Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512010163
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2512010163.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanej Z. C. a spol. pre prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanej Z. C. a obžalovanej A. C. proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 26.03.2014
sp. zn. 2T/28/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Piešťanoch uznal obžalované Z. C. a A. C. vinnými z prečinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 29.novembra 2007, v čase od 15.50 hod. do 16.15 hod. v Českej republike, v meste N., na ulici
Z. číslo X, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou vrátenia preplatku zálohy na vodu

vstúpili do bytu B. N., kde využili jej nepozornosť a zo skrine v spálni jej odcudzili finančnú hotovosť
400.000,- Českých korún, čím B. N. spôsobili škodu vo výške 16.663,35 Eur.

Za to súd obžalovanej Z. C. podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písmeno m/ Trestného
zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného
zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň zrušil výrok o treste u Z. C. v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/109/2009
zo dňa 08.10.2009, právoplatného dňa 08.10.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanej A. C. podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody

podmienečneodložila podľa§50odsek1Trestnéhozákonaurčilskúšobnúdobuvtrvaní3(troch)rokov.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obe obžalované spoločne a nerozdielne zaviazal uhradiť
poškodenej B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., Z. XXX/X, Česká republika, škodu vo výške
16.663,35 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe obžalované prostredníctvom svojich
obhajcov, ktorými sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

V dôvodoch odvolania poukazovali predovšetkým na to, že okresný súd sa pri rozhodovaní o vine
obžalovaných nevysporiadal dostatočne so všetkými vykonanými dôkazmi. Poukázali predovšetkým
na to, že z protokolu o vykonaní rekognície a dokumentácie protokolu o rekognície bez žiadnych
pochybností je zistiteľné, že fotografia A. C. sa nenachádza vo fotoalbumoch č. 3 ani v č. 4 pričom v
legende k fotoalbumu č. 3 k fotografii č. 1 na ktorej je neznáma osoba ženského pohlavia je uvedené
meno a dátum narodenia Z. C. a v legende fotoalbumu č. 4 k fotografii č. 5 na ktorej je neznáma osoba

ženského pohlavia je uvedené meno a dátum narodenia A. C.. Na základe uvedených skutočností
je zrejmé, že rekognícia v tejto časti bola vykonaná nezákonne a nemôžu túto považovať za dôkaz,
ktorý by mal usvedčovať obžalované zo spáchania trestného činu krádeže, naviac rekognícia vykonaná
dňa 23.08.2008 v Olomouci podľa § 160 odsek 4 Trestného poriadku platného v Českej republike je
neodkladný a neopakovateľný úkon. V tejto súvislosti obhajca obžalovanej A. C. poukázal na to, že

poškodená B. N. popísala obžalovanú A. C. ako ženu vo veku ako 50-tich rokov, výška 170 cm, vlasy
tmavé schované pod baretom pričom dňa 08.10.2012 pred samosudkyňou uviedla, že staršia žena
mohla mať 50 rokov, vlasy mala tmavé, hnedé, rozpustené ako tá mladšia žena. Tá staršia žena mala
oblečenú asi sukňu a halenu. Dňa 27.11.2011 pred policajtami Českej republiky opísala páchateľky
tak, že mohlo ísť o matku s dcérou, staršia žena mohla mať vek okolo 50 rokov, mala čierne vlasy,

oblečená bola do plátených čiernych nohavíc. Obžalovaná A. C. však mala v roku 2007 37 rokov a z
fotografií neznámej osoby ženského pohlavia, ktorá sa nachádza vo fotoalbumoch č. 3 ani v č. 4 pod
č. 1 a č. 5 bezpochyby vyplýva, že tam osoba ženského pohlavia má menej ako 30 rokov pričom je
nutné zopakovať, že poškodená túto opísala ako 50-ročnú. Tiež poukázali na to, že poškodená B. N.
dňa 08.10.2012 pred samosudkyňou Dr. N. D. a za prítomnosti obhajcu uviedla, že policajti jej povedali,

