Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119445780
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:6119445780.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Arkádia TN, a.s., so sídlom Pod Sokolice 1/6673, 911 01 Trenčín, IČO: 36 321 699, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO:
47 241 110, proti žalovanému: Slovenská republika, Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej
akadémie vied, so sídlom Dúbravská cesta 9, 845 13 Bratislava, IČO: 00 490 750, zastúpený:
Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO:
35 951 087, o zaplatenie 32.040,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 19.11.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 32.040,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 32.040,- Eur od 19.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.02.2020 platobný rozkaz, voči ktorému podal
žalovaný odpor. Na základe návrhu žalobcu bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava IV ako
súdu miestne príslušnému na prejednanie veci.

2. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so
žalovaným ako predávajúcim dňa 25.07.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva zo žalovaného ako predávajúceho na žalobcu ako kupujúceho vo vzťahu k nehnuteľnostiam

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava III, obec BA-m.č. Nové Mesto a k. ú. Nové
Mesto v časti A ako parcely registra „C“ - parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1.042 m2 a ako stavby - iná budova súpis. č. XXXX na parc. č. XXXXX/X. Návrh na vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu ako kupujúceho na základe označenej kúpnej zmluvy nebol jej účastníkmi
podaný a označené nehnuteľnosti boli už zo strany žalovaného prevedené na tretiu osobu odlišnú od
spoločnosti žalobcu. Prípisom č. 155/8/2017 zo dňa 21.11.2017 žalovaný žalobcovi oznámil odstúpenie
od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v zmysle dojednaných zmluvných podmienok.

Žalobca považoval a doposiaľ považuje prejav vôle žalovaného o odstúpení od kúpnej zmluvy v zmysle
prípisu žalovaného č. 155/8/2017 zo dňa 21.11.2017 za nedôvodný a neopodstatnený. Podľa názoru
žalobcu na strane žalovaného neexistoval akýkoľvek zákonný dôvod a ani zmluvný dôvod na odstúpenie
od označenej kúpnej zmluvy. V prípade, ak žalovaný svoj prejav vôle o odstúpení od kúpnej zmluvyodôvodnil neuhradením kúpnej ceny v zmysle dojednaných zmluvných podmienok, žalobca poukazoval
na to, že žalovaného pri analogickej aplikácii § 560 Občianskeho zákonníka opakovane písomne
informoval o pripravenosti na splnenie uvedenej zmluvnej povinnosti za predpokladu, ak zo strany

žalovanéhodôjdekpreukázaniureálnejmožnostisplneniazmluvnejpovinnostivyplývajúcejzčl.III.bodu
2 uzatvorenej kúpnej zmluvy. Z obsahu k tejto žalobe pripojenej písomnej korešpondencie však vyplýva,
že žalovaný zjavne nedisponoval listinou v zmysle označeného zmluvného dojednania, podľa ktorého
„Predávajúci odovzdá kupujúcemu právoplatné užívacie povolenie na predávanú nehnuteľnosť, ktorá
bude súčasťou odovzdávanej dokumentácie podľa článku VI. bod 1b/.“ Žalovaný v rámci komunikácie so

žalobcom v tejto súvislosti odkazoval len na existenciu „Zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených
stavieb alebo ich ucelených častí (obstaraných investičnou výstavbou)“ v zmysle vládneho nariadenia
Československej republiky č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich
častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania), ktorá listina má podľa názoru
žalovaného predmetné užívacie povolenie nahrádzať. Žalobca však tvrdí, že označená listina - zápisnica
o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb v žiadnom prípade nenahrádza(la) užívacie povolenie, t. j.

listinu, ktorá mala byť v zmysle čl. III. bodu 2 kúpnej zmluvy súčasťou odovzdávajúcej dokumentácie. Z
§ 11 ods. 2 vládneho nariadenia Československej republiky č. 8/1956 Zb. totiž vyplýva, že odovzdanie a
prevzatie podľa tejto časti neoprávňuje investora na uvedenie prevzatých objektov do trvalej prevádzky
(užívania), dokiaľ sa nevydá povolenie podľa štvrtej časti tohto nariadenia. Z citovaného ustanovenia
teda jednoznačne vyplýva, že zápisnicu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb vôbec nemožno

