Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201737
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113201737.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Odškodnenie, s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 482 501, zast. Advokátska kancelária
VASIĽ ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava,

IČO: 00 161 700, v konaní o zaplatenie 598,34 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 23.5.2016 č.k. 31Cb/32/2013-213 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,34
eur, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 451,34 eur od 12.12.2012 do zaplatenia, to všetko do 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; vo výroku ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 662,27 eur a vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 eur, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 451,34 eur od
12.12.2012dozaplatenia,tovšetkodo15dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku;vprevyšujúcejčasti
žalobu zamietol; priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 662,27 eur, ktorú sumu je žalovaný

povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a zároveň rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 598,34 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.437,54 eur od 21.11.2012 do 11.12.2012 a úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 589,34 eur od 12.12.2012 do zaplatenia ako uplatneného

nároku na náhradu škody.

3. Z formulára spísaného poškodeným dňa 10.8.2012 zistil, že dopravná nehoda zo dňa 9.8.2012, v
dôsledku ktorej došlo k vzniku škody na vozidle poškodeného, bola spôsobená vozidlom Peugeout 206,
vinníkom nehody bola pani K..

4. Zistil, že znaleckým posudkom znalca Ing. Juraja T., ktorý bol žalobcom predložený na preukázanie
dôvodnosti uplatneného nároku na vozidle poškodeného Opel Zafira 1.7 DTR Eujory e.č.: KE-797 IB
bola stanovená skutočná výška škody na sumu 11.505,00 eur. Za predmetný znalecký posudok si
znalec vyúčtoval sumu 146,- eur. Uvedenú skutočnosť mal za preukázanú vyúčtovaním znalečného
zo dňa 22.10.2012 zaslaným znalcom poškodenému. Mal za preukázané, že faktúrou č. 41200057 zo
dňa 8.10.2012 vystavenou spoločnosťou B. servis s.r.o., ktorá vykonávala opravu vozidla poškodeného

vyúčtovala táto spoločnosť poškodenému sumu 10.364,46 eur. Prílohou faktúry bola kalkulácia opravy
č. 2010/1191 obsahujúca jej presnú špecifikáciu. Mal za preukázané, že povinné zmluvné poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal p. K. uzatvorené so žalovaným
Poistnou zmluvou č. 0936090025929.

5. Z Oznámenia o poistnom plnení spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa poškodenému zo dňa
12.10.2012 zistil, že poisťovňa ukončila šetrenie danej poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške
9.564,09 eur poukázala priamo spoločnosti B. servis s.r.o.. Z výpočtu výšky plnenia vyplynulo, že zo
sumy 10.364,46 eur vystavenej autoservisom faktúrou č. 41200057 poisťovňa neuznala sumu 297,- eur
(navýšené práce na opravu a rovnanie) a odpočítala spoluúčasť 503,37 eur.

6. Mal za preukázané, že žalovaný písomným podaním zo dňa 5.11.2002 Komunálnej poisťovni oznámil,
že uhradí z povinného zmluvného poistenia jeho poisteného (p. K.) náhradu škody vo výške 9.564,09
eur, že z povinného zmluvného poistenia (p. Kolesára) poukáže na jeho účet sumu 503,37 eur.

7. Písomným podaním zo dňa 29.11.2012 si žalobca uplatnil skutočnú škodu vo výške 1.437,54 eur.

Túto sumu (ako vyplýva z podania) určil podľa znaleckého posudku Ing. Juraja T., ktorý výšku škody
určil na sumu 11.505,00 eur. Od uvedenej sumy odpočítal plnenie žalovaného vo výške 10.067,46 eur
(t.j. žiadal sumu 1.437,54 eur) a sumu 146, -eur ako náklad vynaložený na vypracovanie znaleckého
posudku. Z tejto sumy žalovaná uhradila sumu 985,20 eur.

8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným ako postupcom a spoločnosťou
Odškodnenie s.r.o. ako postupníkom zistil, že predmetom postúpenia je suma 598,34 eur zahrňujúca ja
sumu 146,- eur ako náklady znaleckého posudku. Touto zmluvou o postúpení mal zároveň preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu.

9. Znaleckým posudkom č. 13/2015 vypracovaným Ing. Jánom V., PhD. bola znalcom stanovená výška
škody na vozidle poškodeného ku dňu 9.8.2012 v sume 11.504,- eur.

