Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211992
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717211992.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne D. Z., nar.

XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. Č.. XXX, občianky SR, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom
AK Zvolen so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovaným I.) D. U., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., občianky SR a II.) G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom J. XXXX/X, XXX XX L., občanovi SR, obaja zast. AK JUDr. Ivana Tršová Rejdovjanová, s.r.o., so
sídlom B. S. Timravy 1366, 962 05 Hriňová, IČO: 47 251 051, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa D. Z., nar. XX. XX. XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 25800/5343000-in na nehnuteľnostiach vedených katastrálnym odborom Okresného úradu

Zvolen, nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., obec U., okres V., zapísaných na LV XXXX ako
parc. registra "C“ č. XXXX o výmere 164 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. registra "C" č. XXXX/
X o výmere 223 m2 zastavané plochy a nádvoria.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným I.), II.) vo výške 100
%, ktoré sú povinní zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala voči žalovaným I.) a II.)
určenia vlastníctva spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 25800/5343000-ín k nehnuteľnostiam vedených

Katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúci sa v kat. úz. U., obec U., okres V.
zapísaných na LV XXXX ako parc. reg. "C" č. XXXX o výmere 164 m2, zast. plochy a nádvoria a parc.
registra "C" č. XXXX/X o výmere o výmere 223 m2 zast. plochy a nádvoria. Pre prípad úspechu v konaní
si uplatnila nárok na náhradu vzniknutých trov.

2. Žalovaní I.), II. v zastúpení advokátskej kancelárie žiadali žalobu, ako nedôvodnú, zamietnuť a podľa
výsledku sporu priznať nárok na náhradu vzniknutých trov.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 04.
10. 2017, na základe prednesov právnych zástupcov sporových strán, prednesov sporových strán,
procesných vyjadrení strán sporu, listinných dôkazov: výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. U., notárskej
zápisnice Nz 34741/2010, výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. U., uznesenia z valného zhromaždenia
Pozemkového spoločenstva - Urbárskej spoločnosti Kováčová, konaného 11. 12. 2010, potvrdenia
pozemkového spoločenstva - Urbárskej spoločnosti Kováčová zo dňa 23. 05. 2018, fotokópie poštového

peňažného poukazu zo dňa 13. 12. 2010, výsluchom svedkyne I. B., E.. D. O., ako aj ďalších listinných
a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:4. Žalobkyňa v odôvodnení podanej žaloby uviedla, že vlastníctvo žalovaných I.), II.) k pozemkom ktoré
sú predmetom sporu, bolo na liste vlastníctva zapísané v konaní vedenom na bývalej Správe katastra
Zvolen pod sp. zn. Z 2576/10, pričom ako titul nadobudnutia bol uvedený: Osvedčenie N 281/2010, Nz

34741/2010 zo dňa 28. 09. 2010, listinou na základe ktorej bol vykonaný príslušný zápis bola notárska
zápisnica o vyhlásení žalovaných o vydržaní pozemku spísaná na Notárskom úrade G.. N. D. J. V., Nz
34741/2010, NCRIs 35288/2010. Tieto tvrdenia žalobcovia preukázali listinnými dôkazmi.

5. V zmysle znenia obsahu notárskej zápisnice pozemky vznikli odčlenením od pôvodnej parcely registra

"E" parc. č. XXX/X o výmere 11812 m2, lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. U.. Dotknutý
pozemok je urbárskym pozemkom a až do júna 2017 bola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 25800/5343000, ktorý žalobkyňa nadobudla dedením v roku 1999, teda i v čase spísania
dotknutej notárskej zápisnice a zápisu žalovaných ako podielových spoluvlastníkov, pričom je zjavné,
že pozemky vznikli odčlenením od pozemku z parc. č. XXX/X, ktorého podielovou spoluvlastníčkou
bola žalobkyňa. Žalobkyňa namietala dôvod zápisu spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaných

I.), II.) titulom vydržania v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka majúc za to, že nikdy
nedošlo k splneniu všetkých predpokladov pre inštitút vydržania v zmysle zákona. Taktiež namietal
dobromyseľnosť žalovaných I.), II.) v tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
v dotknutej výmere a dotknutom pozemku, pretože žalovaní I.), II.) sa len uchopili držby pozemkov
bez akéhokoľvek právneho titulu potrebného na vykonávanie držby a teda vznik vlastníckeho práva

vydržaním.