stotožňovaťsdokladom(povolením)naužívaniepríslušnejstavbypostupompodľa§15anasl.vládneho
nariadenia Československej republiky č. 8/1956 Zb. Keďže napriek zneniu čl. III. bodu 2 kúpnej zmluvy
žalovaný ako správca príslušného majetku zjavne nedisponoval listinou umožňujúcou riadne užívanie
predmetu prevodu, na predloženie ktorej listiny sa žalovaný kúpnou zmluvou zaviazal, išlo o právnu
vadu, na ktorú žalobca nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2017 upozornený. Naopak,

zo znenia vyššie uvedeného zmluvného dojednania možno vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca bol
žalovaným ubezpečovaný o tom, že doklad umožňujúci riadne užívanie predmetu prevodu existuje.
Takáto vada preto práve žalobcovi zakladala právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Vzhľadom na
skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti tejto žaloby poukazujúc najmä na fakt, že neexistoval
žiadny zákonný dôvod, či zmluvný dôvod na odstúpenie od príslušnej kúpnej zmluvy zo dňa 25. 07. 2017

zo strany žalovaného ako predávajúceho, žalobca tvrdí, že žalovanému vznikla povinnosť na vrátenie
zloženej zábezpeky, ktorú žalobca v žalovanej výške žalovanému uhradil dňa 24.04.2017 v prospech č.
ú. SK66 8180 0000 0070 0024 2028 titulom povinnosti na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
Žalobca má totiž za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky k tomu, aby žalobcom uhradená
zábezpeka vo výške žalovanej sumy žalovanému prepadla, keď podľa názoru žalobcu žalovaný od

kúpnej zmluvy zo dňa 25. 07. 2017 odstúpil úplne nedôvodne. Žalobca preto navrhol, aby súd ako
predbežnú otázku vyhodnotil otázku (ne)platného odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy v zmysle
jeho prípisu z dňa 21.11.2017.

3. Žalovaný v rámci podaného odporu voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobca sa v tomto konaní

domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia nakoľko podľa jeho tvrdenia: „neexistoval
žiadny zákonný dôvod, či zmluvný dôvod na odstúpenie od príslušnej kúpnej zmluvy ...“, a preto ako
predbežnú otázku navrhol, aby sú vyhodnotil otázku neplatného odstúpenia žalovaného od kúpnej
zmluvy. Žalovaný v súlade s ust. §11 ods. 3 zák. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní uviedol, že mu
nebola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, a voči nemu uplatňovaný nárok neeviduje

ani neevidoval vo svojom účtovníctve z nasledovných dôvodov: Napriek vyššie citovanej zmätočnej
argumentácii žalobcu, dôvodnosť nároku žalobcu nie je daná ani vzhľadom na samotný hmotnoprávny
aspekt predmetu sporu. Argumentácia žalobcu je totiž v priamom rozpore so samotnou zákonnou
úpravou vzťahujúcou sa na prevod majetku štátu. Medzi stranami sporu je nesporná skutočnosť, že
žalobca v zmluvnej ako aj zákonnej 60-dňovej lehote od nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy kúpnu

cenu nezaplatil. Žalovaný v danom prípade neuplatnil zmluvné právo na odstúpenie od zmluvy, ale
realizoval svoju zákonnú povinnosť správcu majetku štátu od zmluvy odstúpiť v zmysle § 11 ods.
1 zák. 278/1993 Z. z. V zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z.: „Prevod vlastníctva majetku
štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu
o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny,

ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu
je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na
vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až
po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deňdohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.“ V zmysle § 8ab ods. 7 zák. č.
278/1993 Z. z.: „Správca vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý splnil určené podmienky
a na základe automatizovaného vyhodnotenia poradia cenových ponúk záujemcov ponúkol najvyššiu

cenovú ponuku. Ak východisková cena, ktorú ponúkli na základe vyhlásenia elektronickej aukcie aspoň
dvaja záujemcovia, nebola v elektronickej aukcii zvýšená, správca je povinný záujemcov vyzvať na
zvýšenie cenových ponúk. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom
alebo ak správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu
cenu, správca vyzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené

podmienky. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v primeranej lehote určenej správcom
alebo správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu,
zábezpekaprepadnevprospechštátu.Záujemcovi,ktorýnesplnilurčenépodmienkyaleboktorýodstúpil
od svojej cenovej ponuky pred vyhodnotením vyhlásenia elektronickej aukcie, sa zábezpeka vráti po
vyhodnotení vyhlásenia elektronickej aukcie. Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie zmluvy, aj
keď splnil určené podmienky, sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr do 90

