Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/506/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706217218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7706217218.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu U.. G. N., V. D. XXXX/XX, XXX XX
B., proti žalovaným 1) C.. Ľ. F., V. F. X, U., X) L.. Z. R., V. Y.N. B., M. XXX/XX, M. X, X) C.. L. Z., V. L. P.
U. Č..XX, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Ingrid Čisárovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16,
Košice, o určení vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/204/2006-374 z 27.5.2015 Okresného
súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca žalobou došlou na súd dňa 13.12.2006 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XX katastrálne územie L. v podiele 20/160, sú vlastníctvom žalobcu, svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalovaný nadobudol neoprávnene do vlastníctva časť nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX katastrálne
územie L. P. U., ktorých vlastníkom bol nebohý otec žalobcu. Tieto nehnuteľnosti nadobudli žalovaní
na základe rozsudku súdu, vo veci č.k. 8C 867/97 s tým, že otec žalobcu, ani jeho dedičia neboli
účastníkmi tohto konania, t.j. konania vo veci 8C 867/97. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe podanom
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na čl. 38-39 uviedli, že petit žaloby je nevykonateľný, pričom
poukázali na tú skutočnosť, že vo vlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva
sa domáha žalobca, bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach, č.k. 8C
867/97, zo dňa 16. 6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 9. 1998. Poukázali na to, že právny
predchodca žalovaných, ale aj samotný žalovaný potom, ako predmetné nehnuteľnosti dedili, užívali
tieto nehnuteľnosti ako svoje vlastníctvo. Zároveň sa nestalo, aby ich niekto rušil. Až po doručení žaloby
sa dozvedeli, že žalobca namieta neoprávnenosť ich vlastníctva.
Žalobca podaním zo 7. 5. 2008 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení, že súd určuje, že
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných v zápisnici č. 2 kat. úz. L. P. U., v podiel 20/160-
in celkovej výmery je žalobca U.. G. N.. Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
a výšku straty na nájomnom z nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázal
pritom na to, že účastníkom konania na Okresom súde vo veci č. k. 8C 867/2007 nebol a preto uvedené
rozhodnutie nie je pre neho záväzne, resp. nie vo vzťahu k jeho osobe právoplatné. Ďalej poukázal na
tú skutočnosť, že predmetom skôr uvedeného konania bolo určenie, že do dedičstva po nebohom L.
Z., patria nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 2 katastrálneho územia L. P. U., pričom išlo iba o časť
nehnuteľnosti vedenej v zápisnici č. 3 katastrálne územie s tým, že parcely č. 240, 373, 474, 811, 865,
1152, 1223, 1252, 1453, 1573, 1580, neboli predmetom určenia dedičstva po nebohom Jánovi Tomášovi.
Uvedená skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Michalovce č. 8C 867/97. Ďalej poukázal na to,
že nepravdivé tvrdenia oboch žalovaných, že všetky parcely zapísané v zápisnici č. 2 katastrálne územie

L. P. U. užíval ich predchodca od roku 1948, vyvracajú čestné prehlásenia svedkov o tom, že parcely č.
811.373 užíval až do roku 1960 - L. N. - U., otec žalobcu. Súd na pojednávaní konanom dňa 21.5.2008,
pripustil zmenu žaloby v znení: súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných v
zápisnici č. 2 katastrálne územie L. P. U., v podiele 20/160-in z celkovej výmery je žalobca s tým, že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania. Súd nepripusti zmenu žaloby v časti týkajúcej sa
určenia výšky straty na nájomnom z nehnuteľnosti. Súd dôvodil, že krajský súd po odvolaní žalovaných
uznesením sp.zn. 4Co/317/2008 zo dňa 29.4.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na
ďalšie konanie a zároveň zmenil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11.9.2008 sp. zn. 7C/204/2006,
tak že žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie
v sume 99, 58 € a to do troch dní od doručenia uznesenia na účet Okresného súdu Michalovce. Krajský
súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočný stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá
výroku rozsudku, lebo pôvodné pozemno-knižné parcely sú v katastri nehnuteľnosti vedené pod inými
číslami vymerané tiež aj v iných katastrálnych územiach, ako boli vedené v pozemno-knižnej vložke.