6. Právna zástupkyňa žalovaných I.), II.) uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení,
ktoré boli doručené súdu a na základe uvedeného navrhla zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Uviedla,
že žalovaní I.), II.) sa cítia byť vlastníkmi/spoluvlastníkmi predmetného sporného pozemku a tvrdila, že

sú aj skutočnými vlastníkmi, pretože vlastnícke právo nadobudli síce na základe notárskej zápisnice
ktorábolaspísanáunotárkyG..N.D.voV.podzn. N281/2010,alezobsahupredmetnejzápisniceje
zrejmé, že vlastnícke právo nadobudli vyplatením kúpnej ceny. Tieto skutočnosti sú obsahom uvedenej
notárskej zápisnice a mali byť doložené výpisom zo Slovenskej sporiteľni, a. s., kde z účtu U. D. bolo
na účet Pozemkového spoločenstva vyplatená suma 18.034,20 Eur ako kúpna cena za nadobudnutie

predmetného pozemku. Z tohto dôvodu právna zástupkyňa žalovaných považovala notársku zápisnicu
za právny úkon, ktorý síce do určitej miery javí znaky zmätočnosti, nakoľko k nadobudnutiu vlastníckeho
práva nedošlo vydržaním, ale vyplatením kúpnej ceny, t. j. vlastnícke právo v prospech žalovaných
bolo nadobudnuté kúpou. Žalobu žalobkyne považovala za nedôvodnú a nezákonnú vzhľadom k tomu,
že žalovaní I.), II.) nehnuteľnosť nadobudli kúpou, pričom poukázala na § 34 Občianskeho zákonníka,

v intencii ktorého každý právny úkon sa má vykladať podľa obsahu, aj keď je uvedené, že notárska
zápisnica je nazvaná ako notárska zápisnica o vydržaní, z obsahu na strane 1 dotknutej zápisnice je
zrejmé, že vlastnícke právo žalovaní I.) a II.) nadobudli na podklade kúpy, teda vyplatením kúpnej ceny.

7. Svedkyňa I. B. potvrdila, že G.. D. urobila len „osvedčovačku“ a 28. 09. 2010 spolu s pánom U. išla do

Slovenskejsporiteľnia.s.,kde tentovložilnaúčetpozemkovéhospoločenstvasumuvovýške18.034,20
Eur. Dohoda bola taká, že keď sa vráti k notárke na notársky úrad s potvrdením o prevode uvedenej
sumy na účet pozemkového spoločenstva, vtedy mu notárka vydá ním požadované doklady. Uviedla,
že predmetom rokovania valného zhromaždenia okrem iného sú aj otázky nadobudnutia vlastníckeho
práva, či už schválenie alebo vyjadrenie sa k pozemkom, ak niekto chce niečo predať alebo kúpiť.

Potvrdila, že predmetom schvaľovania na dotknutom valnom zhromaždení bol aj podiel žalobkyne.

8. Svedkyňa E.. D. O.Á. potvrdila skutočnosti uvádzané svedkyňou I. B.. Na otázku na akom základe
urbárske spoločenstvo vydalo súhlas na vydanie osvedčenia formou notárskej zápisnice uviedla, že
ešte nebohý právnik H. im kedysi dávno povedal, keď sa ho pýtali ako majú „vysporiadavať“ vlastnícke

vzťahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú rekreačné chaty v U. im povedal, že sa to dá u notára
formou notárskej zápisnice a vydaním osvedčenia o vydržaní.

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.11. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

13. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, držať možno veci, ako aj
práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že notárskou zápisnicou N 281/2010, Nz

34741/2010, NCRIs 35288/2010 napísanou dňa 28. 09. 2010 v Notárskom úrade notárky G.. N. D., bolo
vydané osvedčenie, kde notárka vyhlásila, že „zastúpená spoločnosť splnila zákonné podmienky "pre
vydržanie" vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zák. č. 323/92 Zb. v znení zákona NR SR č. 232/95
Z. z., zák. č. 397/2000 Z. z., ako aj podľa zákonných ustanovení § 134 OZ a nadobudla vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci a kat.úz. U.: KN-C parc. č. XXXX zastavané plochy

a nádvoria 164 m2, KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria 223 m2 po polovici k celku
obaja.“ Uvedené vyhlásenie je zaznamenané pod 2. textu osvedčenia. V časti textu označeného
pod 3. sa o.i. uvádza, že vlastnícke práva k dotknutým nehnuteľnostiam zdôvodňuje právnym titulom
vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Stavbu stojacu na pozemkoch - rekreačnú chatu kúpili právni
predchodcovia od bývalej Jednoty COOP Krupina SD pred 2 rokmi, potom túto nehnuteľnosť darovali

do podielového spoluvlastníctva rovným dielom po polovici. Nehnuteľnosť bola postavená pred cca 30-
timi rokmi pôvodným stavebníkom - Jednota SD Krupina.