dní od ukončenia elektronickej aukcie.“ V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivýchzdrojov.“Nastranežalovanéhovzhľadomnavyššiecitovanézákonnéustanovenianemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobcom poskytnutá zábezpeka zo zákona prepadla v

prospech štátu, a teda právnym dôvodom plnenia žalobcu sa stalo ustanovenie § 8ab ods. 7 zák. č.
278/1993 Z. z. Súčasne si dovolil žalovaný upriamiť pozornosť na ústavnú zásadu (podľa čl. 2 ods. 2
Ústavy SR), podľa ktorej je žalovaný, ako orgán štátu, oprávnený konať len v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Žalovaný tak s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 8ab ods. 7 zák. č.
278/1993 Z. z. ani nemal žiadnu zákonnú možnosť vrátiť zábezpeku žalobcovi, ktorý bol preukázateľne

vyzvaný na uzatvorenie kúpnej zmluvy. V konkrétnom prípade, vzhľadom na ničím nepodmienený obsah
zmluvného záväzku žalobcu zaplatiť kúpnu cenu, uvedený v čl. IV. ods. 5 kúpnej zmluvy, ako aj na
obsah zákonného ustanovenia podľa § 11 ods. 1 zák. 278/1993 Z. z. je nepochybné, že sa nejednalo
(a ani nemohlo jednať) o vzájomne podmienený záväzok, v zmysle ktorého by zaplatenie kúpnej ceny
bolo viazané na odovzdanie akýchkoľvek dokladov. Splnenie zmluvnej povinnosti žalovaného podľa čl.

III. ods. 2 kúpnej zmluvy, na ktoré sa neodôvodnene odvoláva žalobca, malo byť v zmysle uvedeného
zmluvného ustanovenia „súčasťou odovzdávanej dokumentácie podľa čl. VI. písm. b/“, teda až v lehote
15dnípoprevodevlastníckehopráva,narozdielodsplneniapovinnostižalobcuzaplatiťkúpnucenuešte
pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. S poukazom na uvedené zmluvné dojednania
je nepochybné, že aj vzhľadom na odlišné lehoty plnenia nešlo o vzájomne podmienené záväzky.

Je nesporné, že zákon o správe majetku štátu upravuje povinnosti predávajúceho iným spôsobom,
ako je všeobecná úprava podľa Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade je obmedzená
zmluvná voľnosť predávajúceho týmto osobitným zákonom (lex specialis), ktorý exaktne definuje postup
predávajúceho pri predaji majetku štátu. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti
žiadal, aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania v plnej výške.

4. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného uviedol, že naďalej považuje ním uplatnený nárok
za celkom dôvodný. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore odkazuje na vybrané ustanovenia zákona č.
278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, žalobca nepovažuje takýto poukaz

žalovaného za správny. Žalovaný má totiž za to, že nie je možné prihliadať len na doslovné znenie
zákona, ale každú situáciu je potrebné vyhodnocovať individuálne a vo vzájomných súvislostiach. Podľa
názoru žalobcu nebolo od neho ako kupujúceho možné spravodlivo požadovať vopred zaplatenie celej
kúpnej ceny, ak existovala absolútne dôvodná a vážna pochybnosť o tom, či si žalovaný ako predávajúci
bude schopný splniť jednu zo svojich základných povinností podľa príslušnej kúpnej zmluvy, a to

povinnosť predloženia kolaudačného rozhodnutia. Je pritom zrejmé, že existencia takéhoto rozhodnutia
predstavuje základný dokument pre riadne užívanie aj dotknutej stavby a s vedomím jeho existencie,
na základe deklarovaného vyhlásenia žalovaného ako predávajúceho, vstupoval žalobca do zmluvného
vzťahu so žalovaným. Ak žalovaný poukazuje na ústavnú zásadu vyjadreniu v čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, žalobca tvrdí, že si je samozrejme uvedeného pravidla vedomý. Rovnako tak si

