Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201028
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820201028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Y. Ú. L., C..R..,

R. R. H. X. X, L. XXX XX, A.S.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: G. C., X.. XX.XX.XXXX, L. B.
XXX, Š. S. R. K., o zaplatenie 985,83 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 850,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 29.9.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72 %, s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 985,83 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.09.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. -
uvedené vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. Žalobca a žalovaná uzatvorili

spolu dňa 10.11.2016 zmluvu o pôžičke č. 21216517 / 6119805260 (evidenčné číslo zmluvy/ príd.
autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 875 Eur („cena na
splátky“alebo„pôžička-finančnéplnenie“)nakúpuspotrebnéhotovarubližšiešpecifikovanéhovzmluve
(nábytok). Kúpna cena tovaru bola 1.154 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške
279 eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke.
Účelom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovanej.
Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanej žalobcom, a to

vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej
ceny tovaru, ktorú žalovaná zaplatila pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen
zo zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v podmienkach k zmluve o pôžičke (resp. všeobecných
obchodných podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich
obsahom sa žalovaná oboznámila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. V danom prípade ide o tzv.
webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie(cez internet)
tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami.

Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (pozn.: môže mať rôzne názvy, napr.
zmluva o využívaní klientskej zóny), predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bola žalovaná evidovaná žalobcom ako
klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpisstrán. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 57 mesačných splátkach
v sume 25 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.425 eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do
dnešnéhodňauhradilažalovanázvyššieuvedenejzmluvysumu(bezakontácie)25eur.Vzhľadomnato,

že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne
a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 26.07.2017 - predžalobná
upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na
plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej

lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa
19.09.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.09.2017 - „oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí
dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred
zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto
však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej

upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v
zmysle §53 ods.9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz.
Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy
muselžalobcapočkaťnavznikpotrebnejdĺžkyomeškaniadlžníka.Kuvedenémupoukázalnauznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn:

17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiupravuječlánok8.2zmluvnýchpodmienok.Celkovýdlhžalovanejkudňupodania
návrhu predstavuje sumu 985,83 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania,
a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie
bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú

pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „pokuta“ v sume 115.83 eur, si
žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 304
eur. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu
vo výške 279 eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 25 eur, ktoré sú riadnymi splátkami
poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v

súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 eur /označené
na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom
pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo
výške 0 eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad /stĺpec „zostatok“/ zahŕňa aj

zmluvnú pokutu vo výške 115,83 eur /stĺpec „pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

2.ŽalobcakžalobedoložilNotárskuzápisnicu,Prehľadsplátokaúhrad,Zmluvuospotrebiteľskomúvere
č. 6119805260, Splátkový kalendár, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro),
Informácia o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, Sprievodný list dokumentov

k zmluve 6119805260, Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, Predžalobnú
upomienku zo dňa 26.07.2017, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.09.2017,
Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, Zmluvu o poskytovaní služieb.

3. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,

060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a z notárskej zápisnice notára E.. Ľ. O. č. N 3283/2017 o projekte
rozdeleniazlúčenímspoločnostiConsumerFinanceHoldinga.s.spolusprílohou1kprojektuvyplýva,že
právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. pri pohľadávkach produktu Slovenská
požičovňa je Y. Ú. L., C..R..

4. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti
konania.

5.Žalovanánapojednávaníuviedla,žesplácalaúverpokiaľpracovala.Úversizobralasiúvernanábytok

v spoločnosti MIA s tým, že prvú splátku mala hradiť až po 3 mesiacoch, pričom uhradila iba jednu
splátku. Momentálne je na materskej a manžel je bez práce.6.SpoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.,akoveriteľažalovanáakodlžníkuzavrelidňa10.11.2016
zmluvu o poskytovaní služieb, podľa ktorej zmluva o poskytovaní služieb je zmluvou medzi klientom
na strane jednej a Consumer Finance Holding, a.s. na strane druhej, pod ktorú patria značky Quatro,

Quatro Pôžičky, QuatroCar, Triangel Pôžičky a Slovenská požičovňa, Spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. je členom skupiny Intesa Sanpaolo. Podľa bodu 2 tejto zmluvy, predmetom tejto zmluvy
je spôsob uzatvárania zmlúv o službách CFH, na základe žiadosti klienta akceptovanej CFH alebo
klientom akceptovanej ponuky CFH, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie
klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených.

