Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/154/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204374
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220204374.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Uniphone, s.r.o., so sídlom
Popradská 12, 040 01 Košice, IČO: 45 979 855, práv. zast. JUDr. Františkom Buhlom, advokátom, s
miestom výkonu advokácie Čajakova 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 006 300
proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II č.k. 30Cb/109/2020-156 zo dňa 11.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 30Cb/109/2020-156 zo dňa
11.9.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.
9.2020 zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému ako podniku v zmysle

ustanovenia § 5 ods. 1 v spojení s ustanovením § 15 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách povinnosť bezodkladne splniť zákonnú povinnosť v súlade s ustanovením § 41 ods. 3
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a volania a SMS určené pre účastnícke mobilné
čísla žalobcu (0)943 33x xxx smerovať do mobilnej verejnej siete žalobcu.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa

1.4.2013 Zmluvu o prepojení elektronických komunikačných sietí (ďalej tiež ako „Zmluva“). Podľa čl.
2, bodu 2.1 Zmluvy sa žalobca aj žalovaný dohodli na vzájomnom prepojení svojich sietí za účelom
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Zmluvné strany sa zaviazali poskytovať
vzájomné prepojenie tak, aby účastníci jednej zmluvnej strany mali prístup k verejným elektronickým
komunikačným telefónnym službám druhej zmluvnej strany. Podľa čl. 9, bod 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve
sa zmluvné strany zaviazali, že ak ktorejkoľvek z nich bude Telekomunikačným úradom SR pridelené

nové číslo alebo prefix, tak druhá zmluvná strana sprístupní nove číslo alebo nový prefix pre svojich
užívateľov. Žalobcovi (ešte pod obchodným menom IPfon, s.r.o.) bola rozhodnutím Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej tiež ako „Úrad“) č. 1885/OTR/2014 zo dňa
20.5.2014 pridelená množina účastníckych čísel mobilnej siete (0)943 33x xxx. Žalobca preto dňa
20.6.2014 zaslal žalovanému rozhodnutie o pridelení nových číselných a požiadal o zabezpečenie
smerovania volaní a SMS do siete žalobcu na novo pridelené čísla. Žalovaný na danú žiadosť v rovnaký

deň odpovedal, potvrdil prijatie požiadavky a informoval o zadaní požiadavky „kolegom na techniku na
spracovanie“. Napriek uvedenej odpovedi žalovaného a opakovanej neutíchajúcej aktivite žalobcu aopakovanom požadovaní o smerovanie volaní a SMS počas nasledujúcich rokov, však k smerovaniu
volaní a SMS, napriek povinnosti žalovaného smerovať volania v zmysle ustanovenia čl. 2.1 Zmluvy
a bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve nedošlo. Žalobca v januári 2020 oznámil Úradu rozšírenie rozsahu

poskytovania elektronických komunikačných služieb (verejná telefónna služba, prenos hlasu cez IP,
prenos dát, audiotext) prostredníctvom pevných a mobilných elektronických komunikačných sietí o
MVNO a IoT, čím splnil ohlasovaciu povinnosť podľa § 15 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronickej
komunikácii (ďalej tiež ako „ZEK“) aj pre tieto siete a služby a dňom 1.2.2020 poskytuje novú verejnú
mobilnú telefónnu službu - Mobile Virtual Network Operator (MVNO). Uvedené skutkové tvrdenie

potvrdzujú verejne dostupné informácie na webovom sídle Úradu. Žalobca preto z dôvodu začatia
poskytovania novej verejnej mobilnej telefónnej služby - Mobile Virtual Network Operator (MVNO), ako
aj z dôvodu, že predošlá žiadosť smerovanie volaní zo dňa 20.6.2014 nebola žalovaným zrealizovaná,
opakovane dňa 22.2.2020 (a následne v dňoch 26.2.2020, 25.3.2020, 12.4.2020, 30.4.2020, 15.5.2020
a 4.6.2020) požiadal žalovaného o prepojenie mobilných sietí žalobcu a žalovaného pre služby volaní
a SMS. Žalovaný vo svojej odpovedi odmietol splniť svoju zmluvnú povinnosť smerovať volania a SMS

svojich zákazníkov do mobilnej siete žalobcu s odôvodnením, že údajne žalobca neprevádzkuje verejnú
mobilnútelefónnusieťaneposkytujeverejnúmobilnútelefónnuslužbu.Zustanoveníčl.2.1Zmluvy,bodu
9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve a najmä z ustanovenia § 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách /
ďalejlenZEK/jasnevyplývapovinnosťžalovanéhoprepojiťsvojumobilnúsieťsmobilnousieťoužalobcu
a umožniť tak smerovanie volaní a SMS svojich klientov do mobilnej siete žalobcu. Žalobca osobitne