je však žalobca vedomý už všeobecne uznávanej premisy, z ktorej vyplýva, že pri tvorbe právneho
predpisu sa spravidla vychádza z toho, čo je bežné, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život
prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a
zohľadniť iba doslovné znenie zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípadochmedzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je tak súd k dotváraniu práva
nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou
metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený

konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak
existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. októbra 2018, sp. zn. III. ÚS 388/2018). Podľa názoru
žalobcu sa práve o takýto prípad jedná v prejednávanej právnej veci, keď žalobca bol pripravený splniť si
svoju povinnosť uhradiť doplatok kúpnej ceny, ktorú skutočnosť vo vzťahu k žalovanému aj opakovane

deklaroval, avšak od žalovaného celkom logicky požadoval preukázanie jeho pripravenosti rovnako
riadne splniť si jeho zmluvné povinnosti.

5. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v zmysle vyjadrenia žalobcu „nie je možné
prihliadať len na doslovné znenie zákona“, pričom „v prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky
pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu

rovnosti, dokonca povinný.“ V nadväznosti na vyššie uvedené opätovne dal do pozornosti, že v prípade
nakladania s majetkom štátu, a teda konkrétne v súvislosti s právnymi vzťahmi, ktoré sú predmetom
tohto sporu, je zákonná úprava bez akýchkoľvek pochybností striktne daná osobitným zákonom,
ktorá neumožňuje akékoľvek „dotváranie práva súdom“. Medzery v zákone, na ktoré poukazuje
žalobca, možno vo všeobecnosti zo strany súdu vypĺňať len v prípade, ak takéto medzery existujú. V

prejednávanej veci sa ale vôbec o žiadnu medzeru v zákone nejedná, nakoľko ide o výslovnú osobitnú
právnu úpravu, ktorú nie je oprávnený obchádzať, resp. akokoľvek dotvárať ani žalovaný a ani súd.
V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu (nezaplatenie kúpnej ceny v stanovenej
lehote) bol žalovaný povinný priamo zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z.), teda bez možnosti
voľby, od zmluvy odstúpiť, čo žalovaný aj urobil a v dôsledku čoho žalobcom uhradená zábezpeka,

opäť priamo zo zákona (§ 8ab ods. 7 zákona č. 278/1993 Z. z.), teda opäť bez možnosti voľby zo
strany žalovaného, prepadla v prospech štátu. Žalovaný teda plne v súlade so zákonom postupoval
vo veci striktne podľa zákona, a preto sa v žiadnom prípade nemohol obohatiť na úkor žalobcu.
Na dôvažok podotkol, že uvádzaná pochybnosť žalobcu, či bude žalovaný schopný splniť „povinnosť
predloženiakolaudačnéhorozhodnutia“,ktorépodľažalobcu„predstavujezákladnýdokumentpreriadne

užívanie stavby“, nemá žiaden racionálny základ. Je totiž nesporné, že predmetom prevodu vlastníctva
nebola novostavba, ale budova, ktorá bola postavená pred rokom 1976 a od uvedeného roku bola
trvale užívaná. Existenciu užívaniaschopnosti predmetnej budovy teda preukazuje už aj samotný list
vlastníctva, na ktorom je táto budova riadne identifikovaná súpisným číslom, t. j. číslom, ktoré bolo
budove pridelené na základe kolaudačného rozhodnutia. Žalobca si s poukazom na výslovné znenie čl.

IV. ods. 6 kúpnej zmluvy musel byť vedomý zákonnej povinnosti žalovaného od kúpnej zmluvy odstúpiť
ak žalobca ako kupujúci nezaplatí kúpnu cenu v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti. Preto odmietnutie
splnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu zaplatiť kúpnu cenu včas, ktoré sa stalo zákonným
dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, ako aj zákonným dôvodom pre prepadnutie
zábezpeky v prospech štátu, nemalo žiaden právny, vecný ani logický základ.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 28.09.2020, na ktorý riadne a včas
predvolal právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa
na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňa 28.05.2020, svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec

prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä:
dokladom o bankovom prevode na č.l. 15, kúpnou zmluvou zo dňa 25.07.2017, súhlasom s prevodom
nehnuteľností majetku štátu zo dňa 19.09.2017, výzvami na plnenie podľa čl. III bod 2 kúpnej zmluvy

zo dňa 07.11.2017 a 16.11.2017, odpoveďou na výzvu na plnenie podľa čl. III bod 2 kúpnej zmluvy
zo dňa 10.11.2017, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2017, odpoveďou na odstúpenie od
kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2017, výpisom z LV č. 1189 pre k. ú. Nové Mesto zo dňa 24.09.2020 a zistil
nasledovný skutkový stav:

