Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200374
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200374.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu:
ELEKTROMONT J.M.P., s.r.o., Kľušovská Zábava 243, 086 22 Kľušov, IČO: 36 502 731, právne
zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. marca 2019 č.
XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu zo dňa 03.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného pod. č. XXXXXXXXX/ 2019 zo dňa 07.03.2019.

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správny orgán I. stupňa (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal u platitelia dane z pridanej
hodnoty ED.., s.r.o., KľuQ. XXX, XXX XX Kľušov (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015. Daňová kontrola sa začala dňa
07.12.2016 (oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.11.2016).

2. Daňovú kontrolu správny orgán I. stupňa zameral na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich

pre správne zistenie dane z pridanej hodnoty a na zistenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane.
Predmetom kontroly bola aj faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 za dodávku a montáž materiálu
v celkovej sume XXX.XXX,XX eur daň z pridanej hodnoty 2X.XXX,X9 eur od dodávateľa KY..

3. Za účelom preverenia vyššie uvedeného zdaniteľného obchodu správny orgán I. stupňa predvolaním
na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2017 predvolal svedka U.vú, konateľku
spoločnosti KY.šov. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil žalobca, a to upovedomením

o vypočutí svedka č. 1000XXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2017. Dňa 07.02.2017 sa na správny orgán I.
stupňa dostavil svedok U. F., aby sa vyjadrila k vyššie uvedenému zdaniteľnému obchodu. Žalobca sa
výsluchu svedka zúčastnil. Jana F. sa na ústnom pojednávaní vyjadrila, že spoločnosť O., s.r.o. vystavila
faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 pre odberateľa - žalobcu. Predmetná faktúra sa zhoduje poformálnej stránke - písmo, pečiatka, podpis. Predmetná faktúra sa nachádza v účtovníctve spoločnosti
O., s.r.o. a daň z predmetných faktúr bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období.
Uviedla, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu deklarovaného predmetnou faktúrou v zmysle

zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ďalej sa vyjadrila,
že spoločnosť O., s.r.o. zastupovala ona a žalobcu U. F.. Nebola uzatvorená žiadna zmluva. Obchod
sprostredkoval syn U. F., ktorý je zamestnanec spoločnosti O., s.r.o. Predmetom faktúry č. XXXXXXXXX
zo dňa 21.08.2015 bola dodávka tovaru materiálu a montáž. Práce boli vykonané subdodávateľský.
Jednotlivých subdodávateľov nevedela uviesť. U. F., konateľ žalobcu uviedol, že žalobca má uzatvorenú

zmluvu so spoločnosťou M. s.r.o., T. H. X/XXXX, XXX XX N., ktorá bola hlavným dodávateľom stavby
v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015. Predmetnú faktúru sme ďalej fakturovali ako
subdodávateľ spoločnosti M. s.r.o. Predmetné práce boli realizované na stavbe Sociálny dom Y. n.o.,
Pod F. 71, W.. Správny orgán I. stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 07.02.2017.

4. Dňa 07:02:2017 správny orgán I. stupňa pri ústnom pojednávaní uložil U. F., aby predložila správnemu
orgánu I. stupňa do 8 dní odo dňa spísania zápisnice o ústnom pojednávaní doklady (zoznam
zamestnancov spoločnosti O., s.r.o. za rok 2015, zoznam subdodávateľov vrátane jednotlivých faktúr
v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015, bankové výpisy, prípadne objednávky alebo
zmluvy, stavebné denníky, prípadne inú stavebnú dokumentáciu v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXXXX

zo dňa 21.08.2015). U. F. žiadny z požadovaných dokladov správnemu orgánu I. stupňa nepredložila.
O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.02.2017.

5. Dňa 23.02.2017 správny orgán I. stupňa nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty daňového subjektu O., s.r.o. za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2015. O

tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX.

6. Správny orgán I. stupňa zistil, že dodávateľom daňového subjektu KY.. v zdaňovacom období august
2015 bola spoločnosť P. I., s.r.o. Spoločnosť P. I., s.r.o. dňa 07.10.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia,
právnym nástupcom sa stala spoločnosť S. s.r.o., O. 10, XXX XX W., ktorá je právnym nástupcom aj

spoločnosti F. H+R, s.r.o., ktorá bola taktiež dodávateľom žalobcu. Spoločnosť S. s.r.o. zamkla dňa
07.10.2015 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť F. F. s.r.o., F. XX/XX, XXX XX
S.. Spoločnosť F. F. s.r.o. dňa 30.12.2015 zmenila názov na X. S. s.r.o. a od 31.12.2015 je konateľom
občan z Bulharskej republiky.

7. Podľa Obchodného registra SR bol konateľom spoločnosti P. I., s.r.o. U. O., O. XXX/X, XXX XX C.
v období od 26.09.2014 do 06.10.2015.

8. Dňa 08.06.2017 správny orgán I. stupňa nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty daňového subjektu BH..o. za zdaňovacie obdobia január - december 2014 a január -

december 2015. O tejto skutočnosti spísal úradný záznam č. 10XXXXXXX/XXXX. Z predmetného spisu
sisprávnyorgánI.stupňavyhotovilkópiedokladov(odpoveďnadožiadanieč.XXXXXX/XXXX,zápisnica
o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2015, zápisnica o ústnom pojednávaní č.
10XXXXXXX/XX16 zo dňa 15.07.2016).

9. Dňa 08.06.2017 správny orgán I. stupňa nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty daňového subjektu AG F., s.r.o. za zdaňovacie obdobia január - december 2014. O
tejto skutočnosti spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX. Z predmetného spisu si vyhotovil kópiu
zo zápisnice o podaní osvetlenia č. XXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2016.

10. V zápisnici o podaní vysvetlenia č. XXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2016 spísanej s U. O., bývalým
konateľom spoločnosti P. I., s.r.o., sa uvádza, že za ním domov prišiel nejaký muž, ktorého vtedy
nepoznal, no teraz už vie, že sa volá C. P.. Keďže doma nemal zavedenú elektrinu, sľúbil mu, &
ak mu podpíše nejaké papiere, tak on mu vybaví zavedenie elektriny do domu. Potom sa s ním
mal stretnúť v Prešove, aj sa stretli a boli niekde na úrade, kde popodpisoval niekoľko papierov.

Nečítal ich, Čo to vlastne podpisuje, až neskôr sa dozvedel, že podpísal papiere ohľadom prevodu
nejakej firmy na jeho osobu. František P. však svoju dohodu neobdŕžal a elektrinu mu nepomohol
zaviesť do domu a viac sa už neukázal. Naposledy ho videl v jeseni 2015 v meste F.v na zastávke
pri S. ale sa s ním nerozprával. Po prepise lirmy P. I., s.r.o. na jeho osobu už nepodpisoval žiadnepapiere. Vedome na zastupovanie spoločnosti MPV I., s.r.o., na vystavovanie faktúr, na uzatváranie
zmlúv, na vykonávanie ekonomicko-obchodnej činnosti, na disponovanie bankovými účtami, na vedenie
účtovníctva, na komunikáciu s daňovým úradom nesplnomocnil žiadnu osobu. V častí keď bol on

konateľom, spoločnosť P. I., s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, nevystavovala žiadne faktúry, žiadna
osoba na to nebola ním vedome splnomocnená, a faktúry vystavené v období od 26.09.2014 do
06.10.2015 treba považovať za podvodné, lebo on s tým nemá nič spoločné.

11. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. X(GXXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2016 Jozef O. predložil

splnomocnenie pre D. D. ktorého splnomocnil, aby vykonával činnosť za spoločnosť P. I., s.r.o.

12. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrou č.
XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 vystavenou daňovým subjektom O., s.r.o. správny orgán I. stupňa
predvolal svedka D. S. (predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.02.2017), alty
sa ako bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti P. I., s.r.o., X. cesta XX, XXX XX W., IČO XX XXX

XXX, DIČ XXXXXXXXXX vyjadril k zdaniteľným obchodom v súvislosti s daňovým subjektom O., s.r.o.
O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil žalobcu (upovedomenie ;o vypočutí svedka
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.02.2017). Svedok D. D. sa v stanovený deň 15.03.2017 na ústne
pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia nedostavil. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa
spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX.

13. Správny orgán I. stupňa podľa § 20 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
požiadal Colný úrad PH., aby dňa 30.03.2017 na správny orgán I. stupňa predviedli osobu LuO.ka.
O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil žalobcu (upovedomenie ;o vypočutí svedka
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.03.2017). D. D. bol v uvedený čas na správny orgán I. stupňa

predvedený. Žalobca sa výsluchu svedka zúčastnil. Svedok D. D. na ústnom pojednávaní potvrdil,
že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti MPV I., s.r.o., a že spoločnosť v rozhodnom období
vykonávala prevažne stavebnú činnosť, obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť. Pôvod predmetného
tovaru deklarovaného faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 nevedel preukázať, pretože všetky
doklady má nový majiteľ spoločnosti. Správny orgán I. stupňa vyhotovil z výsluchu zápisnicu o ústnom

pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2017.

14. Správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.04.2017 na
predloženie dokladov, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Žalobca na predmetnú výzvu nereagoval, resp.
nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce splnenie podmienok odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2

zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca predložil len
odberateľské faktúry č. XXXXXX zo dňa 31.03.2015 a č. XXXXXX zo dňa 03.07.2017 vystavené pre
odberateľa M. s.r.o., T. Rudiny X/XXXX, 010 XXX N., IČO XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH X

15. Žalobca si v zdaňovacom období august 2015 uplatnil odpočítanie dane v sume 5 168,48 eura

na základe faktúr (tabuľka na strane 13 - 14 rozhodnutia) za nákup rôzneho stavebného materiálu od
dodávateľa PH.ešov, IČO 36 XXX XX.5, DIČ 20XXXXXXXX.

16. Spoločnosť F. H+R, s.r.o. dňa 07.10.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom sa
stala spoločnosť S. s.r.o., O. 10, XXX XX W.. Spoločnosť S. s.r.o. zanikla dňa 07.10.2015 v dôsledku

zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť F. F. s.r.o., F. XX/XX, XXX XX S.. Spoločnosť PUW..o.
dňa 30.12.2015 zmenila názov na X. S. s.r.o. a od 31.12.2015 jej konateľom je občan z Bulharskej
republiky. Podľa Obchodného registra SR bola O. H., S. Q. XXXX/X, XXX XX F. konateľkou spoločnosti
PrB.+R, s.r.o. v období od 29.05.2007 do 07.10.2015. Na základe informácií z daňového systému bol
splnomocneným zástupcom spoločnosti F. H+R, s.r.o. U. F., U. XXX/X, XXX XX M. nad S. od 23.05.2014

do 11.08.2015.

17. Za účelom preverenia vyššie uvedeného zdaniteľného obchodu správny orgán I. stupňa predvolal
svedka U. F. (predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2017). O tejto
skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil žalobca upovedomením o vypočutí svedka č,

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08í06t20J7. Dňa 04.07.2017 sa na správny orgán I. stupňa dostavil svedok
U. F., aby sa vyjadril ako bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti F. H+R, s.r.o. k zdaniteľným
obchodom v súvislosti so žalobcom. Žalobca sa výsluchu svedka zúčastnil. Svedok sa na ústnom
pojednávaní vyjadril, že spoločnosť F. H+R, s.r.o. v tom období vykonávala prevažne stavebnú činnosť,obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť, že spoločnosť v tom období nemala žiaden majetok, ani
žiadnych zamestnancov. Ďalej uviedol, že za spoločnosť F. H+R, s.r.o. v tom období vystavoval faktúry
ekonóm Marián U. a podpisoval ich on. Potvrdil, že spoločnosť F. H+R, s.r.o. v tom období obchodovala

so žalobcom a zastupoval som ju on, za odberateľa konal Jozef F.. Predmetom obchodovania bola
dodávka tovaru, materiálu. Nebola uzatvorená žiadna zmluva, resp. objednávka. Tovar bol objednaný
ústne. Správny orgán I. stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 04.07.2017.

18. Za účelom zistenia, od koho spoločnosť F. H+R, s.r.o. nakúpila predmetný tovar, sa zamestnanci
správcu dane dňa 09.08.2017 dostavili do prevádzky žalobcu situovanej na ulici A. 8, W. za účelom
vyhotovenia fotokópie zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10XXXXXXX/XX17 zo dňa 24.01.2017, v
ktorej sa JarE. vyjadril, že spoločnosť PrB.+R, s.r.o. predmetné tovary uvedené na jednotlivých faktúrach
nakúpila od firmy MPV I., s.r.o. z W., kde jednal s D. D..

19. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č.
XXXXXXXXX - XXXXXXXXX vystavenými daňovým subjektom F. H+R, s.r.o. správny orgán I. stupňa
predvolal svedka D. D. (predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2017),
aby sa ako bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti P. I., s.r.o, vyjadril k zdaniteľným obchodom v
súvislosti s daňovým subjektom F. H+R, s.r.o. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil

žalobcu upovedomením o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2017. Dňa läl.09.2017
sa so správcom dane skontaktoval D. D., ktorý požiadal správcu dáme o stanovenie nového termínu
ústneho pojednávania z dôvodu, že má byť v rovnakom čase prítomný na inom ústnom pojednávaní. D.
D. sa so zamestnancom správneho orgánu I. stupňa dohodol, že sa dňa 25.09.2017 dostaví na správny
orgán I. stupňa. Dňa 18.09.2017 sa zamestnanec správcu dane P.. S. T. telefonicky skontaktoval s

Jozefom F., konateľom žalobcu, pričom ho informoval, že dňa 25.09.2017sa uskutoční vypočutie svedka
D. D.. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX, Svedok
D. D. sa bez náležitého ospravedlnenia na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 25.09.2017,
nedostavil. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX.

20. Dňa 11.10.2017 správny orgán I. stupňa nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty daňového subjektu AG F., s.r.o. za zdaňovacie obdobia január - december 2015. O tejto
skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX. Z predmetného spisu si správny orgán
I. stupňa vyhotoví J kópiu zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXXzo dňa 05.04.2017.

21. Dňa 16.10.2017 sa v priestoroch prevádzky žalobcu konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého
bolo oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január: 2015 - december 2015. Žalobca bol poučený, že v zmysle § 45 ods. 1
písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u ktorého
sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k- zamestnancovi -správcu dane právo vyjadrovať sa v

priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia; alebo navrhnúť, aby v
protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správny orgán I. stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaníČ.10XXXXXXX/XXXXzodňa16.10.2017.Žalobcanenavrhol,abyvprotokoleboliuvedené
jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Na ústnom pojednávaní správny orgán I. stupňa oboznámil
žalobcu aj s pochybnosťami o pravdivosti dokladov (faktúra č. 2XXXXXXX^X zo dňa 21.08.2015

vystavená daňovým subjektom O., s.r.o. a faktúry č. XXXXXXXXX - XXXXXXXXX vystavené daňovým
subjektom F. H+R) predložených kontrolovaným daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly.

22. Správny orgán I. stupňa na predmetnom ústnom pojednávaní uložil žalobcovi opatrenie, resp .vyzval
žalobcu, aby sa v lehote 8 dní odo dňa spísania tejto zápisnice vyjadril k pochybnostiam o pravdivosti

dokladovvystavenýchspoločnosťamiO.,s.r.o.aF.H+R,s.r.o.aichpravdivosťriadnepreukázal.Žalobca
dňa 24.10.2017 zaslal správnemu orgánu I. stupňa vyjadrenie.

23. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
26.10.2017 a protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa

k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.10.2017 bol daňovému subjektu
doručený dňa 31.10.2017. Daňový subjekt v stanovenej lehote, t. j. dňa 06.12.2017, správnemu orgánu
I. stupňa predložil vyjadrenie.:24. Správny orgán I. stupňa predvolal svedka Jozefa O. (predvolanie na výsluch svedka č. 10XXXXXXX/
XXXXzodňa03.01.2018),abysaakobývalýkonateľspoločnostiMPQ.vyjadrilkzdaniteľnýmobchodom
v súvislosti s daňovým subjektom O., s.r.o. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil

žalobcu (upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.01.2018). Svedok U. O. sa
v stanovený deň 29.01.2018 na ústne pojednávanie nedostavil. Dňa 31.01.2018 sa so správcom dane
skontaktovalU.O.zaúčelomospravedlneniasvojejneúčastinaústnompojednávanízdôvodurodinných
záležitostí a zároveň požiadal správcu dane o stanovenie nového termínu ústneho pojednávania v
súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu U. O. sa so zamestnancom správcu dane

dohodol, že sa dňa 27.02.2018 dostaví na správny orgán I. stupňa. O tejto skutočnosti bol spísaný
úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil žalobcu
(upovedomenie o vypočutí svedka č. 100XXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2018). Svedok JoN. sa v
stanovený deň 27.02.2018 na ústne pojednávanie nedostavil. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný
záznam č. 1XXXXXXXX/XX18.

25. Správny orgán I. stupňa podľa § 20 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov požiadal Obvodné oddelenie PZ Q. Q. (žiadosť o predvedenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 01.03.2018), aby dňa 26.03.2018 na Správny orgán I. stupňa predviedli U. O., O. XXX/X, XXX
XX C.. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa upovedomil žalobcu (upovedomenie o vypočutí
svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2018). U. O. bol v uvedený čas na Správny orgán I. stupňa

predvedený. Za žalobcu sa výsluchu svedka zúčastnil jeho splnomocnený zástupca Ing. P. W.. Správny
orgán I. stupňa z ústneho pojednávania spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 26.03.2018.

26. Dňa 15.05.2018 sa dostavil na správny orgán I. stupňa G.. P. W., splnomocnený zástupca žalobcu,

za účelom oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania v súvislosti s vyrubovacím konaním.
Na tomto ústnom pojednávaní správny orgán I. stupňa prerokoval so žalobcom ním predložené
pripomienky, pričom daňovým subjektom neboli predložené žiadne dôkazy. Z predmetného ústneho
pojednávania správny orgán I. stupňa spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 15.05.2018.