zdôrazňuje, že odmietnutie žiadosti o smerovanie volaní a SMS do mobilnej siete žalobcu, vlastným
subjektívnym hodnotiacim úsudkom žalovaného o údajnej neexistencii verejnej mobilnej telefónnej
siete žalobcu a údajným neposkytovaním verenej mobilnej telefónnej služby žalobcom, rozhodne
nie je dôvodom na odmietnutie žiadosti, ergo nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaného v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 3 ZEK a súčasne zmluvne prevzatej povinnosti žalovaného podľa čl. 2.1 Zmluvy a

bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve. Žalobca má úradom riadne pridelenú množinu mobilných čísel (0)943
33x xxx a prevádzkuje verejnú mobilnú komunikačnú sieť a verejnú mobilnú komunikačnú službu. V
zmysle platnej právnej úpravy (§41 ods. 3 ZEK) ako aj v zmysle zmluvne prevzatých povinností čl. 2.1
Zmluvy a bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve, bol žalovaný po obdŕžaní žiadosti o prepojenie mobilných
sietí a smerovanie volaní a SMS, povinný prepojenie svojej mobilnej siete a mobilnej siete žalobcu a

smerovanie volaní a SMS do mobilnej siete žalobcu uskutočniť, čo žalovaný svojvoľne, bez právneho
dôvodu, v rozpore s platnou právnou úpravou a zmluvne prevzatou povinnosťou odmietol.

4. K odôvodneniu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným žalobca uviedol,
že rozhodujúcou skutočnosťou je poskytnutie ochrany žalobcu pred konaním žalovaného, pretože

konaním žalovaného dochádza k porušovaniu platného právneho poriadku SR, pričom právny poriadok
určuje, že podnik (mobilný operátor) poskytujúci verejnú službu, je povinný zabezpečiť, aby koncoví
užívatelia mali prístup k službám s použitím negeografických čísel (ktorými sú aj mobilné čísla) v
rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať a tiež aby mali prístup všetkým číslam v národných
telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho telefónneho číslovacieho priestoru

a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu
a zariadenia, ktoré podnik používa. Nesplnenie zákonnej a zmluvne prevzatej povinnosti žalovaného
smerovať volania a SMS do mobilnej siete žalobcu spôsobuje, že na účastnícke čísla žalobcu z množiny
(0)943 33x xxx, sa nie je možné dovolať zo siete žalovaného a aj iných sietí, ktoré používajú sieť
žalovaného na spájanie volaní. Žalovaný tak bez právneho dôvodu spôsobuje čiastočnú nefunkčnosť

verejných služieb, ktoré poskytuje žalobca účastníkom s číslami žalobcu z množiny (0)943 33x xxx.
Bezodkladná úprava pomerov je v tomto prípade skutočne nevyhnutná, pretože konanie žalovaného
môže bezprostredne ohroziť majetok, zdravie a dokonca aj životy. V SR sú linky tiesňových volaní
(ďalej tiež ako „LTV”) - 112, 150, 158 prevádzkované Ministerstvom vnútra SR a na svoju prevádzku
a fungovanie využívajú mobilnú sieť dvoch najväčších mobilných operátorov - Orange Slovensko, a.s.

a Slovak Telekom, a.s. Pri volaní na LTV jej službu konajúci operátor, v rámci preverovania daného
nahlásenia konkrétnej udalosti, realizuje spätný hovor na číslo, ktoré volalo na LTV. Všetky volania
smerujúce z LTV na číslo, ktoré volalo na LTV, využívajú sieť žalovaného alebo sieť Orange Slovensko,
a.s. Žalobca požiadal prevádzkovateľa LTV o vykonanie testovacích volaní, a to z množiny účastníckych
mobilných čísel žalobcu (0)943 33x xxx, pričom z informácie prevádzkovateľa je zrejmé, že z množiny

účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 33x xxx sa podarilo realizovať testovacie volania na LTV,
avšak nebolo možné vykonať spätné, tzv. overovacie volania z LTV späť na čísla z množiny účastníckych
mobilných čísel žalobcu (0)943 33x xxx. Nemožnosť vykonania spätného volania z LTV na telefónne
čísla z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 33x xxx je spôsobená práve nezákonnýmpostupomžalovaného.Keďúčastníkmobilnejsietežalobcurealizujetiesňovévolanie,operátortiesňovej
linky sa mu nedokáže spätne dovolať a riešiť takéto tiesňové volanie. Preto je nevyhnutné, aby
bola žalovanému uložená povinnosť bezodkladne smerovať (spájať) volania a SMS určené pre čísla

prevádzkované v sieti žalobcu do siete žalobcu. Len uložením takejto povinnosti môže byť naplnená
zákonná ochrana žalobcu bezodkladnou úpravou pomerov.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 327
CSP, § 2 ods. 2 ods. 9 ZEK, § 41 ods. 3 ZEK, uviedol, že zo zákonnej úpravy neodkladného

opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne
upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť
osvedčený. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Jednou z podmienok pre vyhovenie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v
záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu,
pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska
právneho posúdenia veci.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebnosť a naliehavosť situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu. Z mailovej komunikácie medzi
žalobcom a žalovaným mal súd za preukázané, že začiatkom roku 2020 požiadal žalobca žalovaného
o vzájomné prepojenie sietí Slovak Telekom, a.s. a Uniphone, s.r.o. pre služby volaní a SMS a

o poskytnutie veľkoobchodného roamingového prístupu do mobilnej siete Slovak Telekom a.s. Obe
uvedené žiadosti žalovaný odmietol, a to s poukazom na fakt, že žalovaný / správne žalobca/ nevlastní
a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť. Súd prvej inštancie poznamenal, že pre posúdenie
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podstatné, či žalobca prevádzkuje
vlastnú verejnú mobilnú sieť, nakoľko žalobca svoj návrh neodvodzuje od tohto faktu, ale od skutočnosti,

že žalovaný koná v rozpore z ustanovením § 41 ods. 3 ZEK, ako aj v rozpore so Zmluvou o prepojení
elektronických komunikačných sietí. Súd mal však z dokladov dostupných na internetovej stránke
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb (https://www.G..Q..sk/), konkrétne
z dokumentu nazvaného „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového
volania v individuálnych mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok

spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“ za osvedčené,
že podľa názoru Úradu spoločnosť žalobcu neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť. Podľa
provinštančého súdu sa žalobca v priebehu roku 2020 od žalovaného viac krát domáhal tzv. celkového
prepojenia verejných sietí v zmysle ustanovenia § 2 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách,
nie však smerovania volaní do jeho siete na pridelené čísla (0)943 33x xxx, ktorého sa domáha týmto

neodkladným opatrením.

7. Taktiež u z dokladov predložených žalobcom, ako aj z jeho tvrdení vyplýva, že žalobca požiadal
žalovaného o smerovanie volaní do jeho siete na pridelené čísla (0)943 33x xxx už v mesiaci jún
roku 2014, teda pred viac ako šiestimi rokmi. Žalobca má už od roku 2014, teda už viac ako šesť

rokov, vedomosť o tom, že žalovaný nesmeruje vyššie uvedené čísla do siete žalobcu. Žalobca však
neuviedol žiadne dôvody preukazujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov práve v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tento stav trvá už viac ako šesť rokov. Z tohto
dôvodu mal konajúci súd za to, že za daného stavu absentuje naliehavosť situácie vyžadujúcej
neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Súd teda

dospel k záveru, že nie je naplnený inštitút naliehavosti neodkladného opatrenia a preto nepovažoval
za potrebné ďalej skúmať, či zo strany žalovaného prichádza k nerešpektovaniu, prípadne porušovaniu
akýchkoľvek zákonných alebo zmluvných ustanovení. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že k tomuto zo
strany žalovaného prichádza, má možnosť obrátiť sa na súd riadnou žalobou vo veci samej. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,

preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, a h/
CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie a priznal
žalobcovi náhradu trov konania, alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie spolu s vyslovením právneho názoru, ktorým by bol súd prvej inštancie viazaný a
rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

9. V odvolaní žalobca o.i. uviedol, že žalovaný je povinný rešpektovať ustanovenie § 41 ods. 3 ZEK ako
aj zmluvne prijatú povinnosť podľa čl. 2.1 Zmluvy, bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve, teda má povinnosť

sprístupniť pre svojich užívateľov čísla žalobcu (0)943 33x xxx, t.j. smerovať telekomunikačnú prevádzku
určenú pre čísla žalobcu (0)943 33x xxx do siete žalobcu. Pretože tak žalovaný doposiaľ neurobil a aj
naďalej to bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu vytrvalo odmieta, jeho konanie je v rozpore
s ustanovením § 41 ods. 3 ZEK ako aj zmluvne prijatou povinnosťou. Súd prvej inštancie dospel k
záveru,že niejenaplnenýinštitútnaliehavostineodkladnéhoopatreniaapretonepovažovalza potrebné
ďalej skúmať, či zo strany žalovaného prichádza k nerešpektovaniu, príp. k porušovaniu zákonných

