Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 1, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918201260
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918201260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. F., nar. XX.XX.XXXX,
V. G. XXX/X, XXX XX F., 2/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, V. G. XXX/X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 16
166,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru a úrokov z omeškania za obdobie
do XX.X.XXXX v časti prevyšujúcej sumu 913,55 Eur.

II. Žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi sumu 9.875,76 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi 5,15 % ročné úroky z omeškania
- zo sumy 16.166,45 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 16.043,87 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.846,14 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.759,43 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.636,94 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.616,26 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.418,91 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 15.318,18 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.137,53 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 15.015,32 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 14.894,57 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 14.604,42 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 14.440,23 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 14.207,38 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 14.002,81 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 13.957,83 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 13.933,19 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 13.717,04 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 13.548,70 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 13.396,89 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 13.279,78 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 13.167,71 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 12.962,20 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 12.755,59 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 12.468,23 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 12.208,26 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 12.068,26 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 11.928,26 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX- zo sumy 11.665,03 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 11.422,15 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 11.202,63 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 11.096,12 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 10.920,64 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 10.758,62 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 10.589,05 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 10.456,10 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

- zo sumy 10.325,85 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 10.171,73 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 10.010,01 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 9.851,00 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 9.740,54 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
- zo sumy 9.403,23 Eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36 %, o výške ktorých rozhodne súd

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX pôvodne žiadal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť uhradiť sumu 16 166,45 Eur ako nesplatenú istinu úveru, splatný úrok z úveru k X.X.XXXX
v sume 2 932,57 Eur, 11,9 % ročné úroky z nesplatenej časti úveru 16 166,45 Eur za obdobie od

X.X.XXXX do zaplatenia, 5,15 % ročné úroky z omeškania zo sumy 16 166,45 Eur od X.X.XXXX až
do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní riadne a včas nesplatili úver,
ktorý im právny predchodca žalobcu. Žalobca v žalobe a v ďalších podaniach označuje ako povinnú
osobu iba ako „žalovaný“, ale v skutočnosti ako žalovanú stranu označil oboch dlžníkov, preto súd na
označenie „žalovaný“ prihliada na oboch žalovaných.

2. Žalovaní nesplácanie úveru v dohodnutých splátkach odôvodnili splácaním iných dlžôb.

3. Súd zistil, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu Poštová banka, a.s., poskytol žalovaným úver vo výške 17 000,00 Eur a žalovaní sa zaviazali

uhradiť na zaplatenie tohto úveru sumu 27 215,13 Eur, v XX mesačných splátkach po 293,30 Eur do
XX.X.XXXX.

4. Dňa XX.XX.XXXX nastala predčasná splatnosť celého úveru vyhlásením veriteľa z XX.XX.XXXX.
Zmluvou z XX.XX.XXXX postúpila Poštová banka, a.s., pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy

na žalobcu.

5. Súd zistil z oznámenia veriteľa zo dňa XX.XX.XXXX, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
XX.XX.XXXX vykazoval veriteľ nesplatený dlh žalovaného v sume 16 638,98 Eur bez poplatkov. Z tejto
sumy istina predstavovala sumu 16 166,45 Eur a úroky splatné k XX.XX.XXXX sumu 472,53 Eur.

6. Po podaní vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaní uhradili žaloby na splatenie úveru za obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX v nepravidelných splátkach sumu 6 763,22 Eur. Táto skutočnosť nie
je medzi stranami sporná a potvrdil ju žalobca v prehľadoch, ktoré tvoria prílohu k žalobe a k podaniu
zo dňa XX.X.XXXX.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

10. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

11. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

13.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

17. K spôsobu právneho posúdenia veci, súd uvádza: Právna úprava odplaty za dočasné prenechanie
peňažných prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej

občianskoprávnej úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vyjsť i pri posudzovaní
spôsobu úročenia spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky

je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V
čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa
ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon naproti času, od kedy
je úverový dlžník povinný platiť úroky (od poskytnutia) výslovne neupravuje, až na prípad keď dlžník
vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, tiež do kedy úroky veriteľovi patria.To v praxi vyvolalo interpretačný spor, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia
poskytnutých peňazí alebo či povinnosť platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Pre
objektívnosť je potrebné konštatovať, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Č.

