Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201269
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752,
právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor,
Tomášikova46,83205Bratislava,zaúčasti:1/X.O.,X.XX,XXXXXB.,právnezastúpený:Legiums.r.o.,

advokátska kancelária, Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, 2/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
nám. 1, 814 99 Bratislava, 3/ Slovenský pozemkový fond - Regionálny odbor Bratislava, Trenčianska 55,
82109Bratislava,4/Slovenskýpozemkovýfond-Generálneriaditeľstvo,Búdkova36,81715Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k.: 1694/92, zn.: OU-BA-PLO-2015/91472/ASO zo
dňa 25.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. k.: 1694/92, zn. OU-BA-PLO-2015/91472/
ASO zo dňa 25.06.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a

vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. k.: 1694/92, zn.: OU-BA-PLO-2015/91472/ASO zo dňa
25.06.2015, odporca podľa § 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „reštitučný zákon“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
osprávnomkonaní(ďalejlen„Správnyporiadok“)voveciuplatnenéhonárokunanavrátenievlastníctvak
pozemkom v k.ú. P. rozhodol, že žiadateľ o reštitúciu (ďalej len „vedľajší účastník konania v prvom rade“)
je oprávnenou osobou v zmysle § 4 reštitučného zákona a spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm.

k) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo inú právnickú
osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vedľajšiemu
účastníkovi konania v prvom rade z dôvodu prekážky vydania v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného
zákona, vzhľadom na skutočnosť, že pozemky boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu
alebo inej právnickej osoby zastavané, priznal odporca právo na náhradu v k.ú. Jarovce za nasledovné
nehnuteľnosti, PK vložka č. XX, PK parc. č. XXXX, výmera 1708 m2, roľa, PK parc. č XXXX, výmera

2127 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 4338 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 424 m2, les, PK parc.
č. XXXX, výmera 3000 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 643 m2, roľa, PK parc. č. XXXX, výmera
208 m2, les, PK vložka č. XXX, PK parc. č. XXXX, výmera 121 m2, roľa, PK parc. č. XXXX, výmera1183 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 2949 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 2701 m2, les, PK
parc. č. XXXX, výmera 68 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 493 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera
484 m2, les. Podľa § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 reštitučného zákona vedľajší účastník konania v prvom

rade získa po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia bezodplatným prevodom pozemok vo vlastníctve
štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu, alebo inú náhradu za uvedené pozemky v celosti.
V zmysle § 6 ods. 4 reštitučného zákona uložil odporca vedľajšiemu účastníkovi konania v prvom rade
vrátiť štátu celkovo sumu vo výške 272,08 eura do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Uvedená suma je čiastka, ktorú prevzal pôvodný vlastník nehnuteľnosti, ako kúpnu cenu

za odpredané nehnuteľnosti.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil odporca tým, že oprávnená osoba, žiadateľ o reštitúciu, vedľajší účastník
konania v prvom rade bola zistená z predložených matričných dokladov: trvalý pobyt a štátne občianstvo
oprávnenej osoby boli preukázané na základe osvedčenia o štátnom občianstve č. VVS-871/1993-
osv. zo dňa 23.07.1993 vydaného Okresným úradom v Bratislave a zároveň z úmrtného listu pôvodnej

žiadateľky T. O.. Identifikáciu pozemkov, vlastníckych práv pôvodného vlastníka, povinných osôb a
spôsobu využívania nehnuteľností odporca zistil na základe rozhodnutí ŠN Bratislava vidiek č. D
288/69-7 zo dňa 22.04.1969 a D 754/70-6 zo dňa 27.04.1970, výpisu z PK vložky č. XX a XXX k.ú.
P. č. XXXX/XX a XXXX/XX vyhotovených Ľudovým súdom v Bratislave dňa 16.12.1957 a identifikácie
parciel predmetných vložiek č. XX/XX a XX/XX vyhotovených Strediskom geodézie Bratislava - mesto

dňa 22.06.1990, č. 167/05 vydanej Správou katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo
dňa 02.12.2005 a č. K2-168/2015 vydanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa
22.04.2015. Odporca poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným
osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej
zmluvyuzavretejvtiesnizanápadnenevýhodnýchpodmienok.Preriadnuklasifikáciukúpnejzmluvyako

reštitučného titulu je potrebné, aby spĺňala súčasne zákonné podmienky tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok. V rámci dokazovania dospel odporca k záveru, že predmetná kúpna zmluva bola podpísaná
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podpísaniu kúpnej zmluvy predchádzalo doručenie
dvoch listín označených ako ponuka za pozemok - stavbu. list č. 15563-303-1980/45 zo dňa 13.01.1981
vzťahujúci sa na parcely nachádzajúce sa na PKV č. XX a list č. 15563-303-1980/48 zo dňa 13.01.1981