alebo zmluvných ustanovení. Žalobca k tomu uviedol, že požiadal prevádzkovateľa linky tiesňových
volaní v apríli 2020 o vykonanie testovacích volaní. Tieto testovacie volania novej služby /MVNO/ boli
realizované v apríli 2020, preto neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie odôvodňujúce zamietnutie
návrhu údajným trvaním stavu uvádzaného žalobcom - viac ako 6 rokov. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že síce už od roku 2014 žalobca žiada žalovaného o nastavenie smerovania čísel do siete,

ale až vo februári 2020 po tom, ako žalobca rozšíril rozsah poskytovania elektronických komunikačných
služieb o MVNO a IoT, čím splnil ohlasovaciu povinnosť podľa § 15 ZEK aj pre tieto siete a služby a začal
poskytovať novú verejnú mobilnú telefónnu službu - Mobile Virtual Network Operator (MVNO) s využitím
čísel (0)943 33xxxx, bol žalovaný opakovane požiadaný o nastavenie smerovania volaní a SMS do siete
žalobcu, teda súd mal posudzovať dôvodnosť nároku nie od roku 2014, ale reflektovať na aktuálny stav.

10. K analýze relevantného trhu č. 2 vydanej Úradom žalobca uviedol, že táto analýza bola
vykonaná v roku 2018 a vzhľadom na časový odstup a skutočnosť, že žalobca od 1. 2. 2020 rozšíril
rozsah poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pevných a mobilných
elektronických komunikačných sietí o MVNO a IoT a začal poskytovať novú verejnú mobilnú telefónnu

službu - Mobile Virtual Network Operator (MVNO), je táto analýza objektívne neaktuálna, nerelevantná
a nemôže byť braná ako akýkoľvek odôvodňujúci predpoklad pre určenie skutočného skutkového
stavu v čase podania návrhu a vydania uznesenia. Navyše analýza tohto trhu nepojednáva o službách
SMS správ, ktoré žalobca v čase vykonávania analýzy poskytoval prostredníctvom svojej siete, a ani
o službách mobilne originovaných volaní (odchádzajcich z mobilného telefónu), mobilných dátových

službách, službách MMS. Hodnotiace vyjadrenie, že žalobca podľa názoru úradu „neprevádzkuje
vlastnú verejnú mobilnú sieť“, objektívne nemohlo byť vyslovené len na základe analýzy trhu č. 2 ktorý
je podmnožinou z celého trhu mobilných služieb, a jeho analýza nevypovedá o ostatných častiach
trhu. V rámci Úradu ide o subjektívny hodnotiaci úsudok, nie reálne rozhodnutie v zmysle platného
právneho poriadku SR. Keďže sa žalobca nemohol účiné brániť nie právne relvantnému názoru

regulačného úradu, doplnil a rozšíril svoju existujúcu mobilnú sieť o technológie popisované úradom.
V decembri 2019 žalobca podpísal roamingovú zmluvu s poskytovateľom medzinárodného roamingu a
sprevádzkoval mobilnú sieť na „štandardných“ technológiách, tak ako o nich uviedol úrad. Vo februári
2020 žalobca preto vyzval všetkých operátorov v SR vrátane žalovaného na priame prepojenie. V
apríli 2020 žalobca úspešne zrealizoval testy tiesňových volaní s MV SR, ktoré potvrdili, že sa jedná

o technicky štandardné riešenie. V súčasnosti teda žalobca prevádzkuje technológie mobilnej siete
a aj udržiava aktívne vzťahy s prepojenými zahraničnými partnermi, a znáša všetky náklady s tým
spojené. Konaním žalovaného zároveň nedokáže uviesť svoje služby do plnohodnotnej prevádzky tak,
aby mohol riadne a bezchybne poskytovať služby zákazníkom, brať z nich tržby a z nich pokrývať
náklady, ktoré sú s prevádzkou siete spojené. Ak by žalobca ďalej pokračoval v projekte a ďalších

investíciách podľa stanoveného plánu, za pretrvávajúceho protiprávneho konania žalovaného, by ho
takéto zvýšené prevádzkové náklady v kombinácii s nemožnosťou poskytovať plnohodnotné služby
a fakturovať poplatky klientom, nanajvýš v priebehu roka priviedli do platobnej neschopnosti a zániku.
Nakoľko žalobca spustenie virtuálnej mobilnej siete a vstup na trh už verejne ohlásil, zlyhanie projektu
nenapraviteľne v očiach verejnosti poškodilo jeho meno. Technológia 2G/3G/4G sietí, ktorú žalobca

