Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317212112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317212112.2

Uznesenie

Krajský súd v Nite v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová
2, IČO: 45 684 618, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská
14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., U., M. 1, t. č. Q. XXX, o
zaplatenie 224,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo

dňa 17. januára 2019, č. k. 5Csp/64/2017-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 17. januára 2019, č. k. 5Csp/64/2017-88, zamietol žalobu. O trovách

konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 43 ods. 1, 2, 13, § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému
zaplatenia peňažnej sumy vo výške 224,12 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s., Bratislava, mu postúpil na základe rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok z 27. 08. 2015, ako aj odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z
12. 02. 2016 pohľadávku voči žalovanému. Táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom z 12.
02. 2016. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka

jednotlivcom, domácnostiam, ako aj firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete,
služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, v zmysle zákona č. 610/2003
Z. z. Právny predchodca žalobcu a žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp.
zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov sa dohodli na tom, že budú žalovanému poskytované
presne stanovené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za ich poskytnutie. Išlo o mobilné služby,
resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Na

základe uvedeného právneho vzťahu právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby, ktoré
boli vyfakturované, avšak žalovaný si svoj záväzok uhradiť cenu riadne a včas nesplnil.

4. Žalovaný napriek tomu, že mal žalobu doručenú v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP v spojení s § 106 ods.
3 CSP, sa k podanej žalobe nevyjadril. Súd následne verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 297 písm.
b/ CSP, pretože predmetná pohľadávka, ktorú si uplatňoval žalobca v súdnom konaní nepresahovala

sumu 1 000 eur, išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné.
Verejného vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnil ani právny zástupca žalobcu a ani žalovaný.5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom
a. s., uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, a to dňa 07. 05. 2014, k zmluve

zároveň uzavreli aj dodatok z toho istého dňa. Predmetom uzavretej zmluvy a jej dodatku bolo
poskytovanie elektronických komunikačných služieb, a to služieb „Happy XL“. Žalovaný sa zaviazal
uhrádzať platby za poskytnuté služby a žalovanému poskytol mobilný telefón „Samsung Galaxy S5
White“ za kúpnu cenu 49 eur. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti
v trvaní 24 mesiacov a zaplatiť aktivačný poplatok, ktorý bol dohodnutý vo výške 10 eur. Žalovaný

preukázal pri uzatváraní zmluvy svoju totožnosť kópiou pobytového preukazu občana, z ktorého vyplýva,
že žalovaný mal právo na pobyt a je štátnym príslušníkom J. Za poskytnuté služby právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou splatnou dňa 03. 07. 2014 sumu 61,99 eura, faktúrou splatnou
04. 08. 2014 sumu 76,80 eura, faktúrou splatnou 03. 09. 2014 sumu 57 eur a faktúrou splatnou 03. 10.
2014 sumu 72,92 eura. Právny predchodca žalobcu mal podľa tvrdení žalobcu oznámiť žalovanému
listom z 12. 02. 2016, že pohľadávka z vystavených faktúr bola postúpená na žalobcu na základe

rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom
z 27. 08. 2015.

6. Na základe vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za nesporné, že právny
predchodca žalobcu Slovak Telekom a žalovaný platným spôsobom uzatvorili uvedenú formulárovú

zmluvu a jej dodatok. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému ako fyzickej osobe
jednotlivými faktúrami poplatky za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby. Právny predchodca
žalobcu pripravil návrh predmetnej zmluvy a jej dodatku s tým, že žalovaný nemohol takýto obsah
zmluvy, resp. dodatku ovplyvniť, ale ho musel prijať ako celok alebo odmietnuť. Medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah. Žalovaný prijal žalobcom

poskytované služby a mal za ne zaplatiť dohodnuté poplatky s tým, že v konaní nebolo preukázané a
ani tvrdené, že by pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal žalovaný v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Žalobca si uplatňoval v súdnom konaní voči žalovanému postúpenú pohľadávku
vyplývajúcu z predložených listinných faktúr.

