Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202216
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816202216.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: I. O.,

nar. XX.XX.XXXX, O., Š. XXXX/X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mária Miháliková,
advokátka, so sídlom Žilina, Horný Val 9/19, proti žalovaným: 1/ Š. O., nar. XX.XX.XXXX, O., Š.T. XXXX/
X, 2/ Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a 3/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, B.
Č.. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel
č. 177, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I./ Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré
sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Rabča, a to:

- rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku C KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 129 m2
- pozemok C KN parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 250 m2
- pozemok C KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 288 m2
- pozemok C KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 129 m2.

II./ Súd p r i k a z u j e uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/.

III./ Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100.500,- EUR do šesťdesiat dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV./ Súd žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ z a m i e t a.

V./ Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú

vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

VI./ Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu 6. 5. 2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výrokovej časti I/ rozsudku a
vyporiadal ho tak, že nariadi predaj nehnuteľností s rozdelením výťažku tak, že priamo z výťažku

bude vyplatená zostatková hodnota úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX veriteľa Prima banka, a.s. a
zvyšná časť bude v polovici vyplatená žalobkyni a z druhej polovice bude vyplatený veriteľ Jozef
Garbiar a zvyšok vyplatený žalovanému 1/. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným 1/ sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v 1 nehnuteľností, špecifikovaných vo výrokovej časti I/ rozsudku. Na týchtonehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ na základe zmluvy o zriadení
záložného práva V XXXX/XX zo dňa 25. 9. 2014 na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, v ktorej žalobkyňa a žalovaný 1/ vystupujú ako dlžníci. Na spoluvlastnícky

podiel žalovaného je zriadené exekučné záložné právo v exekučnom konaní č. EX 494/2015, vedenom
v prospech žalovaného 3/. Žalobkyňa a žalovaný 1/ nehnuteľnosti nadobudli za trvania manželstva,
pričom za trvania manželstva aj zobrali úver od žalovaného 2/ a uzatvorili záložnú zmluvu. Manželstvo
žalobkyne a žalovaného 1/ bolo rozvedené dňa 31. 12. 2014; následne žalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej sa každý z bývalých

manželov stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ sa po rozvode manželstva
nepodieľal na splácaní dlhu voči žalovanému 2/, nespláca ani dlh voči žalovanému 3/. Žalobkyňa nemá
peňažné prostriedky, aby mohla uhrádzať splátky v stanovenej výške a voči banke sú solidárnymi
dlžníkmi, takže nepostačuje, aby platila len polovicu zo splátky. Na úvere sú nedoplatky, už niekoľko
mesiacov nie sú platené splátky ani čiastočne. Banka odmietla vykonať svoje záložné právo a podať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ napriek tomu odmieta nehnuteľnosti predať.

Žalobkyňa nijakým spôsobom nehnuteľnosti nevyužíva; v rodinnom dome býva žalovaný 1/ a žalobkyni
nenahrádza užívanie jej podielu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Nehnuteľnosti boli ohodnotené
znaleckým posudkom Ing. Anny Kohárovej č. 220/2011 na sumu 112 000 EUR. Aktuálny zostatok
úveru voči žalovanému 2/ je cca 30 000 EUR a pohľadávka žalovaného 3/, vymáhaná v exekučnom
konaní je cca 40 000 EUR, takže hodnota nehnuteľností je vyššia ako dlhy na nej viaznuce a veritelia

môžu byť uspokojení úplne z výťažku predaja, resp. ak by výťažok z predaja nepostačoval na splatenie
dlhov, tak by ťarchy zo zákona prešli na nadobúdateľa, takže práva veriteľov by neboli nijako ohrozené.
Naopak, exekútor môže ponúknuť do exekučnej dražby iba podiel žalovaného 1/, ktorý je samostatne
nepredajný. Dom je reálne nedeliteľný. Nie je možné bez zásadných stavebných úprav a so značnými
finančnými investíciami urobiť z neho dve samostatné bytové jednotky, pričom by sa zároveň prihliadlo

na vertikálne delenie domu. Ani jeden zo spoluvlastníkov nemá peniaze na vyplatenie odplaty za podiel
druhého spoluvlastníka, resp. na vyplatenie dlhov, takže nie je možné jeho prikázanie do výlučného
vlastníctva žiadneho spoluvlastníka. Preto žalobkyňa navrhuje, aby súd prikázal predaj nehnuteľností a
rozdelenie výťažku tak, aby boli uspokojení veritelia priamo z výťažku získaného predajom.