zakúpil a nasadil (v zmysle názoru regulačného úradu) bude v nasledujúcich rokoch zastarávať a
bude nahradená novšou za 5G. Ak by žalovaný naďalej zotrval v porušovaní povinností, žalobcom
zakúpené a nasadené technológie budú v horizonte niekoľkých rokov morálne a aj technicky zastaralé
a neupotrebiteľné.11. Na záver žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie svojimi neudržateľnými závermi umožnil
a umocnil pretrvávanie stavu porušovania práv žalobcu bez poskytnutia efektívnej súdnej ochrany

dostupným procesným prostriedkom. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie takto podporil správanie
sa žalovaného ako dominantného mobilného operátora na vnútroštátnom trhu, ktorý hrubo porušuje
svoju zákonnú povinnosť - smerovanie volaní a SMS do sietí iných mobilných operátorov, čím fakticky
zamedzuje slobodnej hospodárskej súťaži na tomto trhu.

12. K Odolaniu žalobcu sa na základe výzvy odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa
v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladne upraviť svoje pomery. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ stav žalobcom tvrdenej
nezákonnosti pretrváva od roku 2014 ,nič na tom nezmení ani skutočnosť, že si žalobca v roku 2020
splnil svoju „administratívnu“ povinnosť a podľa § 15 ZEK a ohlásil začatie poskytovania novej verejnej
mobilnej telefónnej služby MVNO a IOT prostredníctvom účastníckych čísiel mobilnej siete (0)943 33x

xxx. Preto konajúci súd postupoval správne keď dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia hodnotil
v kontexte absencie naliehavosti situácie vyžadujúcej nariadenie neodkladného opatrenia práve v čase
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tento stav trvá nepretržite už viac ako šesť
rokov.

13. V zmysle záveru Úradu /analýzy/ ako aj stále pretrvávajúceho tam popísaného skutkového stavu
je zrejmé, že žalobca rovnako ako v čase vykonania Analýzy VT č. 2 (rok 2018) tak aj v čase
podania žiadosti žalovanému (02/2020), ako aj v čase prijatia uznesenia (09/2020) neprevádzkoval
rádiovú prístupovú sieť a nebol držiteľom ind. povolenia Úradu o pridelení príslušných frekvencii (v SR
používajú frekvencie harmonizované pre mobilné siete len štyria existujúci a verejnosti známy mobilní

operátori - Slovak Telekom, a.s, Orange Slovensko, a.s., O2 Slovakia, s.r.o., SWAN Mobile, a.s.) a
rovnako tak nedisponuje zmluvou o MVNO prístupe do mobilnej siete alebo národnom roamingu s
podnikom prevádzkujúcim mobilné el. komunikačné siete v SR. Úrad v reakcii na pripomienky žalobcu
k predloženej Analýze VT č. 2 zverejnil dňa 31.1.2019 dokument Vyhodnotenie pripomienok VT č. 2.
Na str. 3 uvedeného dokumentu Úrad uvádza tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca na trhu mobilných

služieb pôsobí ako Full MVNO (tzv. úplný virtuálny operátor). V reakcii na uvedenú pripomienku žalobcu
Úrad na str. 5 Vyhodnotenia pripomienok VT č. 2 uvádza, že „spoločnosť IPfon /žalobca/ nepôsobí
na súvisiacom maloobchodnom trhu verejnej mobilnej telefónnej služby, a to ani ako sieťový mobilný
operátor, ani ako úplný virtuálny operátor.“ V zmysle vyhodnotenia pripomienok je podstatné , že
„Úrad“ nepovažuje žalobcu za podnik prevádzkujúci mobilnú sieť (MNO - mobilný sieťový operátor

s pridelenými frekvenciami ani za úplného virtuálneho mobilného operátora (full MVNO) .Uvedené
stanovisko Úradu prezentované v rámci Analýzy VT č. 2 a Vyhodnotenia pripomienok VT č. 2 bolo
fakticky len opätovným potvrdením záverov Úradu prezentovaných už v roku 2014 ,kedy Úrad prvý
krát pri výsledkoch analýzy trhu č. 7 dospel k záveru , že v žalobca nevlastní a neprevádzkuje
vlastnú verejnú mobilnú sieť a ani na nej neponúka žiadne služby. Splnenie oznamovacej povinnosti

