Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201235
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201235.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, právne zastúpený
advokátom: JUDr. Jozef Stašák, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: C. D.Á.,
L.. XX.XX.XXXX, J. O. L. XX, XXX XX J., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať byt č. X, pozostávajúci z kuchyne, obytnej izby, spálne a príslušenstva o
celkovej výmere 61,45 m2, nachádzajúci sa na P. poschodí v podkrovnej časti meštianskeho domu na
O. L. XX/XX E. J., evidovaného Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre okres J., T.Á. Ú. J., M.
J. L. B. XXXX, postaveného na parcele č. XXX, so súpisným číslom XX, v lehote 60 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 19.06.2019 sa žalobca
domáhal voči žalovanej vypratania a odovzdania bytu č. X nachádzajúceho sa na P. G.oschodí (v
podkrovnej časti) meštianskeho domu na O. L.Á. XX/XX v J., zapísaného na LV XXXX, G. Č.. XXX,
D. Č.. XX, M. Č.. XX, pre okres J., M. J., T. Ú. J., pozostávajúceho z kuchyne, obytnej izby, spálne a
príslušenstva o celkovej výmere 61,45 m2 - byt prvej kategórie (ďalej len „sporný byt“).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná užíva sporný byt titulom jeho nájmu na základe
nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX, pričom nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú do XX.XX.XXXX,
avšak žalovaná aj napriek uplynutiu doby nájmu, uplynutím ktorej sa nájomný pomer skončil, sporný byt
naďalej bez právneho titulu užíva, odmieta ho vypratať aj napriek písomnej výzve žalobcu, za sporný byt
neplatí, dohodnutý splátkový kalendár neplní a má nedoplatky na nájomnom a na plneniach spojených
s užívaním sporného bytu. Z uvedených dôvodov sa žalobca súdnou cestou domáha, aby súd uložil

žalovanej povinnosť tento sporný byt vypratať.

3. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o nájme bytu“ z XX.XX.XXXX; list mesta J. adresovaný žalovanej z
19.03.2018 označený ako „Oznámenie o pridelení nájomného bytu“; neúplný výpis z LV XXXX vedeného
Okresným úradom J., T. M.; E. C. J. na vypratanie sporného bytu zo XX.XX.XXXX; prehlásenie žalovanej
z XX.XX.XXXX o uznaní jej dlhu a prehľad úhrad žalovanou.

4. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovanej do vlastných rúk 30.09.2019, avšak
žalovaná ostala v konaní pasívnou a k žalobe sa písomne nevyjadrila.5. Podaním doručeným okresnému súdu 26.11.2019 žalobca žiadal, aby okresný súd žalobe vyhovel,
pretože dlh žalovanej na nájomnom a za služby spojené s užívaním sporného bytu narastá.

6. Na pojednávaní konanom 06.02.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá
v celom rozsahu tak ako bola podaná, pretože od jej podania sa situácia nezmenila, žalovaná za byt
neplatí a dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu narastá. Žalovaná uviedla, že ľutuje, že
jej dlžná čiastka takto narástla, túto si uvedomuje a chce ju vyplatiť, avšak jej aktuálna finančná situácia
jej to neumožňuje, úver jej nedajú, pretože je vdova, ktorá sa stará o dve deti. Privyrába si popri práci,

ktorú vykonáva na dohodu na X. a v súčasnosti sa snaží vyplácať aspoň energie (elektrika, plyn) spojené
s užívaním sporného bytu. Žiada žalobcu o poskytnutie možnosti dlžnú čiastku splatiť. Je si vedomá, že
doba, na ktorú jej bol prenajatý sporný byt do užívania, bola dobou určitou do XX/XXXX, pričom pokiaľ
ide o uznanie dlhu, ktoré podpísala XX.XX.XXXX, uviedla, že asi iba jeden mesiac si plnila dohodnutý
splátkový kalendár, nakoľko jej finančný príjem jej to nedovoľoval, ale vždy má snahu svoju podlžnosť
vyrovnať. Už asi 5 rokov pracuje na dohodu, každoročne predlžovanú v X., kde jej prijem dosahuje

