Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 11, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 30Cb/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204374
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Adamečková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220204374.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Uniphone, s.r.o., so sídlom Popradská 12, 040 01
Košice, IČO: 45 979 855 zast. JUDr. Františkom Buhlom, advokátom, s miestom výkonu advokácie
Čajakova 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 006 300 proti žalovanému: Slovak
Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o nariadenie neodkladného
opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému ako
podniku v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 v spojení s ustanovením § 15 zákona č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách povinnosť bezodkladne splniť zákonnú povinnosť v súlade s ustanovením
§ 41 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a volania a SMS určené pre
účastnícke mobilné čísla žalobcu (0)XXX XXx xxx smerovať do mobilnej verejnej siete žalobcu.

2. V rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že so žalovaným
uzavrel dňa 01.04.2013 Zmluvu o prepojení elektronických komunikačných sietí (ďalej tiež ako

„Zmluva“). Podľa čl. 2, bodu 2.1 Zmluvy sa žalobca aj žalovaný dohodli na vzájomnom prepojení
svojich sietí za účelom poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Zmluvné strany
sa zaviazali poskytovať vzájomné prepojenie tak, aby účastníci jednej zmluvnej strany mali prístup
k verejným elektronickým komunikačným telefónnym službám druhej zmluvnej strany. Podľa čl. 9,
bod 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve sa zmluvné strany zaviazali, že ak ktorejkoľvek z nich bude
Telekomunikačným úradom SR pridelené nové číslo alebo prefix, tak druhá zmluvná strana sprístupní

nove číslo alebo nový prefix pre svojich užívateľov. Žalobcovi (ešte pod obchodným menom IPfon, s.r.o.)
bola rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej tiež ako
„Úrad“) č. XXXX/OTR/XXXX zo dňa 20.05.2014 pridelená množina účastníckych čísel mobilnej siete
(0)XXX XXx xxx. Žalobca preto dňa 20.06.2014 zaslal žalovanému rozhodnutie o pridelení nových
číselných a požiadal o zabezpečenie smerovania volaní a SMS do siete žalobcu na novo pridelené
čísla. Žalovaný na danú žiadosť v rovnaký deň odpovedal, potvrdil prijatie požiadavky a informoval o

zadaní požiadavky „kolegom na techniku na spracovanie“. Napriek uvedenej odpovedi žalovaného a
opakovanej neutíchajúcej aktivite žalobcu a opakovanom požadovaní o smerovanie volaní a SMS počas
nasledujúcich rokov, však k smerovaniu volaní a SMS, napriek povinnosti žalovaného smerovať volania
v zmysle ustanovenia čl. 2.1 Zmluvy a bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve nedošlo. Žalobca v januári
2020 oznámil Úradu rozšírenie rozsahu poskytovania elektronických komunikačných služieb (verejná
telefónna služba, prenos hlasu cez IP, prenos dát, audiotext) prostredníctvom pevných a mobilných

elektronických komunikačných sietí o MVNO a IoT, čím splnil ohlasovaciu povinnosť podľa § 15 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronickej komunikácii (ďalej tiež ako „Zákon o elektronických komunikáciách“) ajpre tieto siete a služby a dňom 01.02.2020 poskytuje novú verejnú mobilnú telefónnu službu - W. O.
I. T. (MVNO). Uvedené skutkové tvrdenie potvrdzujú verejne dostupné informácie na webovom sídle
Úradu. Žalobca preto z dôvodu začatia poskytovania novej verejnej mobilnej telefónnej služby - W.

