Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207542
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5716207542.16

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ E. V., K..
XX.XX.XXXX, O. G. Č.. XX, XXX XX W., v rade 2/ O. V., K.. X.XX.XXXX, O. W. XXX, XXX XX Š., právne
zastúpení JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému:
Q.. B. E., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený Mgr. Vladimírom Karásekom,
advokátom so sídlom STRED 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 021 707, v konaní o odstránenie

stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Slovenskej republike sa priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v súvislosti so
znaleckým dokazovaním.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobou podanou dňa 4.7.2016 žiadali, aby žalovanému bola uložená
povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie, postavené na pozemku žalobcov parc.č.XXX/X, G.
R. Ú. Q., S. R. K. J. Č..XXXX S..Ú.. Q.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú

spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č.XXX/X - G. V. a nádvoria o výmere 167 m2, zapísaných na LV
č.XXXX V. R. Q., S..Ú.. Q.. Uvedený pozemok súvisí s V. Č. V., z rozostavanou prístavbou súpisné číslo
XXX a pozemkami parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X U. XXXX/X, ktoré sú taktiež vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný je vlastníkom susednej
nehnuteľnosti a to pozemku parc.č.XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, zapísaných
na LV č.XXXX V. R. Q., S..Ú.. Q.. Uvedený pozemok súvisí s Y. P. W. Č.W. XXX, F. W. Č. XXXX, W.

W. Č. XXXX U. V. V..Č..XXX, XXX/X, XXX/X. Právny predchodca žalovaného vybudoval murované
betónové oplotenie v šírke cca 50 metrov, ktoré oddeľuje susediace pozemky. Kúpou predmetných
nehnuteľností žalovaným vlastníctvo prešlo na neho, avšak ako vyplýva z dokumentácie - Snímka z
katastrálnej mapy, geometrického plánu č.XX/XX ako z umiestnenia oplotenia v teréne je nesporné, že
oplotenie sa celým svojim telesom nachádza výlučne na nehnuteľnosti parc.č.KN-C XXX/X, ktorý je vo
vlastníctve žalobcov. Žalobcovia ďalej uviedli, že sa snažili prostredníctvom svojho právneho zástupcu

opakovanými písomnými výzvami, žiadosťami o vyjadrenie zo dňa 15.2.2016 a 25.5.2016 žiadať o
vyjadrenie žalovaného k predmetným skutočnostiam. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nereagoval na
ich ústne ani písomné výzvy, ktorými ho žiadali o usporiadanie záležitosti a vyriešenie problému
(napríklad sanácie existujúceho oplotenia, vybudovanie oplotenia nového na hranici pozemkov v súlade
s ustanovením § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka podali žalobu na súd a žiadali, aby žalovaný bol
povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie postavené na ich pozemku parc.č. XXX/X.2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu 3.10.2016 a
uviedol, že uplatnený nárok žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Žalobcovia poukazujú na geometrický
plán č.XX/XX H.. B. K., z ktorého odvodzujú skutočnosť, že betónový múr oddeľujúci parcely účastníkov

konania zasahuje do parcely žalobcov. Uvedený geometrický plán bol vyhotovený za účelom zamerania
zmeny na stavbe parcely č.XXX/X a zameranie stavieb parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX.
Teda ani okrajovo sa Geometrický plán č.XX/XXXX nedotýka parcely č.XXX/X, ktorá je hraničnou
parcelou žalobcov s parcelou žalovaného XXX/X. Uvedený geometrický plán nemá žiadnu výpovednú
hodnotu, robil sa ako následné zakreslenie situácie H.. V. J.. Ani v spojitosti tieto dva dokumenty

nepreukazujú, že by stavba múru bola postavená na parcele č.XXX/X. Tvrdenia, uvedené v žalobe, že
by žalovaný konštatoval, že múr sa celým svojom telesom nachádza na parcele č.XXX/X nie sú pravdivé
a toto žalovaný popiera. K samotnému múru je nutné uviesť, že tento bol vybudovaný pred viac ako
štyridsiatimi rokmi právnou predchodkyňou žalovaného po dohode a so súhlasom predchádzajúceho
prevádzkovateľa susediacej reštaurácie (teraz stavba vo vlastníctve žalobcov od roku 2005). Múr bol
riadne postavený, bol vybudovaný na starej hranici, ktorá bola tvorená dreveným plotom. Tento múr