8.Dňa25.07.2017stranysporuuzatvorilikúpnuzmluvu,predmetomktorejbolprevodvlastníckehopráva
zo žalovaného ako predávajúceho na žalobcu ako kupujúceho vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava III, obec BA-m.č. Nové Mesto a k. ú. Nové Mesto
ako parcely registra „C“ - parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.042 m2 a akostavby - iná budova súpis. č. XXXX na parc. č. XXXXX/X. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená
v zmysle ustanovení § 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a ustanovení § 588 a nasl.
Občianskehozákonníka.Žalobcaakokupujúcipoukázalnaúčetpredávajúcehovsúladespodmienkami

vyhlásenia elektronickej aukcie dňa 24.04.2017 finančnú zábezpeku vo výške 32.040,- Eur. Následne
v kúpnej zmluve sa zaviazal rozdiel medzi finančnou zábezpekou a dohodnutou kúpnou cenou vo
výške 1.590.960,- Eur poukázať na účet predávajúceho v lehote 60 kalendárnych dní po nadobudnutí
platnostitejtozmluvy.Vzmyslečl.IIIbod2kúpnejzmluvy„predávajúciodovzdákupujúcemuprávoplatné
užívacie povolenie na predávanú nehnuteľnosť, ktorý bude súčasťou odovzdávanej dokumentácie podľa

čl. VI písm. 1b/“. Podľa čl. VI bod 1 kúpnej zmluvy „predávajúci je povinný najneskôr do 15 dní po
prevodne vlastníckeho práva a/ vypratať a uvoľniť všetky priestory v prevádzanej nehnuteľnosti, b/
odovzdať kupujúcemu všetky kľúče a dokumenty patriace k nehnuteľnostiam, ktoré má predávajúci
k dispozícii.“ Listom zo dňa 19.09.2017 Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyslovilo súhlas s
odplatným prevodom vlastníctva pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1.042 m2 a stavby súpis. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X v k.

ú. Nové Mesto. Listami zo dňa 07.11.2017 a 16.11.2017 žalobca vyzval žalovaného na predloženie
právoplatného užívacieho povolenia na predávanú nehnuteľnosť a zároveň oznámil pripravenosť splniť
úhradu kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti podľa čl. IV kúpnej zmluvy. Žalovaný oznámil žalobcovi
listom zo dňa 10.11.2017, že v čase vzniku investičného zámeru na stavbu predmetnej nehnuteľnosti sa
všetkytakétostavbyrealizovalinazákladehospodárskychzmlúvainvestičnýchzámerov,pričomvtomto

prípade o povolení stavby rozhodol Ústredný národný výbor v Bratislave pod č. 1640-6/59-bil. Súčasne v
zmysleVyhláškystátníhovýboruprovýstavbuč.243/1957U.I.bolistavbyuvádzanédotrvaléhoužívania
prostredníctvom Zápisu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb - Vládne nariadenie č. 8/1956
Zb. - v danom prípade je to Zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb a ich ucelených
častí, pričom uvedené dokumenty boli pripravené pre žalobcu k nahliadnutiu. Zároveň žalovaný v liste

zo dňa 10.11.2017 poukázal na to, že v zmysle čl. III bod 2 kúpnej zmluvy vzniká jeho povinnosť
odovzdať dokumentáciu najneskôr do 15 kalendárnych dní po prevode vlastníckeho práva, pričom k
prevodu vlastníckeho práva podľa § 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu dochádza
splnením základnej povinnosti, a tou je úhrada kúpnej ceny. Prípisom č. 155/8/2017 zo dňa 21.11.2017
žalovaný oznámil žalobcovi odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v zmysle

dojednaných zmluvných podmienok. Zároveň v liste oznámil žalobcovi, že v súlade s ustanovením § 8ab
ods. 7 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu zložená zábezpeka prepadá v prospech štátu. Na
odstúpenie od zmluvy žalobca zareagoval listom zo dňa 12.12.2017, v ktorom považoval odstúpenie od
kúpnej zmluvy za nedôvodné a neopodstatnené, pričom poukazoval na skutočnosť, že žalobca v súlade
s § 560 Občianskeho zákonníka informoval žalovaného o pripravenosti splnenia zmluvnej povinnosti -

zloženie kúpnej ceny za predpokladu, že zo strany žalovaného dôjde k preukázaniu reálnej možnosti
splnenia zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z čl. III bod 2 uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaný však podľa
názoru žalobcu nedisponoval listinou v zmysle označeného zmluvného dojednania, pričom sa jedná o
vadu, na ktorú nebol žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2017 upozornený v súlade s
§ 596 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

10. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa
domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,
kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali

u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

17. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

18. Podľa § 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu tento zákon upravuje správu majetku
vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej
sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,
b) štátny fond,

c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,
d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje
majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo
osobitným predpisom.

19. Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu ponuka prebytočného majetku
štátu elektronickou aukciou je opakujúci sa proces, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na
predkladanie cenových ponúk. Elektronickej aukcii predchádza vyhlásenie elektronickej aukcie, ktorej
účelom je získať okruh záujemcov o ponúkaný majetok štátu, ktorí sa po splnení určených podmienok
môžu zúčastniť elektronickej aukcie. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená

v lehote a za podmienok určených vo vyhlásení elektronickej aukcie.

20. Podľa § 8ab ods. 7 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu správca vyzve na uzavretie
kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý splnil určené podmienky a na základe automatizovaného vyhodnotenia
poradia cenových ponúk záujemcov ponúkol najvyššiu cenovú ponuku. Ak východisková cena, ktorú

ponúkli na základe vyhlásenia elektronickej aukcie aspoň dvaja záujemcovia, nebola v elektronickej
aukcii zvýšená, správca je povinný záujemcov vyzvať na zvýšenie cenových ponúk. Ak vyzvaný
záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom alebo ak správca odstúpi od kúpnej
zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, správca vyzve na uzatvorenie
kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky. Ak vyzvaný záujemca

neuzatvorí kúpnu zmluvu v primeranej lehote určenej správcom alebo správca odstúpi od kúpnej
zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, zábezpeka prepadne v prospech
štátu. Záujemcovi, ktorý nesplnil určené podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej cenovej ponuky
pred vyhodnotením vyhlásenia elektronickej aukcie, sa zábezpeka vráti po vyhodnotení vyhlásenia
elektronickej aukcie. Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie zmluvy, aj keď splnil určené

podmienky, sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr do 90 dní od ukončenia
elektronickej aukcie.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu prevod vlastníctva majetku štátu
sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele,

na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie
byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ
povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej
ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti,

je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

22. Podľa § 10 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) účinného do 31.12.1958 oodovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí sa spíše zápisnica, ktorá obsahuje
najmä:
a) označenie predmetu preberacieho konania,

b) deň začatia a ukončenia preberacieho konania,
c)zistenie,čivykonanéprácezodpovedajúschválenémutechnickémuprojektu,vykonávacímvýkresom,
zmluvným podmienkam, technickým normám a platným právnym predpisom,
d) priebeh a výsledky vykonaných skúšok,
e) súpis zistených chýb a nedorobkov, opatrenie a lehoty na ich odstránenie,

f) zhodnotenie akosti vykonaných prác, prípadne aj dohodu o zrážkach z ceny za zistené akostné alebo
iné nedostatky alebo vyhlásenie o stanovisku investora i dodávateľa k výške požadovanej zrážky (§ 8
ods. 4),
g) vyhlásenie investora, že odovzdávané práce preberá alebo odmieta prevziať s uvedením dôvodov
odmietnutia,
h) podpisy investora a dodávateľa, ako aj ostatných účastníkov konania.

23. Podľa § 11 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) účinného do 31.12.1958
odovzdanie a prevzatie podľa tejto časti neoprávňuje investora na uvedenie prevzatých objektov do
trvalej prevádzky (užívania), dokiaľ sa nevydá povolenie podľa štvrtej časti tohto nariadenia.

24. Podľa § 15 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) dokončené stavby alebo
ich prevádzkovo ucelené časti možno uviesť do trvalej prevádzky (užívania) až po ich odovzdaní a
prevzatí podľa ustanovení druhej časti tohto nariadenia, prípadne po vykonaní skúšobnej prevádzky

podľa ustanovení tretej časti, ak sa zistilo, že sú splnené tiež všetky ostatné podmienky nutné na ich
uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) a ak kompetentné orgány (odsek 2) dali na to povolenie.

