Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200847
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117200847.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
pri A., A. XXX/XXX, zastúpený Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát so sídlom Nitra, Farská 12, proti
žalovanému: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., W. XX, zastúpený JUDr. Martin Kovács, advokát
so sídlom Bratislava, Ružová dolina 613/17, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnom

návrhu žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o návrhu žalovaného na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10.
januára 2018 č.k. 16C/4/2017-173, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 10. januára 2018 č.k. 16C/4/2017-173 zamietol návrh žalovaného
na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/,

§ 328 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.01.2017, domáhal vypratania
nehnuteľnosti - vinný domček s. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. U., obec U.,
okres A. (ďalej len predmetná nehnuteľnosť), ktorej výlučným vlastníkom je žalobca. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe osvedčenia o dedičstve č. 18D9/2016, Dnot31/2016 je výlučným vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti. Predmetnú nehnuteľnosť nikdy ani jeho právny predchodca, po ktorom
uvedenú nehnuteľnosť zdedil neprenechal do užívania žiadnym osobám na základe nájomnej zmluvy,
alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu, ktorý by oprávňoval tretie osoby užívať túto nehnuteľnosť.
Žalovaný, ktorý je bývalým priateľom žalobcovej matky, predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti,
napriek uvedenému bez súhlasu, resp. napriek výzvam nehnuteľnosť užíva. Žalovaný bol opakovane
aj v prítomnosti svedkov vyzývaný, aby nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu vypratal a prestal žalobcu

obmedzovať v užívaní jeho vlastníctva. Žalovaný však na výzvy žalobcu nereagoval a v nehnuteľnosti
sa zdržiava a žalobcovi bráni v užívaní jeho vlastníctva.

4. Žalovaný doručil súdu vzájomnú žalobu aj spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré podanie písomne doplnil dňa 18.12.2017. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že žalobca vlastníkom
predmetnýchvecínapriekstavuzapísanémuvkatastrinehnuteľnostínieje,nakoľkožalovanýnadobudol

k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žalobca žiada vypratať, originálne vlastnícke právo zo zákona,
a to vytvorením novej veci. Žalovaný mal so zomr. B. O. spoločnú domácnosť, ktorá bola založená vroku 2003 a trvala nepretržite až do jej smrti v roku 2016. Žalovaný disponoval minimálne právom užívať
predmetnú nehnuteľnosť, ktoré mu patrilo bezodplatne za spoločného súžitia so zomr. B. O., bolo mu
dané s jej súhlasom a nebolo odvolané ani do jej úmrtia v roku 2016. Na základe uvedených skutočností

a faktu, že žalovaný bol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností, žalovaný so súhlasom
zomr. B. O. zveľaďoval spoločné bývanie a do predmetných nehnuteľností vniesol nezanedbateľné
investície, ktorých rozsah výrazne prevyšuje hodnotu pôvodných nehnuteľností. B. O. nechala vyhotoviť
v roku 2002 znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej ceny, v ktorom znalkyňa stanovila
hodnotu predmetných nehnuteľností samostatne pre stavbu "viničný domček" v hodnote 113.705,00

Sk, vonkajšie úpravy v hodnote 3.033,00 Sk, pozemku na základe BPEJ v hodnote 3.871,00 Sk a
trvalých porastov v hodnote 995,00 Sk. Všeobecná hodnota menovaných nehnuteľností predstavovala
súčet týchto hodnôt, t.j. sumu 121.604,00 Sk, po zaokrúhlení 121.600 Sk, t.j. suma 4 036,38 eura.
Od roku 2007 žalovaný vnášal do predmetnej nehnuteľnosti investície, mimo bežnú údržbu vykonával
úpravy pozemku s tým, že suma investícií za účelom zhodnotenia nehnuteľností predstavuje sumu v
celkovej výške 26.914,26 eura. Pôvodná stavba mala od svojho vzniku charakter chaty ako stavby na

individuálnu rekreáciu, so životnosťou hlavných stavebných konštrukcií maximálne 30 rokov, pôvodná
stavba mala charakter dočasnej stavby, a teda nebola stavebne určená na trvalé užívanie. Pokiaľ
žalovaný chcel užívať predmetnú stavbu spolu so zomr. B. O. na spoločné bývanie, bolo nevyhnutné
vykonať rekonštrukciu predmetnej stavby zásahom do jej hlavných prvkov, a tým pádom zmenili aj
charakter celej stavby, zo stavby dočasnej, na stavbu spôsobilú na trvalé bývanie. Rozhodnutím Obce

