Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213607
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417213607.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: T.A. M., F. XX, A., proti
žalovanej: P. V., D. X, A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10C/64/2017-18, zo dňa 15.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol,

že žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 14.11.2017 domáhal, aby súd nariadil „predbežné opatrenie“,
ktorým by zakázal žalovanej nakladať s bytom č. XX, vchod: F. XX, na XX. W. bytového domu na
ulici F. M. A., súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, zapísaný na liste
vlastníctva č. 3346 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava
IV, obec: Bratislava - m.č. F., kat. územie: F. (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „byt“) a zároveň, aby súd
zrušil vlastnícke právo tretej osobe a do súdneho vyporiadania previedol nehnuteľnosť na pôvodného

majiteľa, a to žalovanú. Žalobca návrh odôvodnil skutočnosťou, že po rozvode manželstva so žalovanou
ako súčasť vyporiadania BSM bolo zakúpenie bytu formou hypotekárneho úveru; medzi žalobcom
a žalovanou bola uzatvorená 1.2.2010 Zmluva o nájme bytu, ktorého žalovaná je prenajímateľom a
žalobca nájomcom. Zmluvné strany sa v čl. V zmluvy dohodli, že nájom je uzatvorený na dobu určitú, až
kým nebude splatený prenajímateľom hypotekárny úver 33.194 eur, ktorý si žalovaná vzala za účelom
kúpy bytu. Prenajímateľ sa zaviazal po splatení úveru previesť na nájomcu zvyšok hypotekárneho

úveru a súčasne previesť byt do vlastníctva nájomcu, o čom bude medzi prenajímateľom a nájomcom
uzatvorená osobitná zmluva. Žalovaná mu 13.11.2017 oznámila, že sa s ním chce dohodnúť, ale pritom
ho chcela vysťahovať z nehnuteľnosti, ktorú 22.9.2017 previedla Darovacou zmluvou na svoju matku
P. V..

3. Nakoľko pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch

procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu, ale vychádza sa len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v
návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania,
súd prvej inštancie dôvodil, že na to, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Zdôraznil, že zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia

sú teda neodkladnosť úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená; aj v prípade, ak
sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivozvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích
osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva.
Skonštatoval, že pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby

žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. Z ústavnoprávneho hľadiska k veci uviedol, že
povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami, prípadne povinnosť niečo znášať (strpieť)
súd uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu,
voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pretože nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva a podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky

je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere, mal za to, že nariadenie predbežného
opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov považoval za potrebné vždy posúdiť, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

4. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí zopakoval dôvody neodkladnej úpravy pomerov
tak, ako ich prezentoval žalobca vo svojom návrhu, v nadväznosti na čo zhrnul, že žalobca v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné skutočnosti, teda
samotný nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. Dospel pritom k záveru, že žalobca
neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia; tento záver súd prvej

inštancie založil na konštatovaní, že v danom štádiu nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami, lebo aj keď žalobca požadoval zakázať žalovanej nakladanie s nehnuteľnosťou, mal
za preukázané, že žalovaná už nie je vlastníčkou bytu. Žalovaná nehnuteľnosť previedla Darovacou
zmluvou zo dňa 22.9.2017 (M.-XXXXX/XXXX) na svoju matku P. V.. V tomto štádiu konania považoval
za nedôvodné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanej, nakoľko vlastníčkou nehnuteľnosti

je už tretia osoba, voči ktorej návrh na bezodkladnú úpravu pomerov ani nesmeruje. Na uvedenom
základe v zmysle § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta
prvá C.s.p. návrh zamietol.

5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnuté uznesenie zmeniť

a neodkladné opatrenie nariadiť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nedostatočne zistený skutkový
stav; dôkazy priložené k odvolaniu osvedčujú jeho tvrdenia obsiahnuté v návrhu, že ho nová vlastníčka
chce k 1.2.2018 vysťahovať z bytu. Poukázal na to, že daný listinný dôkaz súd prvej inštancie nemal
k dispozícii pri rozhodovaní, čo spôsobilo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že zakúpenie bytu bolo súčasťou vyporiadania
BSM po rozvode, nakoľko počas manželstva nenadobudli žiaden spoločný nehnuteľný majetok. Uviedla,