7. Súd prvej inštancie preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Okrem § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka upravuje postúpenie pohľadávky z titulu poskytovania elektronických telekomunikačných
služieb aj ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Takéto ustanovenie
upravuje, že podnik môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom účastníka, alebo aj bez
takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka písomne vyzval na plnenie a účastník je napriek tejto

výzvevomeškanísplatenímdlhudlhšieako90dní.Zuvedenéhomalsúdprvejinštanciezapreukázané,
že žalobca nepreukázal splnenie takýchto zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, pretože
nepredložil žiadnu výzvu od právneho predchodcu žalobcu o tom, že by vyzval žalovaného na splnenie
svojho peňažného záväzku voči podniku, a tiež nepreukázal doručenie takejto výzvy žalovanému,
resp. súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné

podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, a z tohto dôvodu je postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby a uplatnenie si žalovaného nároku. Zároveň poukázal na to, že žalobca ani nepreukázal,
že predmetné pohľadávky boli postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok, na ktorú sa odvoláva

v podanej žalobe, pretože nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok a pokiaľ ide o oznámenie o
postúpení pohľadávky, tak nebolo v konaní preukázané účinné doručenie žalovanému. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, avšak nevznikli mu žiadne trovy konania, preto mu prvoinštančný súd nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu
alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie máinú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

10. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469, zapísanej v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, Vložka číslo 2081/B (ďalej právny

predchodca žalobcu) na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27. 08. 2015 a
Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 12. 02. 2016. Postúpenie pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom z 12. 02. 2016.
Poukázal na znenie § 5 ods. 1, 5, 6, 7, § 42 ods. 1 písm. a/, § 42 ods. 4 písm. a/, b/, § 43 ods. 1 zákona
o elektronických komunikáciách.

11. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp.
Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude
žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré žalovaný
neuhradil riadne a včas ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Žalobca si v tomto konaní

uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Žalobca teda urobil skutkové
tvrdenie o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, ktorú mu postúpila Slovák
Telekom, a.s., kedy doložil oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvnú dokumentáciou medzi
žalovaným a ST, faktúry vystavené ST, označil Zmluvu o postúpení pohľadávok a uviedol dátum
vyhotovenia oznámenia o postúpení pohľadávky.

12. Žalobca tvrdil uvedené skutočnosti a žalovaný ich nepoprel (uzavretie zmluvu a postúpenie
pohľadávky), čím sa stali nespornými v tom, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto
konaní a tiež toho, že právny predchodca žalobcu bol v právnom vzťahu so žalovaným, kedy sa títo na
základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov

dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby
a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby.

13. Namietal aj porušenie § 129 CSP, ktoré spočíva v tom, že pri jeho dodržaní by žalobca získal
možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd považuje zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným za neplatnú a k tomuto by sa mohol vyjadriť. Toto má osobitný význam i vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie sa rozhodol v tejto veci nenariadiť pojednávanie, kedy žalobca možnosť reagovať
na úvahu súdu o tom, že súd za službu nepovažuje to, čo za službu považoval žalobca, do rozhodnutia
súdu prvej inštancie stratil. Vzhľadom na to osobitne namietal i to, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu
nepredvídateľné.

14. Okrem uvedeného namietal porušenie ustanovení Civilného sporového poriadku o zjavnej
nedôvodnosti žaloby. Zdôraznil, že z § 138 CSP vyplýva presný postup, ako postupovať v prípade
zjavne nedôvodnej žaloby. Pokiaľ žalobca na späťvzatie žaloby súdom vyzvaný nebol, súd nemal za
to, že žaloba je zjavne nedôvodná. Za zjavne nedôvodnú žalobu možno považovať takú žalobu, kde zo

skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné, že jej nemôže byť vyhovené. Poznamenal, že ak by súd prvej
inštancie dodržal procesný postup v zmysle citovaného uznesenia, žalobca by získal možnosť reagovať
na úvahu súdu o tom, že súd považuje zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
za neplatnú a k tomuto by sa mohol vyjadriť. Toto má osobitný význam vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie sa rozhodol v tejto veci nenariadiť pojednávanie, kedy žalobca možnosť reagovať na úvahu

súdu o tom, že súd považuje zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za neplatnú do
rozhodnutia súdu prvej inštancie stratil. Vzhľadom na to osobitne namietame i to, že rozhodnutie súdu
je pre žalobcu nepredvídateľné. Ďalej poukázal na to, že súd nemal pochybnosti ohľadom uzatvorenia
zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pretože vydal platobný rozkaz.
Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu nedoručenia žalovanému.

15. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie
spočíva najmä v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s uvedenými námietkami, kedy znapadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na čom je vlastne založené a z čoho pri ňom súd prvej inštancie
vychádzal, ako i to, prečo súd postupoval tak ako postupoval, resp. prečo nepostupoval tak, ako je
uvedené v odvolaní v bodoch I. až III. a opomenul najmä ustanovenia § 151 odsek 1 Civilného sporového

poriadku, § 129 Civilného sporového poriadku, § 138 Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné s poukazom na nedostatok uvedených dôvodov,
rozhodnutie je nepresvedčivé a nemožno ho považovať za v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V tomto smere
poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj európskej judikatúry.
Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť, že „vyrovnať sa“ s argumentom strany sporu znamená uviesť

dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne nejaký argument účastníka
konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, resp. aspoň spochybniť, alebo vysvetliť, prečo tento
argument považuje za irelevantný. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie nespĺňa zákonné podmienky kladené na odôvodnenie rozhodnutia, považuje rozhodnutie
za nepreskúmateľné a v rozpore s čl. 2 ods. 1, 2 a 3 CSP.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods.