Krajský súd poukázal na to, že Okresný súd v potrebnom rozsahu nevykonal úkony na odstránenie vád
návrhu na začatie konania, preto v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa podľa § 43 O.s.p.
vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania.
Krajský súd uznesením sp. zn. 4Co 28/2012 zo dňa 28. 2. 2014 zrušil rozsudok prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nepochybne reálne
rozdelenie spoločných nehnuteľností medzi /všetkými vtedajšími / spoluvlastníkmi a následné dlhodobé
pokojné a nikým nerušené užívanie vydelených častí jednotlivými spoluvlastníkmi, môže zakladať záver
o vykonaní reálnej deľby s vlastníckymi účinkami ako to tvrdil žalovaný aj v prejednávanej veci pri obrane
proti žalobe. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však existencia takejto reálnej deľby s vlastníckymi
účinkami nebola preukázaná. V prípade preukázania reálnej deľby s vlastníckymi účinkami sama
skutočnosť, že nehnuteľnosti boli naďalej v Pozemkovej knihe evidencie nehnuteľnosti, či následne v
Katastri nehnuteľností vedené v spoluvlastníctve pôvodných spoluvlastníkov, či ich právnych nástupcov
a teda nebola pozemno-knižne /ani dodatočne/ vykonaná, by bola bez právneho významu. Úlohou
súdu bude potrebné po vrátení veci, doplniť dokazovanie pre posúdenie dôvodnosti obrany žalovaných
týkajúcej sa existencie reálnej deľby nehnuteľnosti v minulosti a za tým účelom, predovšetkým vyzvať
žalovaných, aby uviedli svoje tvrdenia týkajúce sa reálnej deľby, t. j. kedy k tejto reálnej deľbe malo dôjsť,
medzi kým, či sa tak stalo medzi všetkými vtedajšími spoluvlastníkmi, aký bol obsah reálnej deľby, v
ktorej časti pôvodne spoločné nehnuteľnosti mali pripadnúť, pribudnúť a pod.. Taktiež bude potrebné
vykonať dôkaz navrhovaný žalobcom - výsluch svedkyne X. U.. Podľa výsledkov dokazovania nariadiť aj
vyhotovenie geometrického plánu a to všetko po splnení si osobitnej poučovacej povinnosti vyplývajúcej
z ustanovenia § 30 O. s. p..

Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 7. 11. 2014 na č.l. 325-326 spisu poukázali na
stanovisko Krajského súdu v Košiciach uvedené na strane 6 uznesenia zo dňa 28. 2. 2014, kde súd v
druhom odseku konštatoval, že reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností medzi všetkými vtedajšími
ich spoluvlastníkmi a následne ich pokojné a dlhodobé a nikým nerušené užívanie delených častí
jednotlivými spoluvlastníkmi môže nepochybne zakladať záver o vykonaní reálnej deľby s vlastníckymi
účinkami, pričom na záver odseku súd konštatuje, že v prípade preukázania reálnej deľby s vlastníckymi
účinkami, sama skutočnosť, že nehnuteľnosti boli ďalej v Pozemkovej knihe, evidencii nehnuteľnosti,
či následne v Katastri nehnuteľnosti vedené v spoluvlastníctve vedených spoluvlastníkov. Skutočnosť,
že jednotliví spoluvlastníci dlhodobo, pokojne a nikým nerušene užívali vydelené časti nehnuteľnosti
potvrdzujú listinné dôkazy, čestné prehlásenie svedkov o tom, že parcely mpč. 811-E 1288 a mpč. 373-
E 873 užíval až do roku 1960 otec žalobcu ako aj výzva Okresného úradu, odbor katastrálny zo dňa
19. 8. 2014 v ktorom je odkaz na protokol z roku 1942, ktorý má síce len informačný charakter, ale z
ktorého jasne vyplýva, že skutočný stav užívania jednotlivých nehnuteľností bol iný ako stav pozemno-
knižný, čo podľa ich názoru svedčí o tom, že medzi vlastníkmi došlo k dohode o tom, že si rozdelia
jednotlivé pozemky tak, že každý bude užívať v celosti jednotlivé parcely zodpovedajúce ich vlastníckej
výmere. Zo žiadneho z predložených vyjadrení Katastrálneho úradu, resp. Okresného úradu, odboru
katastrálneho nevyplýva, že by mal úrad akékoľvek pochybnosti o vlastníctve pozemkov, ktoré boli
predmetom rozsudku Okresného súdu v Michalovciach, sp. zn. 8C 867/1997.

