Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217907
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4412217907.2

Uznesenie

Krajský súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Bratislava, Panónska
cesta 39, IČO 35 858 699, zastúpený advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, proti odporcovi: P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., M. R. Z. XX,
o zaplatenie 1.386,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 17. júna 2013 č. k. 13C/205/2012-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) určil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.386,91 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 03. 09. 2010 do
zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu sumu 1.079,20 eura z titulu náhrady trov konania do

15 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ ako kupujúci a
odporca ako predávajúci uzatvorili dňa 10. 05. 2010 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj vozidla
Škoda Octavia EČ: G za kúpnu cenu 3.500 eur, pričom odporca v článku 2 tejto zmluvy prehlásil, že
voči nemu nie je začaté žiadne exekučné konanie, nie preto obmedzená dispozícia s predmetným
vozidlom. Z exekučného spisu exekútora JUDr. Karola Mihála sp. zn. EX 230/02 vyplýva, že voči
odporcovi bola dňa 15. 03. 2002 začatá exekúcia v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava o

zaplatenie 22.360,- Sk s príslušenstvom, pričom táto exekúcia skončila upustením od exekúcie, nakoľko
pohľadávka oprávneného bola uspokojená, pretože navrhovateľ na účet súdneho exekútora uhradil dňa
02. 09. 2010 sumu 1.385,46 eura. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením
§ 451, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je nepochybné,
že navrhovateľ za odporcu v rámci uvedenej exekúcie uhradil sumu 1.386,91 eura, čím za odporcu plnil
to, čo mal odporca plniť sám a tým došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľa.

Navrhovateľ nemal povinnosť tento dlh odporcu uhradiť, a keď to urobil, konal v záujme toho, aby mohol
disponovať s predmetom kúpy, ktorý bol blokovaný na dopravnom inšpektoráte. Obrana odporcu v tom,
že k zániku pohľadávky navrhovateľa malo dôjsť dohodou s pracovníkom navrhovateľa na pobočke
navrhovateľa v Nitre, sa nepreukázala, odporca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Vzhľadom k tomu zaviazal odporcu vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie. Keďže sa odporca
dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po dni, kedy navrhovateľ na

účet súdneho exekútora poukázal predmetnú sumu, zaviazal ho zaplatiť navrhovateľovi s poukazom na
ustanovenie § 517 ods. 2 OZ úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku 83 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/04
Z. z. za 8 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastupovania, spísanie návrhu, vyjadrenie sa
k odporu a 5 krát účasť na pojednávaní (z nich 5 úkonov v plnej výške 71,37 eura a vo výške 1/4 za

nemeritórne pojednávania v dňoch 28. 11. 2012, 17. 12. 2012 a 25. 2. 2013, t. j. 3 krát 17,84 eura),
náhradu za stratu času pri ceste Bratislava - Nové Zámky a späť (5 ciest po 5 začatých polhodín - v roku2012 za jednu polhodinu po 12,71 eura a v roku 2013 za jednu polhodinu v sume 13,01 eura) v celkovej
sume 283,22 eura, cestovné za 5 ciest Nové Zámky a späť (60 euro) a náhradu 15 eur podľa § 147a
O.s.p. Spolu vrátane DPH sumu 1.079,20 eura.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca. Uviedol, že dňa 10. 05. 2010 spätne odpredal
motorové vozidlo Škoda Octavia EČ: G pretože predávajúci (navrhovateľ) zatajil niekoľko závad, a tak
porušil podmienky za akých predmetné vozidlo pred spätným odpredajom od navrhovateľa kupoval.
Bol mu deklarovaný bezchybný stav a prisľúbená aj autonavigácia. Po určitom čase sa vyskytli na
vozidle závady a nebola mu ani doručená navigácia, preto navrhovateľ navrhol, že môžu vozidlo od neho

odkúpiť a ponúkli mu iné vozidlo. Ako protihodnota za jeho vozidlo mu bola ponúknutá finančná hotovosť
1.000 eur a vozidlo Peugeot 406 HDI kombi. Ponuku prijal, taktiež mal prisľúbenú k vozidlu Peugeot
autonavigáciu. Po dvoch týždňoch mu poštou prišla zásielka s dokladmi od vozidla Peugeot, avšak bola
neplatná STK, emisná kontrola ako aj kontrola originality, čo ho stálo asi 170 eur. Navigáciu opätovne
neobdržal. Asi po mesiaci užívania vozidla sa dostavili prvé závady, bol vadný stabilizátor prednej
nápravy, začal tiecť olej z motora a motorová spojka úplne zlyhala, čo malo za následok nepojazdnosť

