Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613214030
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7613214030.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Branislava Gazdaga v exekučnej veci oprávneného:
Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti
povinnému: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad, Duklianských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o vymoženie

349,77 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
30.09.2019, č. k. 15Er/455/2013-18, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 30.09.2019, č.
k. 15Er/455/2013-18 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 50,34 eura do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 13.06.2013
poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom
by dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu trov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemajetnosť
povinného bola v exekučnom konaní preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného, z
pripojeného spisu exekútora sp. zn. EX 2400/2013, kde súdny exekútor skonštatoval na základe

negatívnych lustrácii jeho nemajetnosť. Povinný nevlastní motorové vozidlo, je nezamestnaný a
aj napriek tomu, že je povinný evidovaný ako SZČO, súdny exekútor nezistil žiadny exekúciou
postihnuteľný príjem, nedisponuje bankovými účtami, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a je proti nemu
vedených viacero exekučných konaní. Súdny exekútor nezistil žiadny nehnuteľný či hnuteľný majetok
povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo preto v rozpore so zásadami hospodárnosti a

účelnosti, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1,2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi

priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 50,34 EUR podľa ust. § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

4. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil, tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie sa zamieta resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania
považuje za predčasné a citoval uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Poukázal
na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale

v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že
pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie,
že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V
danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho
predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania,

podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné
zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú
právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol
názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne.
Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k

uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Taktiež bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových
práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený ďalej namietol nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia a mal za to, že výsledky vykonaných lustrácií nie sú presvedčivým dôkazom
o nemajetnosti povinného. Napadnuté uznesenie považoval za nedostatočne odôvodnené, predčasné

a nepreskúmateľné. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo
oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie
predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné.
Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej
republike. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa

hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného
poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí
pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia alebo samoplatitelia.
Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne
postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra

exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v
čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec
nemuseli nastať, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad a ďalšie rozhodnutia odvolacích

súdov. Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil
časový úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie
uvedený časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súduo zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

7. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý iba zopakoval argumenty uvedené v
odvolaní.

8.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu

pre zastavenie exekúcie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 15Er/455/2013 zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 31.05.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie

exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 1300052407 vydaný oprávneným dňa 14.03.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2013. Súd prvej inštancie vydal súdnemu
exekútorovi dňa 13.06.2013 poverenie na výkon exekúcie.

13. Súdny exekútor podal dňa 17.8.2017 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného
nebol zistený žiadny majetok. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd
rozhodol napadnutým uznesením.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou

súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

16. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinnéhonepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. Z pripojeného exekútorského spisu, zn. EX 2400/13 vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie
vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v peňažných ústavoch Slovenskej republiky, Sociálnej
poisťovni, katastri nehnuteľností, súčinnosťou na IRIS ohľadne motorových vozidiel, Centrálnom registri
exekúcií za účelom zistenia vlastníctva povinného, na základe ktorého konštatoval jeho nemajetnosť.

Odvolací súd sa so závermi súdneho exekútora ohľadne nemajetnosti povinného stotožňuje.

18. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas
nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval

správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok
o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).