O.i. svedkyňa R. Z.Á. vo svojej výpovedi pred súdom na č.l. 433 - 434 spisu uviedla, že žalovaní v 1. a
3.rade sú jej vnuci. Na pôde najskôr hospodáril svokor, keď sa vydala a potom jej muž a ona. S tým, že
na parcele sa gazdovalo v roku 1947 minulého storočia a v takomto stave aj po roku 1953. Po rozpade
družstva tieto parcely - nehnuteľnosti sa užívali tak, ako sa užívali od roku 1953. Neboli žiadne rozpory

v tom, že zem, ktorú ten ktorý užívateľ užíval patrila niekomu inému. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kde
N. užívali zem, v ktorej časti chotára.

Súd konštatoval, že ak došlo medzi spoluvlastníkmi k rozdeleniu nehnuteľností na samostatné časti
a tieto sa takto v rozdelenom stave užívali, došlo v zmysle rozhodnutia 911/1932 Úradnej zbierky
rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým
reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Podľa tohoto rozhodnutia „treba v dlhotrvajúcom stave držby
a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy znamená spoluvlastníkov v ideálnych
podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci, určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej
držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe , prípadne o zámene týchto nehnuteľnosti, nielen čo
do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.“ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a žalobu zamietol. Vo veciach vedených
na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 8C 867/97 a 8C 677/93 a z obsahu pripojených spisov
je zrejmé, že Okresný súd Michalovce, rozsudkom sp. zn. 8C 867/97 zo dňa 16. 6. 1998 určil, že
do dedičstva po nebohom L. Z. patria v celosti nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 2, kat. úz. L. a
parcely č. 97, 155, 296, 558, 596, 619, 683, 736, 739, 752, 951, 1080, 1319, 1497, 1369, 1623, 1650
a 1709. Súd v predmetnom konaní vychádzal z toho, že podielové spoluvlastníctvo spoluvlastníkov
zaniklo reálnou deľbou po dohode pozemno-knižných vlastníkov v minulosti. Žalovaní účastníci tieto
skutočnosti potvrdili, čím bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom L.O.
Z., pretože tento ich počas svojho života dobromyseľne bez toho, aby ho v tom niekto rušil ako svoje
vlastníctvo užíval, čím boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva z titulu vydržania
v zmysle ustanovenia § 115 a nasledujúcich zákona č. 141/1950 Zb. zákona. V danom prípade súd s
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 2. 2014 skúmal, či medzi bývalými
spoluvlastníkmi došlo k reálnej deľbe pozemkov s vlastníckymi účinkami tak, ako to tvrdia žalovaní.
Krajský súd poukázal na skutočnosť, že vo veci vedenej na súde sp. zn. 8C 677/93, ktorého rozsudok
bol zrušený Krajským súdom uznesením zo dňa 23. 12 . 1993, sp. zn. 16Co 236/1994 prvostupňový súd
nevykonal žiadne dokazovanie na tvrdenú skutočnosť, že došlo k reálnej deľbe sporných nehnuteľností
ešte pred rokom 1948. Krajský súd v uvedenej veci upravil prvostupňový súd, aby vykonal v tomto smere
dokazovanie. Vzhľadom na zmenu stanoviska žalovaných následne po vylúčení veci na samostatné
konanie k vykonaniu tohto dokazovania nedošlo.
