Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509212767
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1509212767.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807
484, proti povinnému: GREEN ROSE spol. s r.o., Budatínska 16, 851 06 Bratislava, IČO: 36 735 728,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Kotrla, Exekútorský úrad so sídlom Slovenská 2169/9,

901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 364/2009, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 506,40
eur a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k.
36Er/2809/2009-21 zo dňa 1.6.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave, odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V pod č. k. 36Er/2809/2009-21 zo dňa 1.6.2017, v časti výroku
o trovách exekúcie odmieta.

II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.h) zákona č,
233/1995 Z.z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej
len „EP“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prvoinštančný súd

zároveň uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi s poukazom na ust. § 203 ods. 2
EP trovy exekúcie vo výške 43,19 eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur, hotových
výdavkov za poštovné v sume 2,80 eur a 20% DPH. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s
poukazom na ust. § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Voči tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorým
žiadal aby mu odvolací súd priznal trovy exekúcie v ním uplatnenej výške 206,05 eur. V danom prípade
súd nesprávne právne posúdil skutkový stav veci v časti rozhodovania o náhrade trov exekučného
konania, nakoľko súd rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii exekučný spis EX 364/2009 a vychádzal
len zo súdneho spisu, kde sa nachádzala len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora napriek doručenej výzve nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa
oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie súdneho

exekútora je potrebné odmietnuť.5. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 20.7.2009, doručením návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie exekútorovi, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 1.6.2017,
proti ktorému súdny exekútor podal odvolanie dňa 2.8.2017, teda po účinnosti zmeny procedurálneho

prostredia, nastolenou prijatím Civilného sporového poriadku. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu
napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanou zákonom NR SR
č. 299/2013 Z.z., účinnou dňom 1.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku
prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie.

6. Podľa § 9a ods. 1, ods. 3, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31,3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 9b ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd
uznesením.
Podľa § 58 ods. 6 EP (v znení účinnom do 31.10.2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymôžeme pohľadávky na výživnom. V takomto

prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 243b ods. 1, ods. 3 EP, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č.
299/2013 Z.z. účinnej dňom 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.apríla 2017) ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.8. V režime zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
nebol účastník exekučného konania vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko toto
obmedzenie priamo vyplývalo z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP.

9. V konkrétnom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie
podľa § 57 EP (ide o tento prípad), Exekučný poriadok predpokladal pred jeho novelou vykonanou
zákonom č 299/2013 Z.z. v ustanovení § 58 ods. 6 EP, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251
ods. 4 OSP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale spomínanou novelou Exekučného poriadku
zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní

predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely
tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude
zachovaná len za predpokladu, že takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 1.novembrom 2013
a odvolateľ odvolanie pred 1. novembrom 2013 podá. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v
súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP rozhodol po 1. novembri 2013, alebo ak aj rozhodol
do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné.

10.VsúčasnostiCivilnýsporovýporiadok(§355ods.2)rovnakonedávaúčastníkovikonaniaoprávnenie
na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho
poriadku, odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu
je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu
ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne alebo

konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods.
2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, atď.).

11. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom NR SR č.
125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného

mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 125/2016 Z.z.“) a súčasne ide o exekučné konanie začaté po nadobudnutí účinnosti
Civilného sporového poriadku.
13. Odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona Č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), t.j. od
1.7.2016 je potrebné v exekučných konaniach primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci

nevylučuje. Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty
exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne.
14. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania,
nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní.
15. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú

identifikovanéakoodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasuprivykonaní
exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie
upravuje samostatná vyhláška MS SR Č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup fragmentuje

na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a súdom pri
zastavení exekúcie (§ 203). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie
v tom ktorom štádiu konania platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri
zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto
smere niet priestoru pre použitie CSP.

16. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne.
Ustanovenie § 200 ods. 1 EP predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré
mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z
uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť

ustanovenie § 251 CSP, ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako
Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi az toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia
CSP.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné na rozhodnutie

o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm, m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je
potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade
s § 355 ods, 2 CSP).
18. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou zákonom

č. 299/2013 Z.z.), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, ktoré
z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016 vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal
pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku vykonanej
novelou pod č. 2/2017 Z.z. odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa.
19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o

nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355
ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP
odmietnuť.
20. Nad rámec odvolania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie majú vlastnú definíciu obsiahnutú

v Exekučnom poriadku, ako bolo uvedené vyššie a preto niet priestoru pre to, aby exekučný súd
rozhodoval osobitne o nároku a osobitne o výške týchto trov, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške
trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov,
ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora.

21. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd
v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.
22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní oprávnenému a povinnému, ako

úspešným účastníkom konania, žiadne trovy nevznikli.
23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447
písm. d/, e/ CSP).