sumu 200,- až 250,- Eur a poberá aj vdovský a sirotský dôchodok v sume 370,- Eur. Sumu, ktorú bola
povinná zložiť pred uzavretím nájomnej zmluvy so žalobcom, vyplatila do pokladne Mesta z peňažných
prostriedkov, ktoré jej požičali jej rodičia. Predtým, ako jej bol pridelený sporný nájomný byt, bývala v
podnájme, kde platila nájom v sume 370,- Eur, ktorý taktiež nebola schopná splácať. Ohľadne splácania
svojej podlžnosti uviedla, že keďže predpokladá, že sa jej finančná situácia zlepší, pretože starší syn po

ukončení školy začne už pracovať a bude prispievať na domácnosť a aj vzhľadom na to, že aktuálne si
našla brigádu, z ktorej by mala mať ďalší príjem v sume 200,- Eur (aktuálne na pojednávaní nevedela
zdokladovať), takže by bola schopná uhrádzať každo-mesačné náklady spojené s užívaním bytu, plus
svoju podlžnosť by mohla splácať v čiastke po 50,- Eur s tým, že reálne by mohla začať splácať svoj dlh
už v mesiaci február 2020, kedy by mala mať už príjem z brigády, takže by mohla začať splácať aktuálne

nájomné, ako aj náklady spojené s užívaním bytu a tiež po 50,- Eur na splácanie svojho dlhu. Žalovaná
súhlasila so stanovením akejsi „skúšobnej doby“ na overenie jej platobnej disciplíny.

7. V interakcii na vyjadrenia žalovanej právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 06.02.2020
uviedol, že nie je v záujme žalobcu pripraviť žalovanú o bývanie a je za to, aby v prípade, ak žalovaná

myslí vážne svoje vyjadrenia, že svoje podlžnosti, ako aj aktuálne náklady za užívanie sporného bytu
bude riadne splácať, nie je proti tomu, aby naďalej v byte bývala. V súvislosti s platbami realizovanými
žalovanou predkladá súdu krátkou cestou prehľad úhrad žalovanej, z ktorého vyplýva, že po podaní
žaloby žalovaná neuskutočnila žiadnu úhradu. Aby mohol žalobca uveriť tvrdeniam žalovanej, že jej
platobná disciplína sa zlepší a že svoje podlžnosti si bude plniť, bol žalobca ochotný poskytnúť žalovanej

primeranú lehotu, aby zistil, či si žalovaná svoje dlhy reálne platí, pričom určenie tejto lehoty ponechal
žalobca na zváženie súdu.

8. Na pojednávaní 24.06.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že od posledného pojednávania vo
02/2020 sa na strane žalovanej vôbec nezlepšila platobná disciplína, keďže nielenže neuhrádzala

bežné platby spojené s užívaním sporného bytu, ale neuhrádzala ani na byte vzniknutú podlžnosť na
týchto platbách. Krátkou cestou predložil súdu aktuálny prehľad úhrad žalovanej vo vzťahu k spornému
bytu s aktuálnosťou k 23.06.2020. Avšak vzhľadom na dohodu so žalovanou, ktorá prosila žalobcu
o predlženie jej lehoty na overenie jej platobnej disciplíny do konca septembra 2020 z dôvodu, že
počas pandémie nemohla pracovať a teda nemohla uhrádzať svoju podlžnosť, právny zástupca žalobcu

navrhol tejto žiadosti žalovanej vyhovieť s poukazom na vyjadrenie žalovanej, že ak do septembra
2020 svoju podlžnosť neuhradí, sama pristúpi so žalobcom na dohodu o skončení užívania nájmu
sporného bytu. Poukázal na to, že každý má nielen práva, ale aj povinnosti a žalovaná je povinná plniť
si povinnosti v súvislosti s nájmom bytu. Na pojednávaní prítomná žalovaná vyjadrila súhlas s prejavom
právneho zástupcu žalobcu ohľadne nimi uzavretej dohody počkať ešte do septembra 2020 na overenie

jej platobnej disciplíny. Z objektívnych dôvodov kvôli pandémii nemohla pracovať, keďže pracovala v Ľ.
Š. A., avšak aktuálne sa od XX.XX.XXXX zamestnala v G. V., takže jej finančná situácia sa podstatne
zmenila a má záujem svoje podlžnosti voči žalobcovi vyrovnať, pretože o bývanie by nechcela prísť.