vzťahujúci sa na parcely nachádzajúce sa na PKV č. XXX. Z obsahu listov vyplynulo, že na základe
vyhotovenéhovyvlastňovaciehosúpisuapríslušnéhogeometrickéhoplánubolauvedenáčasťpozemku,
parciel PKV č. XX a XXX zabratá a je potrebné ju vykúpiť za vopred stanovenú cenu podľa vyhlášky
č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností
- cenového predpisu platného v čase prevodu pozemkov. V predmetných listoch je tiež uvedené, že

pokiaľ by pôvodný vlastník nesúhlasil s odpredaním pozemku v rámci uvedených zmluvných podmienok,
Okresný národný výbor - odbor výstavby pristúpi k vyvlastneniu pozemku. V rozhodnutí je ďalej opísaný
priebehústnehopojednávania,ktorésakonalodňa28.02.2006,kdevypovedalsynpôvodnéhovlastníka,
X. O. a ďalší svedkovia O. F. a G. K., ktorí poznali pomery v rodine O.. Uviedli, že pôvodný vlastník
P. O. sa rozhodol nesťažovať odpredaj pozemkov, nakoľko sa obával, že tým aj v súvislosti s pobytom

syna v zahraničí privodí rodine nepríjemnosti. Na základe zistených skutočností dospel odporca k
záveru, že celý proces uzatvárania kúpnej zmluvy bol zredukovaný na výzvu na podpísanie kúpnej
zmluvy s už pripraveným obsahom, pričom akékoľvek výhrady zo strany predávajúceho by mali za
následok nástup vyvlastňovacieho konania. Pôvodný vlastník teda podľa odporcu uzavrel predmetnú
kúpnu zmluvu nie na základe dobrovoľného rozhodovania a slobodne, ale pod vplyvom tlaku vyvolaného

spoločenskou situáciou, v ktorej práva občanov neboli rovnoprávne s právami socialistických organizácií
a štátnych orgánov. V rámci skúmania splnenia zákonnej podmienky nápadne nevýhodných podmienok
sa odporca zameral na kúpnu cenu, spôsob jej určenia, jej výšku a hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti.
Prevádzané pozemky boli prevažne lesy, ktoré podľa výpovedí svedkov pôvodný vlastník čistil, bral z
neho suché konáre a prútie na vyrábanie košov a metiel, ktoré ďalej predával. Predajom pozemkov

teda prišiel pôvodný vlastník o doplnkový zdroj príjmov. Kúpna cena bola určená podľa vyhlášky č.
47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, podľa
§ 15 ods. 1 cenového predpisu. Samotná kúpna zmluva však toto ustanovenie neuvádza. Odporca
uviedol, že stanovenie ceny podľa predmetnej vyhlášky sa nevzťahovalo na prevody nehnuteľností v
súkromnom vlastníctve, ustanovenie tohto predpisu bolo možné podľa odporcu použiť iba pri vyvlastnení

nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo 93/97 zo dňa 30.10.1997 a sp. zn. 3 Co 27/96 zo dňa 31.10.1997. Napriek tomu,
že použitie cenového predpisu pri prevode nehnuteľností v súkromnom vlastníctve bolo nesprávnou
metodikou určenia kúpnej ceny, jej použitie nepredstavovalo nápadne nevýhodné podmienky, pokiaľby sa na jej použití dohodli účastníci kúpnej zmluvy. Odporca dospel k záveru, že všeobecný odkaz
na cenový predpis v predmetnej kúpnej zmluve bez možnosti dohody znamenal pre predávajúceho
takú ujmu, ktorá zakladala nápadne nevýhodné podmienky. Odporca nemal odborný odhad hodnoty

predmetných pozemkov, napriek tomu dospel k záveru, že kúpna cena bola neadekvátna hodnote
nehnuteľnosti. Odporca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/08
zo dňa 26.02.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 304/2009 zo dňa 16.06.2010 a uviedol,
že pôvodný vlastník bol znevýhodnený, keď boli jeho pozemky ohodnotené ako vec v súkromnom
vlastníctve, za ktorú obdržal mimoriadne nízku náhradu v podobe kúpnej ceny určenej podľa cenového