bol vybudovaný po vzájomnej dohode z dôvodu hlučného správania sa hostí reštaurácie v nočných
hodinách. Takto vybudovaný múr ako hranica medzi susediacimi pozemkami bola rešpektovaná viac
ako štyridsať rokov a to až do podania žaloby žalobcami. Túto hranicu taktiež nikdy nespochybnili ani
žalobcovia od roku 2005 a to až do podania žaloby, resp. predžalobných výziev, čo predstavuje dobu
viac ako desať rokov. Takto vybudovaný múr rešpektoval hranicu medzi pozemkami ešte z obdobia

pred vybudovaním múru, tvorenú dreveným plotom, ktorá ani predtým nebola nikdy nikým spochybnená.
Tento stav je zásadný a hlavne záväzný pre každé ďalšie zameranie, zakreslenie geometrický plán,
vytyčovací náčrt a podobne. Tento stav nemožno odignorovať a vykonať zameriavanie podľa GPS
súradníc, ako to bolo pravdepodobne vykonané H.. J.. To je použiteľné iba a výlučne v prípade
chýbajúcich akýchkoľvek podkladov a máp, zanesených v katastri. Ak takéto podklady a mapy existujú,

tak sa musia tieto zohľadniť, keďže stav zapísaný v katastri je záväzný a musia sa tiež zohľadniť
určité tolerancie v dôsledku nie úplne presných spôsobom merania hraníc pozemkov pred príchodom
systému GPS a ich zanesenia do katastra nehnuteľností. Múr bol vybudovaný po vzájomnej dohode
na vtedajšej hranici, čo teda rešpektovali vtedajší vlastníci susediacich pozemkov a rešpektovali to aj
žalobcovia viac ako desať rokov. Žalobcovia tento stav rešpektovali aj po vypracovaní geometrického

plánuč.XX/XXXX,čopredstavujeďalšíchpäťrokovodjehovypracovaniadopodaniažaloby.Odhliadnuc
od uvedeného, ak by aj múr zasahoval do pozemku žalobcov, z uvedených dôvodov prichádza do úvahy
uplatnenie ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného, keďže
možno konštatovať s poukazom na všetky okolnosti prípadu, oprávnenú držbu žalovaného, najmenej po
dobu štrnástich rokov dobromyseľnosť žalovaného v tom, že múr je vybudovaný na hranici susediacich

pozemkov, dobromyseľné nadobudnutie parcely od právnej predchodkyne žalovaného, rešpektovanie
skutočností, že hranica medzi pozemkami je múr, vybudovaný právnou predchodkyňou žalovaného,
rešpektovanie tohto stavu žalobcami do podania žaloby, ako aj ich právnymi predchodcami.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie listinnými

dokladmi - geometrickým plánom č.22/2011, výpisom z LV č.XXXX, XXXX, žiadosťou o vyjadrenie
žalobcov, adresovanou žalovanému zo dňa 15.2.2016, 25.5.2016, nákresom H.. J., čestným vyhlásením
Q. Z., Znaleckým posudkom č.6/2018 H.. U. Š. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobcoviavpodanejžalobeakoajpredsúdomtvrdili,žežalovanýmábetónovýmúrik,tedaoplotenie,

ktoré sa nachádza na ich pozemku a to parc. C-KN č. XXX/X. Žalovaný túto skutočnosť poprel s tým,
že predmetné oplotenie sa nachádzalo na pozemku v čase, kedy on kupoval nehnuteľnosť a tento
stav bol rešpektovaný právnymi predchodcami žalobcov ako aj právnymi predchodcami žalovaného ako
hranica medzi susediacimi pozemkami. Na preukázanie žalobcami tvrdenej skutočnosti, že oplotenie,
t.j. betónový múr sa nachádza na ich pozemku, ktorý hraničí s parcelou žalovaného C-KN č.XXX/X bol

do konania pribratý znalec z odboru geodézie a kartografie H.. U. Š., ktorej bola uložená znalecká úloha
určiťhranicemedzipozemkomparc.C-KNČ..XXX/X-G.V.U.K.R.B.XXXQ.,G.K.J.Č..XXXXS..Ú..Q.
a pozemkom V.. C-KN Č..XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q. G.Í. K. J. Č..XXXX S..Ú.. Q.. V závere svojho
znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že účastníci konania nie sú pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností
tak, ako boli zobrazené v pôvodnej pozemno-knižnej mape z roku 1923, ale tieto nehnuteľnosti získali