9. Na pojednávaní 06.10.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu,

pretože aj keď žalobca mal záujem či už mimosúdne alebo prostredníctvom súdu poskytnúť žalovanej
príležitosť, aby zlepšila svoju platobnú disciplínu s tým, že v prípade jej obnovenia by žalobca pristúpil
k obnoveniu nájomnej zmluvy, teda aj napriek tomu žalovaná zaplatila za užívanie sporného bytu od
začiatku nájmu iba tri platby a to v mesiaci X/XXXX, XX/XXXX S. X/XXXX. Od tej doby žalovanážiadnu ďalšiu platbu neučinila a to aj napriek jej prísľubom na obidvoch skorších pojednávaniach. Z
uvedeného možno usúdiť, že tento zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou nemá perspektívu z
dôvodu nezáujmu a ľahkovážneho prístupu žalovanej.

10. Listom označeným ako „Oznámenie o pridelení nájomného bytu“ z XX.XX.XXXX žalobca (Mesto
J.) oznámil žalovanej, že na základe jej žiadosti z XX.XX.XXXX o pridelenie jej mestského nájomného
bytu, ju žalobca určil za nájomcu 2-izbového nájomného bytu (sporný byt) v ktorom bude žalovaná bývať
so svojimi deťmi C. G., L.. XX.XX.XXXX S. C. D., L.. XX.XX.XXXX s tým, aby sa za účelom uzavretia

nájomnej zmluvy žalovaná do 3 dní od doručenia jej tohto oznámenia dostavila k prenajímateľovi
spoločnosti J. D..O..M.. pričom uzavretie nájomnej zmluvy bolo podmienené zložením finančnej
zábezpeky do pokladne alebo na účet Mesta J. (žalobcu) v sume 1 111,80 Eur, ktorá suma zodpovedala
výške šesťmesačného nájomného za užívanie sporného bytu.

11. Zo „Zmluvy o nájme bytu“ (ďalej tiež aj len „nájomná zmluva“) vyplýva, že XX.XX.XXXX bola

uzavretá medzi spoločnosťou J., D..O..M.. ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom cit.: „...
po predchádzajúcom súhlase vlastníka bytu /Mesto J....“, pričom predmetom nájmu bol byt č. X,
nachádzajúci sa na P. poschodí domu na O. L. XX E. J., pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne predsiene,
kúpeľneaWCocelkovejvýmere61,45m2.NájombolpodľazmluvydohodnutýnadobudoXX.XX.XXXX
s tým, že okamihom uzavretia nájomnej zmluvy vznikla žalovanej ako nájomcovi povinnosť platiť mesiac

vopred prenajímateľovi nájomné za sporný byt a platby spojené s jeho užívaním.

12. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) vedeného LV
XXXX pre okres J., M. J. S. T. Ú. J. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom meštianskeho domu so
súpisným č. XX, postaveného na parcele CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 217 m2.

13. Listom zo XX.XX.XXXX, ktorý bol žalovanej doručený XX.XX.XXXX, žalobca oznámil žalovanej, že k
XX.XX.XXXX jej končí platnosť nájomnej zmluvy a tiež, že žalobca eviduje za nájom sporného bytu a na
platbách za služby spojené s jeho užívaní dlh v sume 1 588,45 Eur s tým, že žalovanú vyzval, aby tento
dlh voči žalobcovi zaplatila a aby sporný byt ku dňu skončenia nájmu vypratala a odovzdala žalobcovi.

14. V prehlásení označenom ako „Uznanie dlhu“ z XX.XX.XXXX žalovaná uznala voči spoločnosti J.
D..O..M..svojdlhnanájomnomaslužbáchspojenýchsužívanímspornéhobytuatovsume1589,15Eur
bez príslušenstva v stave k 30.11.2018 s tým, že tento dlh sa žalovaná zaviazala uhradiť v pravidelných
splátkach minimálne po 220,- Eur mesačne počnúc od decembra 2018 vždy k 28. dňu príslušného

kalendárneho mesiaca a to pod hrozbou straty výhody splátok.