27. Následne správny orgán I. stupňa na návrh daňového subjektu predvolal svedka G.. U. N., F..
(predvolanie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2018). O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa
upovedomil žalobca (upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.08.2018). Dňa
12.09.2018 sa na správny orgán I. stupňa dostavil svedok G.. U. N., F.., aby sa vyjadril ako štatutár

neziskovej organizácie Sociálny dom Y. n. o., Bardejov k zdaniteľným obchodom v súvislosti s daňovým
subjektom F. H+R, s.r.o. Žalobca sa výsluchu svedka zúčastnil. Otázky, ktoré správny orgán I. stupňa
položilsvedkovi,akoajvyjadreniasvedkasúuvedenévzápisnicioústnompojednávaníč.XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 12.09.2018. Z odpovedí svedka G.. U. N., F.. jednoznačne vyplynulo, že obchodnú
spoluprácu si žalobcu a F. H+R, s.r.o. dohadovali sami, dohadovanie bolo vykonané mimo neho.

28. Následne správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2018,
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z
pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 34476,17 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2015. Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

29. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2019,
ktorýmnazákladezákonač.333/2011Z.z.oorgánochštátnejsprávyvoblastidaní,poplatkovacolníctva
v znení neskorších predpisov zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a
poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009

Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vydal rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správneho orgánu
I. stupňa č. 10XXXXXXX/XXX8 zo dňa 13.11.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 34 476,17 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2015 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

30. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný zistil, že správny orgán I.
stupňa vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015
až december 2015. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania nepriznal rozhodnutím uplatnený nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie
obdobie august 2015 vo výške 34.476,17 eur za tovar a služby od dodávateľov O., s.r.o. a F. H+R, s.r.o.

31. K zdaniteľnému obchodu deklarovanému faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 od dodávateľa
O., s.r.o. správny orgán I. stupňa uviedol, že obchod sa reálne neuskutočnil, išlo len o formálne
vystavenie faktúry, teda k vzniku daňovej povinnosti nedošlo. Správny orgán I. stupňa zistil, že
dodávateľom daňového subjektu O., s.r.o. bola spoločnosť MPV I., s.r.o., ktorej konateľ U. O.
sa opakovane vyjadril, Že nikdy za túto spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, nevystavoval a

nepodpisoval faktúry, neprevzal žiadne doklady. Žalobca predloženými odberateľskými faktúrami
deklaroval ako odberateľa prác spoločnosť M. s.r.o., Žilina. Z faktúr vyplýva, že tomuto odberateľovi
dodal žalobca predmetné práce dňa 31.03.2015 a dňa 03.07.2015. Je teda nelogické, ak mali byť práce
dodané subdodávateľský, aby subdodávateľ predmetný tovar a práce dodal až 21.08.2015. Na základe
týchto zistení správny orgán I. stupňa v odôvodnení konštatoval, že žalobca si neoprávnene uplatnil

právo na odpočítanie dane z tejto faktúry, Čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na §
51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

32. K zdaniteľným obchodom deklarovaným faktúrami č. XXXXXXXXX - č. XXXXXXXXX od dodávateľa
F. H+R, s.r.o. za nákup tovaru správny orgán I. stupňa uviedol, že deklarované obchody sa neuskutočnili,

išlo len o formálne vystavenie faktúr, teda k vzniku daňovej povinnosti nedošlo. Správny orgán I. stupňa
zistil, že dodávateľom daňového subjektu F. H+R, s.r.o. bola spoločnosť P. I., s.r.o., ktorej konateľ
Jozef O. sa opakovane vyjadril, že nikdy za túto spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, ;ne vy
stavoval a nepodpisoval - faktúry, neprevzal žiadne doklady. U. O. predložil splnomocnenie pre D. D.,
ktorého splnomocnil, aby vykonával činnosť za spoločnosť P. I., s.r.o. Správny orgán I. stupňa sa snažil

vypočuť D. D., avšak neúspešne. Správny orgán I. stupňa poukázal na vyjadrenie D. D. z iného ústneho
pojednávania, kde sa vyjadril, že spoločnosť MPV I., s.r.o. obchodovala so spoločnosťou F. H+R, s.r.o.,
že išlo o stavebné a rekonštrukčné práce, nie o dodanie tovaru. Svoje tvrdenie nevedel preukázať
žiadnymi dokladmi. Na základe uvedeného správny orgán I. stupňa konštatoval, že žaloca tým, že si
neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane, porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1

písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

33. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a konštatoval, že správny orgán I. stupňa vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy preukazujú, že daňový subjekt si uplatnil právo
na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, teda, že neboli dodané tak, ako

to deklaruje daňový subjekt predloženými faktúrami, čo je v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

34. K námietke žalobcu, že správny orgán I. stupňa vyhotovil dva protokoly z daňovej kontroly žalovaný
uviedol, že týmto postupom správny orgán I. stupňa neuprel daňovému subjektu jeho práva. Daňová

kontrola prebiehala za 12 zdaňovacích období, no iba v zdaňovacom období august 2015 správny
orgán I. stupňa zistil porušenie zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správny orgán
I. stupňa v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov, keď vyhotovil dva protokoly z daňovej kontroly. Protokol č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 26.10.2017 za zdaňovacie obdobia január 2015 až júl 2015, september 2015 až december

2015 neobsahuje kontrolné zistenia, kde by bol zistený rozdiel v sume, ktorú mal žalobca zaplatiť alebo
vykázať, preto správny orgán I. stupňa nezaslal výzvu na vyjadrenie k protokolu. Vzhľadom na to, že za
zdaňovacie obdobie august 2015 bol správcom dane zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému
priznaniu, správny orgán I. stupňa vyhotovil protokol č. 1022XXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017, ktorý
bol spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX doručený daňovému subjektu dňa

31.10.2017. Žalovaný nezistil pochybenie zo správcu dane, a preto konštatoval, že námietka žalobcu
je neodôvodnená.35. Ďalej k námietke, že žalobcovi nebol doručený protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, iba protokoly č.
XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX žalovaný uviedol, že je neopodstatnená. Na predmetnej
doručenke Jozef F., konateľ žalobcu potvrdil dňa 31.10.2017 prevzatie písomností protokol č.

XXXXXXXXX/XXXX, protokol č. XXXXXXXXX/XMXX a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX. základe vyššie uvedených skutočností aj žalovaný aj správny orgán
I. stupňa konštatoval, že predmetná daňová kontrola bola ukončená zákonným spôsobom v zmysle §
46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, t. j. dňom doručenia protokolu, teda
dňa 31.10.2017.

36. Žalobca uviedol, že správny orgán I. stupňa viedol vyrubovacie konanie, ktoré začalo na základe
doručenia protokolu č. XXXXXXXX l/XXľ;izo dňa 26.10.2017. Predmetný protokol je za zdaňovacie
obdobie september 2015, a následne vo vyrubovacom konaní správny orgán I. stupňa rozhodnutím
vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2015. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že síce
je pravda, že správa dane na strane 1 a 3 nesprávne uvádza kontrolované obdobie september 2015,

ale následne v celom protokole vrátane záveru uvádza správne kontrolované obdobie august 2015. Z
obsahu protokolu, ako aj z dokladov jednoznačne vyplýva, že ide o zdaňovacie obdobie august 2015.
Tiež správny orgán I. stupňa uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia a v časti odôvodnenie rozhodnutia
správne zdaňovacie obdobie august 2015. Preto nemožno túto námietku považovať za opodstatnenú.

37. Ďalej namietal, že ho správny orgán I. stupňa neoboznámil s pochybnosťami o správnosti, úplnosti
alebo pravdivosti dokladov predložených ku kontrole. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 5 zákona č.
563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,ktorýukladápovinnosťsprávnemuorgánuI.stupňaoznámiť
takéto pochybnosti davovému subjektu pri ich vzniku a vyzvať ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril,
najmä, aby neúplné údaje opravil alebo ich pravdivosť riadne preukázal. Žalovaný po preskúmaní

spisového materiálu a rozhodnutia zistil, že dňa 16.10.2017 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom
ktorého bolo oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 - december 2015. Žalobca bol poučený, že v zmysle § 45
ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u
ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať

sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby
v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2017. Žalobca nenavrhol, aby v protokole boli
uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Na vyššie uvedenom ústnom pojednávaní správny
orgán I. stupňa oboznámil žalobcu aj s pochybnosťami o pravdivosti dokladov (faktúra č. XXXXXXXXX

zo dňa 21.08.2015 vystavená daňovým subjektom KALG.o. a faktúry č. XXXXXXXXX - XXXXXXXXX
vystavené daňovým subjektom F. H+R, s.r.o.) predložených kontrolovaným daňovým subjektom k
výkonu daňovej kontroly. Zároveň správny orgán I. stupňa na predmetnom ústnom pojednávaní uložil
žalobcovi, aby sa v lehote 8 dní odo dňa spísania tejto zápisnice vyjadril k týmto pochybnostiam a ich
pravdivosť riadne preukázal. Žalobca dňa 24.10.2017 zaslal správnemu orgánu I. stupňa vyjadrenie.

Nie je pravdivé tvrdenie odvolávajúceho sa, že predmetom ústneho pojednávania bolo iba oboznámenie
so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, pretože zo zápisnice jednoznačne vyplýva,
že predmetom ústneho pojednávania bolo aj oboznámenie s pochybnosťami o pravdivosti dokladov. Aj
žalovaný aj správny orgán I. stupňa zastáva názor, že žalobca mal dostatočný priestor na vyjadrenie sa
ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontrole, tiež ku pochybnostiam o pravdivosti dokladov.

Svedčia o tom aj výzvy na predloženie dôkazov adresované daňovému subjektu a tiež aj opatrenie
uložené správcom dane na ústnom pojednávaní dňa 16.10.2017 vo forme možnosti žalobcu vyjadriť
sa k zisteniam a pochybnostiam o pravdivosti dokladov v lehote do 8 dní odo dňa spísania zápisnice.
Žalovaný preto hodnotil námietku ako neopodstatnenú.