O. I. T. (MVNO), ako aj z dôvodu, že predošlá žiadosť smerovanie volaní zo dňa 20.06.2014 nebola
žalovaným zrealizovaná, opakovane dňa 22.02.2020 (a následne v dňoch 26.02.2020, 25.03.2020,
12.04.2020, 30.04.2020, 15.05.2020 a 04.06.2020) požiadal žalovaného o prepojenie mobilných sietí
žalobcu a žalovaného pre služby volaní a SMS. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 10.03.2020 (a
následne v dňoch 07.04.2020, 30.04.2020, 13.05.2020 a 04.06.2020) odmietol splniť svoju zmluvnú

povinnosť smerovať volania a SMS svojich zákazníkov do mobilnej siete žalobcu s odôvodnením, že
údajne žalobca neprevádzkuje verejnú mobilmi telefónnu sieť a neposkytuje verejnú mobilnú telefónnu
službu. Z ustanovení čl. 2.1 Zmluvy, bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve a najmä z ustanovenia § 41 ods.
3 Zákona o elektronických komunikáciách jasne vyplýva povinnosť žalovaného prepojiť svoju mobilnú
sieť s mobilnou sieťou žalobcu a umožniť tak smerovanie volaní a SMS svojich klientov do mobilnej
siete žalobcu. Žalobca osobitne zdôrazňuje, že odmietnutie žiadosti o smerovanie volaní a SMS do

mobilnej siete žalobcu, vlastným subjektívnym hodnotiacim úsudkom žalovaného o údajnej neexistencii
verejnej mobilnej telefónnej siete žalobcu a údajným neposkytovaním verenej mobilnej telefónnej služby
žalobcom, rozhodne nie je dôvodom na odmietnutie žiadosti, ergo nesplnenie zákonnej povinnosti
žalovaného v zmysle ustanovenia § 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách a súčasne
zmluvne prevzatej povinnosti žalovaného podľa čl. 2.1 Zmluvy a bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve. Naviac

žalovaným prezentovaný hodnotiaci úsudok o tom, že podľa neho žalobca neprevádzkuje verejnú
mobilnú telefónnu sieť a neposkytuje verejnú mobilnú telefónnu službu nie je pravdivý a je v rozpore
s objektívnou skutočnosťou. Žalobca má úradom riadne pridelenú množinu mobilných čísel (0)XXX
XXx xxx a prevádzkuje verejnú mobilnú komunikačnú sieť a verejnú mobilnú komunikačnú službu. V
zmysle platnej právnej úpravy (§41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách) ako aj v zmysle

zmluvne prevzatých povinností čl. 2.1 Zmluvy a bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve, bol žalovaný po
obdŕžaní žiadosti o prepojenie mobilných sietí a smerovanie volaní a SMS, povinný prepojenie svojej
mobilnej siete a mobilnej siete žalobcu a smerovanie volaní a SMS do mobilnej siete žalobcu uskutočniť.
Žalovaný však napriek existujúcemu skutkovému a právnemu stavu - kedy boli a stále sú splnené všetky
zákonné predpoklady spolu so zmluvnými dojednaniami, prepojenie svojej mobilnej siete a mobilnej

siete žalobcu a smerovanie volaní a SMS do mobilnej siete žalobcu svojvoľne, bez právneho dôvodu, v
rozpore s platnou právnou úpravou a zmluvne prevzatou povinnosťou odmietol. Vzhľadom na uvedené,
žalobca nemá inú možnosť, ako žiadať, aby súd uložil žalovanému povinnosť splniť si uvedenú zákonnú
povinnosť.

3. K odôvodneniu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným žalobca uviedol,
že rozhodujúcou skutočnosťou je poskytnutie ochrany žalobcu pred konaním žalovaného, pretože
konaním žalovaného (bezdôvodným nesmerovaním volaní a SMS do mobilnej siete žalobcu) dochádza
k porušovaniu platného právneho poriadku SR, pričom právny poriadok určuje, že podnik (mobilný
operátor) poskytujúci verejnú službu, je povinný zabezpečiť, aby koncoví užívatelia mali prístup k

službám s použitím negeografických čísel (ktorými sú aj mobilné čísla) v rámci Európskej únie a mohli
tieto služby využívať a tiež aby mali prístup všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch
členských štátov, číslam európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym
číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.
Nesplnenie zákonnej a zmluvne prevzatej povinnosti žalovaného smerovať volania a SMS do mobilnej