15. Z prehľadu úhrad žalovanej za užívanie sporného bytu, vyhotoveného v stave k XX.XX.XXXX
vyplýva, že T. XX/XXXX bol spoločnosťou J. D.. O..M.. evidovaný voči žalovanej dlh na nájomnom
a službách za jeho užívanie v sume 2 245,37 Eur, pričom za obdobie od XX/XXXX K. XX/XXXX z

predpísanýchzálohovýchplatieb,ktoréboližalovanejpredpísanézaobdobieodXX/XXXX-K.XX/XXXX
v sume 218,30 Eur mesačne; za obdobie XX/XXXX v sume 280,05 Eur mesačne a za obdobie od XX/
XXXX - K. XX/XXXX v sume 218,30 Eur mesačne, žalovaná zaplatila celkovo iba 3 úhrady a to v XX/
XXXX v sume 219,- Eur, v XX/XXXX v sume 439,- Eur a v XX/XXXX v sume 220,- Eur (celkom 878,- Eur).

16. Z prehľadu úhrad žalovanej za užívanie sporného bytu, vyhotoveného v stave k 05.02.2020 vyplýva,
že k XX/XXXX bol spoločnosťou J. D..O..M.. evidovaný voči žalovanej dlh na nájomnom a službách
za jeho užívanie v sume celkovo 3773,47 Eur, pričom za obdobie od 04/2019, kedy žalovaná podľa
predchádzajúceho výpisu naposledy uhradila 220,- Eur do konca 12/2019 žalovaná neučinila žiadnu
úhradu svojho dlhu.

17. Z prehľadu úhrad žalovanej za užívanie sporného bytu, vyhotoveného v stave k 23.06.2020 vyplýva,
že k XX/XXXX bol spoločnosťou J. D..O..M.. evidovaný voči žalovanej dlh na nájomnom a službách
za jeho užívanie v sume celkovo 3711,10 Eur, pričom za obdobie od XX/XXXX, kedy žalovaná podľa
predchádzajúceho výpisu naposledy uhradila 220,- Eur do konca XX/XXXX žalovaná neučinila žiadnu

úhradu svojho dlhu.

18. Z prehľadu úhrad žalovanej za užívanie sporného bytu, vyhotoveného v stave k 05.10.2020 vyplýva,
že k 09/2020 bol spoločnosťou J. D..O..M.. evidovaný voči žalovanej dlh na nájomnom a službách zajeho užívanie v sume celkovo 5 651,72 Eur, pričom za obdobie od XX/XXXX, kedy žalovaná podľa
predchádzajúceho výpisu naposledy uhradila 220,- Eur do konca XX/XXXX žalovaná neučinila žiadnu
úhradu svojho dlhu.

19. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) „Žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

21. Podľa § 126 ods. 1 OZ „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“

22. Podľa § 685 ods. 1 OZ „Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva

nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“

23. Podľa § 710 ods. 2 OZ „Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto

času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.“, t.j. v danom prípade zániku nájmu
uplynutím jeho doby sa neuplatňuje dikcia podľa § 676 ods. 2 OZ, podľa ktorého „Ak nájomca užíva
veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie
nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých
bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom

dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“

24. Podľa § 712a ods. 9 OZ „Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu.“

25. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami „Pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú
náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia

a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.“

26. V danom prípade sa žalobca ako vlastník sporného bytu domáha voči žalovanej ochrany svojho
vlastníckeho práva k tomuto spornému bytu, ktorý žalovaná užíva po uplynutí jej doby nájmu, bez
právneho titulu a navyše ani neuhrádza platby na nájomnom a ani platby za služby spojené s užívaním

tohto sporného bytu, čím žalobcovi ako vlastníkovi vzniká aj škoda, ktorej náhrady sa však žalobca v
tomto konaní nedomáhal.