až neskôr a to v hraniciach, ako boli ustálené následnými právnymi úkonmi a polohovým určení
nehnuteľností viď geometrický plán č.XXXXXXXX-XX/XX z roku 1998 a geometrický plán č.XX/XXXX z
roku 2002, ktorými bola určená hranica medzi pozemkami v číselnej forme a záväznom súradnicovom
systéme JT SK.geometrický plán č.XXXXXXXX-XX/XX si dali vypracovať navrhovatelia p. O. V. U. V. E.. Tento
geometrický plán bol spochybnený H.. B. K. pri ďalšom zameraní budov geometrický plán č.X/XXXX
a XX/XXXX kvôli posunu bodov PVPP cca 1 meter a to malo za následok aj posun podrobných

bodov, ktorými bola zameraná vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami C-KN č.XXX/X U. XXX/
X. Z uvedeného vyplýva, že nemožno brať geometrický plán č.XXXXXXXX-XX/XX ako podklad pri
určení vlastníckej hranice medzi parcelami č.XXX/X U. XXX/X. Geometrický plán č.XX/XXXX si nechal
vyhotoviť právny predchodca Q.. E., ktorý následne previedol nehnuteľnosti Q.. B. E. v takom
stave, ako boli zobrazené v geometrickom pláne č.XX/XXXX. Hranice nehnuteľností vo vlastníctve

O. V. U. E. V. k dnešnému dňu neboli geometrickým plánom nanovo definované v číselnej forme a
záväznom súradnicovom systéme JTSK. Z tohto dôvodu hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve
navrhovateľov O. V. U. E. V. a nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu Q.. B.Y. E. je definovaná
geometrickým plánom č.XX/XXXX.
Znalkyňa ďalej uviedla, že dňa 18.4.2018 bola v teréne na mieste samom, aby zamerala jestvujúci
stav za účasti žalobcov aj žalovaného. Tak isto vykonala zameranie okolitých parciel a kontrolné

omerné miery na predmetných parcelách ako aj okolitých parcelách z dôvodu identifikácie parciel,
identických bodov. Po vynesení nameraných údajov do mapy (príloha č.25 znaleckého posudku)
konštatovala, že vlastnícka hranica medzi parcelami C-KN č.XXX/X U. XXX/X bola určená spojnicou
bodov XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
a v grafickom náčrte je vyznačená modrou farbou. Jestvujúce oplotenie medzi uvedenými parcelami je

vyhotovené pevným múrikom o šírke 0,33 m začiatok múrika smerom od hlavnej cesty tvorí vymurovaný
stĺp a oplotenie je zamerané v grafickom náčrte (príloha č.25 označené červenou farbou).

5. Súd mal preukázané kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2002 (čl. 162), že žalovaný nadobudol predmetné
nehnuteľnostiodpredávajúcichX.Z.U.W..pričomstavtýchtonehnuteľnostíboldokladovanýajčestným

prehlásením Q. Z., matky predávajúcich, ktorá v čestnom prehlásení uviedla, že stavba múru na Ulici
S. B. Q. predstavuje hranicu medzi parcelou č.XXX/X a susediacou parcelou XXX/X, tento múr spolu
s domom a pozemkami zapísanými na LV č.XXXX boli odpredané Q.. B. E. kúpnou zmluvou z roku
2002. Samotný múr bol vybudovaný v roku 1975 po dohode s riaditeľom š.p. Reštaurácie, v ktorých
správe bola susediaca Vináreň Č. V., keďže hostia v nočných hodinách rušili nočný kľud, prehadzovali

rôzne predmety cez plot na ich pozemok. Samotný múr bol vybudovaný na mieste dreveného plotu ako
pôvodnej hranice. Táto hranica bola rešpektovaná a v tomto stave po celú dobu až do jej následného
odsťahovania.

6. Zástupkyňa žalobcu v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 24.10.2018 sa k múru na hranici

pozemkov vyjadrila tak, že v minulosti pokiaľ v susedstve reštaurácie bol rodinný dom, slúžiaci na
bývanie, žila tam rodina, žalobcovia rešpektovali tieto pomery bývania a hranice určenej plotom. Múr bol
postavený za týchto okolností a obidve strany to rešpektovali. Dnes už na strane žalovaného sa buduje
prevádzka, ide o podnikateľské subjekt, čím múr už nemôže mať pre žalobcov rovnaké opodstatnenie
ako v minulosti. Problém, kvôli čomu bol múr postavený, dnes už nie je aktuálny. Tým, že by bol

odstránený múr medzi pozemkami a posunuté oplotenie na stranu žalovaného, získali by žalobcovia
priestor širší o cca pol metra a tak by mali k existujúcemu obslužnému priestoru 1,57 m rozšírenie o
cca 30%.

7. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že hranica bola rešpektovaná právnymi

predchodcami žalobcov aj žalovaného. Špekulácie o tom, ako boli tieto nehnuteľnosti kupované
a dohady sú ničím nepodložené vyjadrenia zo strany žalobcov. Ak znalkyňa v súčasnosti určila
hranicu podľa GPS súradníc, nemá to vplyv na súčasne existujúcu hranicu, ktorá bola výsledkom
predchádzajúcich meraní pred príchodom systému GPS a ktorá v sebe zahŕňa aj dovolenú odchýlku z
týchto predchádzajúcich meraní. Znalkyňa poukázala v znaleckom posudku aj na to, že hranica, resp.

posun bodov je cca 1 meter. Podstatné však je, ako nadobudol nehnuteľnosti žalovaný, a keď tieto
nadobudol na podklade geometrického plánu č.XX/XXXX, od tejto doby svoje nehnuteľnosti užíva a je
dobromyseľný vo svojom užívaní vzhľadom na všetky okolnosti. Právny zástupca žalovaného mal za to,
že sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva v časti, v ktorej je oplotenie počas súčasných
hraníc postavené na parcele žalobcov.

8. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti v susedstve
žalobcovtak,žetietobolidefinovanégeometrickýmplánomč.XX/XXXX.Pokiaľišloobetónovéoplotenie
medzi susediacimi pozemkami podľa vyjadrenia predchádzajúcej majiteľky nehnuteľností, ktoré sú vsúčasnej dobe vo vlastníctve žalovaného Q. Z. tak tento múr bol postavený v roku 1975 po dohode s
riaditeľom štátneho podniku Reštaurácií, ktoré mali v správe Vináreň Č. V. a aby hostia nerušili nočný
kľud a neprehadzovali predmety cez plot na pozemky rodiny Z., bol vybudovaný múr a to na mieste

dreveného plotu ako pôvodnej hranice na ich náklady. Riaditeľ reštaurácií súhlasil s jeho výstavbou.
Takto určená hranica bola rešpektovaná po celú dobu a to až do odsťahovania sa pani Z. z tohto miesta.
Zástupkyňa žalobcu v rade 1/ (žalobcu v rade 1/ zastupovala do rozhodnutia vo veci dňa 21.11.2018)
na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedla, že v minulosti pokiaľ rodinný dom žalovaného slúžil na bývanie
a v minulosti tam žila aj rodina a žalobcovia rešpektovali tieto pomery bývania a hranice určenej

plotom. Múr bol postavený za určitých okolností, ktoré v danej dobe obidve strany rešpektovali. Dnes
sa však situácia na strane žalovaného zmenila, tento si tu buduje podnikateľský subjekt, čím múr
už nemôže mať pre žalobcov rovnaké opodstatnenie ako v minulosti. Problém, kvôli čomu bol múr
postavený už dnes nie je aktuálny. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ betónový múr bol postavený na
hranici medzi susediacimi pozemkami v roku 1974 a rešpektovaný, následne aj právnymi nástupcami,
múr bol postavený v čase, kedy nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcov patrila Reštauráciám

štátnemu podniku a susediaci pozemok patril rodine Z.. V súčasnej dobe je stav taký, že rodina Z.
predalanehnuteľnostižalovanémuanamiestoštátnehopodnikuReštaurácievlastníobjektsprevádzkou
reštaurácií žalobcovia. Tak, ako bolo už uvedené žalobcovia rešpektovali túto hranicu aj v čase, kedy
susednú nehnuteľnosť kúpil žalovaný. Pokiaľ teda vlastníci rešpektovali hranicu a na hranici, na ktorej
bolodrevenéoplotenie,následnebolvymurovanýbetónovýplot,bolarealizovanáhranicavterénemedzi

pozemkami s tým, že podľa znaleckého posudku bola hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve
strán sporu definovaná geometrickým plánom č.XX/XXXX a v zmysle tohto murované oplotenie sa
nenachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Ak dnes je inými metódami meraná hranica pozemkov
tak, ako to urobila znalkyňa, nemožno tvrdiť, že bez ďalšieho na základe nového merania systémom
GPS by malo dôjsť k zmene hraníc medzi pozemkami, ktoré boli susediacimi pozemkami, ktoré boli