U. č. j.: XXX/XXXX zo dňa 09.08.1994 bolo pôvodnej stavbe s názvom pivničný domček pridelené
súpisné číslo XX., ktorá stavba zanikla a nahradila ju nová stavba s názvom viničný domček, ktorej
bolo rozhodnutím Obce U. sp. zn.: 711/2014 zo dňa 01.12.2014 pridelené nové súpisné číslo XXXX
a následne bola zapísaná na list vlastníctva. Z vedených správnych konaní zrejmé, že správny orgán
otázku vytvorenia novej veci už raz posúdil, pričom mal za to, že pôvodná stavba zanikla a došlo

k vytvoreniu novej veci. Žalovanému v tom čase nezáležalo na tom, kto je ako vlastník zapísaný na
liste vlastníctva, pretože predmetnú stavbu zrekonštruoval svojpomocne tak, že došlo k vytvoreniu
novej veci postavením stavby. Žalovaný novú stavbu na zomr. B. O. nikdy nepreviedol a mal za to, že
týmto spôsobom zabezpečil obom spoločné bývanie. Skutočnosť, pre ktorú zomr. B. O. bola zapísaná
ako vlastník na príslušný list vlastníctva bol daný len záujmom žalovaného vyhnúť sa formalistickému

prístupu katastra tým, že zomr. B. O. nemusela preukazovať vzťah k pozemkom zastavaným príslušnou
nehnuteľnosťou, hoci reálny stav veci bol iný. Žalovaný spracoval pôvodnú stavbu s názvom "pivničný
domček", ktorej bolo pridelené súpisné číslo XX, v dobrej viere a so súhlasom svojej družky zomr.
B. O. na novú vec, v dôsledku čoho vznikla nová stavba s názvom "viničný domček", ktorej bolo
pridelené nové súpisné číslo XXXX. Porovnaním hodnoty nákladov vynaložených žalovaným, je zrejmé,

že táto je neporovnateľne vyššia, než bola hodnota pôvodnej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho žalovaný
nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti originálnym spôsobom, t.j. postavením novej stavby
ev. vytvorením novej veci. Podiel žalovaného na predmetnej nehnuteľnosti je väčší, než bol podiel zomr.
B. O.. V danom prípade vlastnícke právo žalovaného vzniklo zo zákona originálnym spôsobom. Z
dôvodovuvedenýchvyššiežalovanýpodalvzájomnúžalobuourčenievlastníckehoprávakpredmetným

nehnuteľnostiam a vzájomnú žalobu s eventuálnym petitom o zaplatenie 26.914,26 eura, a to pre prípad,
ak súd dospeje k záveru o tom, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, kedy mu ako
oprávnenému držiteľovi patrí nárok na náhradu nákladov vynaložených počas doby trvania oprávnenej
držby.

5. Žalovaný spolu so vzájomnou žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal, aby súd podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP uložil žalobcovi zákaz nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanýminaLVč.XXXXevidovanomOkresnýmúradomNitra,Katastrálnymodborom,okres:A.,obec:
U., kat. úz. U., a to pozemkom KNC parc. č. XXXX/X. O výmere 1565 m2, druh pozemku orná pôda;
pozemkom KNC parc. č. XXXX/X, o výmere 48 m2, druh pozemku: orná pôda, stavbou súp. č. XXXX

postavenej na parc. KCN č. XXXX/X, popis stavby: viničný domček, tým, že tieto žalobca nesmie užívať
predať darovať prenajať ale inak scudziť zriadiť k nim záložné právo, zaťažiť ich vecným bremenom
aleboinýmobdobnýmprávomtretíchosôb,atododobyprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamej.Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vzniknutý stav právnej neistoty si vyžaduje
bezodkladnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Stav, za ktorého žalobca je zapísaný na

liste vlastníctva ako vlastník vyvoláva objektívny stav právnej neistoty a možnosti zmarenia práva
žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv vo vedenom konaní a následného výkonu rozhodnutia.
Žalobca žiada vo veci vydať rozhodnutie, na základe ktorého by súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalovaný, hoci stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti jeiný. Bezodkladnosť je potrebné zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia, na základe ktorého
bude žalobcovi uložené, aby nenakladal s predmetnými nehnuteľnosťami, do doby právoplatného
skončenia sporu. Žalovaný má vedomosť o tom, že žalobca má záujem predmetné nehnuteľnosti

predať, pričom toto riziko je zvýšené tým, že žalobca je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
sporých nehnuteľností. Vo veci panuje objektívny stav právnej neistoty v tom, že žalobca môže reálny
stav veci vo vzťahu k tretím osobám zamlčať, a kedykoľvek predmetné nehnuteľnosti predať, darovať,
prenajať, či inak previesť alebo zaťažiť ev. s nimi inak disponovať, čím by sťažil alebo znemožnil
riadne uplatnenie vlastníckeho práva žalovanému, ktorý nemá iným vyriešenú otázku bývania. Keďže