27. Z vykonaného dokazovania a to z LV XXXX vedeného príslušným katastrálnym úradom pre okres
J., T..Ú.. J. S. G. M. J., mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že žalobca je skutočne výlučným

vlastníkom meštianskeho domu so súpisným č. XX, postaveného na parcele CKN XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 217 m2, v ktorom sa na P. poschodí v jeho podkrovnej časti nachádza
predmetný sporný byt č. X, ktorý žalobca ako jeho vlastník prostredníctvom správcu tohto majetku, t.j.
prostredníctvom spoločnosti J. D..O..M.., na základe „Zmluvy o nájme bytu“ z XX.XX.XXXX (ďalej tiež aj
len „nájomná zmluva“) prenechal do dočasného užívania, t.j. do nájmu žalovanej ako nájomcovi a to na

obmedzenú dobu do XX.XX.XXXX. Žalovaná sa súčasne v tejto nájomnej zmluve zaviazala platiť za toto
užívanie sporného bytu mesačné nájomné, ako aj platby za služby spojené s užívaním sporného bytu.

28. Podľa okresného súdu je opodstatnenosť nároku žalobcu daná tým, že nájomná zmluva, ktorú je
potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, pretože jej predmetom je poskytnutie odplatnej služby

vo forme poskytnutia nájmu (dočasného užívania) zo strany žalobcu (vlastníka), t.j. mesta, ktoré je
právnickou osobou, ktorá v zmysle druhej vety § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so svojim majetkom a so svojimi príjmami
a to v prospech žalovanej, tak táto nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX auplynutím tejto doby, nájom sporného bytu v zmysle cit. § 710 ods. 2 OZ zanikol, takže žalovaná, hoc
aj spotrebiteľ, užíva tento sporný byt od tej doby bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva žalobcu. V tomto prípade s poukazom na cit. § 712a ods. 9 OZ, keďže nájomný vzťah

medzi žalobcom a žalovanou zanikol uplynutím doby na ktorú bolo jeho trvanie obmedzené, žalovaná
nemá právo po skončení nájmu na bytovú náhradu zo strany žalobcu. Avšak žalobca aj napriek tomu, že
žalovaná jednako už viac ako 1 rok a 9 mesiacov užíva sporný byt bez právneho titulu a jednako za tento
sporný byt neplatí úhrady nájmu ani úhrady za služby spojené s jeho užívaním, čím taktiež spôsobuje
žalobcovi škodu, aj tak v záujme nevytvárať z ľudí bezdomovcov žalobca prejavil voči žalovanej ako k

slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľ) zhovievavosť a ústretovosť nie len tým, že jej opakovane t.j. viac
ako 1 rok a 9 mesiacov dával možnosť, aby zlepšila svoju platobnú disciplínu a začala hradiť nájomné
a platby za služby spojené s užívaním sporného bytu s tým, že v prípade zjednania nápravy by so
žalovanou uzavrel novú nájomnú zmluvu, avšak žalovaná za celé toto obdobie od skončenia nájmu v
12/2018 učinila len jedinú úhradu a to v 04/2019 v sume 220,- Eur a jej dlh je v stave k 09/2020 5 651,72
Eur, pričom žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na vyvrátenie alebo oslabenie týchto skutočností.

29. Vzhľadom na uvedené, keďže nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom po uplynutí tejto
doby nájom zaniká a nájomcovi v takomto prípade nevzniká právo na bytovú náhradu, žalovaná bola
povinná po uplynutí jej doby nájmu zo sporného bytu sa vysťahovať, avšak keďže tak neučinila, okresný
súd rozhodol o vyprataní sporného bytu z dôvodu, že žalovaná ho po uplynutí doby nájmu užíva bez

právneho dôvodu a teda neoprávnene, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

31. Okresný súd vzhliadol potrebu prihliadnuť na to, že v danom prípade ide o otázku bývania, ktorá
ovplyvňuje kvalitu života človeka a v prípade žalovanej ide o slabšiu stranu v spore, preto okresný súd
považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na
priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovanú vypratať sporný byt v lehote 60 dní
od právoplatnosti rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

33.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.“

35. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého tak v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnej žalovanej 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov

konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.