Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206375
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619206375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
N. Z. nar. XX.X.XXXX, maloletého X. Z. nar. X.X.XXXX a maloletého F. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča deti
rodičov: X. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. XX a Q. Z. nar. X.XX.XXXX bývajúceho Q. č. XX toho
času W. na A. ulici č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Repáň a partneri, s.r.o. so
sídlom M.R. Štefánika 25 Martin v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletýmdeťomoodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.3P326/2019-36

z 29.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom pre maloleté deti Z., N.
nar. XX.X.XXXX, X. nar. X.X.XXXX a F. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o úprave styku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 29.11.2019 č.k. 3P 326/2019-36 zveril maloleté deti N. Z. nar.
XX.X.XXXX, X. Z. nar. X.X.XXXX a F. Z. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodiča sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a
otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 130 Eur mesačne, maloletého X.
nar. X.X.XXXX výživným vo výške 110 Eur mesačne a maloletého F. nar. XX.X.XXXX výživným vo výške

80 Eur mesačne počnúc dňom 1.11.2019, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 30-teho dňa v
mesiaci vopred. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

2. Proti výroku rozsudku o určení výživného otca pre maloleté deti a výroku o neupravení styku otca s
maloletými deťmi podal otec v zákonnej lehote odvolanie podľa ust. § 360 ods. 1 písm. b/, f/ a h/, t.j.,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil
súdu prvej inštancie na doplnenie dôkazov a ďalšie rozhodnutie. K výroku o určení výživného otec v
odvolaní predovšetkým zdôraznil, že jeho priemerný mesačný zárobok bol ustálený na 861 Eur mesačne
a priemerný mesačný zárobok matky na 705 Eur až 720 Eur mesačne s tým, že jeho zárobok v takej
výške zodpovedá realite. Je však limitujúci vo vzťahu k nastaveným povinnostiam, ktoré boli nastavené
hlavne z dôvodu zabezpečenia vhodných podmienok bývania pre rodinu. V tejto súvislosti poukázal

na to, že spláca hypotéku, ktorá bola poskytnutá a investovaná výlučne do opravy domu matky detí.
Vyslovil presvedčenie, že výživné, ktoré by zodpovedalo jeho finančným a majetkovým pomerom a na
druhej strane oprávneným a odôvodneným potrebám maloletých detí, by malo byť stanovené tak, že na
maloletú N. 110 Eur, na maloletého X. 90 Eur a 80 Eur na maloletého F.. Pri takto určenom výživnom bybolo zohľadnená aj skutočnosť, že všetky deti sú školopovinné, strava je bezplatná, preto sa redukuje
aj nákladová položka na stravu, ktorá je podľa tvrdenia matky na úrovni 200 Eur mesačne, náklady na
elektrinu je 145 Eur mesačne, voda 9 Eur mesačne, kúrenie 60 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného

je nesporné, že celkové náklady na domácnosť predstavujú 414 Eur na pravidelne sa opakujúce platby
súvisiace s bývaním a stravou. Uviedol, že v minulosti dosahoval jeho priemerný mesačný zárobok
sumu 1.200 Eur, avšak v čase rozhodnutia súdu bol jeho priemerný čistý mesačný zárobok tak, ako
to aj súd konštatoval, 860 Eur mesačne a vzhľadom k tomuto príjmu je určené výživné neadekvátne
a neprimerané. Zdôraznil, že všetky náklady na splátku úveru, výživné na deti, ku ktorému bol otec

rozsudkom zaviazaný, náklady na bývanie a stravu u rodičov predstavujú sumu 1.431 Eur, pričom
príjem otca je v zmysle zabezpečených podkladov 861 Eur plus 182 Eur invalidný dôchodok, spolu
1.044 Eur. Za daného stavu vyslovil presvedčenie, že určené výživné nezodpovedá jeho finančným a
majetkovým pomerom. Otec maloletých detí podal odvolanie aj proti výroku o úprave styku, kde súd
prvej inštancie rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje. Vyslovil presvedčenie, že
konajúci súd neskúmal dostatočne, čo je dobré pre deti, pričom prvoradou úlohou je sledovať záujem