súčasný právny stav umožňuje žalobcovi neobmedzene disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami,
ktorých skutočným vlastníkom je žalovaný, ich scudzením alebo zaťažením by došlo k zmareniu
výkonu vlastníckeho práva žalovaného, k zásahu do pokojného stavu a zmareniu možnosti uspokojenia
jednotlivých nárokov žalovaného prípadnou exekúciou. Žalovaný je navyše názoru, že ohrozenie
vlastníckeho práva žalovaného a neobmedzená dispozícia žalobcu s majetkom žalovaného je mimo
uvedených skutočností postačujúcim a dostatočne odôvodneným záverom, pre ktorý sa nariadenie

neodkladného opatrenia javí ako nevyhnutné do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že bolo povinnosťou
žalovaného osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť
potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a tiež osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie.

Žalovaný nesplnil zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neosvedčil
potrebu neodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Z výpisu LV č. XXXX okres A.,
obec U., k. ú. U. (v čase rozhodovania súdu) vyplývalo, že žalobca je vedený ako výlučný vlastník
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. U., parc. č. XXXX/X o výmere 1565 m2, orná pôda, parc. č.
XXXX/X o výmere 48 m2, titulom nadobudnutia je Osvedčenie o dedičstve 18D/9/2016, Dnot 31/2016.

Žalovaný v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v podanej vzájomnej žalobe vo
veci samej nijako neosvedčil, že by žalobca ako v katastri nehnuteľnosti zapísaný vlastník realizoval
úkony smerujúce k prevodu predmetnej nehnuteľnosti. V zásade návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že má vedomosť o tom, že žalobca má záujem predmetné nehnuteľnosti
predať.Vtomtosmereje tvrdenie žalovanéhovšeobecnéajehotvrdeniaotom,žežalobca mávúmysle

predaťpredmetnénehnuteľnosti,prípadnevykonaťinéúkonysmerujúcekprevodunehnuteľnosti,neboli
doposiaľ ničím osvedčené. V tomto smere nepripojil žiadne dôkazy a listiny, ktoré by osvedčovali
tieto tvrdenia. Žalovaný neosvedčil, že by žalobca podnikal kroky vedúce k predaju nehnuteľností,
alebo k ich prenájmu, prípadne iné kroky smerujúce k zaťaženiu sporných nehnuteľností. Za danej
situácie nie je osvedčená skutočnosť, že žalobca vykonáva (faktické alebo právne) úkony smerujúce

k ich prevodu. Okruh právnych otázok, ktoré žalovaný uvádza vo vzájomnej žalobe, budú predmetom
konania vo veci samej, pričom tieto nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd tak nemá z obsahu spisu ako ani z návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia
za osvedčenú potrebu a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Rovnako tak nemá za
osvedčené správanie žalobcu, ktoré by nasvedčovalo k tomu, že by reálne mohlo dôjsť k úkonom

smerujúcim k prevodu nehnuteľností, prípadne že ich uskutočnenie je pravdepodobné, čím by bol
splnený predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc nariadenie
neodkladného opatrenia, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že súd pri formulovaní

svojho právneho záveru neprihliadal na rozdiel medzi ohrozovacím konaním a poruchovým konaním.
Existujúca právna úprava vychádza z predpokladu existencie ohrozenia budúceho výkonu práva, resp.
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Teda pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia
postačuje obava z možného ohrozenia práva v budúcnosti, nie je potrebné, aby k porušeniu došlo
aktívnym konaním žalobcu. Pokiaľ by už k porušeniu došlo, nariadenie neodkladného opatrenia by v

zásade strácalo svoj význam. Za súčasného stavu však vyvrátiteľná právna domnienka o hodnovernosti
údajov katastra zabezpečuje žalobcovi neobmedzené panstvo nad vecou iného, a je odôvodnená
obava, že žalobca sa svojho údajného vlastníctva za konania zbaví a právne postavenie žalovaného
sa zhorší potrebou podávania ďalších žalôb a pod., pričom tretím osobám nebude nič brániť, aby sa
odvolávali na ustanovenia o dobromyseľnosti nadobúdateľa. Navyše žalobca vedomý si momentálneho

právneho stavu realizuje úkony na zabránenie užívania nehnuteľnosti žalovanému, keď vo vzťahu k
správcom sietí došlo k ukončeniu dodávky energií a pod., pričom hrozí, že predmetné nehnuteľnosti bez
vykurovania v zime vychladnú, začnú vlhnúť, môže dôjsť k vytvoreniu plesní, a tým pádom k celkovému
zníženiuhodnotynehnuteľnostíapod.Ideostavneprípustný,ktorémuježalovanýpovinnýpredchádzať.Nariadenie neodkladného opatrenia súdom v súlade s návrhom žalovaného je spôsobilé poskytnutia
takej predbežnej a dočasnej úpravy pomerov, aby nebol budúci výkon práva ohrozený, a s prihliadnutím
na vzniknutý skutkový stav aj absolútne nevyhnutné.