10. Súd uplatnený nárok posúdil podľa § 420 a nasl. § 788, § 790 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky

zákonník) a zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že žaloba je čo do sumy 451,31 eur dôvodná
vychádzajúc z nasledovného:

11. Zo sumy 11.504,- eur určenej znalcom odpočítal spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa priznané

plnenie vo výške 9.564,09 eur a spoluúčasť poškodeného 503,37 eur. Suma 1.436,54 eur,
teda predstavuje doplatok skutočnej škody spôsobenej poškodenému na danom vozidle. Žalovaný
poškodenému uhradil sumu 985,20 eur. Zvyšnú sumu vo výške 451,34 eur už poškodenému neuhradil.
Poškodenému tak vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 451,34 eur s príslušenstvom tvoriacim
úroky z omeškania z danej sumy. Súd zároveň uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neobsahuje sumu

297,- eur, ktorú spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa neuznala.

12. K namietanej absolútnej neplatnosti tejto Zmluvy o postúpení súd uviedol, že pohľadávka
poškodeného tvoriaca predmet postúpenia je nepochybne uvedená v čl. II bodu 6, článok II obsahuje
v bodoch 2 až 5 celú genézu vzniku tejto pohľadávky. Preto chybné označenie vozidla nemá vplyv na

platnosť tejto zmluvy. Z uvedenej zmluvy mal teda súd za preukázané, že žalobca je v spore aktívne
legitimovaným vo vzťahu k sume 598,34 eur a úrokov z omeškania z tejto sumy.

13. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1437,54 eur
od 21.11.2012 do 11.12.2012 tento nebol predmetom uvedenej zmluvy, preto v tejto časti uplatneného

nároku súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Vo vzťahu k preukázaniu
dôvodnosti žaloby v časti nároku 146,- eur dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vzniku škody v tejto výške. Z podania Ing. Juraja T. zo dňa 22.10.2012 adresovaného poškodenému
vyplýva síce vyúčtovanie znalečného za znalecký posudok zo dňa 22.10.2012 vo výške 146,- eur, avšak
táto výška danej sumy nie je dostatočne špecifikovaná. Z fotokópie Príjmového pokladničného dokladu

číslo 137/2012 zo dňa 22.10.2012 vyplýva síce prijatie sumy 146,- eur Ing. Jurajom T. od poškodeného,
avšak absentuje tomu zodpovedajúci Výdavkový pokladničný doklad, pričom žalobca nepredložil ani
originál tohto dokladu. Nebola teda žalobcom dostatočne preukázaná úhrada danej sumy poškodeným.14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobcovi priznal uplatnený nárok iba vo výške 451,34
eur. Keďže bolo zároveň preukázané, že žalovaný danú sumu neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa s

jej úhradou do omeškania. Žalovaný uhradil poškodenému sumu vo výške 985,20 eur dňa 11.12.2012,
teda dňom 12.12.2012 sa dostal do omeškania s úhradou sumy 451,34 eur a to s poukazom na ust. §
517 ods. 2 OZ a ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP , v spojení s ust. § 797 ods. 3 OZ. Keďže záväzkový
vzťahvznikolmedziúčastníkmikonaniapred1.2.2013,rovnakoiomeškanie,súdpriznalžalobcovivýšku
úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013. Výšku úrokov z omeškania súd priznal tak, ako si ich uplatnil žalobca, nakoľko ten nie je v rozpore
s ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP , v spojení s ust. § 797 ods. 3 OZ.

15. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania,
pretožejehoneúspechpredstavovalibanepatrnúčasť(147,-eur). Priznanétrovypozostávajúzodmeny

za 10 úkonov právnej služby.

16.Protirozsudku-jehoI,IIaIIIvýroku,t.j.mimovýroku,ktorýmsúdvprevyšujúcejčastižalobuzamietol,
podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP a § 365 ods. 1

písm. b) (uvedený odvolací dôvod síce odvolateľ nemenuje, ale z obsahu odvolania vyplýva).

17. Žalovaný opätovne popiera aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože postupník, t.j. žalobca sa nestal
namiesto Gabriela Talároviča veriteľom pohľadávky tak, ako je to uvedené v čl. II bode 6 Zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2012, a to vzhľadom k tomu, že Alianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. nemá voči poškodenému pánovi C. žiadne povinnosti, pričom poškodený bol oprávnený svoj
nárok na náhradu škody uplatniť len proti tomu, kto mu škodu spôsobil. Odvolateľ teda dôvodí, že z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má len poistený právo, aby poisťovňa zaňho uhradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-

právneho vzťahu.