Odpoveď Okresného úradu Michalovce, odbor katastrálny zo dňa 19. 8. 2014 a čestné prehlásenia
svedkýň potvrdili vyjadrenie žalovaných, že medzi bývalými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených v
pozemno-knižnej zápisnici č. 2, kat. úz. L. P. U. došlo v minulosti k reálnej deľbe nehnuteľnosti a následne
právny predchodca žalovaných pokojným a nerušeným užívaním reálne vydelených nehnuteľností
nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom rozsudku Okresného súdu Michalovce,
sp.zn. 8C 867/97 zo dňa 16. 6. 1998 a to vydržaním, uplynutím 10 ročnej oprávnenej držby po ich kúpe v
roku 1948. To, že nehnuteľnosti boli naďalej v Pozemkovej knihe, evidencie nehnuteľností, či následne v
Katastri nehnuteľností vedené v spoluvlastníctve pôvodných spoluvlastníkov, či ich právnych nástupcov
je bez právneho významu, čo je zrejmé zo skôr uvedeného rozhodnutia Krajského súdu sp. Zn. 4 Co
28/2012 zo dňa 28. 2. 2014. Vo vzťahu k nesprávne pojatým nehnuteľnostiam do dedičského konania
po právnych predchodcoch žalovaných a to parciel zapísaných v zápisnici č. 2, kat. úz. L. P. U., č. 240,
373, 474, 811, 865, 1152, 1223, 1252, 1453, 1573, 1580 súd zamietol žalobu žalobcu aj v tejto časti,
nakoľko z identifikácie parciel Správy katastra Michalovce na č.l. 114-121 spisu je zrejmé, že výmera
jednotlivých parciel uvedených v pozemno-knižnej zápisnici č. 2, kat. úz. L. pri U. nekorešponduje s
výmery nových parciel na Liste vlastníctva č. 528, kat. úz. L. P. U., Liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Č.,
Liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. B. a Liste vlastníctva č. XX, kat. úz. L. P. U., čo znamená, že novo
vytvorené parcely nie sú identické s parcelami v zmysle pozemno-knižnej zápisnice č. 2, kat. úz. L. P.
U.. Pokiaľ by súd rozhodol o parcelách, ktoré sú v pozemno-knižnej zápisnici č. 2 tieto by nebolo možné
zapísať v Katastri nehnuteľnosti.
Súd dôvodil, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uniesť dôkaz na
preukázanie skutočností. Táto povinnosť je ustanovená v zákonnom ustanovení § 120 O. s. p.. Procesný
dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie ťarchy dôkazného
bremena zamietnutie žaloby. Prvostupňový súd si splnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 30 O. s. p. v
zmysle skôr uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, avšak žalobca napriek upozorneniu
Krajského súdu v skôr uvedenom rozhodnutí Krajského súdu, že v danom prípade nepochybne ide o
skutkovo-právne zložitú vec z hľadiska identifikácie sporných parciel a s tým súvisiace označenia v petite
žalobného návrhu, neodstránil uvedené vady petitu žaloby, čo malo za následok zamietnutia žaloby v
tejto veci v zmysle výroku tohto rozsudku z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu.

Žalobca mal v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. naliehavý právny záujem na určení svojho spoluvlastníckeho
práva, nakoľko iba žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci a rozhodnutie súdu v danej veci
by mohlo byť podkladom na zmenu zápisu v Katastri / rozsudok NS SR č. 2/1995, strana 25/. Keďže
pôvodne žalovaný v 1. rade W. Z. Y. XX. X. XXXX zomrel súd v zmysle § 107 ods. 3 O. s. p. na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/71/2011, Dnot 34/2011 zo dňa 12. 5. 2011 konal následne vo veci s
dedičmi Ing. L. Z. R. C.. Ľ. F.. Na pojednávaní konanom dňa 28. 1. 2014 Okresný súd uznesením podľa
§ 95 ods. 2 O.s.p nepripustil rozšírenie žalobného návrhu žalobcu v zmysle jeho návrhov zo dňa 14.
11. 2014, 18. 12. 2014.

V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zmeniť a to tak, že rozhodnutie v celom
rozsahu zamietne a prizná žalobcovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, prípadne
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal, že odvolanie sa odôvodňuje inými vadami podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
(nesprávne právne posúdenie, nepoužitie právneho predpisu a nedostatočne zistený skutkový stav).