dlhodobe rešpektované, takto zamerané geodeticky a polohove určené nehnuteľnosti kúpil v roku
2002 žalovaný na základe kúpnej zmluvy B. a na list vlastníctva č.XXXX bol nový vlastník zapísaný
pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti, ktoré
boli zamerané, polohovo geodeticky určené jeho právnym predchodcom. Žalovaný takto nehnuteľnosti
nerušene užíval rovnako ako minimálne od roku 1974 jeho právny predchodcovia. V prípade, že by aj

betónové oplotenie neprechádzalo hranicou medzi oboma pozemkami, ale nachádzalo sa na pozemku
vo vlastníctve žalobcov (na základe nového merania systémom GPS), žalovaný mal vedomosť, že
hranica pozemku prechádza v mieste murovaného oplotenia. Túto nehnuteľnosť nerušene užíval od
roku2002,tedanespornebydanúčasťvydržal,pretožežalobcoviapodaližalobudňa4.7.2016, žiadosti,
ktoré písali žalovanému pred podaním žaloby boli taktiež z roku 2016. Do tejto doby zo strany žalobcov,

na ktorých bolo dôkazné bremeno nebolo dokladované, že by sa nestotožňovali s hranicou medzi
susediacimi pozemkami a žiadali by odstrániť betónové oplotenie s tým, že podľa ich vedomostí malo
prechádzať pozemkom v ich vlastníctve.

9. Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou,

alebo kto vykonáva právo pre seba.

10. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo prináleží, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v susedstve žalobcov s vedomím

hranice pozemkov, ktorá prechádzala v mieste, kde bol vybudovaný betónový múrik. Túto hranicu
rešpektovali strany sporu dlhú dobu tak, ako aj ich právni predchodcovia. Nesporne žalovaný bol
oprávneným držiteľom nehnuteľností v mieste murovaného oplotenia a splnil zákonom stanovené
podmienky pre vydržanie a to tým, že bol oprávneným držiteľom po dobu viac ako desať rokov.
Po zistení skutkového a právneho stavu veci samej súd žalobu žalobcov zamietol.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia odvolanie, na základe ktorého odvolací
súd vo veci konal a rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd prvejinštancie dospel k záveru, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k spornej časti pozemku vydržaním
bez toho, aby sa dôsledne zaoberal, či v danej veci sú splnené zákonom vyžadované predpoklady
vydržania. V súdenej veci na prijatie záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním žalovaným je

potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením splnenia základných predpokladov vydržania
predovšetkým z hľadiska oprávnenosti držby s poukazom na ospravedlniteľný skutkový omyl. Úlohou
súdu bude zaoberať sa prípadným skutkovým omylom žalovaného z toho hľadiska, či žalovaný (ne) bol
presvedčený, že faktický stav tak, ako bol pozemok v celku (vlastnej i spornej nehnuteľnosti) oplotený je
totožný s právnym stavom, či držba sporných nehnuteľností trvala minimálne desať rokov s uvedením

kedysadržbychopil.Čidržbaspornejnehnuteľnostibolapocelúdobunerušená,nepretržitá,čižalovaný
má titul nadobudnutia, o ktorý opiera sa jeho dobrá viera držiteľa, aby mohol dospieť k záveru, že
žalovaný ako držiteľ v rámci uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol do vlastníctva
nehnuteľnosť KN-C č.XXX/X ujal aj držby časti parcely, ktorú síce nenadobudol, keďže právne nebola
predmetnomkúpnejzmluvyalesozreteľomnavšetkyokolnostiboldobromyseľnývtom,žejevlastníkom
tejto parcely v mieste betónového oplotenia, keď mal za to, že ju kúpil, že aj táto parcela bola predmetom

uzatvorenej kúpnej zmluvy. Úlohou súdu bolo skúmať aj to, či žalovaný a jeho právni predchodcovia
spornú časť nehnuteľnosti užívali nerušene, alebo boli v držbe rušení, či pozemok tvoril ohradený
ucelený funkčný celok, ktorý bol tak, ako bol oplotený, užívaný právnymi predchodcami a akú dobu.