že už tie dve ženy boli chytené a že sú zavreté v Prostějove. Bolo to po tej udalosti. Fotografie jej
ukazovali policajti v Šternberk, potom už nie. Policajti jej ukázali dve fotky na čo im povedala, že jedna
je tá mladšia žena a druhá tá staršia. Poškodená pani B. N. sa vyjadrovala k výške sumy, ktorá jej mala
byť ukradnutá dňa 08.10.2012 pričom uviedla, že v kabelke mala 450 000 korún, čo vie určite, čo môže
odprisahať, peniaze asi mesiac pred udalosťou prepočítavala. Pred týmto výsluchom sa vyjadrovala, že

mala 400 000 korún českých, ktoré jej mali byť ukradnuté, keď dňa 27.11.2011 uviedla, že túto finančnú
hotovosť prepočítavala pred 14-timi dňami. V súvislosti s týmito skutočnosťami preto poukazujú na to, že
výpovede poškodenej B. N. je možné jednoznačne konštatovať, že sa líšia v podstatných častiach či už
v popise obžalovaných, nakoľko táto dostatočne nepopísala osobu páchateľa ani páchateľa bezpečne
a spoľahlivo neopoznala. Tiež zdôrazňuje skutočnosť, že neboli dodržané všetky zákonné podmienky

vykonania rekognície pretože rekognícia podľa fotografií je možná v prípade, že postup in natura nie je
možný napríklad preto, že podozrivá osoba nie je zistená. Z výpovedi poškodenej je však nepochybné,
žetátodňa08.10.2012predsamosudkyňouuviedla,žepolicajtijejpovedali,žeužtiedveženychytiliaže
sú zavreté v Prostějove. Bolo to po tej udalosti. Keďže súd I. stupňa vyhodnotil výpoveď poškodenej ako
dôveryhodnú a o jej výpovedi nemal žiadne pochybnosti tak potom sa mal súd zaoberať aj skutočnosťou

prečo policajti Českej republiky nevykonali rekogníciu in natura.

V ďalšom poukázal i na to, že v danom prípade nebolo jednoznačne preverená obhajoba obžalovaných
v tom smere pokiaľ bola skúmaná časová os v predmetnej veci, že je síce pravdou, že obžalované boli
bezprostredne po hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Kroměříži dňa 29.11.2007 prepustené o

12.10 hod., kedy hlavné pojednávanie bolo skončené avšak obe obžalované zhodne potvrdili, že potom
ako hlavné pojednávanie bolo skončené boli predvedené policajtami Českej republiky ešte na oddelenie,
kde bola vykonaná doposiaľ neidentifikovaná ďalšia rekognícia, ktorú skutočnosť svojim spôsobom
potvrdil i svedok A. S., ktorý potvrdil, že bol pre obžalované na polícii, kde im vypisovali ešte nejaké
prepúšťacie papiere ( v tomto smere jeho výpoveď nie je možné spochybňovať ) a preto v tejto časti

ich obrana nebola vyvrátená. Okresný súd ignoroval túto skutočnosť a skonštatoval, že obžalované dňa
29.11.2007 o 12.10 hod. už obmedzené na slobode neboli a teda do 16.15 hod. mali možnosť spáchať
trestný čin v Šternberk. Rovnako poukázali na to, že súd neskúmal vzdialenosť medzi Kroměřížom a
Šternberk, nezaoberal sa ako sa tam obe obžalované dostali, či vedeli kde poškodená býva, či vedeli,že poškodená má doma uložené peniaze a podobne. Má za to, že obžalovaným nebola preukázaná
vina tak, ako je prezentovaná v napadnutom rozsudku pričom okresný súd sa nevysporiadal dostatočne
s obranou obžalovaných a nevykonal dokazovanie v takom rozsahu aby bolo možné jednoznačne

skonštatovať, že obžalované sa dopustili skutku tak, ako im je to kladené za vinu. Na základe uvedených
skutočností sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku, oslobodenia obžalovaných spod obžaloby
okresnéhoprokurátoravzmysle§285písm.c/Trestnéhoporiadku,alternatívnevrátenieveciokresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo pričom dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaných sú dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v
trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstará súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa§168odsek1Trestnéhoporiadku,akrozsudokobsahujeodôvodnenie,súdvňomstručneuvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

- ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd hlavnom pojednávaní sa v dostatočnej miere
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Predovšetkým sa nevysporiadal
s obranou oboch obžalovaných, ktoré jednoznačne spáchanie trestnej činnosti popierali v prípravnom

konaní, čo je však dôležité nezaoberal sa námietkami ktoré vzniesli obhajcovia obžalovaných na
hlavnom pojednávaní, najmä pokiaľ ide o vykonanie rekognície, a jej zákonnosť. Taktiež z hľadiska
skúmania časových súvislostí okresný súd v dostatočnej miere nevyhodnotil skutočnosti, či obžalované
naozaj mali dostatok času a priestoru na vykonanie trestnej činnosti, rovnako neskúmal okolnosti
svedčiace o rozdielnosti výpovedí samotnej poškodenej Anežky Václavkovej, či už ide o spôsob

spáchania trestnej činnosti, popisu samotných obžalovaných ako aj samotnej výšky spôsobenej škody
na základe čoho potom krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, že okresný súd vinu obžalovaných založil na
výpovedi poškodenej B. N., ktorá podľa názoru okresného súdu niesla všetky znaky dôveryhodnosti
pričom svedkyňa úplne bezvadne tak v prípravnom konaní ako aj v súdnom konaní popísala logicky a

zhodne spôsob akým jej boli peňažné prostriedky odcudzené. A preto o tejto výpovedi súd nemal žiadne
pochybnosti pričom výpoveď tejto svedkyne korešpondovala aj s ostatnými listinnými dôkazmi.Takéto tvrdenia okresného súdu však v danom prípade nemajú svoje opodstatnenie. V prvom rade
okresný súd sa v dostatočnej miere nevysporiadal s rozdielnymi výpoveďami samotnej poškodenej
pokiaľ sa týka popisu osôb obžalovaných tak, ako to uvádza v dôvodoch odvolania obhajca obžalovanej

A. C.. Je nepochybné, že poškodená vo viacerých svojich výpovediach popisovala osobu obžalovanej
rozdielne pričom v danom prípade i podľa názoru krajského súdu vznikli zásadné pochybnosti ohľadom
vykonania resp. zákonnosti rekognície. Je zrejmé, tak ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu,
že v danom prípade zo samotnej výpovede poškodenej vyplýva, že policajti povedali, že boli zadržané
osoby,ktoré malispáchaťtrestnúčinnosťajetedanepochopiteľnéprečozadanýchokolnostívykonávali

rekogníciu podľa fotoalbumu, hoci v danom prípade bolo potrebné rekogníciu vykonať in natura, to
znamená, že mala byť vykonaná za osobnej účasti oboch obžalovaných. V tomto smere krajský súd
námietky obžalovaných považuje za plne opodstatnené a v danom prípade bolo potrebné, aby sa s
touto skutočnosťou vysporiadal i okresný súd. Čo je však rozhodujúce podľa názoru krajského súdu je
skutočnosť, že okresný súd síce vo veci vykonal dokazovanie z hľadiska možnosti pokiaľ ide o časovú
os, zadovážil potrebné písomné doklady ohľadom pohybu obžalovaných v kritickom dni, avšak v tomto

smere toto dokazovanie nedotiahol do konca, nakoľko nepreveroval obranu obžalovaných v tom smere,
čo obžalované robili dňa 29.11.2007 o 12.10 hod., kedy skončilo hlavné pojednávanie a kedy podľa
údajov orgánov českej polície tieto boli prepustené na slobodu. Obe obžalované totižto zhodne potvrdili,
že boli odvezené policajtami Českej republiky na obvodné oddelenie, kde bola vykonaná ešte ďalšia
rekognícia v inej trestnej veci, ktorá skutočnosť však bola súdom nepreverovaná. Okolnosť, že tieto boli

v skutočnosti prevezené na oddelenie polície potvrdil i svedok S. ktorý uviedol, že bol pre obžalované na
polícii, kde vybavovali ešte rôzne papiere na prepustenie. V tomto smere teda i výpoveď tohto svedka sa
javí byť nespochybniteľná i napriek tomu, že okresný súd ohľadom výpovede tohto svedka skonštatoval
jeho nevieryhodnosť. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v danom prípade mal nepochybne
kontaktovať orgány činné v trestnom konaní polície Českej republiky, či v danom prípade ich obrana