25. Podľa § 15 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) povolenie na uvedenie do

trvalej prevádzky (užívania) vydávajú:
a) vláda (§ 16 ods. 1);
b) jednotliví ministri (vedúci ústredných úradov), do pôsobnosti ktorých stavba patrí, alebo orgány nimi
poverené (§ 25);
c) odbory pre výstavbu rád národných výborov (§ 26).

26. Podľa § 15 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) orgány uvedené v odseku
2 vydávajú povolenia na základe zistenia a posudku nimi poverených odborných komisií alebo iných
orgánov o spôsobilosti stavby alebo jej prevádzkovo ucelenej časti na uvedenie do trvalej prevádzky

(užívania).

27. Žalobca sa v žalobe domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 32.040,-
Eur z titulu zrušenej kúpnej zmluvy na základe odstúpenia žalovaného.

28. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem
bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia
(piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená

povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými

sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmouinej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 92/2010).

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 25.07.2017 strany sporu uzatvorili
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva zo žalovaného ako predávajúceho na
žalobcu ako kupujúceho vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres
Bratislava III, obec BA-m.č. Nové Mesto a k. ú. Nové Mesto ako parcely registra „C“ - parc. č. XXXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.042 m2 a ako stavby - iná budova súpis. č. XXXX na

parc. č. XXXXX/X. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 11 zákona č.
278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca
pred uzatvorením zmluvy ako budúci kupujúci poukázal na účet budúceho predávajúceho v súlade s
podmienkami vyhlásenia elektronickej aukcie dňa 24.04.2017 finančnú zábezpeku vo výške 32.040,-
Eur. V zmysle čl. III bod 2 kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal odovzdať kupujúcemu právoplatné
užívacie povolenie na predávanú nehnuteľnosť, ktorý bude súčasťou odovzdávanej dokumentácie podľa

čl. VI ods. 1 písm. b/, t.j. po prevode vlastníckeho práva. Na druhej strane sa žalobca zaviazal poukázať
kúpnu cenu (ktorá predstavovala rozdiel medzi stanovenou kúpnou cenou a zloženou zábezpekou) na
účet predávajúceho v lehote 60 kalendárnych dní po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, t.j. odo dňa
udelenia súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s odplatným prevodom vlastníckeho práva.

30. Listom zo dňa 19.09.2017 Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyslovilo súhlas s odplatným
prevodom vlastníctva pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1.042 m2 a stavby súpis. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. Nové
Mesto. Žalobcovi preto v súlade s ustanovením čl. IV bod 5 kúpnej zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť
žalovanému kúpnu cenu vo výške 1.590.960,- Eur do 60 dní, t.j. do 18.11.2017.

31. Listami zo dňa 07.11.2017 a 16.11.2017 žalobca vyzval žalovaného na predloženie právoplatného
užívacieho povolenia na predávanú nehnuteľnosť a zároveň oznámil pripravenosť splniť úhradu kúpnej
ceny za predaj nehnuteľnosti podľa čl. IV kúpnej zmluvy. Žalovaný na druhej strane oznámil žalobcovi
listom zo dňa 10.11.2017, že v čase vzniku investičného zámeru na stavbu predmetnej nehnuteľnosti

sa všetky takéto stavby realizovali na základe hospodárskych zmlúv a investičných zámerov, pričom
v tomto prípade o povolení stavby rozhodol Ústredný národný výbor v Bratislave pod č. 1640-6/59-
bil. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v zmysle čl. III bod 2 kúpnej zmluvy vzniká jeho povinnosť
odovzdať dokumentáciu najneskôr do 15 kalendárnych dní po prevode vlastníckeho práva, pričom k
prevodu vlastníckeho práva podľa § 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu dochádza

splnením základnej povinnosti, a tou je úhrada kúpnej ceny. Napriek tomu oznámil žalobcovi, že všetky
potrebné dokumenty sú pripravené pre žalobcu k nahliadnutiu.

32. Nakoľko žalobca v lehote do 18.11.2017 (t.j. v lehote 60 dní od platnosti zmluvy v zmysle čl. IV bod
5 kúpnej zmluvy) neuhradil žalovanému kúpnu cenu za predávané nehnuteľnosti, žalovaný prípisom č.