18. Žalovaný ďalej zdôraznil, že skutočná škoda je zmenšenie majetkových hodnôt poškodeného v
porovnaní so stavom, aký bol pred spôsobením škody. Odvolateľ tvrdí, že poškodený nepreukázal

zmenšenie majetkových hodnôt, t.j. nepreukázal, že vynaložil finančné prostriedky v sume 297,-
eur (ako rozdiel medzi sumou fakturovanou opravcom a plnením poskytnutím opravcovi havarijným
poisťovateľom) a preto nemohol postúpiť neexistujúcu pohľadávku. V ďalšom rozporuje tvrdenie
konajúceho súdu o tom, aby suma 297,- eur nebola predmetom nároku, ktorý žalobca uplatňuje v tomto
konaní a v tejto súvislosti poukazuje na obsah samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej je

zrejmé, že ku dňu 21.12.2012 zostávajúci dlh vo výške 297,- eur, t.j. suma odpočtu navýšených prác a
rovnania z faktúry opravcu je súčasťou sumy 598,34 eur uvedenej v zmluve o postúpení pohľadávky,
pričom je vylúčené, aby neuhradený dlh zo strany postupcu voči opravcovi motorového vozidla bol
jeho pohľadávkou voči poisťovateľovi, ktorý by mohol byť predmetom postúpenia na žalobcu. V ďalšom
odvolateľ namieta samotný výpočet súdu, ktorým dospel k priznanej sume.

19. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

20. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie
podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že je dôvodné.22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvod uvádzaný odvolateľom je prípustným
odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený
v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveciapísm.b),t.j.žemusúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Použitie správneho ustanovenia pritom neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba
rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS

132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane

bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom
a právo zúčastniť sa pojednávania. Súdna prax ustálila, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj
právo strany sporu na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky skutkové a právne otázky nastolené stranami sporu v konaní.

25. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2012 uzavretej medzi postupcom Gabrielom C. (t.j. poškodeným)

a postupníkom spoločnosťou Odškodnenie, s.r.o.. Touto pohľadávkou je pohľadávka voči Alianz
- Slovenskej poisťovni, a.s. vo výške 598,34 eur ako rozdiel medzi skutočnou výšku škody a
výškou poistného plnenia od havarijného poisťovateľa poškodeného a zákonného poisťovateľa vinníka
dopravnej nehody - žalovaného (čl. II).

26. Je nepochybné, že v pojednávanej veci bola škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku
pri dopravnej nehode dňa 9.8.2012.27. Z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený (v danom prípade prevádzkovateľ motorového
vozidla) právo, aby v prípade poistnej udalosti (t.j. vzniku jeho povinnosti nahradiť škodu) poisťovňa ako

poistiteľ (t.j. ako nositeľ povinnosti poskytnúť poistné plnenie - § 788 ods. 1, § 379 OZ) nahradila za neho
škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 OZ).

28. V § 823 OZ je vyjadrený princíp, podľa ktorého právo na náhradu škody, resp. právo na to, aby

poisťovateľ uhradil za poisteného škodu, patrí poistenému. Odchýlku od tohto princípu môže stanoviť
len osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom vo vzťahu k prejednávanej veci je § 15 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi.

29. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému
nie voči poškodenému, vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu,
pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu škodu spôsobil. Poisťovňa
nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za
„zodpovedného“poisteného,ktorýunejuplatnilprávovyplývajúcemuzpoistnéhovzťahu.Lenvprípade,

ak osobitné predpisy ustanovujú „inak“ vznikne priamo poškodenému nárok, aby mu poisťovňa plnila.
Ani vtedy sa však poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok
na náhradu škody od poisťovne - má voči poisťovni špecifický nárok na priame plnenie. Jeden subjekt
(poškodený) bude mať nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, avšak z iného právneho titulu.
Proti škodcovi ide o nárok na náhradu škody, proti poisťovateľovi o osobitné právo na plnenie založené

všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zák. č. PZP).

30.Súdprvejinštanciesanevysporiadalsargumentmiodvolateľaprezentovanýmiužvpriebehukonania
- a to s existenciou pohľadávky poškodeného voči poisťovni v čase jej postúpenia, teda posúdi opätovne

aktívnu legitimáciu žalobcu a rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodní.

31. Rovnako z jeho odôvodnenia nie je jasné, ako dospel k záveru, že suma 297,- eur, neuznaná
havarijným poisťovateľom z faktúry vystavenej opravcom vozidla nie je uplatňovaná žalobcom v
konaní (a teda nebola ani predmetom postúpenia). V znaleckom posudku vypracovanom súdnym

znalcom bola cena opravy motorového vozidla stanovená na sumu 10.366,- eur s DPH. Z doposiaľ
vykonanéhodokazovaniasajaví,žedanásumazahŕňaajsumucca297,-eur,ktorúhavarijnýpoisťovateľ
poškodeného neuznal (považoval to za navýšené práce za opravu a rovnanie) a v súvislosti s touto
časťou uplatneného nároku posúdi aktívnu legitimáciu žalobca v konaní (po zistení, či bola alebo nebola
predmetom postúpenia).

32. Keďže teda došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP; odvolací súd
rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa poprivšeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).