v zmysle § 15 ZEK, na ktoré sa odvoláva žalobca predstavuje len oznámenie o zámere poskytovať
mobilnú sieť a/alebo mobilnú službu. Túto povinnosť si musí splniť každý podnik ešte pred začiatkom ich
poskytovania. Na základe splnenia oznamovacej povinnosti Úrad zapíše podnik do zoznamu podnikov.
Potvrdenie o splnení si oznamovacej povinnosti tak neznamená automaticky aj začatie poskytovania
mobilných služieb a/alebo sietí. Žalobcovi neboli pridelené žiadne frekvencie na ukončovanie mobilných

volaní (nie je teda sieťovým operátorom) a rovnako nemá uzatvorenú zmluvu o národnom roamingu so
žiadnym na relevantnom trhu pôsobiacim mobilným operátorom. Žalobca neosvedčil, že by ako podnik
v uvedenom postavení prevádzkoval GSM/UMTS verejnú mobilnú sieť, kt. by v súlade so Zmluvou o
prepojení prepojil so sieťou žalovaného a mohol právotvorne vynucovať splnenie zmluvných povinností.
Žalobca neprevádzkuje mobilnú sieť (nie je držiteľom frekvencie mobilnej siete ani k takejto sieti nemá

dokladovaný roamingový resp. MVNO prístup). Žalobca je len držiteľom individuálneho povolenia
na negeografický číselný rozsah identifikujúci mobilné služby. Žalobca sa teda nemôže odvolávať na
nesplnenie zmluvnej povinnosti žalovaným nakoľko z dôvodu neexistencie mobilnej siete žalovaného
túto povinnosť (smerovania) nie je možné zo strany žalovaného naplniť. V nadväznosti na neexistenciu
preukázateľnej akceptovanej povinnosti žalovaného prepojiť ním prevádzkovanú pevnú verejnú sieť s

neexistujúcoumobilnouverejnousieťoužalobcupotomneobstojíanitvrdeniežalobcuotom,žežalovaný
nerešpektovaním povinnosti prepojiť svoju sieť so sieťou žalobcu a neumožnením smerovania volaní/
sms svojich zákazníkov do siete žalobcu neplní povinnosť podľa § 41 ods. 3 ZEK.14. Žalovaný poukázal na ust. § 41 ods. 3 ZEK, ktoré deklaruje povinnosť podniku zabezpečiť
pre svojich koncových užívateľov prístup k „službám alebo číslam“. Jedná sa o povinnosť, ktorú má
žalobca alebo žalovaný, každý osobitne voči svojim koncovým užívateľom služieb, kt. je povinný

zabezpečiť dostupnými technickými alebo ekonomickými prostriedkami. Z uvedeného ustanovenia
nevyplýva povinnosť podniku prepojiť svoju sieť so sieťou iného podniku. Nejedná sa o záväzok, kt.
by jeden podnik mohol na inom podniku vynucovať vzájomné prepojenie alebo rozšírenie existujúceho
prepojenia. Predmetné ustanovenie určuje povinnosti podniku zabezpečiť pre svojich koncových
užívateľov prístup k „službám a číslam“ aj to len za predpokladu, že je to technicky a ekonomicky

možné. Pod uvedenou podmienkou sa ako technický predpoklad prístupu k „službám a číslam“ mieni
práve zabezpečenie prostredníctvom existujúceho prepojenia. Pokiaľ takéto prepojenie (priame alebo
nepriame) neexistuje, podnik túto povinnosť voči svojim užívateľom nedokáže splniť. Keďže žalobca
nepreukázal (ani neosvedčil), že by prevádzkoval mobilnú sieť alebo poskytoval mobilnú tel. službu,
preto vzhľadom na neexistujúce prepojenie žalovanému nevyplývala povinnosť prepojiť pevnú verejnú
tel. sieť s mobilnou sieťou žalobcu a tým zabezpečiť smerovanie volaní na čísla z množiny (0)943 33x

xxx.

15. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že z podaní žalobcu nevyplýva potreba bezodkladnosti
vo vzťahu k úprave pomerov a tiež dôvody, ktoré v návrhu a odvolaní popisuje sú irelevantné a
argumentačne nepostačujúce. O tom svedčí aj nevyhnutnosť vykonania rozsiahleho dokazovania, ktoré

by vylúčilo akékoľvek pochybnosti o tom, že žalobca naozaj je mobilným operátorom na Slovenskom
trhu spĺňajúcim všetky právne podmienky uvedené v ZEK, Analýze VT č. 2, Zmluve o prepojení alebo
príslušných technických normách. Navyše možnosť vzniku ujmy si žalobca uvedomoval už od samého
počiatku (august 2014) a na jej uplatnenie žalovaného upozorňoval v obchodnej komunikácii a preto
odôvodňovať ňou naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia nie je namieste.