14. V doplnenom dokazovaní boli súdom vypočuté svedkyne na návrh strán sporu.

Na pojednávaní dňa 11.12.2019 svedkyňa Q.. Q. O. uviedla, že pred pätnástimi rokmi spolu s p. E.
(žalovaným) kupovali rodinný dom pričom v dome spolu bývajú dvanásť rokov. Dom bol kupovaný cez
realitnú kanceláriu, kupovali ho oplotený a s plotom, ktorý bol ich, neboli žiadne námietky. K plotu ani zo
strany V. Č. V.U., čo je susedný pozemok neboli žiadne námietky. Tieto začali až keď chceli pristavovať.
Nevedela uviesť presne obdobie, kedy to bolo. Plot opravovali, udržiavali ho. Ju osobne susedia nikdy

neoslovili v súvislosti s plotom a nemala vedomosť o tom, že by oslovovali p. E.. Susedské vzťahy boli
medzi nimi dobré až do doby, keď chceli pristavovať.
Na tomto pojednávaní žalovaný uviedol, že rodinný dom v susedstve žalobcov nadobudol v roku 2002
na základe kúpnej zmluvy s tým, že mal geometrický plán ku kúpe. Pozemok mal oplotenie v prednej
i zadanej časti. Hranica tam bola s existujúcim múrom domu. Išlo o hranicu medzi rušnou kaviarňou a

rodinným domom, teda plot mal dvojaký účel. Počas rokov plot zrekonštruoval, aby bol v stave slúžiť
účelu. Nerušene bez námietok nehnuteľnosť užíval až do podania žaloby. Nemal žiadne vedomosti o
problémoch s plotom a nevidel ani zmysel celej žaloby. Jediná námietka bola niekoľko rokov dozadu, keď
mu sedia povedali, že v pravom prednom rohu čiapka stĺpa presahuje do ich pozemku, tak im povedal,
nech to odpília.

Na pojednávaní konanom dňa 16.1.2020 bola vypočutá svedkyňa Q. S., ktorá vo svojej svedeckej
výpovedi uviedla, že je dcérou bývalých majiteľov rodinného domu, ktorý dnes vlastní žalovaný. Po
rodičoch zdedila podiel aj ona a tento dom predávala ako spoluvlastníčka pánovi E.. Pamätala si z
detstva, že v susedstve bola krčma alebo reštaurácia a s ňou mali drevený plot a následne veľké
problémy, bol tam hluk v nočných hodinách, prehadzovali im predmety do záhrady, mali do ovracané,

močili tam návštevníci. Pamätala si veľmi časté hádky kvôli tomuto. Taká vážna situácia bola aj potom,
keď sa sestre narodilo dieťa, ona s ním bola v záhrade a pol metra od kočíka padol predmet od susedov
s tým, že tam bol prehodený potkan s vápnom. Otec opakovane riešil situáciu s riaditeľom reštaurácie a
po týchto jednaniach sa začal stavať murovaný plot. Pamätala si, že drevený dali dole a na jeho mieste
stavali vysoký asi dva a pol metra murovaný plot. Problémy so susedmi následne si nepamätala nejaké

vážne, a to ani v čase, keď dom predávali ani potom. Plot sa staval tak, že v časti od ulice k domu, dom
bol hranica a následne sa staval plot od domu dozadu. Múr bol podľa nej financovaný jej rodičmi. Nemala
vedomosť o tom, že by to platil niekto iný. Hranica na mieste, kde je plot nebola nikým namietaná ani
rodičia nespomínali, že by niekto niekedy niečo namietal. O údržbu múru sa staral len otec, chodil ho
opravovať aj zo strany reštaurácie. V rodinnom dome bývala do roku 1985 alebo 1986. V čase, keď sa

staval plot mohla mať asi desať rokov.
Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že hluk a špina z reštaurácie sa preniesla dnes na ulicu. Múr
ich v súčasnosti naďalej chráni, aj keď majú problémy s hlučnosťou, toto riešili cez úrad verejného
zdravotníctva, kedy sa namerali vysoké hodnoty, pribudli iné problémy s odvetrávaním z kuchyne. Keď
veci chcel riešiť stavebne, vznikli problémy a myslel si, že spor je toho dôsledkom.