siete žalobcu spôsobuje, že na účastnícke čísla žalobcu z množiny (0)XXX XXx xxx, sa nie je možné
dovolaťzosietežalovanéhoaajinýchsietí,ktorépoužívajúsieťžalovanéhonaspájanievolaní.Rovnako
nie je možné zo siete žalovaného zaslať SMS správu účastníkom v mobilnej sieti žalobcu. Žalovaný
tak bez právneho dôvodu spôsobuje čiastočnú nefunkčnosť verejných služieb, ktoré poskytuje žalobca
účastníkom s číslami žalobcu z množiny (0)XXX XXx xxx. Bezodkladná úprava pomerov je v tomto

prípade skutočne nevyhnutná, pretože konanie žalovaného (ktorý napriek svojej zákonnej a zmluvnej
povinnosti smerovať volania a SMS do mobilnej siete žalobcu, si ju neplní) môže bezprostredne ohroziť
majetok, zdravie a dokonca aj životy. V SR sú linky tiesňových volaní (ďalej tiež ako „LTV”) - 112, 150,
158prevádzkovanéMinisterstvomvnútraSR(ďalejtiežako„MVSR”)anasvojuprevádzkuafungovanie
využívajú mobilnú sieť dvoch najväčších mobilných operátorov - Orange Slovensko, a.s. a Slovak

Telekom, a.s. Pri volaní na LTV jej službu konajúci operátor, v rámci preverovania daného nahlásenia
konkrétnej udalosti, realizuje spätný hovor na číslo, ktoré volalo na LTV. Všetky volania smerujúce z
LTV na číslo, ktoré volalo na LTV, využívajú sieť žalovaného alebo sieť Orange Slovensko, a.s. Žalobca
požiadal prevádzkovateľa LTV o vykonanie testovacích volaní, a to z množiny účastníckych mobilnýchčísel žalobcu (0)XXX XXx xxx. MV SR žalobcovi zaslalo informáciu o vykonaných testovacích volaniach,
pričom z tejto informácie je zrejmé a preukázané, že z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu
(0)XXX XXx xxx sa podarilo realizovať testovacie volania na LTV, avšak nebolo možné vykonať spätné,

tzv. overovacie volania z LTV späť na čísla z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)XXX XXx
xxx. Nemožnosť vykonania spätného volania z LTV na telefónne čísla z množiny účastníckych mobilných
čísel žalobcu (0)XXX XXx xxx je spôsobená práve nezákonným postupom žalovaného, ktorý nesmeruje
volania prichádzajúce do jeho siete a volania priamo zo svojej mobilnej siete do mobilnej siete žalobcu.
Keď účastník mobilnej siete žalobcu realizuje tiesňové volanie, operátor tiesňovej linky sa mu nedokáže

spätne dovolať a riešiť takéto tiesňové volanie, a to práve v dôsledku konania žalovaného. Preto je
nevyhnutné, aby bola žalovanému uložená povinnosť bezodkladne smerovať (spájať) volania a SMS
určené pre čísla prevádzkované v sieti žalobcu do siete žalobcu. Len uložením takejto povinnosti môže
byť naplnená zákonná ochrana žalobcu bezodkladnou úpravou pomerov.

4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež ako „C.s.p.“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o elektronických komunikáciách, verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo
prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú
prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.

Podľa § 2 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách, prepojenie je fyzické a logické spojenie
verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného
podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup kelektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh
prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami.

Podľa § 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách, podnik poskytujúci verejnú službu je povinný
zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných
dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k
a) službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,
b) všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho

telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet
volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.

5. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí
byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným

opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo
zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu.
Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný

osvedčiť žalobca.

6. Jednou z podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť
situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v
právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú

až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní
samotnéhoneodkladnéhoopatreniaprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkových
zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z

nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010). Potreba
naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia
zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také

konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery,
že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

7. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a z predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v
danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca
neosvedčil potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán
sporu.