predpisu, ktorého výška náhrady bola sama o sebe označená judikatúrou ako diskriminačná oproti
nehnuteľnostiam v osobnom vlastníctve. Odporca uviedol, že predajom nehnuteľností pod hrozbou
vyvlastnenia a bez možnosti vyjadrenia sa k spôsobu ocenenia pozemku a za mimoriadne nízku kúpnu
cenu bol pôvodný vlastník na svojich právach hrubo poškodený, a preto odporca dospel k záveru, že
existovali objektívne okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok
pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Kúpnou zmluvou č. 9877-303-1981/51, 54 zo dňa 27.08.1981 uzavretou

medzi pôvodným vlastníkom a štátom - Vodohospodárskou výstavbou došlo k prevodu nehnuteľností
na štát. Z doložených identifikácií parciel PK vložky č. XX a XXX a LV č. XXX k.ú. P. dospel odporca
k záveru, že pôvodná nehnuteľnosť bola ku dňu účinnosti zákona a stále je vo vlastníctve štátu -
Vodohospodárskej výstavby, š. p. Aj z ustanovení kúpnej zmluvy vyplynulo, že tieto pozemky majú byť
použité na výstavbu SVD Gabčíkovo - Nagymaros. Vodohospodárska výstavba, š. p. listom zo dňa

23.06.1993 uviedla, že nárokované pozemky boli skutočne použité pre potreby stavby sústavy vodných
diel a nie je možné k nim navrátiť vlastníctvo z dôvodu zákonnej prekážky. Odporca má za to, že v tomto
konaní nemožno obnoviť pôvodné vlastnícke vzťahy a teda k pozemkom nemožno navrátiť vlastníctvo.
Vzhľadom na to, že uplatnený nárok bol podľa odporcu riadne doložený dokladmi, rozhodol odporca o
časti nároku oprávnenej osoby, vedľajšieho účastníka konania v prvom rade v zmysle zákona tak, že

navrátil vlastníctvo k pozemkom vo forme priznania práva na náhradu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 30.07.2015,
v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie odporcu č. k.: 1694/92, zn.: OU-BA-PLO-2015/91472/ASO
zo dňa 25.06.2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku navrhovateľ

poukázal na dôležitosť a význam výstavby Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na ktorú boli použité aj
pozemky pôvodného vlastníka, prevedené na štát kúpnou zmluvou. Navrhovateľ vyjadril nesúhlasné
stanovisko s tým, že pri predmetnej kúpnej zmluve, ktorá bola uzatvorená za účelom vyvlastnenia, by
boli splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr/31/2011, z ktorého vyplýva, že nápadnú nevýhodnosť je

potrebné posudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju
preukázať vo vzťahu k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať
konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/145/2008, pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných
podmienok v čase uzatvárania kúpnych zmlúv je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom.

Kúpna cena bola stanovená na základe vtedy platného právneho predpisu a v jeho súlade. Potom
nemožno podmienky, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva považovať za nevýhodné. Navrhovateľ sa
tiež domnieval, že nebola splnená podmienka tiesne z dôvodu, že tieseň musí mať základ v objektívne
existujúcom a pôsobiacom stave, ktorý musí byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala
vo svoj neprospech. Hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia

kúpnej zmluvy išlo len o legálny postup v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Navrhovateľ
tiež uviedol, že pri predmetnej kúpnej zmluve, ktorá bola inštrumentom vyvlastnenia, nebolo možné si
dohodnúť inú cenu ako bola cena stanovená vo vyhláške, nakoľko v danej vyhláške nie sú obsiahnuté
žiadne dispozitívne ustanovenia, podľa ktorých by si strany mohli dohodnúť cenu inak. Navrhovateľ tiež
považuje za neakceptovateľné tvrdenie odporcu, že nemá k dispozícii znalecký posudok, ani odporný

odhad hodnoty pozemkov v čase prevodu na štát. Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ napadnuté
rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť na nové konanie. Navrhovateľ si uplatnil úplnú náhradu trov konania.

Účastník konania v druhom rade vo vyjadrení zo dňa 29.10.2015 uviedol, že nesúhlasí s názorom
navrhovateľa, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a z neúplného

zistenia veci, nakoľko stav bol prešetrený a listinami podložený, preto je toto tvrdenie neobjektívne
a neprimerané. Predmetné pozemky neboli vyvlastnené, ale prešli na štát na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy, ktorú vyhodnotil správny orgán ako uzatvorenú za stavu tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok. Za nápadne nevýhodné podmienky považoval kúpnu cenu určenú podľa vyhlášky č.47/1696 Zb. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že hoci základné predpoklady tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok nemajú až tak ostro vymedzené hranice a často sa navzájom prelínajú, je nutné rešpektovať
ich relatívnu samostatnosť, kedy pre stav tiesne je významný najmä stav subjektívny a predpokladom

nápadne nevýhodných podmienok je najmä objektívna skutočnosť v konkrétnej situácii.