15. Zo strany žalobcov bolo predložené súdu čestné prehlásenie A. J. (čl. 309), ktorý v čestnom
prehlásení uviedol, že od augusta 1968 pracoval v podniku Okresná vodárenská správa Martin, ktorý
mal adresu na T. S. B. Q.. Stravovanie mali zabezpečené v prevádzke pod názvom Vináreň na S. T., t.č.V. Č. V., konkrétne v jej starej časti, ktorá sa nachádza oproti podniku zamestnávateľa. Vedľa vtedajšej
existujúcej vinárne na susednom pozemku z pravej strany s pohľadu od ulice konkrétne v prednej časti
pozemku sa nachádzal objekt rodinného domu, pri ktorom sa prechádzalo do zadnej časti prevádzky

vinárne. Medzi vinárňou a rodinným domom bola komunikačná medzera, nenachádzalo sa tu žiadne
oplotenie. Neskôr bol tento objekt asanovaný a súčasný rodinný dom postavený v priezore za týmto
pôvodným objektom. Čestné prehlásenie bolo podpísané bez overenia podpisu, prípadne návrhu na
vypočutie A. J. ako svedka v konaní.

16. K tomuto listinnému dokladu súd uvádza, že p. J. podpísal prehlásenie, že od augusta 1968 pracoval
tak, že stravovať sa chodil do t.č. V. Č. V.. Svedkyňa Q. S., ktorej rodičia bývali v susediacom pozemku
sa narodila v roku 1964 a stavanie plotu podľa nej bolo približne v čase, kedy mala asi desať rokov.
Takže pokiaľ sa p. J. vyjadroval k obdobiu roku 1968, tento plot tam v tom období murovaný nestál a bol
postavený niekoľko rokov neskôr rodičmi svedkyne Q. S.. Svedeckú výpoveď Q. S. súd vyhodnotil ako
hodnovernú, pretože v mieste sa narodila, bývala, zažívala situácie, ktoré nepriaznivo ovplyvňovali ich

bývanie a preto pokiaľ došlo k tomu, že otec postavil plot od reštaurácie, bolo nesporné, že túto situáciu
mohla vnímať ako pozitívnu, teda išlo určite o také diania v jej živote, ktoré si pamätala a s určitosťou
mohla o nich vypovedať. Teda z jej výpovede bolo zrejmé, že drevený plot bol odstránený a na jeho
mieste vybudovali murovaný plot.

17. Žalovaný kúpil predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2002, kedy
predmetný plot bol predchádzajúcimi majiteľmi vybudovaný. Nemal pochybnosti o tom, že čo nadobúda
a ani o priebehu hraníc pozemku, ktoré boli naviac zamerané ešte bezprostredne pred uzavretím
kúpnej zmluvy a to geometrickým plánom č.41/XXXX, ktorého súčasťou bol úradne overený záznam
podrobného merania zmien, pričom v oboch úradne overených dokumentoch sa uvádza ako hranica

múr a taktiež s poukazom na to, že hranica bola určená bodmi, ktoré tieto sú graficky znázornené v
prílohe záznamu podrobného merania zmien H.. Q..
Žalovaný poukázal na prílohu č.21 znaleckého posudku č.X/XXXX zo dňa 3.5.2018, vypracovaného
v konaní znalcom H.. U. Š. a to osvedčenie o dedičstve zo dňa 4.6.1996 - P., P. XX/XXXX, ktorým
bolo notárom X.. H. S. vydané v dedičskej veci po X. Z. (predchádzajúci spoluvlastník nehnuteľností)

v rámci ktorého bol predmetom dedičstva aj dom súpisné číslo XXX/XX, vedľajšie stavby, oplotenie,
vonkajšie úpravy, trvalé porasty, domom zastavaný pozemok, záhrada v k.ú. Q., vedených v pkn vložke
č.XXXX parc.č.XXX - záhrada o výmere 760 m2, parc.č. XXX - záhrada o výmere 65 m2 s dvorom
a hospodárskymi budovami o výmere 592 m2. Z rozhodnutia o dedičstva vyplynulo, že bolo riešené
aj samotné oplotenie. Tu súd poukazuje na čestné prehlásenie Q. Z., bývalej spoluvlastníčky, ktorá

prehlásila, že oplotenie bolo postavené v roku 1975 na ich náklady na hranici pozemkov, ktorá bola pred
postavením múru tvorená dreveným plotom a nikto nespochybňoval skutočnosť, že novovybudovaný
betónový múr je postavený na existujúcej hranici. V rámci dedičského konania bola vyhotovená aj
identifikácia parciel zo dňa 20.9.1995, ktorá nehnuteľnosti špecifikované v osvedčení o dedičstva „E“
stave previedla do „C“ stavu ako parcelu KN-C č.XXX - záhrada o výmere 638 m2 a KN-C parc.č.XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 745 m2, spolu o výmere 1383 m2 (identifikácia súčasťou
pripojeného znaleckého posudku).
V týchto výmerách boli následne v roku 2002 geometrickým plánom č.XX/XXXX zo dňa 13.5.2002
H.. Q. zamerané stavby garáže a skladu na parc.č.XXX/X, XXX/X, ktorý plán bol dňa 13.5.2002
správou katastra úradne overený. Hranice podľa tohto plánu sú označené múrom, pričom sa to uvádza