Jeho otec N. U. zomrel 22.8.1984, bol podielovým spoluvlastníkom parciel zapísaných v zápisnici č.
2 kat. úz. L. s podielom 40/160, podiel nadobudol po kúpnej zmluve z roku 1933. On osobne od
roku 1996 do roku 1998 z reštitučných dôvodov hospodáril na zdedených nehnuteľnostiach, ale nie
na parcelách, na ktorých hospodáril jeho otec (v tom čase boli totiž všetky nehnuteľnosti scelené
do jedného celku bez ich ohraničenia, do roku 1960 bola každá parcela ohraničená, do roku 1960
každá parcela zo zápisnice č. 2 bola na inom mieste kat. úz. s rozdielnymi výmerami). Podielový
spoluvlastník parciel zo zápisnice č. 2 U. Z., užíval podiel 20/160, jeho syn L. Z.Á. nadobudol - otec
žalovaných, tento podiel 20/160 titulom kúpy v roku 1948. Žalovaný L.. Z., druhý syn L. Z., nededil z
podielu 20/160 svojho otca a teda nebol podielovým spoluvlastníkom parciel zapísaných v zápisnici
č. 2 v k. úz. L.. Neskôr sa dozvedel, že súd rozhodol o 18 parcelách z celkového počtu 34 parciel
zapísaných v zápisnici č. 2 k. úz. L. tak, že do dedičstva terajších žalovaných, zbytok 16 parciel ostalo
v podielovom spoluvlastníctve ostatných spoluvlastníkov. Neskôr v notárskom osvedčení o dedičstve
D 1745/98 zo dňa 12.6.2000 boli všetky parcely zo zápisnice č. 2 uvedené v tomto osvedčení, teda
aj tie o ktorých súd nerozhodoval a stali sa tak neoprávneným vlastníctvom pre žalovaných (1/2 z
celku W. Z.). Preto on podal v roku 2006 žalobu na určenie vlastníckeho práva. V roku 1947 nebohý
L. Z., právny predchodca žalovaných získal tieto nehnuteľnosti od svojho otca, ktorý ich mal predtým
v držbe a takto nerušene ich užíval ako svoje vlastníctvo až do roku 1960, kedy boli združstevnené
(toto ich tvrdenie je klamstvom). O. i. popisuje odvolateľ, že v rokoch 1971, 1989, 1992 a 1994 boli na
Stredisko geodézie Michalovce doručované právne listiny, a to dedičstva po podielových vlastníkoch zo
zápisnice č. 2, pričom všetky podiely podielových spoluvlastníkov vypísal na str. 4 odvolania. žalobca v
odvolaní neuznáva nároky žalovaných na základe čestného prehlásenia, šetrením v pozemkovej knihe
a v Protokole o vyšetrení skutočnej držby po zrovnaní so stavom pozemnoknižným v k. ú. L. P. U. bolo
zistené, že nehnuteľnosti vedené v PKV č. 2 k. ú. L. boli v tomto protokole predmetom rozdelenia podľa
skutočného užívania. Namietal, že sudca mu nedovolil doplniť údaje, lebo on dal písomný návrh na
odstránenie chýb v zápisnici, navrhoval sudcovi pri svedkyni R. Z., ktorá bola vypočutá 28.11.2014,
aby určitá skutočnosť bola zaprotokolovaná do zápisnice, jeho návrhu však nebolo vyhovené. Výsluch
svedkyne R. Z. je neúplný, nesprávny, lebo na jeho otázky nerozhodovala (ona nehospodárila spolu
s manželom aj na parcele nachádzajúcej sa na hone M.). Ani jedna parcela zo zápisnice č. 2 podľa
vyznačenia na katastrálnej mape sa nenachádza v lokalite označenej svedkyňou R. Z.. Keďže žalovaný
na potvrdenie svojich tvrdení nepredložili súdu žiadny hodnoverný dôkaz, on 28. januára 2015 na
pojednávaní uplatnil námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi č.k. 7C/204/2006 podľa § 14 ods. 1.