8. Žalobca sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť bezodkladne splniť zákonnú povinnosť v súlade s ustanovením § 41 ods.
3 Zákona o elektronických komunikáciách a volania a SMS určené pre účastnícke mobilné čísla
žalobcu (0)XXX XXx xxx smerovať do mobilnej verejnej siete žalobcu. Uvedené žalobca odvodzuje
od toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.04.2013 uzatvorená Zmluva o prepojení

elektronických komunikačných sietí, ktorej predmetom bolo vzájomné prepojenie siete žalobcu so sieťou
žalovaného za účelom poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb účastníkom
oboch zmluvných strán pri dodržaní príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov
oblasti elektronických komunikácii. Z bodu 9.4.3. prílohy č. 2 k tejto Zmluve vyplýva, že v prípade,
ak ktorejkoľvek zo zmluvných strán bude Telekomunikačným úradom SR pridelené nové číslo alebo

prefix, ktoré nie je spojené s novou alebo upravenou službou je druhá strana povinná sprístupniť
nové číslo alebo nový prefix pre svojich užívateľov. Žalobcovi bola rozhodnutím Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácii a poštových služieb č. XXXX/OTR/XXXX zo dňa 20.05.2014, právoplatným
dňa 04.06.2014 okrem iného pridelená množina účastníckych čísiel mobilnej siete (0)XXX XXx xxx.Žalobca následne dňa 20.06.2014 požiadal s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného
o smerovanie volaní do jeho siete na novo pridelené čísla, čo však žalovaný v zmysle vyjadrení
žalobcu do dnešného dňa neurobil. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným mal súd

za preukázané, že začiatkom roku 2020 požiadal žalobca žalovaného o vzájomné prepojenie sietí
Slovak Telekom, a.s. a Uniphone, s.r.o. pre služby volaní a SMS a o poskytnutie veľkoobchodného
roamingového prístupu do mobilnej siete Slovak Telekom a.s. Obe uvedené žiadosti žalovaný odmietol,
a to s poukazom na fakt, že žalovaný nevlastní a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť. Tu
súd okrajovo poznamenáva, že pre posúdenie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je podstatné, či žalobca prevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť, nakoľko žalobca svoj
návrh neodvodzuje od tohto faktu, ale od skutočnosti, že žalovaný koná v rozpore z ustanovením
§ 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách, ako aj v rozpore so Zmluvou o prepojení
elektronických komunikačných sietí. Súd mal však z dokladov dostupných na internetovej stránke Úradu
pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb (https://www.teleoff.gov.sk/), konkrétne z
dokumentu nazvaného „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového

volania v individuálnych mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok
spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“ za osvedčené, že
podľa názoru Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb spoločnosť žalobcu
neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť. Súd uvádza, že žalobca sa v priebehu roku 2020 od
žalovaného viac krát domáhal tzv. celkového prepojenia verejných sietí v zmysle ustanovenia § 2 ods.

9 Zákona o elektronických komunikáciách, nie však smerovania volaní do jeho siete na pridelené čísla
(0)XXX XXx xxx, ktorého sa domáha týmto neodkladným opatrením.

9. Z dokladov predložených žalobcom, ako aj z jeho tvrdení vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o
smerovanie volaní do jeho siete na pridelené čísla (0)XXX XXx xxx už v mesiaci jún roku 2014, teda pred

viac ako šiestimi rokmi. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca má už od roku 2014, teda už viac
ako šesť rokov, vedomosť o tom, že žalovaný nesmeruje vyššie uvedené čísla do siete žalobcu. Žalobca
však neuviedol žiadne dôvody preukazujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov práve v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tento stav trvá už viac ako šesť rokov. Z tohto dôvodu
má súd za to, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci

v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Súd teda dospel k záveru, že nie je
naplnený inštitút naliehavosti neodkladného opatrenia a preto nepovažoval za potrebné ďalej skúmať, či
zostranyžalovanéhoprichádzaknerešpektovaniu,prípadneporušovaniuakýchkoľvekzákonnýchalebo
zmluvných ustanovení. Avšak, ak je žalobca toho názoru, že k tomuto zo strany žalovaného prichádza,
má možnosť obrátiť sa na súd riadnou žalobou vo veci samej.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v
konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko
však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)