7. Podľa bodu 3 Zmluvy akceptovaním tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že môžu uzatvoriť,
zmeniť alebo zrušiť zmluvy o službe CFH vrátane tých, ktoré vyžadujú písomnú formu, prostriedkami
diaľkovej komunikácie alebo uskutočniť iné právne úkony prostredníctvom internetového rozhrania
CFH alebo aplikácie iZmluvník za podmienky, že: a) klient preukázal svoju totožnosť prostredníctvom
autentifikačných prvkov alebo Identifikačných dokladov, b) je to možné vzhľadom na technický charakter

Internetového rozhrania CFH alebo iZmluvníka.

8. Zmysle bodu 3.2. zmluvy s názvom uzatvorenie zmluvy o službách CFH prostredníctvom
Internetového rozhrania CFH, jednotlivé zmluvy o službách CFH budeme vzájomne považovať
za uzatvorené po splnení náležitostí stanovených zákonom o elektronickom obchode, zákonom o

finančných službách na diaľku a zákonom o spotrebiteľských úveroch a touto zmluvou:
- pre vstup do Internetového rozhrania CFH použijete Vám zaslané autentifikačné prvky, teda ID kód
a prvotné heslo,
- následne Vám bude SMS správou doručený autorizačný kód, ktorý zadáte do určeného poľa,
- po zadaní autorizačného kódu nahradíte prvotné heslo Vami zvoleným novým heslom,

- po vyššie uvedenej identifikácii si preštudujete samotný návrh zmluvy o službe CFH nachádzajúci sa na
Internetovom rozhraní CFH a ak s ním budete súhlasiť, svoj súhlas prejavíte kliknutím na potvrdzujúce
tlačidlo súhlasím (súhlasím s návrhom zmluvy o službe CFH),
- po prejavení Vášho súhlasu s návrhom zmluvy o službe CFH, Vám CFH následne elektronicky zašle
potvrdenie uzatvorenia zmluvy o službe CFH a týmto okamihom považujeme zmluvu o službe CFH za

uzatvorenú.

9. Technickou podmienkou využívania služieb CFH je Vaše funkčné pripojenie do siete internet. Pri
využívaní služieb CFH ste povinný používať ID kód a heslo ( bod 5 zmluvy).

10.SpoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.,akoveriteľažalovanáakodlžníkuzavrelidňa10.11.016
zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v
sume 875 eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 57 splátkach pri výške
mesačnej splátky 25 eur, fixnej ročnej úrokovej sadzbe 21,70 % a RPMN 21,70 %. Celkové náklady
spotrebiteľa sú v sume 550 eur. Celková čiastka: 875 eur. Termín konečnej splatnosti 20.12.2021.

Priemerná hodnota RPMN 20,01 %. Odplata 21,70 %. Prvá splátka splatná dňa 20.04.2017, ďalšie
splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci.

11. V zmysle čl. 5 bodu 5.1 Zmluvných podmienok spoločnosť poskytuje klientovi pôžičku na základe
uzatvorenej zmluvy.

12. Podľa čl. 5 Zmluvných podmienok bodu 5.4 klient je povinný plniť spoločnosti za poskytnutie pôžičky
riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.

13. Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od

klientazaplateniecelejpohľadávkyspoločnosti,ktorásastaneokamžitesplatnou,akjeklientvomeškaní
s úhradou jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v §
53 ods. 9 a § 565 OZ (čl. 8 Zmluvných podmienok bod 8.2).

14. Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo

na inú adresu písomne oznámenú klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti
na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za
doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné
oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známuadresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného
oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient
príslušnú zásielku obdrží (čl. 10 Zmluvných podmienok bod 10.2).