20. Súd uvedenú notársku zápisnicu považoval obsahovo za rozpornú. Nadobudnutý spoluvlastnícky
titul žalovanými I.), II.) formou uvádzanou v zápisnici, nemá oporu v zákone, pretože je nepostačujúce

aby sa notárka uspokojila so zmätočným vyhlásením žalovaných I.), II.), ktorí svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam odôvodnili titulom „vydržania vlastníctva na podklade kúpy“ a potvrdila im
spoluvlastnícky podiel ku sporovým nehnuteľnostiam. Z obsahu zhora citovaných hmotnoprávnych
ustanovení vyplýva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi a to tak originálnym
spôsobom, ktorým je spracovanie veci, ako aj derivátnym spôsobom, ktorým je kúpna zmluva, darovacia

zmluva, či nadobudnutie vlastníctva/spoluvlastníctva dedením. Zákon vylučuje, aby jednu a tú istú vec
bolo možné nadobudnúť dvomi spôsobmi - v tomto prípade držbou a kúpou. Buď je vlastníctvo k
veci (hnuteľnej alebo nehnuteľnej) nadobudnuté kúpou, alebo vydržaním. Zákon vylučuje nadobudnutie
vlastníctva kumuláciou nadobúdacích titulov. Z tohto dôvodu súd považoval predmetnú notársku
zápisnicu,akoprávnytitulprezápisspoluvlastníckychpodielovvprospech žalovanýchI.),II.)dokatastra

nehnuteľností za listinu nespôsobilú zmeniť dovtedajší právny stav v príslušnej evidencie nehnuteľností.
Zmätočnosť obsahu dotknutej notárskej zápisnice nakoniec potvrdila aj samotná právna zástupkyňa
žalovaných I.), II.). V tomto prípade, ak žalovaní I.), II.) vyplatili „kúpnu cenu“ na účet pozemkového
spoločenstva, súdu nie je známy právny dôvod takéhoto úkonu pretože v spore nebola súdu predloženákúpna zmluva, ktorá v tomto prípade musí byť uzatvorená „ex lege“ v písomnej forme, s presným
označením existujúceho vlastníka/spoluvlastníka (predávajúceho) a budúceho vlastníka/spoluvlastníka
(kupujúceho), s presným a nezameniteľným označením predmetu kúpnej zmluvy tak, ako je táto vedená

na príslušnom liste vlastníctva/pozemnoknižnej vložke okresného úradu - katastrálneho odboru pre
dané katastrálne územie a obec, s uvedením kúpnej ceny, prípadne esenciálnych náležitostí kúpnej
ceny s tým, že kúpna zmluva musí byť podpísaná tak predávajúcim, ako aj kupujúcim; pričom podpis
predávajúceho musí byť úradne overený buď na notárskom úrade, alebo orgáne poverenom viesť
matriky a vykonávať overovanie podpisov. Takáto dôkazná listina súdu predložená nebola, preto súd

vylúčil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaných I.), II.) k predmetu sporu titulom kúpy. Pokiaľ
ide o vydržanie, súd mal za to, že pre inštitút vydržania je potrebné splniť určité podmienky zákonom
požadované, tieto žalovaní I.), II.) súdu nepreukazovali; súd ich ani bližšie neskúmal a to vzhľadom
k tomu, že sama právna zástupkyňa žalovaných I.), II.) považovala predmetnú notársku zápisnicu
v časti nadobudnutia vlastníctva vydržaním za omylnú s tým, že žalovaní I.), II.) mali nadobudnúť
spoluvlastnícke právo dotknutým podielom formou kúpy a úhrady kúpnej ceny.

21. Súd považuje takýto spôsob „ vysporiadavania“ pozemkov pod rekreačnými chatkami vlastníkov
týchto nehnuteľností v rekreačnej oblasti U. za obchádzajúci zákon a odporujúci platnej právnej úprave.
Svedkyňa E.. D. O. na otázku sudcu uviedla, že žalobkyňa nedala súhlas k takémuto postupu
pozemkového spoločenstva.

22. S poukazom na zhora uvedené súd preto žalobe ako plne opodstatnenej vyhovel majúc za to, že
v priebehu konania a v rámci dokazovania nebolo žalovanými preukázané, že spoluvlastnícky podiel k
sporovým nehnuteľnostiam nadobudli „lege artis“.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. S poukazom na výsledok sporu, v ktorom žalobkyňa mala plný úspech, súd o náhrade trov konania

rozhodol tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku súdneho rozhodnutia a priznal jej nárok na náhradu
trov konania voči obom žalovaným vo výške 100 %, ktoré sú títo povinní zaplatiť v lehote do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).