38. Žalobca namietal, že správny orgán I. stupňa ako dôkaz použil svedecké výpovede z iných daňových
kontrol a konaní. Tvrdil, že podľa § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku má žalobca právo
byť prítomný pri výpovedi svedka a klásť mu otázky. Žalovaný preskúmal spisový materiál a napadnuté
rozhodnutie v rozsahu tejto námietky a zistil, že všetky vypočutia svedkov vykonal správny orgán I.
stupňa tak, aby mal žalobca právo byť prítomný a klásť svedkom otázky. Výnimkou bolo vypočutie U.

O., kde správny orgán I. stupňa využil právo nahliadnutia do spisu z inej daňovej kontroly. Uvedené
však správny orgán I. stupňa napravil a následne sa vypočutie svedka U. O. uskutočnilo za prítomnosti
žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.03.2018). Vzhľadom natúto skutočnosť, aj vzhľadom na všeobecnosť tvrdenia žalobcu (nekonkretizoval bližšie, aké svedecké
výpovede má na mysli), žalovaný považoval námietku za irelevantnú.

39. Na základe vyššie uvedeného žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

40. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného.

41. Žalobca chcel pozornosť súdu sústrediť na tú skutočnosť, že správny orgán I. stupňa v zmysle
Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.11.2016 vykonal u žalobcu jednu

daňovú kontrolu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až
december 2015.

42. Daňová kontrola je zákonne upravená v ustanoveniach §§ 44 až 47a Daňového poriadku. Začína
dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1, prvá veta Daňového

poriadku) a končí dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku).

43. Podľa§ 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov.

44. Podľa žalobcu v jeho konkrétnom prípade správny orgán I. stupňa vyhotovil z predmetnej jednej
daňovej kontroly dva protokoly.

45. Napriek skutočnosti, že všetky úkony správcu dane vykonané počas priebehu daňovej kontroly
potvrdzujú skutočnosť, že správny orgán I. stupňa vykonáva jednu daňovú kontrolu jednej konkrétnej

dane za viacero zdaňovacích období, vyhotovil správny orgán I. stupňa na základe predmetnej kontroly
dva protokoly. Išlo o protokol č. XXXXXXXXX/XXXX (z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január
- júl 2015 a september - december 2015) a protokol č. XXXXXXXX/XXXX (z daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie august 2015).

46. Takýto postup správcu dane, ktorý z jednej daňovej kontroly vyhotovil dva protokoly, považuje
žalobca za nezákonný. Opakovane poukázal na ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa
ktorého zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, a nie protokoly. Správny orgán
I. stupňa v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a nikde v Daňovom poriadku nie je uvedené, že správny orgán I.

stupňa môže z daňovej kontroly vyhotoviť viac t. j. dva či tri, či ešte viac protokolov.

47. Podľa žalobcu takýmto konaním správneho orgánu I. stupňa t. j., že z daňovej kontroly vyhotovil dva
protokoly, čím nekonal v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 Daňového poriadku, sa v jeho konaní vyskytla
vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Jedná sa totiž o neodstrániteľnú vadu

zákonnosti daňovej kontroly (dodatočne nie je možné niektorý z protokolov zrušiť, alebo vydať jeden
nový protokol).

48.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojomnálezesp.zn.I.ÚS238/06zodňa16.12.2008zdôraznil,
že správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom. Práve takáto prax daňových úradov,

ktoré z jednej daňovej kontroly vyhotovujú dva protokoly, je prejavom extenzívneho výkladu ustanovenia
§ 46 ods. 8 Daňového poriadku.

49. Napriek skutočnosti, že daňová kontrola bola ukončená v rozpore so zákonom (je otázne, či daňová
kontrola bola ukončená), bola ukončená doručením protokolu č. 102XXXXXX/XXX7, ktorý neobsahoval

výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam. Nasledujúci protokol č. XXXXXXXX/XXXX doručený spolu s výzvou
bol doručený až po riadnom skončení kontroly, čo je v rozpore s platnou legislatívou, nakoľko nie je
prípustné vyhotovovať z jednej kontroly viacero protokolov.50. Správny orgán I. stupňa pri doručení druhého protokolu vo výzve na vyjadrenie vyzval žalobcu na
vyjadrenie sa k protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX z daňovej kontroly. Do dnešného dňa boli žalobcovi
doručenéprotokolyč.1XXXXXXXX/XXX7ač.XXXXXXXX/XXXX.Protokolč.XXXXXXXXX/XXXXnebol

žalobcovi do dnešného dňa doručený. Ako mohol správny orgán I. stupňa viesť vyrubovacie konanie na
základe nedoručeného protokolu?

51. Pri ďalších ústnych pojednávaniach žalobca požiadal správcu dane o nazretie do spisu, čo
mu správny orgán I. stupňa umožnil. Žalobca pri takomto úkone zistil, že prvá strana protokolu

č. XXXXXXXXX/XXXX obsahuje označenie XXXXXXXXX/XXXX avšak na ostatných stranách už je
protokol označený inak, a to XXXXXXXX/XXXX.

52. Žalobca mal za to, že zo strany správcu dane došlo k nezákonnej manipulácii s týmto listinným
dôkazom, a že prvá strana pôvodne vystaveného protokolu bola následne upravená tak, aby
korešpondovala s výzvou správcu dane.

53. Podľa žalobcu popísaná skutočnosť zaťažuje daňovú kontrolu neodstrániteľnou vadou zákonnosti.

54. Žalobca ďalej namietal aj to, že v priebehu daňovej kontroly správny orgán I. stupňa neoboznámil
daňový subjekt s pochybnosťami o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti dokladov predložených ku

kontrole. Ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá povinnosť správnemu orgánu I. stupňa
oznámiť takéto pochybnosti pri ich vzniku a vyzvať žalobcu, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo ich pravdivosť
riadne preukázal.

55. Pri logickom výklade predmetného ustanovenia je podľa žalobcu jednoznačné, že správny orgán I.
stupňa je povinný oboznámiť žalobcu so svojimi pochybnosťami pri ich vzniku tak, aby žalobca mohol
účinne uplatňovať svoje práva a plniť si povinnosti.

56. V zmysle platných ustanovení pre daňovú kontrolu platí nasledujúci legitímny postup úkonov správcu

dane (základný algoritmus postupu):
1. otvorenie kontroly;
2. overovanie pravdivosti a správnosti dokladov a skutočností v nich uvedených;
3. zistenie nezrovnalostí (pochybností);
4.oznámeniepochybnostídaňovémusubjektu+výzvanaichodstránenie,resp.preukázaniepravdivosti

tvrdení;
5. dokazovanie;
6. oboznámenie s preukázanými kontrolnými zisteniami + výzva na vyjadrenie sa k nim;
7. vyhotovenie a doručenie protokolu.
Skutočný postup správcu dane bol však nasledujúci:

1. otvorenie kontroly;
2. zisťovanie skutkového stavu;
3. zistenie nezrovnalostí, resp. pochybností;
4. dokazovanie;
5. oboznámenie s preukázanými kontrolnými zisteniami;

6. oznámenie pochybností + výzva na predloženie dôkazov;
7. vyhotovenie a doručenie protokolov.
.
57. Žalobca v priebehu daňovej kontroly poskytoval správnemu orgánu I. stupňa plnú súčinnosť,
zúčastňoval sa výsluchov svedkov. Túto skutočnosť správny orgán I. stupňa nemôže ničím spochybniť.

Správny orgán I. stupňa, ktorý je povinný postupovať v súlade so zákonom, svojim konaním znemožnil
žalobcovi účinne hájiť svoje práva a právom chránené záujmy. Správny orgán I. stupňa úmyselne a
účelovo neoboznámil daňový subjekt včas so vznikom svojich pochybností. Túto skutočnosť správny
orgán I. stupňa nemôže žiadnym spôsobom spochybniť.

58. Nesplnenie tejto povinnosti správny orgán I. stupňa formálne vykonal ústnym pojednávaním dňa
16.10.2017, kde však podstatou pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu s preukázanými
kontrolnými zisteniami. Až následným bodom pojednávania malo byť oboznámenie s pochybnosťami
o pravdivosti dokladov. Zo znenia zápisnice však jednoznačne vyplýva, že správny orgán I. stupňa napredmetnom pojednávaní iba oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a právnym vyhodnotením
zisteného skutkového stavu. Absenciu oboznámenia s pochybnosťami pri ich vzniku sa pokúsil nahradiť
v časti opatrenia a závery, kde vyzval žalobcu, aby sa vyjadril v lehote 8 dní k pochybnostiam o

pravdivosti dokladov, ktoré zároveň v tejto časti zápisnice prvý krát v priebehu kontroly konkretizoval.

59. Žalobca mal za to, že takéto konanie správcu dane nesie znaky svojvôle a účelovosti a ako také
je zaťažené vadou zákonnosti.

60. Správny orgán I. stupňa/žalovaný svojím konaním znemožnil žalobcovi plniť si svoju dôkaznú
povinnosť.

61. Žalobca poukázal na ďalšiu skutočnosť, a to, že správny orgán I. stupňa/žalovaný v protokoloch tvrdí,
že žalobca mal dostatočný prehľad o zisteniach správcu dane, nakoľko sa zúčastnil všetkých výsluchov
svedkov.

