
vymenované splátky medzi 02.04.2013 a 01.06.2013 boli splátkami sumy 6.000 eur, pretože boli
uhradené po 31.05.2013 (splátka zo dňa 01.06.2013 v sume 1.000 eur). Vyjadrenie na pojednávaní
dňa 23.06.2016, kedy uviedol: „... neviem teraz povedať, kedy bol uhradený ten zbytok, ale financie

boli uhradené do 31.05.2013, ...“ bolo také nepresné a zmätočné, že na jeho základe nebolo
možné konštatovať, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012 bol
manželkou žalovaného uhradený do 31.05.2013. Nakoniec aj sám žalobca následne na pojednávaní
uviedol, že na vyjadrovanie sa ku skutočnostiam ohľadne splatnosti záväzku manželky žalovaného
sa na pojednávanie nepripravoval. Námietku žalovaného, že splátky medzi 02.04.2013 a 01.06.2013
nemohli byť splátkami záväzku zo zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012, ale boli vrátením

bezdôvodného obohatenia, bolo teda nutné posúdiť ako nedôvodnú. V tejto súvislosti treba poukázať
na obsah výpovede svedkyne M. o tom, že spoločnosť NOREA-least, s.r.o. (neskôr MAX - leas, s.r.o.)
vždy uzatvára zmluvy, ktorými poskytovala finančné prostriedky, v písomnej forme, a tak ak by medzi
manželkou žalovaného a touto spoločnosťou existoval nejaký záväzkový vzťah tvrdený žalovaným, jeho
existencia by bola preukázateľná písomnou zmluvou. Aj pri uzatváraní zmluvy o finančnej výpomoci zo

dňa 07.12.2012 alebo zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 31.01.2013 medzi manželkou žalovaného
a žalobcom mala zmluva písomnú formu. Žalovaný pri tvrdení, že splátky spolu vo výške 6.130 eur
boli splátkami vrátenia bezdôvodného obohatenia a nie plneniami vyplývajúcimi zo zmluvy o finančnej
výpomoci zo dňa 07.12.2012, mal pred súdom prvej inštancie preukázať uhradenie splátok, ktoré podľa
jeho názoru boli splátkami vyplývajúcimi zo zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 07.12.2012, t. j. splátok

odlišných od ním uvedených splátok.

18. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd sa nevysvetlil, prečo žalobca - keď poskytoval peňažné
prostriedky ako fyzická osoba - hľadal číslo účtu p. S. (ktorému mala byť suma 6.000 eur v skutočnosti
poukázaná) v databázach obchodných spoločností, je potrebné uviesť, že táto žalovaným namietaná

skutočnosť je pre toto sporové konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia irelevantná, pretože úlohou
súdu prvej inštancie bolo preskúmať existenciu právneho dôvodu, ktorý by oprávňoval žalovaného prijať
a ponechať si žalobcovo plnenie, a nie skúmať existenciu záväzkového vzťahu žalobcu s inou osobou.
Námietka súvisiaca s hľadaním čísla účtu inej osoby v databázach obchodných spoločností je pre toto
konanie právne bezvýznamná.

19. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a prijatého záveru súdu prvej inštancie, že
žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu právneho dôvodu na prijatie finančných
prostriedkov od žalobcu a ich ponechanie a že zároveň nepreukázal vrátenie požadovaného
bezdôvodného obohatenia žalobcovi, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výrokoch I. a III. potvrdil a v podrobnostiach poukazuje
na jeho presvedčivé odôvodnenie.

20.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolvzmysle§396ods.1,§255ods.1a§262ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).