detí. Rozhodnutie súdu o neupravení styku je zásahom do práva na spravodlivý proces, rozhodnutie
je nezákonné, ak obmedzuje otca, ktorý do času asi dvoch mesiacov pred vydaním rozsudku, si plnil
všetky povinnosti otca a manžela a iba nevera zo strany matky a jej odhalenie viedlo k vykonštruovaniu
trestného oznámenia otca. Konajúci súd sa podrobne okolnosťami ohľadom odchodu otca zo spoločnej
domácnosti nezaoberal, nepripojil si trestný spis a nevzal v úvahu výpovede matky maloletých detí

v trestnom konaní. Rozsudok v tejto časti je nevyvážený čo do hodnotenia dôkaznej situácie, čo do
dodržania princípu rovnosti zbraní účastníkov konania, čo do prijatia záverov hodnotenia dôkaznej
situácie a jednotlivých dôkazov, ktoré majú byť súdom hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislostiach
a majú byť podkladom jednoliatej a ucelenej logickej reťaze dôkazov smerujúcej k správnemu právnemu
záveru. Otec poukázal aj na to, že súd neakceptoval tvrdenia otca o nesprávnom závere správy

súkromného centra, nehodnotil krátky čas od vzniku incidentu, ktorý by mohol mať za následok zmenu
správania detí, opomenul hodnotiť vplyv matky na deti, základ kolízie v manželstve a neodôvodnene sa
priklonil na stranu pochybných tvrdení matky, ktoré majú za následok deštrukciu vzťahov detí s otcom,
ktoré boli do toho času na výbornej úrovni. Rozhodol tak preto nesprávne, nezákonne, porušujúc práva
otca a tým dal základ pre zrušenie tohto rozsudku.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny, a to vo všetkých jeho výrokoch.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. K tvrdeniu otca, že spláca hypotekárny

úver, ktorý bol použitý na opravu rodinného domu, v ktorom žije matka s maloletými deťmi a je v jej
vlastníctve uviedla, že o tejto skutočnosti sa dozvedela až v auguste v roku 2019, pričom jej nie je
zrejmé, na čo boli tieto použité, keďže rekonštrukcia domu bola len minimálna a čiastková. Neboli robené
žiadne väčšie rekonštrukčné zásahy, na ktoré by boli nútení zobrať hypotekárny úver. Čo sa týka úpravy
styku uviedla, že maloleté deti žiadnym spôsobom neovplyvňuje, avšak sú to práve oni, ktorý styk s

otcom odmietajú. Zdôraznila, že práve od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sú deti kľudnejšie,
vyrovnanejšie a nepociťujú žiadnu potrebu s otcom sa stretávať. Poukázala aj na skutočnosť, že otec
maloletých detí v krátkom čase po odchode zo spoločnej domácnosti nadviazal známosť, v súčasnej
dobe má priateľku. Po zdravotných ťažkostiach, ktoré sa permanentne snažil preukazovať v celom
konaní, dal na sociálnu sieť Facebook spoločnú fotku s terajšou priateľkou s komentárom, že tri noci

nespal, keďže počas troch dní sa venoval len ženám, chlastu a disko.. Ani táto skutočnosť, ktorú deti na
Facebooku zaregistrovali, neprispela k vylepšeniu vzťahu detí k otcovi, naopak, ich utvrdila v názore, že
s otcom komunikovať nechcú. Zdôraznila, že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti pretrváva stav
u maloletých detí taký, že otca odmietajú, nemajú záujem na stretávaní s ním, čo riadne prezentovali a
vyjadrili pri stretnutí s kolíznou opatrovníčkou a tento stav naďalej trvá. Poukázala aj na to, že otec od

odchodu zo spoločnej domácnosti nevyvinul žiadnu aktívnu snahu, aby deti zmenili názor na problém
stretávania sa, naopak prezentovaním sa na sociálnej sieti Facebook ich v tomto negatívnom vzťahu
k otcovi len naďalej utvrdzuje.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil
dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými

v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani
v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie
boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v
dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného
práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní, resp. v odvolacom konaní. V
tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav,
ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery o výživnom zjavne nie sú
svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o výživnom odvolací súd dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča
pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd
povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov ako Oznámenie
FMZB pod č. 104/91, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú

úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného
dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby
jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a
záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pre prípravu na budúce povolanie ale i potreby nepravidelné
alebo náhodné. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru

ako súd prvej inštancie, že určené výživné pre maloleté deti je vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady primerané potencionálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom zohľadňujúce odôvodnené
potreby maloletých detí preukázané v rozhodnom období, ako aj finančné a majetkové pomery otca
maloletých detí. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý

posúdil schopnosti a možnosti otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul žiadnu
snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v
primeranej výške voči maloletým deťom, ktoré sú svojou výživou odkázané na rodičov. Určiť výživné
v nižšej miere, ako určil súd prvej inštancie by znamenalo posunúť zodpovednosť za duševný a
fyzický rast dieťaťa výlučne na matku, ktorá sa o deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu

povinnosť voči nim na hranici svojich možností a bolo by to nepochybne v rozpore so Zákonom o
rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia otca rozsahom
vlastných nevyhnutných výdavkov, pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej
situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v

priebehu konania na súde prvej inštancie. K odvolacej námietke otca týkajúcej a splátky hypotekárneho
úveru, ktorý podľa jeho vyjadrenia bol použitý na rekonštrukciu domu, v ktorom žije matka s maloletými
deťmi, je v tomto štádiu konania irelevantná, a to predovšetkým z dôvodu, že otec túto skutočnosť
hodnoverne nepreukázal a tiež s prihliadnutím na vyjadrenie matky, ktorá vedomosť o poskytnutí úveru
nemala ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a v neposlednom rade z dôvodu, že aj v prípade, že

tvrdenie otca je pravdivé, budú tieto okolnosti predmetom delenia majetku rodičov v rámci BSM.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi. Konštatuje, že súd
prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie aj v tomto smere, predovšetkým vychádzal z písomnej
správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal pohovor s maloletými deťmi N., X. a F.. Maloleté deti sapri vypočutí vyjadrili, že odkedy otec nie je doma, majú sa lepšie. Otec im doma vôbec nechýba, sú
spokojnejšie, môžu sa spokojne hrať, pripravovať sa na vyučovanie. Vyjadrili sa, že nechcú, aby sa
otec vrátil domov. Jednoznačne ho odmietajú. Uviedli, že aj v čase, keď s nimi otec žil v spoločnej

domácnosti, sa im nevenoval, nehral sa s nimi, nepripravoval sa s nimi na vyučovanie, nechodieval s
nimi na prechádzky a výlety. Mamke doma nepomáhal, často bol pod vplyvom alkoholu. Zdôraznili aj
to, že mamke nadával, používal vulgárne slová a boli aj svedkami toho, keď mamku zbil. Maloletá N.
potvrdila, že aj ju ťahal za vlasy a X. uviedol, že dosal od otca facku po záhlaví. Predovšetkým sa všetky
tri deti stotožnili v tom, že mamka napĺňa ich všestranné potreby, venuje sa im, pripravuje sa s nimi na

vyučovanie, vozieva ich do školy, k lekárke, spolu chodievajú na výlety a podobne. Kolízny opatrovník na
základe pohovoru uviedol, že v súčasnej dobe deti otca odmietajú, nemajú záujem sa s ním stretávať a
navštevovať. Na základe takto vykonaného dokazovania, týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletými
deťmi, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, kedy styk otca neupravil. Zdôrazňuje
však, že nejde o zákaz, že nejde o rozhodnutie, ktoré by styk otca s dieťaťom zakazovalo, avšak v tomto
štádiu konania poskytuje otcovi časový priestor na to, aby sám vlastným konaním a iniciatívou postupne

nadväzoval kontakt s maloletými deťmi a tým aj kontakt s matkou, ktorá tak, ako to vyplýva z doteraz
vykonaného dokazovania nie je zásadne proti styku otca s maloletými deťmi a je ochotná mu tento
styk po vzájomnej dohode umožniť. Odvolací súd dodáva, že otec po opätovnom nadobudnutí vzťahu
a náklonnosti detí voči nemu, môže kedykoľvek podať samostatný návrh o úpravu styku, kedy súd po
vykonanom dokazovaní o jeho návrhu rozhodne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil aj

tento výrok napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny a zákonný.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).