Bolo aj rozhodnuté vo veci 2NcC/9/2015, že sudca Okresného súdu Michalovce JUDr. Mitterpák nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci.
Z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalobca podal novú, ďalšiu námietku zaujatosti voči konajúcemu
sudcovi (§ 14 O.s.p.).

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaní navrhli potvrdiť rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a priznať im
trovy. Prvostupňový súd preskúmal pripojený spis 8C/867/97 a ďalší spis 8C/677/93, ktorý predchádzal
rozsudku vo veci 8C/867/97 s tým, že z obsahu týchto spisov je zrejmé, že účastníci buď ústne alebo
písomným čestným prehlásením uznali nárok týkajúci sa určenia, že do dedičstva po nebohom L. Z.
patria jednotlivé žalované parcely v celosti zapísané v zápisnici č. 2 kat. úz. L.. Ďalším svedectvom, že
medzi vlastníkmi došlo v minulosti k reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami, svedčí aj fakt vyplývajúci z
výpovede svedkyne L. Z., O. X. E. XXXX o tom, že pozemky sa užívali v rovnakom stave v roku 1948,
keď sa ona vydala do L. P. U. a následne aj potom ako boli vzaté do družstva, ktoré sa v roku 1953

rozpadlo. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by netvrdil aj v prvostupňovom
konaní a preto nepovažujú žalovaní za potrebné sa vyjadrovať ku všetkým jeho tvrdeniam. On sám
nemá žiaden dôkaz o tom, že to bolo inak. Z odvolania nevyplýva aké navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa nevykonal, v dôsledku čoho mal neúplne zistiť
skutkový stav. Žalobca neuviedol ani jednu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku súdu
prvého stupňa. Stále svoje nároky opiera o listiny a zápisy, ktoré predchádzajú právoplatnému rozsudku
vo veci 8C/867/97 zo dňa 16.6.1998, ktorým bolo rozhodnuté, že do dedičstva po otcovi, resp. starom
otcovi žalovaných L. Z. patria jednotlivé pozemky, nakoľko k nim nadobudol vlastníctvo vydržaním.
Uz v priebehu konania zo strany žalobcu boli predložené rôzne listiny vydané Katastrálnym úradom
Michalovce, ktoré však podľa žalovaných nepreukazujú ani jedno tvrdenie žalobcu; naopak podporujú
tvrdenia žalovaných a ich dôkazy, napr. svedkov vypočutých v konaní, že predmetné nehnuteľnosti
boli užívané odlišne od vlastníckych vzťahov uvádzaných v pozemkovej knihe a zároveň absolútne
nespochybňujú vlastníctvo žalovaných k pozemkom, ktoré boli predmetom rozsudku 8C/867/97. K
nadobudnutiu vlastníctva právneho predchodcu žalovaných malo údajne dôjsť vydržaním, keďže užíval
predmetné nehnuteľnosti nerušene ako svoje vlastníctvo, k tomu však žalobca nepredložil ani jeden
dôkaz, lebo naopak vydržanie predmetných pozemkov bolo preukázané zo strany právneho predchodcu
žalovaných. Sám predložil súdu odvolateľ čestné vyhlásenie svedkov o tom, že jeho otec užíval len
niektoré parcely zapísané v zápisnici č. 2 aj on sám tvrdil, že jeho nebohý otec niektoré parcely tvoriace
výmeru 40/160 z celkovej výmery parciel v zápisnici č. 2 užíval. Žalobcova sestra, X. U.K., ktorá bola
ako svedok vypočutá na pojednávaní 24.9.2014, vo svojej výpovedi potvrdila, že ona chodila so svojimi
rodičmi pracovať na tri parcely, ktorých čísla nevedela uviesť a na týchto parcelách hospodárili len
jej rodičia a právni predchodcovia žalovaných tam nikdy nehospodárili. Súd rozhodol správne aj vo
veci 8C/867/97, boli tam vypočutí žalovaní a svedkovia so záverom, že medzi spoluvlastníkmi parciel
zapísaných na vložke č. 2 došlo v minulosti na základe dohody k reálnej deľbe pozemkov, na základe
ktorej každý z vlastníkov užíval konkrétne parcely ako svoje.