155/8/2017 zo dňa 21.11.2017 oznámil žalobcovi odstúpenie od kúpnej zmluvy. Zároveň v liste oznámil
žalobcovi, že v súlade s ustanovením § 8ab ods. 7 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
zložená zábezpeka prepadá v prospech štátu.

33. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalovaný v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č.

278/1993 Z. z. o správe majetku štátu platne odstúpil od kúpnej ceny. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu o neexistencii zákonného alebo zmluvného dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Práve
naopak, keďže si žalobca nesplnil svoju povinnosť uvedenú v čl. IV ods. 5 kúpnej zmluvy, t.j. zaplatiť
kúpnu cenu v stanovenej lehote, žalovanému vznikla zo zákona povinnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Tvrdenia žalobcu o nesplnení čl.

III ods. 2 kúpnej zmluvy zo strany žalovaného súd považoval za účelové. Jednak z predložených listín
vyplýva, že žalovaný umožnil nahliadnuť do dokumentácie týkajúcej predmetnej nehnuteľnosti vrátane
dokladov, v zmysle ktorých bola nehnuteľnosť odovzdaná do trvalého užívania, pričom však povinnosť
predložiť tieto doklady žalobcovi spolu s ostatnou dokumentáciou vznikla žalovanému podľa čl. VI ods.
1 písm. b/ kúpnej zmluvy až v lehote 15 dní po prevode vlastníckeho práva.

34. V tomto smere sa súd nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o možnosti aplikácie ustanovenia
§ 560 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nešlo o vzájomne podmienené záväzky,
v zmysle ktorých by zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané na akékoľvek odovzdávanie dokladov.Vzájomnosťzáväzkovvzmysle§560Občianskehozákonníkajeprirodzenoupodmienkouichvzájomnej
podmienenosti, avšak samotná vzájomná podmienenosť musí nevyhnutne vyplývať zo zmluvy alebo
iného právneho dôvodu vzniku synalagmatického vzťahu. Takáto vzájomná podmienenosť záväzkov

zo žiadnych ustanovení kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2017 nevyplývala. V predmetnej veci z obsahu
kúpnej zmluvy jednoznačne vyplývala povinnosť žalobcu splniť svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu ešte
pred podaním návrhu na vklad a pred povinnosťou žalovaného odovzdať dokumentáciu k predmetnej
nehnuteľnosti podľa čl. VI ods. 1 písm. b/ kúpnej zmluvy (do 15 dní po prevode vlastníckeho práva). S
poukazom na uvedené zmluvné dojednania je nepochybné, že aj vzhľadom na odlišné lehoty plnenia

nešlo o vzájomne podmienené záväzky. Na viac súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade
synalagmatického záväzkového vzťahu sa plnenia môže domáhať iba ten subjekt, ktorý svoj záväzok už
splnil, alebo je pripravený ho splniť. Pripravenosť splniť záväzok musí byť objektívne daná, nepostačuje
len jednostranné vyhlásenie dlžníka, že je na plnenie pripravený, ako tomu bolo v danom prípade (v
listoch žalobcu zo dňa 07.11.2017 a 16.11.2017).

35. Napokon pokiaľ žalobca tvrdil, že prepadnutím zábezpeky sa žalovaný bezdôvodne obohatil, súd sa
s týmto tvrdením nestotožnil, nakoľko žalovaný konal v zmysle § 8ab ods. 7 zákona č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu, a teda k prepadnutiu zábezpeky došlo podľa zákonného ustanovenia, t.j. nebol
naplnený niektorý z dôvodov bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

36. Na záver súd už len dodáva, že v prípade, ak podľa názoru žalobcu na predmete zmluvy existovali
akékoľvek nedostatky (vady), žalobcovi nič nebránilo po splnení povinnosti uhradenia kúpnej ceny a
prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti postupovať v súlade s ustanoveniami zákona a
uplatniť voči žalovanému nároky z vád predmetu zmluvy, vrátane jeho odstúpenia od zmluvy.

37. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu prednesenými v tomto konaní (napr. existenciou či
neexistenciou užívacieho povolenia k nehnuteľnostiam), súd uvádza, že týmito sa nezaoberal, nakoľko
tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.