1 CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2

CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.
20. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva

na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem
najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a
rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci
posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp
kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

21. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Nie každé porušenie však musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou
odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré

menej závažné pochybenie môže napraviť svojim postupom. Ak napríklad súd prvej inštancie neumožnil
sporovej strane vyjadriť sa k dôkazu alebo k písomnému podaniu protistrany, môže byť toto pochybenie
v odvolacom konaní napravené. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na
spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konanínapraviť. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

23. Po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace základné procesné
práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok,
vzhľadom na jeho charakter spočívajúci v prekvapivom rozhodnutí, nebolo možné v odvolacom konaní
napraviť.

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, pretože nepredložil žiadnu
výzvu od právneho predchodcu žalobcu o tom, že by vyzval žalovaného na splnenie svojho peňažného
záväzku voči podniku a nepreukázal ani doručenie takejto výzvy žalovanému, resp. súhlas žalovaného

s postúpením pohľadávky. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
a z tohto dôvodu je postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor
so zákonom, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie
si žalovaného nároku. Konštatoval, že žalobca nepreukázal ani to, že predmetné pohľadávky boli

postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok, na ktorú sa odvoláva v podanej žalobe, pretože nepredložil
zmluvu o postúpení pohľadávok a pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky, tak nebolo v konaní
preukázané účinné doručenie žalovanému. Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k tomu, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie

bez nariadenia pojednávania na prejednanie veci samej, rozhodol bez jeho nariadenia, v dôsledku čoho
sa žalobca dozvedel o výsledku konania o podanej žalobe až z doručeného rozsudku. Nemal teda
možnosť nijakým spôsobom reflektovať na súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky podanej žaloby,
ktoré v konečnom dôsledku viedli k zamietnutiu podanej žaloby. Takéto rozhodnutie možno považovať
skutočne za prekvapivé a nepredvídateľné, najmä za situácie, ak súd v skoršom konaní vyzval žalobcu

na predloženie dokladov, ktoré súdu „chýbali“.

26. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

27. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

28. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade išlo o spotrebiteľský právny vzťah, preto platí osobitná
úprava konaní so slabšou stranou sporu (§ 290 a nasl. CSP). Špeciálna úprava spotrebiteľskej právnej
ochrany vtelená do procesného kódexu, ktorým sa riadi aj toto konanie, vzišla okrem iného aj z judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-240/98 až C-244/98, alebo C-497/13, C-137/08, C-472/11).

29. V zmysle tejto judikatúry je potrebné vnímať aj ustanovenie § 295 CSP. Jeho cieľom je umožniť
súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Aj keď
to z gramatického výkladu komentovaného ustanovenia explicitne nevyplýva, v zmysle vyššie uvedenej
judikatúry SDEÚ ide o vykonávanie dôkazov, ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa. Z citovanejjudikatúry SDEÚ vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť
spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť na nekalú povahu
spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s

takýmto postupom vysloví nesúhlas, teda prejaví vôľu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej
viazaný. Otázkou zostáva, do akej miery ustanovenie § 295 CSP vylučuje inú povinnosť tvrdenia
spotrebiteľaakojetvrdenieneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Domnievamesa,žepovinnosťskutkových
tvrdení spotrebiteľa je v zostávajúcom rozsahu zachovaná. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.

Beck, 2016, 1030-1031 s.).

30. Skutočnosť, že všeobecný súd konal so stranou v konaní v postavení žalovaného a žalobe vyhovel,
znamená, že dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pričom nie je nevyhnuté,
aby túto skutočnosť v rozhodnutí výslovne (expresis verbis) konštatoval (prvá časť právnej vety Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. novembra 2018). Taktiež platí, že

aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

31. Súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok postupom podľa § 297 písm. b/ CSP a založil neúspech
žalobcu na nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu nepreukázania skutočností, ktoré súd v

napadnutom rozsudku uviedol.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal nároku voči žalovanému na základe toho, že
postúpením pohľadávky nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Predstava žalobcu bola, a to aj v
žalobe tvrdil, že na preukázanie účinného postúpenia pohľadávok postačuje preukázať skutočnosť

oznámenia postúpenia žalovanému (v hmotnoprávnej rovine a aj súdu v súdnom konaní) s tým, že
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 210/01 (R119/2003).

33. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené platí v situácii postúpenia pohľadávky v „klasickom“
právnom vzťahu. V priestore spotrebiteľského práva a súdneho konania však je treba vyhodnocovať

otázku vecnej legitimácie strán sporu (no najmä dodávateľa, podnikateľa) v rozsahu celého okruhu
otázok spojených s platnosťou, účinnosťou, či účinkom postúpenia pohľadávky na podklade zmluvy,
čo v sebe zahŕňa aj potrebu skúmania dovolenosti postúpenia pohľadávky. Dovolenosť postúpenia
pohľadávky okrem základných podmienok upravených vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise
upravujú aj osobitné zákony upravujúce bankové, telekomunikačné, alebo iné právne vzťahy. Nutnosť

preskúmavania dovolenosti postúpenia pohľadávky (a platnosť postúpenia) v aj spotrebiteľských
vzťahoch bola potvrdzovaná aj judikatúrou (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017).

34. Odvolací súd dáva do pozornosti, že je treba mať na zreteli, že neplatnosť postúpenia pohľadávky

a nepreukázanie postúpenia pohľadávky majú v kontradiktórnom procese pri zisťovaní skutkového
stavu (§ 215 CSP) rovnaké následky v podobe neúspechu (zamietnutia žaloby) z dôvodu absencie
(preukázania) vecnej legitimácie. Pokiaľ pri zistení neplatnosti postúpenia súd konštatuje, že úkon
postúpenia má také vady, ktoré založili jeho neplatnosť, pri nepreukázaní postúpenia súd neprikladá
produkovaným prostriedkom procesného útoku, či obrany relevanciu, ktorá by skúmaný jav (skutočnosť)

postúpenia preukázala, hoci v skutočnosti existovať (platné a účinné postúpenie) mohlo.

35. Odvolací súd vyslovuje názor, že v súdnom konaní so spotrebiteľom (podľa § 295 CSP, okrem
vyhľadávania, zabezpečenia a vykonania dôkazu), je možné tiež v zmysle relativizácie povinnosti
tvrdenia spotrebiteľa z úradnej povinnosti skúmať podmienky zmluvy, ktoré možno vyhodnocovať z

pohľadu ich prijateľnosti. Okruh zvyšných tvrdení je treba zachovať v rámci povinnosti spotrebiteľa tvrdiť.
Situáciu týkajúcu sa vecnej legitimácie (najmä dodávateľa, podnikateľa) však treba vyhodnocovať z
úradnej povinnosti bez ohľadu na aktivitu spotrebiteľa. Uvedené dáva odpoveď na odvolacie dôvodyžalobcu,ktorýpoukazovalnanespornéskutočnostimedzistranamisporuvpriebehukonania,azktorých
mal podľa jeho názoru súdu vychádzať (v časti aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia pohľadávky).

36. Súd prvej inštancie teda správne vychádzal z potreby preskúmavania podmienky aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Faktom ale zostáva, že predstava žalobcu bola, a to aj v žalobe tvrdil,
že na preukázanie účinného postúpenia pohľadávok postačuje preukázať skutočnosť oznámenia
postúpenia žalovanému. Predstavu o dôvodnosti žaloby ako takej zase mohla u žalobcu vzbudiť postup
prvoinštančného súdu, ktorý výzvou zo dňa 12. 09. 2017, s poukazom na nemožnosť zatiaľ vydať

platobný rozkaz, vyžiadal od žalobcu podpísanú zmluvu zo dňa 07. 05. 2014 a dodatok k nej, ktoré
predložil. Potom už žalobca dostal len rozsudok súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.

37. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý

znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných jej
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov bolo možné dôjsť k záveru, že súd prvej inštancie mal
možnosť posudzovať platnosť a dovolenosť postúpenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu.
Mal dať ale tiež priestor žalobcovi na splnenie preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Z pohľadu

žalobcu išlo rozhodnutie prekvapivé. Ak by žalobca mal počas konania vedomosť o tom, že súd prvej
inštancie považuje žalobu za nedôvodnú s ohľadom na absenciu listín preukazujúcich riadne postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, tak by sa vedel zvoliť ďalší procesný postup
v konaní. Súd mu taký priestor nevytvoril. Uvedená procesná vada je odstrániteľná len zrušením
rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. Odvolacím súdom vytýkané nedostatky založili

opodstatnenosť postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keď prišlo k porušeniu procesných práv strán,
keď vydal prekvapivé rozhodnutie, voči ktorému nemal žalobca možnosť namietať.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).