(por. napr. žalobcom zmienený rozsudok sp. zn. XX Z. XXXX/XXXX) možno zaznamenať názor, že
veriteľovi patria úroky aj po zosplatnení úveru. V každom zo súdu známych prípadov však riešenie
tejto otázky nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení v
úveru, pričom otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom
na úročení úveru po zosplatnení nedohodli), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch,

neriešila. V podmienkach Slovenskej republiky síce uznesenie Najvyššieho súdu L. sp. zn. X I. XXX/
XX zo dňa X.X.XXXX, na ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len do jeho
splatnosti frekventovane odkazuje, nerieši túto otázku ťažiskovo. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru,
žedohodnutéúrokyzposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).Odsplatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ), v ňom nie je nijak bližšie zdôvodnený.
Na strane druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto názore prešlo testom

ústavnosti, pričom Ústavný súd L. vo svojom uznesení sp. zn. K.. Ú. XXX/XXXX z XX.X.XXXX, jednak
zmienené rozhodnutie Najvyššieho súdu L. považoval za súčasť štandardnej judikatúry všeobecných
súdov a jednak výklad vo výsledku zodpovedajúci tejto alternatíve právneho posúdenia veci, považoval
za ústavne akceptovateľný. Na podklade uvedených judikatórnych výstupov sa k tomuto názoru prikláňa
tiež súd aj v tejto veci, pričom k formovaniu tejto jeho argumentačnej pozície došlo v podstatnom tiež

na podklade týchto úvah: Interpretácia trvania úročenia úveru musí podľa úvahy súdu odzrkadľovať tiež
samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po zosplatnení úveru nastáva. Právna
teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok je cenou peňazí - odplatou
veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich v dohodou stanovenej
alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Rovnako nakoniec vníma podstatu

úroku vo svojej právnej argumentácii i sám žalobca. Práve možnosť disponovať s peňažnou sumou
na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a získanie úroku za poskytnutie
tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomický dôvod (kauzu) vzniku právneho
vzťahu z úverovej zmluvy. Účinným uplatnením práva mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom
dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník

nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už
viac nedáva (odňal). Nevrátením prenechaných peňazí po zosplatnení úveru, bez ohľadu na to aké
účinky z hľadiska trvania úverového vzťahu právnemu úkonu zosplatnenia pripíšeme, nepochybne
vzniká protiprávny stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania),
zodpovednostné (náhrada škody) a zabezpečovacie plnenia (zmluvná pokuta), na ktorých sa účastníci

pre tento prípad dohodli, alebo ktoré sú dané zákonom a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi
ktoré úrok, ako už bolo vyjadrené skôr rozhodne patrí. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani, že
otázka „odplaty“ za nesplnenie povinnosti dlžníkom vyvstala výlučne v súvislosti s úverovými vzťahmi,
pričom mimo nich súdu nie sú zrejmé prípady, kedy by sa veriteľ po zročnosti plnenia domáhal mimo
sankčných, zabezpečovacích alebo zodpovednostných záväzkov tiež iných vedľajších plnení, majúcich

povahu akejsi zmluvnej odplaty. Takto napríklad po skončení nájmu prenajímatelia nežiadajú nájomné
až do vydania predmetu nájmu i napriek tomu, že zákon platenie nájomného len za obdobie trvania
nájmu nelimituje (rovnako ako úrok pri úveroch). Možno síce namietať, že náhradu za užívanie veci
bez právneho dôvodu vlastníci bežne žiadajú, treba mať ale na zreteli, že svojím charakterom sa nad
akúkoľvek pochybnosť nejedná o odplatu, ale o náhradu zo zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného

obohatenia, ktorú, ako už bolo skôr zmienené, odvolací súd pripúšťa i v prípade úverových vzťahov.
Súd teda nevzhliadol právny, ekonomický a v svojej podstate ani žiaden iný racionálny dôvod, pre ktorý
by výklad právnej úpravy mal smerovať k úročeniu poskytnutých peňazí aj po zosplatnení úveru, teda
v čase, kedy veriteľ dlžníkovi neposkytuje možnosť užívať jeho peniaze, ale dlžník veriteľove peniaze
protiprávne zadržiava. Celkom nepatričnou je argumentácia žalobcu, založená na znení poslednej vety

ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého úroky je povinný (dlžník) zaplatiť len za dobu od
poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Použitá formulácia na prvý pohľad evokuje u zástancov
úročenia úveru aj po splatnosti, že tým je otázka zodpovedaná „do vrátenia“, a teda nie do splatnosti;
tento argument však vo svojej podstate abstrahuje od toho, že jeho znenie, zvlášť však použité slovo
„len“ v tomto ustanovení jasne naznačuje, že tým bolo sledované obmedzenie dohodnutého úroku v

prípade skrátenia doby vrátenia peňazí a nie rozšírenie úročenia nad túto dobu. Zástancovia názoru o
úročení úveru po splatnosti sa doposiaľ uspokojivo nevysporiadali ani s jeho zrejmou kolíziou s úpravou,
priznávajúcou veriteľovi za omeškanie dlžníka s peňažným plnením iba úroky z omeškania (poplatok z
omeškania), za situácie, keď možnosť kvantitatívneho rozšírenia tejto sankcie za oneskorené plneniev občianskoprávnych vzťahoch je v právnej praxi jednotne odmietané. Úročenie zosplatneného úveru
zároveň nereflektuje ani skutočnosť, že právny poriadok úhrn sankcií za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov (podľa ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa nimi

rozumejú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov) limituje. Túto skutočnosť je potrebné mať na zreteli pri posudzovaní
platnosti prípadnej dohody strán o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi za omeškanie s vrátením
zosplatneného úverového dlhu úroky.

18. Podľa vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy súd konštatuje, že veriteľovi
nevzniká nárok na úhradu úrokov z úveru za obdobie od vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti, t.j. od
XX.X.XXXX do budúcna. Za stavu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká iba
právo na jednorazové vrátenie nesplatenej požičanej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov z úveru a
poplatkov splatných ku dňu zosplatnenia úveru. Pokiaľ Všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre

poskytovanie úverov účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahujú v bode 6.4) a v bode 6.2)
povinnosť dlžníka splácať úroky z úveru aj po dni jeho predčasnej splatnosti, a podľa žalobcu tieto
ustanovenia sú súčasťou dohodnutých zmluvných podmienok, tak ide o neplatnú časť zmluvy, pretože
odporuje zákonu, keďže povinnosť platiť úroky z poskytnutého úveru je obmedzená iba na trvanie
zmluvného úverového vzťahu. Zmluvný úverový vzťah vyhlásením predčasnej splatnosti končí, dlžníkovi

vzniká povinnosť dlh vrátiť v deň splatnosti. Preto dohoda o povinnosti dlžníka spotrebiteľa platiť úroky
z úveru po jeho splatnosti odporuje zákonu, t.j. § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, a je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

19. Podmienka neplatnosti je daná aj z dôvodu, že tak závažná skutočnosť spotrebiteľského zmluvného

vzťahu, ako je úprava platenia úrokov, nemôže byť obsiahnutá sčasti v texte zmluvy (úroková miera)
a sčasti vo všeobecných úverových podmienkach (povinnosť platiť úroky aj po splatnosti úveru),
čím vykazuje znaky neprijateľnej zmluvne podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a § 54 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka. Tým veriteľ zavinil možnosť uzavretia dohody o individuálnej zmluvnej
podmienke, pretože, ak by dlžník odmietol uzatvoriť dohodu podľa bodov 6.2),6.3) a 6.4) všeobecných

úverových podmienok, t.j. dojednanie úročenia aj po splatnosti úveru, veriteľ by na uzavretie úverovej
zmluvy ako celku nepristúpil a dlžník by obsah zmluvy, body 6.2),6.3) a 6.4) všeobecných úverových
podmienok, nemohol ovplyvniť.

20. Povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by bola v rozpore s ustanovením § 52

ods.2,§53ods.1,ods.2,§54ods.1,ods.2,§658ods.1Občianskehozákonníkaa §2písm.d)zákona
č. 129/2010 Z. z., § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom k ustanoveniu
§ 39 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v V. z
XX.X.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX vo veci Okresného súdu M. sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX (Bencont c/
a F.), rozsudok Krajského súdu v V. zo XX.XX.XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX vo veci Okresného súdu M.

sp. zn. XXCsp/XX/XXXX (Poštová banka, a.s. c/a U. C.), rozsudok Krajského súdu v V. zo XX.XX.XXXX
sp. zn. XCo/XXX/XXXX, vo veci Okresného súdu V.-I. sp. zn. XXC/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu
v T. z XX.X.XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil žalovanému

uhradiť pre žalobcu iba dlh vykazovaný ku dňu predčasnej splatnosti so zohľadnením platieb žalovaného
uskutočňovanýchvobdobíodXX.XX.XXXXdoXX.X.XXXXvsume6763,22Eur,akoichpotvrdilžalobca
vo vyššie uvádzaných podaniach. Z vyššie uvedených dôvodov, súd priznal žalobcovi iba sumu 9 875,76
Eur (16 638,98 - 6 763,22).

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd
uložil žalovanému uhradiť aj úroky z omeškania od XX.XX.XXXX, pretože žalovaný bol od tohto dňa v
omeškaní s úhradou dlhu, ktorý mal splatiť ku dňu predčasnej splatnosti, t.j. do XX.XX.XXXX. Výška
úrokov z omeškania je o 5,00 % vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá
ku dňu XX.XX.XXXX bola 0,15 %. Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal z platieb poukázaných

žalovanými v období po dni predčasnej splatnosti, t.j. po XX.XX.XXXX, tak ako ich špecifikoval žalobca
v prílohe k žalobe a v podaní zo dňa XX.X.XXXX.23. Podaním z XX.X.XXXX pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie
zmluvných úrokov z úveru a úrokov z omeškania za obdobie do XX.X.XXXX, v časti prevyšujúcej sumu
913,55 Eur, a preto podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd v tejto späťvzatej časti

konanie zastavil.

24. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za obdobie od XX.XX.XXXX, zníženú o
späťvzatú časť zmluvných úrokov z úveru a v časti istiny prevyšujúcej sumu 9 875,76 Eur z vyššie
uvedených dôvodov súd zamietol.

25. Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie časti úrokov z omeškania za obdobie od XX.XX.XXXX,
so zohľadnením späťvzatej časti úrokov z omeškania, pretože žalobca pri výpočte úrokov z omeškania
vychádzal zo záveru, že sumy poukázané žalovanými po XX.X.XXXX sa majú započítať na úhradu
úrokov a nie na úhradu istiny úveru, ako to posúdil súd. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania za
obdobieodXX.XX.XXXXznižšejdlžnejsumyakúzvolilprevýpočetsvojhonárokužalobca.Zuvedeného

dôvodu bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť aj v časti nároku žalobcu prevyšujúcej sumu úrokov z
omeškania priznaných súdom, zníženej o späťvzatú časť úrokov z omeškania.

26. Žalobca mal v konaní úspech 63 %, žalovaný 37 %, a preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu trovy konania v rozsahu 36 % (63-27), o

výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).