62. Tvrdenie o dostatočnom prehľade je podľa žalobcu účelové a nepravdivé, nakoľko správny orgán I.
stupňa vo svojich zisteniach sa opieral vo veľkej miere o dôkazy, ktoré získal nazretím do spisov iných
daňových subjektov, a o týchto skutočnostiach sa daňový subjekt dozvedel až dňa 16.10.2017, t. j. 10 dní
pred vyhotovením protokolov. Právo dostatočne sa oboznámiť s týmito dôkazmi a následne sa vyjadriť

k týmto skutočnostiam mu však správny orgán I. stupňa počas daňovej kontroly odoprel.

63. Podľa žalobcu na tejto skutočnosti nič nemení ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní
(podľa názoru žalobcu nezákonnom), kedy sa správny orgán I. stupňa pokúšal odstraňovať vady
zákonnosti napr. predvolaním svedka J. Kríža.

64. Žalobca mal za to, že správny orgán I. stupňa svojím postupom potvrdil oprávnenosť názoru
žalobcu, že správny orgán I. stupňa počas daňovej kontroly nedostatočne a neúplne zistil skutkový
stav, a následne predčasne vyhotovil protokol, a to vzhľadom na to, že daňovému subjektu nebol daný
dostatočný čas na oboznámenie sa s pochybnosťami a príp. na predloženie ďalších dôkazov.

65. Ako už žalobca uviedol vyššie, správny orgán I. stupňa použil v protokoloch ako dôkaz svedecké
výpovede z iných daňových kontrol a konaní. V zmysle § 25 ods. 4 a § 45 ods.1 písm. e) Daňového
poriadku má daňový subjekt právo byť prítomný pri výpovedi svedka a klásť mu otázky. Jedná sa o
výpovede Jozefa O. získané z iného daňového spisu. Správny orgán I. stupňa v protokole používa

jeho svedecké výpovede ako jeden z hlavných dôkazov. Pokiaľ správny orgán I. stupňa považoval jeho
svedecké výpovede za tak dôležité, bol povinný vypočuť svedka počas daňovej kontroly u daňového
subjektu a umožniť mu klásť svedkovi otázky.

66. Žalobca mal za to, že protokol z daňovej kontroly je hlavným dôkazným prostriedkom, ktorého

zákonnosť nemôže byť žiadnym spôsobom spochybnená. Správny orgán I. stupňa použitím vyššie
uvedených svedeckých výpovedí zaťažil daňovú kontrolu neodstrániteľnou vadou zákonnosti a protokol
z tejto kontroly tak nadobúda charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku.

67. Správny orgán I. stupňa viedol vyrubovacie konanie, ktoré začalo na základe doručenia protokolu

č. 10XXXXXXX/XXXX. Odhliadnuc od doterajších námietok žalobcu ohľadom preukázateľného
(ne)doručenia práve tohto protokolu a jeho zákonnosti, musel žalobca upriamiť pozornosť správcu dane
na skutočnosť, že predmetný protokol sa týka zdaňovacieho obdobia september 2015.

68. Ako je podľa žalobcu možné viesť vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie september 2015

a následne v tomto vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie v ktorom správny orgán I. stupňa vyrubí
rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2015?

69. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že predmetné rozhodnutie správcu dane nemá priamy súvis s
vyrubovacím konaním, ktoré bolo u neho vedené takmer celý rok.

70. Správny orgán I. stupňa v rozhodnutí vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Žalobca upriamil pozornosť
na skutočnosť, že správny orgán I. stupňa nepriznal uplatnenie práva na odpočet dane z prijatýchzdaniteľných plnení. V takomto prípade správny orgán I. stupňa môže iba určiť rozdiel v sume, ktorú mal
žalobca vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok.

71. V nadväznosti na vyššie uvedené v bode 31. žalobca v tomto smere poukázal na to, že správny
orgán I. stupňa tak konal v rozpore s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na
ustanovenie § 65 Daňového poriadku. Sám žalovaný vydal dňa 27.05.2013 pod číslom XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX Usmernenie k začatiu konania a lehotám na konanie v prípade zrušenia rozhodnutia
a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, ktoré je pre pracovníkov Finančnej správy Slovenskej

republiky záväzné a je pre nich prístupné na Intranete Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
V tomto Usmernení žalovaný doslova uviedol: „Vzhľadom k tomu, že Daňový poriadok nestanovuje
lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, je
potrebné dodržať všeobecné lehoty stanovené v § 65 Daňového poriadku."

72. Sám žalovaný usmernil správcov dane, že títo sú povinní po vrátení veci na ďalšie konanie, vydať

rozhodnutie v lehotách uvedených v ustanovení § 65 Daňového poriadku. Toto zákonné ustanovenie
ukladá správnemu orgánu I. stupňa vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní najneskoršie v lehote 60
dní odo dňa jeho začatia, prípadne požiadať druhostupňový orgán o predĺženie tejto lehoty. Lehoty na
vydanie rozhodnutia v daňovom konaní sú lehoty zákonné, ktorých nedodržanie v nadväznosti na článok
59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane či určení jej

rozdielu. Problematikou lehôt na vydanie rozhodnutia sa opakovane zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý napr. vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 47/96 skonštatoval, že samotným prerokovaním
veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára
právna istota. V ďalšom zo svojich nálezov ústavný súd potvrdil, že „právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov sa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva aj v konaní orgánov

verejnej správy " (II. ÚS 62/99). No a priamu odpoveď na posudzovanie lehôt na rozhodnutie dal Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 14/01, keď uviedol: „Ak štátny orgán nedodrží zákonom
ustanovenú lehotu na rozhodnutie v správnom konaní a ani nepožiada orgán najbližšie nadriadený o
primerané predĺženie tejto lehoty tak, ako mu to umožňuje zákon, a až o niekoľko mesiacov po uplynutí
lehoty ustanovenej zákonom na rozhodnutie zistí, že je dôvod toto konanie prerušiť z dôvodu podania

podnetu na začatie konania o predbežnej otázke, dopustí sa zbytočných prieťahov v konaní."

73. V predmetnom náleze sp. zn. II. ÚS 14/01 Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že lehoty na
rozhodnutieuvedenévDaňovomporiadkuniesúlehotami„poriadkovými",ktorýchnedodržanienemáza
následok nezákonnosť rozhodnutia, keď výslovne uviedol: „Ústavný súd už vyslovil, že čas na konanie

bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím
ktorejpostupsúdumôžemaťpovahuprieťahovvkonaní.Výnimkuztohtopravidlapredstavujúkonaniao
právach (a povinnostiach), v ktorých ústava alebo zákon ustanovuje súdu alebo inému štátnemu orgánu
lehotu na rozhodnutie (pozri aj II. ÚS 64/99)." V tomto náleze zaujal ústavný súd jednoznačný právny
názor, podľa ktorého lehota na rozhodnutie stanovená pre štátny orgán zákonom, je lehotou zákonnou,

pričom jej nedodržanie vzhľadom na článok 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na
článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, ktoré nebolo vydané
v zákonom stanovenej lehote.

74. Žalobca navrhol, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy -

žalovaného č. 1XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2019 v zmysle § 191 ods. 1, písm. c), d), e), f), g) SSP
a súčasne, aby zrušil v zmysle § 191 ods. 3, písm. a) SSP aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa,
ktoré mu predchádzalo.

75. Súčasne sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

76. V podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.07.2019, v ktorom uviedol, že
k žalobnej námietke vyhotovenia dvoch protokolov z daňovej kontroly, rovnako ako na strane 9 a 10
napadnutého rozhodnutia uviedol, že tým, že správny orgán I. stupňa vyhotovil dva protokoly z daňovejkontroly, neuprel daňovému subjektu jeho práva. Daňová kontrola prebiehala za dvanásť zdaňovacích
období, no iba v zdaňovacom období august 2015 správny orgán I. stupňa zistil porušenie zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správny orgán I. stupňa v danom prípade postupoval v

súlade s ustanovením § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď vyhotovil
dva protokoly z daňovej kontroly. Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017 za zdaňovacie
obdobia január 2015 až júl 2015, september 2015 až december 2015 neobsahuje kontrolné zistenia, kde
by bol zistený rozdiel v sume, ktorú mal žalobca zaplatiť alebo vykázať, preto správny orgán I. stupňa
nezaslal výzvu na vyjadrenie k protokolu. Vzhľadom na to, že za zdaňovacie obdobie august 2015 bol

správcom dane zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu, správny orgán I. stupňa
vyhotovil protokol č. 10XXXXXXX/XX17 zo dňa 26.10.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k
protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.10.2017 doručený žalobcovi dňa 31.10.2017.