Účastníkkonaniavtreťomaštvrtomradevovyjadrenízodňa02.11.2015navrholnapadnutérozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že má za to, že v konaní pred správnym
orgánom nebolo preukázané kumulatívne splnenie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, za

ktorých mala byť kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom a štátom uzavretá. Ďalej vo vyjadrení
uviedol, že skutočnosť, ktorú odporca uvádza ako dôvod stavu tiesne, a to, že ak by bol vyslovený
nesúhlas s ponukou, začalo by vyvlastňovacie konanie a došlo by k vyvlastneniu nehnuteľností, t.j.
hrozba vyvlastnenia nebola spôsobilá vyvolať u predávajúceho stav tiesne a nemohla byť pohnútkou
na uzavretie kúpnej zmluvy, nakoľko ceny nehnuteľností pri oboch nadobúdacích tituloch boli rovnaké a
určenévtomčaseplatnýmcenovýmpredpisomvyhláškouč.47/1969Zb.aišlozostranyštátuozákonné

poučenie o možnosti vyvlastnenia. Správny orgán ani dostatočne neskúmal nevýhodné podmienky
pri predaji nehnuteľnosti a pri ich preukazovaní sa porovnávaním cien, ktoré boli vyplatené ďalším
predávajúcim-vlastníkomnehnuteľností,odkúpenýchzarovnakýmúčelomvýstavby,vôbecnezaoberal.
Z výkazu úhrad je zrejmé, že pôvodný vlastník nebol žiadnym spôsobom vo vzťahu k iným predávajúcim
cenovo znevýhodnený, a preto nemal pri predaji ani nápadne nevýhodné podmienky.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 09.11.2015 k návrhu napadnutého rozhodnutia, aby ho
súd ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom v celom rozsahu potvrdil. Odporca uviedol,
že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, správneho zistenia
skutkového stavu a bolo vydané v súlade so zákonom. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím bola

deklarovaná existencia reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, teda kúpna
zmluva uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a nie vyvlastnenie. Nárokované
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia prešli na štát na základe kúpnej zmluvy,
a preto odporca postupoval podľa zákona a neskúmal použitie prevádzaných nehnuteľností. Odporca
mal za to, že skutočnosť, či prevádzané nehnuteľnosti boli použité na výstavbu sústavy vodných diel

alebo nie, je irelevantná pre klasifikovanie kúpnej zmluvy ako reštitučného titulu. Pôvodný vlastník
previedol nárokované pozemky kúpnou zmluvou na štát v roku 1981, t.j. za existencie Československej
socialistickej republiky a fungovania komunistického režimu. Tieto skutočnosti treba podľa odporcu vždy
zohľadniť pri riešení reštitučných nárokov, nakoľko samotné reštitučné zákony boli prijaté aj za účelom
zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho

a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Ďalej uviedol, že existenciu tiesne zistil dostatočne a
kvalifikovane ju posúdil, a to z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí. Prípadné vyvlastnenie by pre
pôvodného vlastníka znamenalo rovnaké podmienky, nakoľko kúpna cena bola diskriminačne určená
štátom podľa ustanovenia o prechode súkromného vlastníctva na základe vyhlášky č. 47/1969 Zb., a
preto by nesúhlas s kúpnou cenou neznamenal žiadnu zmenu postavenia pôvodného vlastníka, došlo

by iba k zmene právneho úkonu nadobudnutia vlastníctva štátom a navyše odmietnutím podpísania
kúpnej zmluvy by sa pôvodný vlastník vystavil riziku možných represálií zo strany štátu. Vo vyjadrení
odporca odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom v logickej nadväznosti vykonal
dokazovanie týkajúce sa nápadne nevýhodných podmienok, ktoré mal za preukázané. Odporca
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS sp. zn. I. 154/2008 a rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/304/2009 zo dňa 16.06.2010 a teda na to, že práve cenu 0,40
Kčs za m2 je možné označiť v prípade prevodu nehnuteľností P. O. na štát v roku 1981 za neadekvátnu
aj bez znaleckého ohodnotenia prevádzaných nehnuteľností. Odporca mal za to, že postupoval správne
pri vyhodnotení existencie nápadne nevýhodných podmienok, keď sa neobmedzil iba na konštatovanie,
že určenie ceny podľa vtedy platného cenového predpisu nezakladá nápadne nevýhodné podmienky a

skúmal taktiež spôsob určenia kúpnej ceny a výšku kúpnej ceny vo vzťahu k prevádzaným pozemkom
v rámci ústavných princípov právneho štátu a účelu reštitučného zákona.