15. Listom zo dňa 26.07.2017 označeným ako predžalobná upomienka, spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. vyzvala žalovaného k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške
179,85 eur s tým, že ho zároveň upozornila, že ak do 05.09.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v
mesiaci 05/2017 bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Predmetná predžalobná upomienka bola

žalovanému doručená dňa 02.08.2017.

16. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.09.2017 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 7039806352 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

17. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila iba jednu splátku vo výške 25 eur dňa

18.4.2017.

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku

alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§
673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

21. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je
v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na

diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a
ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy(ďalejlen„zákonospotrebiteľských
úverov“) sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverovúhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom

na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

27. Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

28. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

29. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

34. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

36. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

37. V zmysle § 3 nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používav dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

42. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W.
(C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa

nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že

účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

43. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

44. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

45.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

46. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon

urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

47. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí - vyhotovenie
písomností a jej podpis. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými, zákonom
ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je zachytený vo forme písaného textu na hmotnom nosiči
(najčastejšie na papieri). Úkon môže byť vykonaný aj na iných nosičoch (dreve, hline, látke a pod.). V
prípade, ak je právny úkon zachytený na viacerých listoch papiera, pokiaľ to osobitne nevyžaduje zákon

(napr. pri legalizácii podpisov alebo autorizácii zmlúv), listiny nemusia byť fyzicky spojené, musí však byť
zrejmé, že patria k sebe, že sú súčasťou jedného celku. Pri prevodoch nehnuteľností sa však vyžaduje
tzv. technická jednota zmluvy - teda pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode
nehnuteľností, vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu. Pre písomnú formu nie je podstatná
forma nosiča - média, na ktorom je text napísaný, rovnako ani prostriedky, ktorým je text vyjadrený. Text

môžebyťnapísanývlastnoručnekonajúcim,zapísanýrukouinejosoby,počítačom,elektronicky,strojom,
tlačou, telegraficky, ďalekopisom, teda akoukoľvek formou, ktorá umožňuje zachytenie jeho obsahu a
určenie osoby, ktorá úkon urobila.48. Na platnosť právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. V
prípade, ak je konajúcich viac, ich podpisy nemusia byť na jednej listine, pokiaľ to zákon výslovne
neustanovuje (napr. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zmluvy o prevode nehnuteľností). Samotný

pojem „podpis" nie je v práve definovaný. Jedinú známu definíciu tohto pojmu podal rakúsky Najvyšší
správny súd, ktorý podpis definoval ako zobrazenie písmen bežného písma, z ktorého tretia osoba, ktorá
pozná meno podpisujúceho, je schopná ešte toto meno rozpoznať z vonkajšej formy písma. Nemožno
požadovať, aby podpis bol čitateľný. Avšak musí ísť o charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho
dostatočne individualizuje, vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis

mena.

49. Podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami (pečiatka, faksimile, reprodukcia) tam,
kde je to v občianskoprávnom styku objektívne obvyklé - aj v takomto prípade zákon spája s písomným
právnym úkonom právne následky, takýto prejav však nie je možné považovať za vlastnoručný podpis.
Vlastnoručným podpisom nie je ani vytlačené meno a priezvisko osoby. Okrem vlastnoručného podpisu

poznáme aj elektronický podpis. Náležitosti elektronického podpisu upravuje zákon č. 215/2002 Z. z. o
elektronickom podpise.

50. Podpisom konajúcej právnickej osoby je výlučne podpis, resp. podpisy osôb, ktoré sú oprávnené
konať za právnickú osobu. Ak napríklad na kúpnej zmluve o predaji nehnuteľnosti, ktorú na jednej

strane uzaviera spoločnosť s ručením obmedzeným, nie je podpis konateľa, ale tretej osoby, nemožno
konštatovať, že bola zachovaná písomná forma právneho úkonu. To napokon potvrdzuje aj znenie § 20
Občianskeho zákonníka.