Podaním zo dňa 26.8.2015 v odvolacom konaní pripojil ďalšie listiny odvolateľ, najmä kópiu uznesenia
č.d. 3093/47, ktorým okresný súd podľa zápisnice o miestnom pojednávaní zo dňa 11. septembra 1947
obecného svedectva povoľuje pozemnoknižné zápisy, ktoré aj popísal. (body č. 4, č. 5 uvedeného
uznesenia). Žalovaní neboli dedičmi podielu zo zápisnice č. 2 kat.úz. L., lebo pradedo právnej
zástupkyne, U. Z. mal mať všetky parcely evidované v zápisnici č. 2 v držbe už v dávnej minulosti a tiež
od neho potom odkúpil ich otec, resp. dedo L. Z., tieto skutočnosti sú nepravdivé a sú zavádzaním.

Napokon stanovisko k vyjadreniu podanému žalovanými podal 8.10.2015 žalobca, keď znova opakoval
odvolacie dôvody a popisoval námietky, ktoré boli už v priebehu konania vznesené žalobcom. Zvýraznil,
že otázku vydržania vlastníckeho práva k sporným parcelám bude treba v tomto konaní posudzovať
nanovo, súd tak nepostupoval, aj keď to bolo potrebné v tomto konaní posudzovať nanovo a prihliadať
aj na výsledky dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce č.k.
8C/677/1993 a potom zastaviť konanie proti jednej zo žalovaných a vylúčiť vec proti ostatným žalovaným
na samostatné konanie. Týmto sa neriadil súd právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vedenom
v uznesení na str. 6 sp.zn. 4Co/28/2012.

K tomuto vyjadreniu už nepodali žalovaní vyjadrenie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 24 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku
sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s.

p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Ani tento dôvod v
odvolaní nie je preukázaný.
Súd použil správny právny predpis, v podstate ho aj správne vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania.
Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Odvolací súd k výstižným dôvodom v rozsudku súdu prvého stupňa dodáva:
Aplikácia § 116 ods.2 zák. č. 141/1950 Zb. o oprávnenej držbe od oprávneného držiteľa, ktorú si môže
započítať ten, kto vydržal nehnuteľnosť aj vydržaciu dobu predchodcu, je správna.
Podľa ustálenej súdnej praxi, Rozhodnutie 911/1932 Najvyššieho súdu ČSR, Úradná zbierka rozhodnutí
bývalého Najvyššieho súdu, ak došlo medzi spoluvlastníkmi k rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné
časti a tieto sa takto v rozdelenom stave užívali aj naďalej, k zrušeniu spoluvlastníctva došlo
faktickým reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Dlhotrvajúca držba a užívanie nehnuteľnosti zapísaných
do pozemkovej knihy s menami spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci
aj určité časti z týchto nehnuteľností mali vo výlučnej držbe a užívaní znamená uzavretie dohody strán
o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností a to nielen čo do držby, ale aj čo do vydržania
vlastníckeho práva.
Odvolací súd poznamenáva, že skutkové zistenie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy,
ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli
najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými
dôkazmi alebo vyšli za konanie najavo alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo
poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor.
Odvolací súd na podporu vykonaných dôkazov súdu prvého stupňa poukazuje na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, lebo vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten kto s vecou
nakladá ako so svojou aj so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná
detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí
byť zhodnotené objektívne, ak dôjde k sporu nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie
subjektívnych pre stav držiteľa, ale je treba vykonať dôkazy, ktoré navrhnú všetci účastníci konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený súdom prvého stupňa sa nezmenil ani v
odvolacom konaní. Odvolacie námietky žalobcu treba vyhodnotiť ako neopodstatnené.
Súd prvého stupňa vykonal dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C/677/1993,
v uvedenom konaní bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený krajským súdom uznesením sp.zn.