že počas manželstva žili v dome, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve; keďže túto nehnuteľnosť dostala
darom od svojho otca, nevznikla jej ani žiadna povinnosť vyporiadania voči bývalému manželovi. Kúpa
bytu bola z jej strany motivovaná čisto ľudským postojom, nakoľko žalovaný (bývalý manžel) nemal
po rozvode kde bývať a nemal možnosť (a bohužiaľ ani snahu), aby si nejakým spôsobom zabezpečil
strechu nad hlavou. Od roku 2010 až doposiaľ žalovaný byt užíval a od roku 2012 ho užívali aj

cudzie osoby a to aj napriek tomu, že na to žalovanému nedala súhlas. Argumentovala aj tým, že
žalovanému umožnila, aby uhrádzal len náklady spojené s užívaním bytu (energie a služby), ktoré aj
sám spotrebovával. Z titulu „nájomného“ jej neboli uhrádzané žiadne platby, ale súčasne poznamenala,
že nájomné nebolo ani dohodnuté, keďže byt mal žalobca užívať na bývanie výlučne sám. Považovala
potom za logické, že takéto užívanie bytu žalobcovi vyhovuje a bojuje oň. Nestotožnila sa ani s tvrdením,

že urobí zo žalobcu bezdomovca; koncom roka 2016 zistila, že spolu s manželkou V. M., rod. F.
sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu v obci V. W. A. a podľa údajov na LV
č. XXXX Okresného úradu Senec, kat. územie V. W. A., sú vlastníkmi štyroch pozemkov reg. „C“ a
stavby postavenej („rozostavanej“) na parcele č. XXXX/XXX. Túto skutočnosť preverila na mieste a
zistila, že aj napriek tomu, že rodinný dom je od roku 2016 evidovaný ako „rozostavaná stavba“, ide o

riadne dokončený dom a v danej nehnuteľnosti žijú a bývajú spolu aj s deťmi z jej predchádzajúceho
manželstva. Následne zistila, že už viac ako 3 roky v byte, ktorý žalobcovi poskytla, býva najstarší syn
jeho súčasnej manželky.7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods.

1 C.s.p.).

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá
je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh
na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy

na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Odvolací súd ďalej podotýka, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.j.

z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujújehohmotnoprávnynárokvovecisamej.Právestýmtoúzkosúvisípreukázaniepodmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak
dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované

neodkladné opatrenie.

15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu vodvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie),
s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide
v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových

a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobca sa proti žalovanej neodkladným opatrením (zrejme) v záujme dosiahnutia trvalej
úpravy pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 C.s.p.) domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť
zákazu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, zrušenie vlastníckeho práva tretej osobe a domáhal
sa prevodu predmetného bytu na žalovanú. Okrem toho, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia

je v značnej miere neurčitý a všeobecný, zrejmé je aj to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neobsahuje v potrebnom rozsahu opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená; stroho formulovaný návrh
nie je dostatočne jasný, nespĺňa základné vecné náležitosti ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p., keď
neobsahuje takmer žiadne opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom

je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a
určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť
prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať
podanie strany; zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu v záujme úplnosti návrhu
alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania o tom, ako má správne znieť žalobný

petit a jeho skutkové odôvodnenie.

16. Odhliadnuc od uvedeného však súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na
správnom konštatovaní, že nakoľko žalobca návrh na bezodkladnú úpravu pomerov na zákaz
nakladania s nehnuteľnosťou smeroval proti žalovanej, ktorá ale už nie je vlastníčkou bytu (previedla

ho Darovacou zmluvou zo dňa 22.9.2017 na svoju matku), nie je v tomto štádiu konania daná potreba
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie potom celkom oprávnene považoval za
nedôvodné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanej, nakoľko vlastníčkou nehnuteľnosti
je už tretia osoba, voči ktorej návrh na bezodkladnú úpravu pomerov ani nesmeruje, čím de facto
zamietnutie návrhu založil na právnom posúdení o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v konaní.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie strany je vždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť. Bez ohľadu
na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca

za žalovaného neoznačil, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). O nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. S poukazom na skutkové
zistenia vyplývajúce z obsahu spisu je jednoznačné, že v návrhu označená žalovaná ako „nevlastníčka“

nemá žiadne dispozičné oprávnenie na nakladanie s predmetným bytom, teda ako taká, nie je ani
subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

17. S poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej odvolací súd námietky žalobcu uplatnené
v odvolaní vyhodnotil ako právne irelevantné a preto sa s nimi ani bližšie nezaoberal; rovnako s ohľadom

na § 329 ods. 2 C.s.p. a na tzv. neúplný apelačný systém vyjadrený v § 366 C.s.p. neprihliadol na
žalobcom predložený listinný dôkaz v odvolacom konaní.

18. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných

predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).