8. Žalobca sa k návrhu a odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP") preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom

odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.2. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.4. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10.5. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10.6. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

10.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa Civilného mimosporového a Civilného sporového poriadku, je
podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať
právny záujem na jeho nariadení, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov z

dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu.

12. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia aj v nesporových konaniach
a jeho zavedením sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery

účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej
koncepcie rýdzej predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

13. Napriek tomu, že vo veci ide o vydanie neodkladného opatrenia, súd musí postupovať obozretne a

dostatočne zistiť skutkový stav ako podklad rozhodnutia, i keď rozhodnúť o takomto návrhu je urgentné.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí súd brať do úvahy aj právnu úpravu nároku, ktorého sa
má neodkladné opatrenie týkať.14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má navrhovateľ uviesť, z akých skutočností
vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný nárok na nariadenie
neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie,

ktoré znamená, že podľa tvrdení navrhovateľa jeho nárok vo veci samej obstojí. Pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení sa teda nedokazuje, ale vychádza len z osvedčenia práva a z osvedčenia
ohrozenia práva. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí
a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,
táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a

neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.

15. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na
základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri nariadení tohto neodkladného opatrenia musí
navyše skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva strany nad nevyhnutnú
mieru, k obmedzeniu podnikania, zásahu do súkromia.

16. Potreba úpravy neodkladným opatrením musí byť naliehavá, čo v sebe zahŕňa najmä časové
hľadisko potreby neodkladnej úpravy, ktorá musí prísť v správnom čase (v zásade bezodkladne). Ďalej
musí ísť o potrebu nevyhnutnú, ktorá je určovaná samotnou podstatou hroziacej ujmy na právach
dotknutej osoby, ktorá sa ich dovoláva, alebo v prospech ktorej sa posudzujú. A napokon nariadené
neodkladné opatrenie sa vyžaduje upraviť primerane tak, aby prostriedky a spôsoby jeho realizácie

nevybočili z prijateľného, proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva a následkov, ktoré hrozia
po úprave neodkladným opatrením.

17. V konaní vo veci samej žalobca žiada vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorej je podľa jeho
tvrdenia vlastníkom, čo dokladal formálne existujúcim zápisom v evidencii nehnuteľností. Žalovaný

v dôsledku tvrdeného a čo do rozsahu rozhodujúceho spracovania predmetnej nehnuteľnosti sa v
priebehu konania domáha voči žalobcovi určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z
dôvodu vytvorenia novej veci, resp. alternatívne náhrady nákladov vynaložených na nehnuteľnosť, alebo
prikázanie vlastníctva nehnuteľností žalovanému.

18. Žalovaný sa svojim návrhom na neodkladné opatrenie v zásade domáhal zákazu nakladania s
predmetnými nehnuteľnosťami.

19. Námietka žalovaného v odvolaní smerujúca k skutočnosti, že súd neprihliadal na rozdiel medzi
ohrozovacím a poruchovým konaním a určujúca aktuálna právna úprava, ktorej postačuje pre nariadenie

ohrozenie budúceho výkonu práva, resp. ohrozená exekúcia, nie je na mieste. Návrh na neodkladné
opatrenie a tvrdenia v ňom obsiahnuté smerovali k obave, že žalobca má v úmysle nehnuteľnosť
predať, pričom práve z toho dôvodu, žalovaný v návrhu žiadal zakázať nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu ale žalovaný dostatočne nepreukázal (neosvedčil) existenciu
skutočností, ktoré by jednotlivo alebo vo svojom súhrne mali naplniť nevyhnutnosť zákazu nakladania

s nehnuteľnosťami žalobcom. V prípade ak poukazoval na obavu z ohrozenia exekúcie, odvolací súd
nezistil relevantné argumenty (tvrdenia) smerujúce k potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
(§ 343 CSP v spojení s § 324 ods. 3 CSP). Inými slovami, v prípade ak súd skúma podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, skúma, či je na mieste potreba bezodkladne upraviť pomery. V
prípade ak navrhovateľ žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, skúma skutočnosti zakladajúce

obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom návrh na opatrenie súdu smerujúci k obave z ohrozenia
budúcej exekúcie musí smerovať k zabezpečovaciemu opatreniu.

20. Pokiaľ ide o obavu žalovaného z možného scudzenia nehnuteľnosti žalobcom a prípadnej
existencie dobromyseľnosti nadobúdateľa, odvolací súd poukazuje na to, že nič žalovanému nebráni

administratívnoprávnymi prostriedkami publikovať existenciu skutočnosti prebiehajúceho súdneho
konania v evidencii nehnuteľností.21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).