16. Žalovaný v závere oznámil odvolacieho súdu , že pred Úradom (na základe návrhu žalovaného zo
dňa 2.7.2020) sa vedie správne konanie vo veci riešenia sporu medzi podnikmi - žalobcom /Uniphone a
žalovanýmpodľaust.§77ZEK,ktoréhopodstatoujezodpovedať,čivtomtoprípadeje žalovanýpovinný
prepojiť svoju sieť podľa § 27 ods. 1 ZEK, zabezpečiť povinnosť pri prenositeľnosti negeografických

mobilných čísel medzi mobilnými sieťami Slovak Telekom a Uniphone podľa § 48 ZEK a Opatrenia TÚSR
č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla a zabezpečiť smerovanie volaní zo siete
Telekomu do siete Uniphone na jej pridelené mobilné čísla.

17. V nadväznosti na vyššie uvedené, má žalovaný za to, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia ako aj odvolanie sú čisto účelové, s cieľom obísť riadne civilné konanie vo veci samej.
Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia by celkom iste posilnilo pozíciu žalobcu v
prebiehajúcom administratívnom konaní pred Úradom. Navyše je evidentné, že predmetná právna vec
si aj z dôvodu výraznej špecifickosti a technickej náročnosti na porozumenie vyžaduje vykonať zložité
dokazovanie a tiež prítomnosť Úradu, ktorý by detailnejšie ozrejmil konajúcemu súdu celú problematiku

súvisiacu s reguláciou ukončovania volaní v mobilnej sieti.

18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

19. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej
inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl.

CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej
inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko
neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k
návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

23. Podstatnou skutočnosťou aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobcu a nariadiť neodkladné

opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie o existencii bezprostredne
hroziacej ujmy, čo však v danom prípade odvolací súd za preukázané nemal. Súd zastáva názor,
že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedol žalobca nie je daná a rovnako z
obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre zásah súdu do práva žalovaného.

24. Podľa § 6 ods. 1 ZEK ,orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú:
a/Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
b/Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“).

25. Podľa § 6 ods. 3 ZEK, úrad ako národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických
komunikácií
a/vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,

e/plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj
spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej
republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu
výberu prevádzkovateľa.

26. Podľa § 17 ods. 1 ZEK, cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom trhu existuje
efektívna hospodárska súťaž.

27. Podľa § 22 ods. 1 ZEK , úrad môže uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo
prepojením povinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, na používanie určitých

prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie
prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu hospodársku súťaž na trhu
pre koncových užívateľov alebo by neboli v ich záujme. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo
prepojenia významnému podniku uložiť najmä povinnosť
a)poskytovať tretím osobám prístup k určitým sieťovým prostriedkom vrátane prístupu k neaktívnym

sieťovým prvkom a poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, ktorý umožní okrem iného
poskytovať výber podniku individuálnou voľbou, predvoľbou alebo ponúkať účastnícku prípojku za
veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,
b)nezrušiť už poskytnutý prístup k prostriedkom,

c)viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi prístup,

d)poskytovať určené služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,

e)zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné

na interoperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí,

f)umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,g)poskytnúť špecifikované služby potrebné na interoperabilitu služieb vrátane poskytnutia zariadení pre
služby inteligentných sietí alebo roamingu v mobilných sieťach,

h)zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom
nevyhnutným na zabezpečenie spravodlivej súťaže pri poskytovaní služieb,

i)prepojiť siete alebo sieťové prostriedky,

j)poskytovať prístup k pridruženým službám.

28. Podľa § 27 ods. 1 ZEK, podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku
poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe
zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných
služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť

písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie.

29. Podľa § 41 ods. 3 ZEK, podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky
a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich
zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k

a)službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,
b) všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho
telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet
volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.

30. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal uloženia povinnosti voči žalovanému
a to bezodkladne splniť zákonnú povinnosť v súlade s § 41 ods. 3 ZEK a volania a SMS určené
pre účastnícke mobilné čísla žalobcu /0/943 33x xxx smerovať do mobilnej verejnej siete žalobcu.
Podľa žalobcu je žalovaný povinný rešpektovať ust. § 41 ods. 3 ZEK ako aj zmluvne prijatú povinnosť
podľa čl. 2.1 zmluvy, bodu 9.4.3. prílohy č. 2 k Zmluve , teda má povinnosť prepojiť svoju mobilnú

sieť s mobilnou sieťou žalobcu a smerovať do nej volania a SMS. Keďže žalovaný bez relevantného
právneho dôvodu odmieta splniť svoju zákonnú ako aj zmluvnú povinnosť, žalobca nemá inú možnosť
ako domáhať sa splnenia povinnosti žalovaným navrhovaným neodkladným opatrením.

31. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca neosvedčil relevantným spôsobom pre účely nariadenia

neodkladnéhoopatreniaskutočnosti,ktorébypodporovali záver opotrebe bezodkladneupraviťpomery
medzi stranami sporu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca má už
od roku 2014 vedomosť o tom, že žalovaný volania a SMS určené pre účastnícke mobilné čísla žalobcu
nesmeruje do mobilnej verejnej siete žalobcu. Žalobca v konaní neosvedčil naliehavú, nevyhnutnú
a bezodkladnú potrebu ochrany jeho záujmov. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a

pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, nie však obdobie šiestich rokov, kedy mohol žalobca
využiť zákonné možnosti na riešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným ako podnikmi a to podaním
návrhu na Úrad na riešenie sporu podľa ust. § 77 ZEK. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že takýto
návrh na riešenie sporu medzi podnikmi Uniphone, s.r.o. /žalobcom/ a Slovak Telekom, a.s. /žalovaným/
podal na Úrad dňa 3.7.2020 žalovaný.

32. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza , že Úrad je v zmysle ust. § 6 ods. 1 ZEK orgánom štátnej
správy v oblasti elektronických komunikácií a vykonáva reguláciu elektronických komunikácii. Podľa
ust. § 17 ods. 1 ZEK, cieľom analýzy relevantných trhov vydanej Úradom je zistiť či na relevantnom
trhu existuje efektívna hospodárska súťaž. Z dokladov dostupných na internetovej stránke Úradu ako

aj z dokladov predložených žalovaným - Analýzy relevantného trhu č. 2 zo dňa 5.10.2018 odvolací
sud zistil, že podľa záverov tejto Analýzy spoločnosť žalobcu neprevádzkuje verejnú mobilnú telefónnu
sieť a neposkytuje verejnú mobilnú telefónnu službu a preto úrad žalobcu nezahrnul medzi podniky
pôsobiace na predmetnom veľkoobchodnom trhu č. 2. Z ďalšieho listinného dokladu predloženého
žalovaným /č.l. 352/ - odpoveď Úradu adresovaná žalobcovi dňa 22.9.2014 vyplýva identický záver

ako bol uvedený v Analýze a to že, žalobca nevlastní a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú
sieť a ani v nej neponúka žiadne služby. Žalobca neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, že prevádzkuje verejnú mobilnú telefónnu sieť, ktorými sú sieť GSM/UMTS /ako siete
druhej a tretej generácie/, ktorú by v súlade so zmluvou o prepojení uzavretou medzi žalobcom ažalovaným prepojil so sieťou žalovaného. Žalobca nepreukázal , že by došlo k zmene skutkového
stavu uvedeného v Analýze relevantného trhu z 5. 10. 2018, nepreukázal, že by v čase podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prevádzkoval verejnú mobilnú telefónnu sieť a tiež nepreukázal,

že je držiteľom individuálneho povolenia Úradu o pridelení frekvencií/ § 32 ods. 1 ZEK/. Zo spisového
materiálu nevyplýva žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval pridelenie frekvencie žalobcovi na ukončovanie
mobilných volaní. Žalobca si splnil oznamovaciu povinnosti v zmysle § 15 ods. 1 ZEK, podľa ktorého
osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer
úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní

siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo
služby alebo ich ukončenia. Povinnosť si musí splniť každý podnik ešte pred začiatkom ich poskytovania.
Na základe splnenia oznamovacej povinnosti Úrad zapíše podnik do zoznamu podnikov. Potvrdenie
o splnení si oznamovacej povinnosti však neznamená automaticky aj začatie poskytovania mobilných
služieb a/alebo sietí.

33. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca v posudzovanom
prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalobca
neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že splnenie zákonnej povinnosti v súlade
s ust. § 41 ods. 3 ZEK ako aj zmluvnej povinnosti / prepojenie siete/ je technicky možné. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno

vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Preto správne súd prvej inštancie návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

34. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva

dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení
účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky
následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného
súduSlovenskejrepubliky,kuktorýmtentodospelvnálezeč.k.II.ÚS866/2014-42z20.augusta2015sú

relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku
inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

35. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie

dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany
žalobcu základné predpoklady pre ich nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

36. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho
konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,

je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

37. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).