aj na prvej strane. Výmera 1383 m2 zostala po zameraní oboch stavieb nedotknutá a súčasťou
geometrického plánu bol aj záznam podrobného merania zmien H.. Q., ktorý bol tiež úradne overený
správou katastra zo dňa 13.5.2002, ktorý taktiež uvádza, že nové hranice sú označené múrom
(geometrickýplánjeprílohouznaleckéhoposudkuH..Š.).Žalovanýnadobudolpredmetnénehnuteľnosti
kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2002, stal sa ich výlučným vlastníkom a zapísané boli na LV č.XXXX

S..Ú.. Q.. Žalovaný tvrdil, že nemal žiadne pochybnosti o tom, čo nadobúda ani o priebehu hraníc,
ktoré boli zamerané bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy geometrickým plánom č.XX/XXXX,
ktorého súčasťou bol úradne overený záznam podrobného merania zmien, pričom v oboch úradne
overených dokumentoch sa uvádza ako hranica múr a taktiež s poukazom na to, že táto hranica
bola určená novourčenými bodmi, pričom tieto sú graficky znázornené v prílohe záznamu podrobného

merania zmien H.. Q.. Znalkyňa H.. U. Š. vo svojom znaleckom posudku, vypracovanom v tomto
konaní uviedla, že geometrický plán č.XX/XXXX si nechal vyhotoviť právny predchodca B. E., ktorý
následne previedol nehnuteľnosti menovanému v takom stave, ako boli zobrazené v geometrickom
pláne č.XX/XXXX. Hranice nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov neboli geometrickým plánomnanovo definované v číselnej forme a v záväznom súradnicovom systéme JTSK. Z tohto dôvodu
hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov a nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu
je definovaná geometrickým plánom č.XX/XXXX. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia po

nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným niekedy spochybňovali priebeh jeho hranice, teda tej časti,
ktorá je určená múrom a ani žiaden z ich právnych predchodcov. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy s tým, že pred uzavretím kúpnej zmluvy bol vypracovaný geometrický plán,
ktorý bol posúdený aj znalkyňou, pribratou do tohto konania, ktorá sa vyjadrila jednoznačne, že hranica
medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaného bola definovaná v čase kúpy žalovaným geometrickým

plánom č.XX/XXXX.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd nesporným, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti,
ktoré boli oplotené v časti od nehnuteľností žalobcov múrom, postaveným na mieste bývalého
dreveného oplotenia. Priebeh hranice bol pre právnych predchodcov žalovaného a žalobcu nesporným,
teda mali za to, že múr je na hranici medzi susediacimi nehnuteľnosťami. Tento stav žiadnym spôsobom

nebol sporovaný zo strany žalobcov. Podľa súdu bolo nesporné, že žalovaný bol oprávneným držiteľom
v časti pozemku, ktorý sa nachádzal pod murovaným oplotením, toto užíval ako svoje vlastníctvo na
základe relevantného právneho úkonu, ktorým bola kúpna zmluva, titulom ktorej nadobudol predmetné
nehnuteľnosti.Pretoženadobudoltietonehnuteľnostivroku2002,jenesporné,ževčasepodaniažaloby
žalobcami a to ku dňu 4.7.2016 nesporne uplynula desaťročná lehota, v ktorej žalovaný nepretržite

mal v držbe predmetnú nehnuteľnosť a užíval ju ako svoju vlastnú. Takýmto spôsobom k nej nesporne
nadobudolvlastníckeprávo.Tedažalovanýbolvužívanípredmetnejnehnuteľnostidobromyseľný,užíval
ju nerušene od jej nadobudnutia v roku 2002 s vedomím si toho, že pred nadobudnutím nehnuteľnosti
bola zameraná, bol vypracovaný geometrický plán, ktorému zodpovedal aj predmet kúpnej zmluvy.
Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na zákonné ustanovenie uvedené v rozsudku,

súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
a súd vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%, pretože bol v konaní plne úspešný. Štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania

súvisiacich s úhradou nákladov, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov na znaleckú odmenu
znalkyni, ktorá bola pribratá do tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.