2.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

3.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ rozsudku. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý

v podiele 1 a že na týchto nehnuteľnostiach viazne záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného 2/ a na podiel žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 3/. Žalovaný 1/ k
žalobe uviedol, že on s ňou nesúhlasí, pretože on spláca dlhy a nesúhlasí s predajom domu. On tento
dom užíva a keď splatí dlhy, tak až potom bude súhlasiť s predajom domu. Uviedol, že je žalobkyni
ochotný vyplatiť 1500 EUR za jej podiel. Žalovaný 3/ navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam, ale prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ z dôvodu, že nehnuteľnosti
prevezme aj so záväzkami, ktoré vznikli podielovým spoluvlastníkom voči žalovaným 2/ a 3/ počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby
zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by

nebolo možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo; takýto dôvod ani nikto zo sporových strán netvrdil .
Ani žalovaný 1/ nemal výhrady k samotnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva, len nesúhlasil so
žalobkyňou navrhnutým spôsobom jeho vyporiadania. V ďalšom preto súd riešil otázku vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva. Ako prvá možnosť by prichádzalo do úvahy reálne rozdelenienehnuteľností medzi ich spoluvlastníkov podľa ich podielov. Žalobkyňa tvrdila, že predmetom konania
je rodinný dom - stavba určená na bývanie, ktorá nie je reálne deliteľná, ktoré tvrdenie nerozporoval
ani žalovaný 1/ ako ďalší spoluvlastník. Aj súd je názoru, že rodinný dom nie je reálne deliteľný,

resp. ak by aj bol, reálna deľba by si vyžiadala stavebné úpravy, do ktorých neprejavil záujem
investovať žiadny zo spoluvlastníkov. Naopak, obaja spoluvlastníci deklarovali nedostatok peňažných
prostriedkov na splácanie úveru, ktorí si spoločne zobrali a žalobkyňa výslovne uviedla, že nie je ochotná
a nemá ani peňažné prostriedky, aby realizovala takéto stavebné úpravy. Súd preto pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva vychádzal z predpokladu, že rodinný dom nie je reálne deliteľný. Súd

sa však nepriklonil ani ku spôsobu vyporiadania predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku, ako
navrhla žalobkyňa. Žalobkyňa totiž navrhla predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi veriteľov -
žalovaných 2/ a 3/. Takýto spôsob vyporiadania Občiansky zákonník nepripúšťa. Spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sú v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vymenované.
Toto ustanovenie medzi spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva len predaj veci a rozdelenie
jeho výťažku medzi spoluvlastníkov, nie medzi iné osoby - veriteľov spoluvlastníkov, ako navrhla

žalobkyňa. Predaj nehnuteľnosti prichádza do úvahy len vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov o vec nemá
záujem, čo v tomto prípade nebolo splnené, pretože žalovaný 1/ o nehnuteľnosti záujem má, len je
ochotnýžalobkynivyplatiťnáhradupodľavlastnýchpredstáv.Vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
predajom nehnuteľností nie je možné aj z dôvodu, že na nehnuteľnostiach viaznu záložné práva v
prospech žalovaných 2/ a 3/, pričom títo by ako osoby, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti,

objektívne mohli byť predajom poškodení. Predaj nehnuteľnosti by sa totiž absolútne vymkol spod
ich kontroly , mohlo by dôjsť k predaju „ pod cenu „ a aj k situácii, že by sa veriteľom z výťažku
predaja na uspokojenie ich pohľadávok nedostalo nič. Súd sa napokon priklonil k možnosti vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Súd
pritom prihliadol na to, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v

rovnakých spoluvlastníckych podieloch, žalovanému 1/ svedčí hľadisko účelného využitia veci, keďže
v nehnuteľnosti býva a má o ňu záujem. Tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nepoškodí ani práva veriteľov, v prospech ktorých viaznu na nehnuteľnosti záložné práva. Keďže
súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/, zaviazal ho, aby žalobkyni vyplatil
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 100 500 EUR, ktorú súd zistil zo znaleckého posudku č.

70/2017 Ing. Miroslava Obtuloviča, ktorý predložila žalobkyňa.

4.Súd žalobu proti žalovaným 2/ a 3/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, pretože tá svedčí
len spoluvlastníkom veci, ktorá je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a nie
tretím osobám, ktorým patria práva viaznuce na veci.

5.Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním správy od žalovaných 2/
a 3/ ohľadne zostatku ich pohľadávok. Žalobkyňa tento návrh podala vo vzťahu k navrhnutému
spôsobuvyporiadaniaspoluvlastníctvanariadenímpredajanehnuteľnostíarozdelenímvýťažkupredaja.
Vzhľadom na to, že súd ani nepristúpil k tomuto spôsobu vyporiadania, vykonanie tohto dôkazu by bolo

nadbytočné.

6.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnosť na ich náhradu uložil
žalobkyni voči žalovaným 2/ a 3/, keď zamietol žalobu voči nim pre nedostatok vecnej legitimácie. Vo
vzťahu k žalovanému 1/ bola žalobkyňa úspešná, pretože súd vyhovel jej žalobe o zrušenie podielového

spoluvlastníctva a hoci jej nevyhovel v časti navrhnutého spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, súd
zobral do úvahy, že ide o konanie, kde súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a kde
spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.