je opodstatnená alebo nie, minimálne mali kontaktovať policajné oddelenie, či v danom prípade po
skončení pojednávania obžalované boli ešte predvádzané na oddelenie a v prípade že áno, aký čas sa
tam zdržali. Až na základe takto doplneného dokazovania bolo možné jednoznačne uzatvoriť časovú
os a skúmať, či v prípade prepustenia obžalovaných z policajných orgánov na slobodu, mali dostatočný
časový priestor na to, aby trestnú činnosť mohli spáchať. Rovnako nie je zrejmé, že by okresný súd

skúmal pri zadovážení dôkazov ohľadom časovej osi aj vzdialenosti od miesta spáchania trestného
činu nakoľko vzdialenosť medzi Kroměřížom a Šternberk tak ako vyplýva z údajov z mapy je 60 km na
prekonanie ktorej vzdialenosti je nepochybne potrebný aj dostatočný časový úsek pričom nie je zrejmé
z rozsudku okresného súdu akým spôsobom sa obžalované mali na miesto činu dostaviť. Z výpovede
svedka S. je zrejmé, že telefonický rozhovor s dcérou mal prebehnúť dňa 29.11.2007 asi o 14.00 hod.,

kde pre ne prišiel na policajnú stanicu, odkiaľ išli ku nemu domov, kde sa mali zdržať zhruba trištvrte
hodinu teda do 14.45 hod. Od neho mali podľa ich udania odcestovať priamo na Slovensko. Táto časť
výpovede svedka teda plne korešponduje s tvrdeniami samotných obžalovaných v tom, že tento ich bol
odviesť na policajnú stanicu avšak nebola ustálená časová os. Podľa názoru krajského súdu ide teda
o značnú pochybnosť v tomto smere, ktorá závažným spôsobom spochybňuje výsledky vykonaného

dokazovania pričom je nepochybne potrebné skonštatovať, že tieto skutočnosti vnášajú do celej veci
takú pochybnosť na základe ktorej nie je možné jednoznačne ustáliť výrok o vine oboch obžalovaných.
Je nepochybné, že súd v tomto smere neskúmal teda vzdialenosť medzi Kroměřížom a Šternberk,
nezaoberal sa ani tým, ako sa tam obžalované dostavili, či vedeli, kde poškodená býva, či vedeli, že
poškodená má doma uložené peniaze a podobne. V tomto smere tvrdenia obžalovaných majú svoje plné

opodstatnenie. Tieto skutočnosti nevyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku a v tomto smere
preto krajský súd rozsudok okresného súdu považuje za nepreskúmateľný.

Samotné tvrdenia okresného súdu v tom smere, že uveril výpovedi poškodenej i vzhľadom k rozpornosti
jej výpovedi, krajský súd považoval za nedostatočné a bez ozrejmenia všetkých okolností na ktoré

poukázali obhajcovia v dôvodoch svojho odvolania nie je možné vo veci spoľahlivo rozhodnúť. Rovnako
v neposlednom rade je potrebné poukázať i na správnu námietku ohľadom vyčíslenia škody, kde tiež
nebola zohľadnená rozpornosť vo výpovedí poškodenej kde na jednej strane uvádzala 450 000 korún,
neskôr si uplatnila 400 000 korún pričom tiež nie je možné ustáliť na základe čoho a akého prepočtu
okresný súd dospel k záveru, že mali spôsobiť škodu vo výške 16. 663, 35 Eur pričom z rozhodnutia

okresného súdu by malo byť zrejmé, na základe akých prepočtov k tejto sume došiel.

Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíjetedazrejméanepochybné,žeokresnýsúdvdostatočnej
miere nepreukázalvinuobomobžalovaným,nevysporiadalsasovšetkýmirozhodujúcimidôkazmi,ktoréby mohli objektívne ustáliť skutkový stav veci, rozhodol vo veci predčasne a preto krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
V novom konaní bude potrebné, aby sa okresný súd v dostatočnej miere vysporiadal s obranou

obžalovaných tak, ako bola prezentovaná jednak na hlavnom pojednávaní na okresnom súde, ale i v
dôvodoch odvolania a až na základe odstránenia týchto pochybnosti bude možné vo veci spoľahlivo a
objektívne rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.