Účastník konania v prvom rade vo vyjadrení zo dňa 10.12.2015 žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Ďalej vo vyjadrení uviedol, že má za to, že pôvodný vlastník uzavrel kúpnu zmluvu nie na základe

slobodného rozhodovania a slobodne, ale pod vplyvom tlaku vyvolaného vtedajším režimom. Nápadne
nevýhodné podmienky z predmetnej kúpnej zmluvy pre pôvodného vlastníka vyplynuli jednak z politickej
situácie, ktorá nedovolila, aby si kúpnu cenu mohol určiť sám ako predávajúci, ale bola diktovaná a
tým aj určená štátom cenovým predpisom. Pôvodný vlastník uzavrel podľa účastníka konania v prvomrade pre neho nevýhodnú kúpnu zmluvu, ktorú by inak nebol uzavrel, v prípade, ak by sa mohol
slobodne rozhodnúť. Uviedol, že sa stotožňuje s odporcom, že boli splnené podmienky tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok. Rozhodnutie odporcu považuje za správne a zákonné.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a
rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako
miestne a vecne príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že
opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako
z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak
neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym
spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa
je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie k otázke splnenia všetkých
zákonných podmienok.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej

usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25.
februára1948do1.januára1990dovlastníctvaštátualeboinejprávnickejosobyvprípadochuvedených

v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená
za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt
na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným
dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

Podľa § 6 ods. 4 reštitučného zákona, oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť
štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu
alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na
zaplatenie určí okresný úrad.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že
pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú

bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej
pôvodné pozemky a to
a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej

katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo
c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí,
poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bolrozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak
výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak
oprávnenáosobanespĺňapodmienkynapriznanienárokunanáhraduzapozemky,náhradazapozemky

sa poskytne v peniazoch.

Podľa§16ods.3reštitučnéhozákona,oprávnenáosobavyzvenavydanienáhradynajneskôrvlehotách
uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa
táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej

osoby na náhradu zaniká.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľností, za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške
Kčs 0,40 za 1 m2.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov:

K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.:

Každý z oboch pojmov, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene,
hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých v čase právneho
úkonu nemožno dôvodne uplatňovať reštitučný nárok podľa uvedených ustanovení zákona. Za účelom
preukázania uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok vykonal správny
orgán dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov na ústnom pojednávaní.

Jedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie
skutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo
súvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení však bral do
úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali.
Vychádzajúc z uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol skutkový stav

zistený dostačujúco na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí sa správny orgán síce podrobne
venoval kúpnej cene nehnuteľností predmetných pozemkov prevedených kúpnou zmluvou na štát a
spôsobu jej určenia, ale dostatočne neskúmal nápadne nevýhodné podmienky pri predaji nehnuteľností
a pri ich preukazovaní sa nezaoberal a nezohľadnil ceny, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim
nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo. Z dokumentov

doložených v administratívnom spise, z výkazu úhrady ako prílohy listu Vodohospodárskej výstavby
č. 9877-303-1981 zo dňa 27.10.1981 nevyplýva, že by bol pôvodný vlastník nehnuteľností vo vzťahu
k iným predávajúcim cenovo znevýhodnený. V predmetnej veci je preto potrebné vykonať náležité
dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne
nevýhodných podmienok. Oprávnený musí urobiť úkon v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne.Pretože odporca v konanínevykonal relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným
v napadnutom rozhodnutí, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť
a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, ktorý
rozhoduje v reštitučnom konaní, znovu posúdiť prípad vedľajšieho účastníka konania v prvom rade,
a/ vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho vymedzenia
obsiahnutého v uplatnenom nároku, vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení

v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok, zaoberať sa aj
cenami, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom
výstavby Vodného diela Gabčíkovo b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a
v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne
a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa
vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa k podkladu nového rozhodnutia.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ
ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.

Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporca dospeje opätovne k záveru,
že kúpna zmluva č. 9877-303-1981/51, 54 zo dňa 27.08.1981 uzavretá medzi pôvodným vlastníkom a
štátom - Vodohospodárskou výstavbou, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na štát bola uzatvorená
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ reštitučného zákona), je
potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov

konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta.

Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Záverom súd poznamenáva, že odporca, i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a preto ho nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny
poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).