77. Ďalej žalobca namietal, že ho správny orgán I. stupňa neoboznámil s pochybnosťami o správnosti,
úplnosti alebo pravdivosti dokladov predložených ku kontrole. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 5

zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá povinnosť správnemu orgánu I.
stupňa oznámiť takéto pochybnosti daňovému subjektu pri ich vzniku a vyzvať ho, aby sa k týmto
pochybnostiam vyjadril, najmä, aby neúplné údaje opravil alebo ich pravdivosť riadne preukázal.
Žalovaný k tejto námietke uviedol rovnako ako na strane 10 a 11 napadnutého rozhodnutia, že
dňa 16.10.2017 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu so

skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2015 až december 2015. Žalobca bol poučený, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola,
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k
zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho

vyjadrenia k nim. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1021XXXXX/
XXX7 zo dňa 16.10.2017. Žalobca nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným
skutočnostiam. Na vyššie uvedenom ústnom pojednávaní správny orgán I. stupňa oboznámil žalobcu
aj s pochybnosťami o pravdivosti dokladov (faktúra č. XXXXXXXX9 zo dňa 21.08.2015 vystavená
daňovým subjektom O., s.r.o. a faktúry č. XXXXXXXXX - XXXXXXXXX vystavené daňovým subjektom

F. H+R, s.r.o.) predložených žalobcom k výkonu daňovej kontroly. Zároveň správny orgán I. stupňa
na predmetnom ústnom pojednávaní uložil žalobcovi, aby sa v lehote 8 dní odo dňa spísania tejto
zápisnice vyjadril k týmto pochybnostiam a ich pravdivosť riadne preukázal. Žalobca dňa 24.10.2017
zaslal správnemu orgánu I. stupňa vyjadrenie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že predmetom ústneho
pojednávania bolo iba oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, pretože

zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že predmetom ústneho pojednávania bolo aj oboznámenie s
pochybnosťami o pravdivosti dokladov. Aj žalovaný aj správny orgán I. stupňa zastáva názor, že žalobca
mal dostatočný priestor na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontrole, tiež
ku pochybnostiam o pravdivosti dokladov. Svedčia o tom aj výzvy na predloženie dôkazov adresované
žalobcovi a tiež aj opatrenie uložené správcom dane na ústnom pojednávaní dňa 16.10.2017 vo forme

možnosti žalobcu vyjadriť sa k zisteniam a pochybnostiam o pravdivosti dokladov v lehote do 8 dní odo
dňa spísania zápisnice.

78. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán I. stupňa ako dôkaz použil svedecké výpovede z iných
daňových kontrol a konaní. Tvrdil, že podľa § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku

má daňový subjekt právo byť prítomný pri výpovedi svedka a klásť mu otázky. Žalovaný k tejto
námietke uviedol zhodne ako na strane 11 napadnutého rozhodnutia, že všetky vypočutia svedkov
vykonal správny orgán I. stupňa tak, aby mal žalobca právo byť prítomný a klásť svedkom otázky.
Výnimkou bolo vypočutie Jozefa O., kde správny orgán I. stupňa využil právo nahliadnutia do spisu
z inej daňovej kontroly. Uvedené však správny orgán I. stupňa napravil a následne sa vypočutie

svedka JoN.a uskutočnilo za prítomnosti žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 26.03.2018). Vzhľadom na túto skutočnosť aj vzhľadom na všeobecnosť tvrdenia žalobcu
(nekonkretizoval bližšie, aké svedecké výpovede má na mysli), žalovaný považoval túto námietku za
irelevantnú.

79. Žalobca uviedol, že správny orgán I. stupňa viedol vyrubovacie konanie, ktoré začalo na základe
doručenia protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017. Predmetný protokol je za zdaňovacie
obdobie september 2015 a následne vo vyrubovacom konaní správny orgán I. stupňa rozhodnutím
vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2015. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že síce jepravda, že správny orgán I. stupňa na strane 1 a 3 nesprávne uvádza kontrolované obdobie september
2015, ale následne v celom protokole vrátane záveru uviedol správne kontrolované obdobie august
2015. Z obsahu protokolu, ako aj z dokladov jednoznačne vyplýva, že ide o zdaňovacie obdobie august

2015. Tiež správny orgán I. stupňa uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia a v časti odôvodnenie
rozhodnutia správne zdaňovacie obdobie august 2015.

80. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

81. K replike žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 15.08.2019, v ktorom uviedol,
že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého mohol vyhotoviť dva protokoly.

82.Nazákladepoverenínavýkondaňovejkontroly,oznámeniaovýkonedaňovejkontroly,akoajďalších
písomných záznamoch o úkonoch správcu dane je preukázateľné, že u žalobcu bola otvorená iba jedna

daňová kontrola a z tej mal byť v súlade s platnou legislatívou vyhotovený jediný protokol.

83. Žalovaný zlúčením úkonov oboznámením so zisteniami z kontroly a oboznámením s pochybnosťami
o pravdivosti niektorých predložených dokladov uprel daňovému subjektu reálnu možnosť účinne hájiť
svoje práva a právom chránené záujmy. Žalobca si kladie otázky:

- „Prečo svoje pochybnosti oznámil až 10 dní pred vyhotovením protokolu?
- Prečo napriek skutočnosti, že žalobca zákonným spôsobom pred vyhotovením protokolu a uplynutím
správcom dane určenej lehoty prejavil záujem o vyjadrenie sa k zisteniam ako aj skutočnosti, aby takéto
vyjadrenie bolo uvedené v protokole neakceptoval jeho žiadosť o predĺženie ním určenej lehoty?
- Prečo napriek skutočnosti, že o žiadosti žalobcu právoplatne nerozhodol a teda žalobca sa mohol

oprávnene domnievať, že jeho žiadosti bude vyhovené, vyhotovil a doručil protokoly?"

84. Z jednotlivých písomností obsiahnutých v spisovom materiáli vyplýva, že vznik pochybností správcu
dane o pravdivosti predložených dokladov nastal už koncom februára 2017, kedy svedkyňa Jana F.
nesplnila uložené opatrenia správcu dane a nepredložila ním požadované doklady. Prečo následne

správny orgán I. stupňa čakal až do polovice októbra, aby žalobcovi oznámil vznik pochybností?

85. Žalobca sa podľa svojich možností snažil zúčastňovať všetkých úkonov, aby bo oboznámený
s priebehom daňovej kontroly, zúčastňoval sa svedeckých výpovedí, pokiaľ mu ich konanie bolo
oznámené, poskytoval súčinnosť správnemu orgánu I. stupňa v rozsahu, v akom ju požadoval. V zmysle

základných zásad správy daní teda aj žalobca očakával od správcu dane súčinnosť, napr. aspoň vo
včasnom oboznámení so vznikom pochybností. Žiadnej súčinnosti zo strany správcu dane sa však
nedočkal. Načo je teda Ústava Slovenskej republiky a ostatná platná legislatíva a načo sú takéto zásady
a princípy, na skrášlenie právnej normy? Keď v praxi žalovaný na nich neberie nijaký ohľad?

86. Žalovaný a správny orgán I. stupňa priznávajú, že vo vyrubovacom konaní vykonali výsluch svedka
Jozefa O., ako nápravu skutočnosti, že žalobca nebol prítomný pri jeho vypočutí. Svoj postup obhajuje
tým, že využil právo nazrieť do spisu z inej daňovej kontroly.

87. Žalobca zastáva názor, že vyrubovacie konanie nemá slúžiť na odstraňovanie nezákonnosti

použitých dôkazov. Správny orgán I. stupňa nazrel do spisu z inej daňovej kontroly a získal tak vedomosť
o potrebe svedeckej výpovede p. J. KH.a dňa 08.06.2017 (viď úradný záznam č. XXXXXXXXX/
XXXX). Do vyhotovenia protokolu teda mali dostatok času vykonať svedeckú výpoveď s týmto svedkom
zákonným spôsobom. Je teda zrejmé, že tak neurobil iba z dôvodu, aby žalobca nevedel o vzniku jeho
pochybností o pravdivosti predložených dokladov.

88. K argumentu žalovaného, že v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX na strane 1 a 3 správny orgán
I. stupňa nesprávne uviedol kontrolované obdobie september 2015, ale následne v celom protokole
správne uvádza august 2015, žalobca uviedol, že je to zo strany žalovaného len účelové tvrdenie.Žalobca zastáva názor, že správny orgán I. stupňa práve na stranách 1 a 3 uviedol kontrolované obdobie
správne a následne na ostatných stranách už uvádza obdobie nesprávne. Správny orgán I. stupňa v
spornom protokole jasne uviedol, že predmetom daňovej kontroly (z ktorej bol protokol vyhotovený)

bola daň z pridanej hodnoty: september 2015 (strana 1 protokolu) a na strane 3 v časti Výsledok
kontroly opakovane uviedol kontrolované zdaňovacie obdobie september 2015. Až na strane 5 v časti
Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov sa prvýkrát objavuje ako kontrolované obdobie
august 2015. Následne sa však objavujú aj ďalšie tvrdenia správcu dane o zdaňovacom období január
- december 2015 (str. 7 druhý odsek odspodu). Žalobca taktiež zastáva názor, že tak dôležitý a právne

významný dokument nemôže obsahovať takéto nezrovnalosti a nejasnosti, a preto považuje tento
protokol za nepoužiteľný ako dôkaz.