16Co/236/1994 z 23.12.1993. Po zmene stanoviska žalovaných po vylúčení veci na samostatné konanie
už potom k vykonaniu dokazovaniam nedošlo, avšak v tomto konaní súd zistil so zreteľom na navrhnuté
dôkazy podľa § 120 O.s.p., že dôkazné bremeno ťažilo žalobcu a ten svoje tvrdenia nepreukázal.
Žalobca mal podľa § 80 písm.c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení svojho spoluvlastníckeho
práva, avšak žalovaní boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v katastri nehnuteľnosti a rozhodnutie

súdu v riešenej veci môže byť podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 2/1995 str. 25). Pôvodne žalovaný v 1.rade W. Z. dňa 12.1.2011 zomrel a súd
v súlade s § 107 ods.3 O.s.p. na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/71/2011, Dnot/34/2011 zo
dňa 12.5.2011 konal vo veci s dedičmi C.. L. Z. R. C.. Ľ. F., toto dedičské konanie bolo aj právoplatne
skončené.
Po vyhodnotení dokazovania na pojednávaní konanom dňa 28.1.2014 súd prvého stupňa uznesením
podľa § 95 O.s.p. už nepripustil rozšírenie žalobného návrhu žalobcu v súlade s jeho návrhmi zo dňa
14.11. a 18.12.2014, po vyhodnotení dokazovania súd žalobu zamietol (pravidlá pre hodnotenie dôkazov
O.s.p. nepredpisuje, rozsudok NS SR 2NCdo/16/2010 z28.6.2011 a R/42/1993).
Ku skutkovým zisteniam súdu a k odvolacím námietkam o reálnej deľbe je treba uviesť, že zo skutkového
stavu nesporne vyplýva, keď skutočne medzi bývalými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených v
pozemnoknižnej zápisnici č. 2 kat.úz. L. P. U. došlo v minulosti k reálnej deľbe nehnuteľnosti a následne
právny predchodca žalovaných pokojným a nerušeným užívaním reálne vydelených nehnuteľností (o
ktorom vydelení existovala ústna dohoda) nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom
rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8C/867/97 a to vydržaním, s preukázaním uplynutia 10
ročnej oprávnenej držby po ich kúpe v roku 1948. Bolo samozrejme nesprávne, že tieto nehnuteľnosti
boli naďalej v pzkn. - knihe, evidencii nehnuteľnosti či už následne v Kat. nehnuteľnosti vedené v
spoluvlastníctve pôvodných spoluvlastníkov, či ich právnych nástupcov, čo však v riešenej veci, v tomto
spore je bez právneho významu, súd prvého stupňa si splnil pokyny uložené uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 4Co/28/2012 zo dňa 28.2.2014 a po vyhodnotení zisteného skutkového stavu
žalobu zamietol, (pozri aj rozhodnutia o reálnej deľbe a vydržaní NS ČR 22Cdo/469/2004 z 19.5.2004,
Rc 40/2000).
Odvolací súd pripomína, že podľa § 213 ods.1, 3 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak
ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.2 až 7 a len vtedy, ak má odvolací súd
za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sa.
Na základe uvedeného možno zhrnúť, že ak považuje odvolací súd zistený skutkový stav súdom prvého
stupňa za úplný, nekoriguje už rozhodnutie súdu prvého stupňa ak nezopakuje dokazovanie vo veci s
poukazom na § 213 ods.4 O.s.p., musí vychádzať zo zhromaždeného skutkového materiálu súdu prvého
stupňa.
Konanie prvostupňové ako aj odvolacie predstavuje jednotný celok, obidve konania sa prelínajú, sú
ako spojené nádoby, a preto nemožno korigovať dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, ak
neponúkne ďalšie relevantné dôkazy odvolateľ v odvolacom konaní, ktoré môžu zásadne zmeniť zistený
skutkový stav.
Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako zákonný a správny podľa § 219 ods.1, 2
O.s.p. a o trovách odvolacieho konania nerozhodoval so zreteľom na § 151 ods.4 a § 224 ods.1 O.s.p.,
lebo o týchto rozhodne súd prvého stupňa, ktoré rozhodnutie si vyhradil už v rozhodnutí prvostupňový
súd.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.