51. Podpisom konajúcej osoby môže byť v určitých zákonom ustanovených prípadoch len podpis, ktorý

bol osvedčený (notárom alebo obvodným úradom či obcou).

52. Pri skúmaní formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzuje svoje práva, krajský súd
vychádzal aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä

elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď §
2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
(§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj
službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm.

b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Je evidentné, že zákon umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na
diaľku využiť aj moderné technológie, ako je internet, koniec koncov, tento spôsob možno v súčasnosti
považovať za úplne bežný, obvyklý, rýchly a štandardný, z ktorého dôvodu nemožno od strán pri

kontraktácii vyžadovať vyhotovenie zmluvy v listinnej forme s vlastnoručným podpisom (ktorý zákon ani
nepredpisuje), pretože by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa týmto
nemožno samozrejme negovať potrebu ochrany spotrebiteľských práv vyplývajúcich z Občianskeho
zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 266/2005 Z. z. či ďalších predpisov.

53. Písomná forma právneho úkonu bola pri uzatváraní zmluvy medzi stranami dodržaná, pretože
umožňovala zachytenie obsahu právneho úkonu (najmä za situácie, ak žalovaný uviedol pri diaľkovej
komunikácii chránený osobný údaj - rodné číslo, či ďalšie špecifické údaje, ako číslo bankového
účtu, bydlisko, telefónne číslo). Pri hodnotení, či zmluva obsahovala podpis žalovaného krajský súd
vychádzal z názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži 3/2010 zo dňa

20.1.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície
(§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj
také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a
priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky
pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo

iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa.
Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle
významu tohto pojmu". Ak žalovaný pri komunikácii cez internet smerujúcej k uzavretiu zmluvy uviedol
aj chránené osobné údaje, ktoré nie sú verejne dostupné, nemožno hneď predpokladať ich zneužitie aktoré umožňujú nepochybnú identifikáciu osoby, potom túto zmluvu podpísal a právny úkon tak treba
považovať za právne perfektný. Pokiaľ ide o listiny podľa § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z., ich
nezaslanie žalovanému nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy; naviac tieto mohli byť zasielané aj po

uzavretí kontraktu, nie vopred (§ 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.).

54. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola prostredníctvom diaľkovej
komunikácie uzavretá zmluva o poskytnutí služieb, v ktorej si dohodli spôsob uzatvárania zmlúv
prostredníctvom prostriedkami diaľkovej komunikácie. V zmysle tejto dohody následne bola medzi

žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z.
pričom predmetom záväzkového vzťahu bolo poskytnutie pôžičky v sume 875 eur na kúpu spotrebného
tovaru.

55. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému

ako dlžníkovi a to výpisom z jeho účtu, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť
peniaze a preto súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o úvere. Žalovaný takýto spôsob
uzatvorenia zmluvy ani poskytnutie úveru takýmto spôsobom nepoprel.

56. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná

uzavreli dňa 10.11.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere prostriedkami diaľkovej komunikácie a napriek
tomu, že jej vytlačené vyhotovenie neobsahuje podpisy zmluvných strán, vznikla v písomnej forme tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

57. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v sume 875 eur

na kúpu spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 57 splátkach pri výške mesačnej
splátky 25 eur, fixnej ročnej úrokovej sadzbe 21,70 % a RPMN 21,70 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú
v sume 550 eur. Celková čiastka: 875 eur. Termín konečnej splatnosti 20.12.2021. Priemerná hodnota
RPMN 20,01 %. Odplata 21,70 %. Prvá splátka splatná dňa 20.04.2017, ďalšie splátky splatné vždy 20.
dňa v mesiaci. Žalovaná na predmetný úver uhradila sumu 304 eur, z toho akontácia bola v sume 279

eur a uhradila tak jednu splátku v sume 25 eur. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovanej popreté.
Súd však považoval niektoré ustanovenia za sporné, čím sa zaoberal nižšie.

58. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade
predstavovala 21,70 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného

úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v novembri 2016
pre nové obchody činil úrok 7,97 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi
účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto
období bankami.

59. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

60. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

61. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

62. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore sdobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

63. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.
„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití

tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k

skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.
k. 3Co 151/2013

64. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.

Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

65. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom

úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výškeúrokovakoabsolútneneplatnú.“RozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/114/2014zodňa

05.11.2014. ( porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

66. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne
neplatnú (§39 Občianskeho zákonníka).

68. Súd teda na základe vykonaného dokazovania má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a

teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver mínus vykonané úhrady.

69. Čo sa týka samotnej zmluvy o úver, súd podrobným preskúmaním zmluvy zistil, že v zmluve
absentujeuvedeniejejpodstatnejnáležitostipodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúverocha to správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd
zistil, že v nej uvedený údaj o RPMN vo výške 21,70 % nekorešponduje s údajmi v zmluve o úvere
(výškou splátky, počtom splátok, zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru, úrokovou sadzbou úveru),

resp. zákonným výpočtom (výške úveru, celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška mesačnej
splátky, počet pravidelných mesačných splátok) (viď rovnice na výpočet RPMN - prílohy k zákonu č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov).

70. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných
súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,
administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera
nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon

o spotrebiteľských kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov
spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými

úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v
nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.

71. Prepočtom podľa internetovej stránky súd zistil, že pri údajoch, ako sú uvedené v zmluve, by RPMN
mala byť 23,95 %.

72. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje
nezodpovedajúce údaje o výške RPMN.

73. Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN, je nutné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d)

zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov.

74. Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že údaj o úvere RPMN vyjadril označením 21,70 %, čo
nekorešponduje so zákonným výpočtom a s údajmi uvedenými v zmluve (údajmi v zmluve o výške úveru,

celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výškou mesačnej splátky, počte pravidelným mesačných
splátok. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo
106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo
k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým
aj ku klamaniu spotrebiteľa“.

75. Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10
Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej
než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmyslečlánku6ods.1smerniceEurópskehoparlamentuaRady2005/29/ESz11.mája2005onekalých

obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je

vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých
príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných
podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá
priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.

76. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto
praktike miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 11
ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľskom úvere.77. Súd teda na základe vykonaného dokazovania má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a
teda žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi poskytnutý úver mínus vykonané úhrady.

78. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, že žalobca mal podľa zmluvy poskytnúť
žalovanej úver v sume 875 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať za podmienok dohodnutých v
zmluve. Z platobnej histórie žalovanej je zrejmé, že žalovaná na poskytnutý splátkový úver nehradila
jednotlivé splátky úveru riadne a včas. Na poskytnutý úver uhradila celkovo sumu 25 eur. Pre uvedené
omeškanie došlo k zosplatneniu úveru dňa 19.09.2017. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňom

zosplatnenia žalovaná neuhradil dlh žalobcovi v celom rozsahu. Na poskytnutý čerpaný úver uhradila
celkovo sumu 25 eur a pri vyslovení, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový je povinná
žalobcovi zaplatiť sumu 850 eur (875 - 25).

79. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, z dôvodu, že dlžnú sumu žalovaný neuhradil žalobcovi
načas, a to ani po zosplatnení, je povinný pre svoje omeškanie žalobcovi uhradiť aj úroky z omeškania.

Súd preto priznal úroky z omeškania. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, žalobca si žiadal priznať
odo dňa 29.09.2017, tj. po zosplatnení úveru. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd zo svojej
úradnej činnosti zistil, že od dňa 29.09.2017 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky
vo výške 0,00 % a preto výšku úroku z omeškania súd stanovil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, t.j. vo výške 5 % ročne.

80. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a
v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

81. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

83. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

84. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech

v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 850 eur, čo predstavuje úspech 86 % a
neúspech 14 %, čo predstavuje úspech žalovanej, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi
tak po odpočítaní úspechu žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 72 %.

86. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

87. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.