89. Podľa žalobcu vo vyjadrení žalovaného chýba vyjadrenie k časti žaloby týkajúcej sa preukázateľnej
manipulácie so spisovým materiálom (na preukázanie manipulácie predkladáme súdu kópiu protokolu
č. 10XXXXXXX/XXXX, ktorý bol reálne žalobcovi doručený). Taktiež sa nevyjadril k dĺžke vyrubovacieho

konania, ktoré trvalo takmer rok, a to napriek skutočnosti, že platná legislatíva ustanovuje v § 68
ods. 3 Daňového poriadku vydať rozhodnutie najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej
správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správcom dane určená
lehota (15 pracovných dní) uplynula dňa 23.11.2017. V zmysle platnej legislatívy bol správny orgán I.
stupňa povinný vydať rozhodnutie do 23.02.2018. Rozhodnutie však vydal až dňa 13.11.2018 bez toho,

aby mu nadriadený orgán túto lehotu primerane predĺžil.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

90. Na základe správnej žaloby mal správny súd preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, na základe ktorého žalobcovi podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil za zdaňovacie obdobie august 2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty

v sume 34..7 eur, keďže zo zistených skutočností žalobcovi ako daňovému subjektu nepriznal právo
na odpočítanie dane z faktúry č. 2XXXXXXX zo dňa 21.08.2015 za dodávku a montáž materiálu
vyhotovenú daňovým subjektom O., s. r.o.

91. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správny orgán I. stupňa

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

92. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

93. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správny orgán I. stupňa
vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

94. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť

všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

95. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovou kontrolou
správny orgán I. stupňa zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie danealebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

96. Podľa § 45 Daňového poriadku

(1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "žalobca"), má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správnemu orgánu I. stupňa, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti

s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(2) Žalobca má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania žalobcu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov žalobcu,
poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,

h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

(3) Na fyzickú osobu, ktorá nepodniká a dosahuje príjmy podľa osobitného predpisu, 36)sa vzťahujú
ustanovenia odseku 2 písm. a), c), e) a g) a primerane odsek 2 písm. d).

97. Podľa § 46 Daňového poriadku
(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie
o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,
druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Správny orgán I. stupňa v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správnemu orgánu I. stupňa do ôsmich dní od doručenia oznámenia a
dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia

oznámenia o daňovej kontrole.

(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v
deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správny orgán I. stupňa v oznámení
určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením
o následkoch ich nepredloženia.(3) Správny orgán I. stupňa je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1,
ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné

v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené,
znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu
dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený
deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly,
predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

(4) Ak správny orgán I. stupňa v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie
daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli
uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správny orgán I.
stupňa je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie
alebo o inú daň; túto skutočnosť je správny orgán I. stupňa povinný písomne oznámiť bez zbytočného

odkladu žalobcovi.

(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správny orgán
I. stupňa tieto pochybnosti žalobcovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,

nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

(6) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu
dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správny orgán I. stupňa žalobcovi
najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená

podľa odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu
expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu
druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správny orgán I. stupňa
písomne upovedomí žalobca.

(7) Ak daňový subjekt neumožní správnemu orgánu I. stupňa vrátiť zapožičané doklady v lehote
ustanovenej v odseku 6, zašle správny orgán I. stupňa daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov.
Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov
ustanovenej osobitným predpisom, 2)je správny orgán I. stupňa zapožičané doklady oprávnený zničiť.

(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontrolyvrátanevyhodnoteniadôkazov;protokolsanevyhotovuje,akjedaňovákontrolaukončenápodľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal žalobca podľa osobitných
predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle

správny orgán I. stupňa spolu s protokolom žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole,aktentozákonneustanovujeinak.VovýzvesprávnyorgánI.stupňaurčílehotu,niekratšiuako
15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má žalobca vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a
označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to
možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou

kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal žalobca podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo
na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa
nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v
dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

98. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné,
vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s
námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu , o ktorom správny súd nemal,
pochybnosti, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný dospel podľa správneho súdu k
správnym právnym záverom.

99. Správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia
dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňovéhosubjektu na správcu dane. V tomto smere poukazuje na rozsudky najvyšších súdnych autorít, v
intenciách ktorých žalovaný postupoval.

100. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k
takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

101. Je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný
vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter

zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného
platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní
odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby
boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry,
prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona
o DPH.

102. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt,
ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej
skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho
konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov

a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane
daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. Zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

103. Pre záver o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH sú kumulatívne
nevyhnutné reálna fyzická existencia tovaru resp. reálne poskytnutie služieb , ale aj „fakturačná, listinná“
prítomnosť toho istého tovaru. Správny súd zdôrazňuje, že má ísť o ten istý (identický) tovar, nie iba

rovnaký tovar. Pritom obchodný osud tohto jedného tovaru - reálny aj fakturačný - sa musí zhodovať
v pôvode, subjektoch obchodovania, subjektoch skladovania, totožnosti medzičlánkov transakčnej,
sprostredkovateľskej reťaze. Bez tohto „splynutia“ fakturačnej a reálnej existencie tovaru, nie je možné
hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH a o následnej možnosti uplatniť si právo v zmysle
§ 49 zákona o DPH.

104. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v zásade totožné námietky
ako uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými
námietkami sa žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou

správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími
námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.

105. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení
svojhorozhodnutiavysporiadalsjednotlivýmiodvolacíminámietkamižalobcuakoodvolateľa.Správnym

posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

106. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho
orgánu platí dispozičná zásada, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah
súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním

námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani
právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak
dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky
potom žalobca iba „skopíroval“ do žalôb, mieria žaloby de facto iba voči rozhodnutiam orgánu prvého

stupňa. Práve v napádanom rozhodnutí je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito
námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol
žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody,
ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takýmto žalobám potom absentujev podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích
námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný
v napádanom rozhodnutí, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre

vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.

107. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty
vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda
práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi

uplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných
rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

108. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74
zo dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie

odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov,
ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

109. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd
uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na

riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné
zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s
právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09,
II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).

110. Na doplnenie k jednotlivým žalobným bodom žaloby správny súd uvádza:

111. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nepoužiteľnosti protokolu z daňovej kontroly č.
1XXXXXXXX/XXX7 zo dňa 26.10.2017 z dôvodu, že z tej istej daňovej kontroly bol vyhotovený aj druhý
protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2017. Je pravdou, že Daňový poriadok v ustanovení § 46

ods. 8 výslovne neuvádza, či možno vyhotoviť z daňovej kontroly napríklad dva protokoly, ak uvádza
len to, že sa vyhotoví z daňovej kontroly protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly, vrátane
vyhodnotenia dôkazov atď., avšak z textu ustanovenia je zrejmé aj to, v ktorých prípadoch sa protokol
vôbec nevyhotovuje a aký je nasledujúci postup v prípade zistenia nedostatkov pri daňovej kontrole.
Čiastkový protokol je možné vydať len v prípade splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 47a ods.

1 Daňového poriadku, preto dožadovanie sa vydania takéhoto protokolu, pokiaľ žalobca nepreukázal
splnenie týchto osobitných podmienok, nie je na mieste. Relevantným je to, či postupom daňových
orgánov bol žalobca ukrátený na svojich právach, ktoré mu garantuje Daňový poriadok, resp. právny
poriadok ako taký, vrátane medzinárodných Dohovorov. Správny súd dospel k záveru, že vydaním
dvoch protokolov, z ktorých jeden sa dotýka zdaňovacích období, v ktorých daňovou kontrolou neboli

zistené žiadne porušenia, t. j. rozdiel v sume, ktorú mal žalobca podľa osobitných predpisov zaplatiť
alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, neznamená ukrátenie na
právach žalobcu. Relevantným je to, či protokol z daňovej kontroly, ktorý sa dotýka tých zdaňovacích
období, v ktorých bol zistený rozdiel v priznanej sume dane, bol riadne vyhotovený, či v súvislosti s
ním bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami v spojení s doručením výzvy na vyjadrenie sa k

tomuto protokolu. Pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia je podstatnou skutočnosťou, či ten protokol,
ktorý je podkladom rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti, či bol zabezpečený zákonným postupom, pričom samotná skutočnosť,
že za zdaňovacie obdobia kontrolované tou istou daňovou kontrolou bol vyhotovený aj ďalší protokol
týkajúci sa výlučne zdaňovacích období, kde neboli zistené nedostatky, podľa názoru súdu nespôsobuje

nezákonnosť podkladového protokolu, ktorý predstavuje dôkazný prostriedok so zachytením skutkových
zistení relevantných pre jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých bol zistený rozdiel dane a doručením
ktorého bolo začaté vyrubovacie konanie.

112. Samotná skutočnosť, že boli z jednej daňovej kontroly vyhotovené dva protokoly, pričom jeden

dotýkajúci sa tých zdaňovacích období, kde neboli zistené žiadne porušenia daňového subjektu, t.j.
nevznikli žiadne pochybnosti správcu dane o zdaniteľných plneniach a výške priznanej dane, resp. o
práve odpočítať daň v sume uvedenej v daňovom priznaní nespôsobuje nezákonnosť ďalšieho protokolu
vyhotoveného z daňovej kontroly (v ten istý deň) za tie zdaňovacie obdobia, kde porušenia zistené boli.113. Podporne poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžfk/25/2017 zo dňa 31.01.2019, kde najvyšší súd uviedol: „Čo sa týka námietky ohľadom vydania

druhého protokolu, kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že uvedeným postupom
správcu dane nebol sťažovateľ ukrátený na svojich subjektívnych právach, keď mu bolo umožnené
realizovať všetky jeho procesné práva v zmysle daňového poriadku, pričom lehota na výkon daňovej
kontroly dodržaná bola.“.

114. Správny súd má zhodne za to, že vydanie dvoch protokolov v predmetnej veci, keď jeden je
dôvodom pre začatie vyrubovacieho konania, t. j. otvára priestor pre ďalšie preverovanie a vykonávanie
dokazovania ohľadom sporných zdaniteľných plnení a druhý naopak deklaruje nezistenie pochybení
a nezačatie vyrubovacieho konania, nebolo v neprospech žalobcu, takýto postup ho neukracoval na
žiadnych právach.

115. K námietke žalobcu, že mu vôbec nebol doručený protokol č. 1XXXXXXXX/XXX7 zo dňa
27.10.2017 správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s obsahom preskúmavaného
administratívneho spisu. Na č.l. 41 administratívneho spisu sa nachádza protokol č. XXXXXXXXX/XX17
a súčasne na čl. 42 je založená výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole č. 1XXXXXXXX/XXX7
zo dňa 27.10.2017. Súčasne je v spise založená doručenka, ktorá preukazuje že tieto písomnosti boli

žalobcovi dňa 31.10.2017 doručené a boli prevzaté konateľkou spoločnosti. Doručenka preukazuje
aj doručenie protokolu a pokiaľ žalobca tvrdil v žalobe opak, toto svoje tvrdenie nepodporil žiadnym
dôkazom.

116. K námietke vady protokolu spočívajúcej v nesprávnom označení zdaňovacieho obdobia za ktoré

bola kontrola vykonaná správny súd uvádza nasledovné: Správny súd zistil zhodne so žalobcom , že na
str. 1 a 3 protokolu je nesprávne uvedené zdaňovacie obdobie vykonanej kontroly ako september 2015,
správne malo byť uvedené august 2015. Posúdením obsahu protokolu však podľa názoru správneho
súdu je jednoznačné zrejmé, čo spochybnil daňový úrad (faktúru č. 20XXXXX9 zo dňa 21.8.2015),
rovnako zo záverečnej strany protokolu je nepochybné, o ktoré zdaňovacie obdobie sa jedná a preto túto

vadu možno podľa názoru súdu vnímať len v polohe pisárskych chýb, ktoré nemohli žiadnym spôsobom
zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

117. K námietke žalobcu , že boli ako dôkaz použité svedecké výpovede z iných daňových konaní bez
toho, aby sa žalobca mohol týchto výsluchov osobne zúčastniť, čím mali byť porušené jeho procesné

práva správny súd uvádza: Jednotlivé výsluchy svedkov boli vykonané so zachovaním procesného
práva žalobcu zúčastniť sa týchto úkonov. Výnimku tvorí výpoveď svedka Jozefa O., ktorá bola použitá
z administratívneho spisu z inej daňovej kontroly. Následne však správny orgán I. stupňa vypočul
uvedeného svedka za účasti žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 26.03.2018. Správny súd však poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového

poriadku , ktoré žalobcom namietaný postup priamo predpokladá. Na druhej strane žalobca mal
dostatočne vytvorený procesný rámec správnym orgánom I. stupňa v tom smere, aby sa k zisteniam
vyplývajúcim aj z dožiadaní mohol vyjadriť a realizovať aj ďalšie svoje procesné práva.

118. Správny súd na doplnenie poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Sžfk/16/2017 zo dňa 31.01.2019 kde sa uvádza: „ Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné taktiež
námietky spochybňujúce zákonnosť vykonaných výsluchov svedkov s využitím miestneho zisťovania
prostredníctvom príslušných dožiadaných správcov dane a neuvedenie celých výpovedí v protokole o
výsledku daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Inštitút miestnych zisťovaní
je zákonným prostriedkom získavania informácií správcom dane v rámci napĺňania cieľov správy daní

sledovaného zákonom, taktiež potrebným na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie
alebo preverenie základu dane, príp. nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho
zisťovania a zadovážené zistenia sú daňovým subjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné,
ku ktorým sa títo majú právo vyjadrovať, navrhovať dôkazy, vrátane práva vyjadriť sa v zákonom
stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, ako i podať námietky proti postupu správcu

dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Rovnako, nie je možné považovať za porušenie zákona
pri zabezpečovaní podkladov potrebných pri preverovaní skutočností tvrdených daňovým subjektom
a následným určením daňovej povinnosti, ak správny orgán I. stupňa využije i skutočnosti známe mu
z jeho činnosti. V prípade potreby preverenia celého dodávateľsko-odberateľského reťazca takýmitoskutočnosťami sú i dôkazy vykonané v rámci preverovania deklarovaných daňových priznaní a v rámci
výkonu daňových kontrol u daňových subjektov vyskytujúcich sa v relevantných obchodných reťazcoch.
Vprejednávanomprípademožnokonštatovať,ževadministratívnomspisesanachádzajúvšetkylistinné

dôkazy vo forme zápisníc z výsluchov a miestnych zisťovaní, ktorých presný zoznam, podstatný obsah a
závery tvorili obsah protokolu o výsledku daňovej kontroly u žalobcu ako i tvorili obsah prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, a to aj s ich vyhodnotením vo vzájomných súvislostiach a v nadväznosti na
žalobcom deklarované preverované plnenia. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom protokolu,
vyjadril sa k nemu, taktiež mohol využiť inštitút nahliadnutia do administratívneho spisu a robiť si z neho

odpisy a kópie. V tomto smere možno konštatovať, že práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi
použitými k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia boli zachované.“.

119. Rovnako ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu smerujúcu k dĺžke trvania
vyrubovacieho konania a ním tvrdeného vydania rozhodnutí v rozpore s § 65 ods. 1 Daňového poriadku.
V preskúmavanom prípade začalo vyrubovacie konanie dňom nasledujúcim po doručení Protokolu o

daňovej kontrole za august 2015, t. j. dňom 1.11.2017. rozhodnutím zo dňa 24.11.2017 došlo k jeho
prerušeniu, počas ktorého lehoty neplynú. K pokračovaniu v daňovom konaní došlo dňa 18.12.2017.
Následne správny orgán I. stupňa vykonával procesné úkony súvisiace s dokazovaním vo veci ako aj
realizáciou procesných práv žalobcu. Správny súd nezistil nečinnosť správcu dane, hoci rozhodnutie
vydal až dňa 13.11.2018 po celý tento čas vykonával procesné úkony.

120. Vzhľadom na to, že žalobca predložil k predmetnému protokolu pripomienky a navrhol vykonať,
resp. doplniť dokazovanie, správny orgán I. stupňa ďalej postupoval vo vyrubovacom konaní podľa §
68 ods. 3 Daňového poriadku, prerokoval so žalobcom tieto pripomienky, vykonal ním navrhované
dokazovanie a na základe opakovaných návrhov na doplnenie dokazovania vypočul žalobcom

navrhnutého svedka, o všetkých zisteniach a úkonoch bol žalobca správcom dane oboznámený,
naposledy dňa 13.11.2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Z obsahu tejto
zápisnice vyplýva (na str. 21), že táto zápisnica je poslednou zápisnicou pred vydaním rozhodnutia.
Následne správny orgán I. stupňa v lehote stanovenej v § 68 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. do 15 dní
odo dňa spísania poslednej zápisnice so žalobcom , vydal prvostupňové rozhodnutia toho istého dňa

13.11.2018. Vyššie uvedený postup správcu dane nemal vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí
žalovaného ani správcu dane.

121. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré
ukladá povinnosť správcovi dani oznámiť pochybnosti daňovému subjektu pri ich vzniku, vyzvať ho, aby

saktýmtopochybnostiamvyjadril,ktomutosprávnysúduvádza,žeakozistilzobsahuadministratívneho
spisunedošlokporušeniutohtoustanovenia§49ods.5Daňovéhoporiadku.Daňovýporiadokneuvádza
presnú procesnú fázu tak, ako to namietal žalobca v bode 18. žaloby, kedy má v rámci daňovej kontroly
dôjsť k oznámeniu pochybností. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán
I. stupňa oboznámil žalobcu so vzniknutými pochybnosťami dňa 16.10.2017, kedy sa konalo ústne

pojednávanie, na ktorom oboznámil žalobca - žalobcu so skutočnosťami zistenými pri dňovej kontrole
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015. Žalobca bol riadne
poučený o jeho procesných právach vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly,
navrhnúť, aby boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Z ústneho pojednávania bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1021XXXXX/XXX7 zo dňa 16.10.2017. Žalobca nenavrhol,

aby bolo zaprotokolované jeho vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, resp. nevyjadril sa. Na tomto
ústnom pojednávaní správny orgán I. stupňa oboznámil žalobcu aj s pochybnosťami o faktúre č.
201XXXXX9 zo dňa 21.08.2015 vystavenú daňovým subjektom KY..o.. Zároveň správny orgán I. stupňa
uložil žalobcovi, aby sa v lehote 8 dní odo dňa spísania tejto zápisnice vyjadril k pochybnostiam a ich
pravdivosť riadne preukázal. Žalobca zaslal správnemu orgánu I. stupňa vyjadrenie dňa 24.10.2017.

Správny súd zhodne so žalovaným zastáva názor, že žalobca mal dostatočný priestor na vyjadrenie sa
ku skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly, tiež k pochybnostiam o pravdivosti dokladov.

122. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ,
nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na

základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého daňové orgány vyvodili správny právny
záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.123. S poukazom na ustanovenie § 167 Správneho súdneho poriadku, správny súd rozhodol tak, že
náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech
a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené

podmienky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.

124. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.

2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.) a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,

ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).