vozidla. Na vlastné náklady kúpil a dal vymeniť spojku čo ho stálo 400 eur. Tieto skutočnosti reklamoval
u navrhovateľa a domáhal sa náhrady škody, prípadne inej nápravy. Vtedy sa dozvedel od manažéra
pána A., že na vozidle, ktoré im nechal ako protihodnotu je exekúcia, na ktorú vzhľadom na odstup času
zabudol. Došlo k ústnemu dohovoru, že navrhovateľ spomínanú exekúciu zaplatí, nebude si ju v ďalšom
období od neho nárokovať lebo v podstate aj jemu navrhovateľ spôsobil škodu v tom, že mu bola 2

krát prisľúbená autonavigácia, ktorú nikdy nedostal a boli mu doručené neplatné doklady. Musel platiť
odťah vozidla do autoservisu, jeho opravu, p. A. uznal jeho nárok na škodu v sume 1.000 eur a ústne sa
dohodli, že ani jedna zo strán si nebude nárokovať náhradu škody. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a nariadil ďalšie pojednávanie alebo aby nárok navrhovateľa neuznal.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť. Poukázal na to, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti,
odlišné od tých, ktoré zazneli na pojednávaní. Odporca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť, svoje dôkazné bremeno však neuniesol, nepredložil žiaden dôkaz. Poukázal na rozhodnutie
NS SR 3M Cdo 6/2010. Na rozdiel od odporcu navrhovateľ v konaní podložil každé svoje tvrdenie
hodnoverným dôkazom. Jedinou obranou odporcu je tvrdenie, že s navrhovateľom uzatvoril ústnu

dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. Táto skutočnosť nebola ničím preukázaná. Je vylúčené,
aby bola dohoda, ktorú prezentuje odporca uzatvorená iba ústne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne
posúdil po právnej stránke a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1
OSP). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo

skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení,
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva

v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy, a súd
napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí
rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v
postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú,
skutočne existuje (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP). Účastníkom ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j.
povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 79 ods.

1 a § 120 ods. 2 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležité pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia
dôkazov.
Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ ako
kupujúci a odporca ako predávajúci uzatvorili dňa 10. 05. 2010 kúpnu zmluvu na základe ktorej

odporca odpredal navrhovateľovi motorové vozidlo Škoda Octavia EČ: G za kúpnu cenu 3.500 eur. Bola
vyhotovená faktúra č. FPNTX1602_100416 na uvedenú sumu v prospech odporcu. V bode 2. 2 zmluvy
je uvedené, že predávajúci svojím podpisom na zmluve prehlasuje, že automobil nemá žiadne právne
vady, ktoré by bránili alebo obmedzovali kupujúceho vo voľnej dispozícii s automobilom, alebo ktoré bybolo potrebné touto zmluvu zvlášť vysporiadať, alebo na ktoré by kupujúci musel byť upozornený. V
bode 2. 3 kúpnej zmluvy okrem iného sa uvádza, že predávajúci prehlasuje, že proti nemu nie je vedený
výkon rozhodnutia ani exekučné konanie, že automobil, respektíve hnuteľný majetok predávajúceho nie

je postihnutý exekúciou ani postihnutý výkonom rozhodnutia predajom hnuteľných vecí.
Zároveň odporca v ten istý deň 10. 05. 2010 podpísal Čestné prehlásenie ohľadne vyššie uvedeného
vozidla, v ktorom v bode 5. je uvedené, že voči jeho osobe nie je vedené ani začaté exekučné, daňové,
súdne, trestné alebo iné správne konanie, v dôsledku ktorého je alebo by mohla byť obmedzená
dispozícia jeho majetkom, a teda aj predmetným motorovým vozidlom. A v rovnaký deň bol podpísaný aj

Preberací protokol o odovzdaní vozidla navrhovateľovi, pričom v kolónke Popis vozidla (zjavné závady
a opotrebenie) nie je nič uvedené.
Odporca v konaní pre súdom prvého stupňa uviedol, že predmetné motorové vozidlo kúpil od
navrhovateľa za sumu 4.000 eur. Keďže navrhovateľ nedodal autonavigáciu prisľúbenú k vozidlu a
technický stav vozidla nezodpovedal deklarovanému stavu, dohodol sa na pobočke navrhovateľa v Nitre
na jeho výmene. Ako protihodnotu dostal motorové vozidlo Peugeot 406 combi. K tomuto vozidlu mu

navrhovateľ taktiež prisľúbil autonavigáciu, ktorú však nedodal, navyše následne zistil, že nemá platnú
emisnú a STK kontrolu, s čím mal náklady 100 eur a bola poškodená spojka, spojkové ložisko a lamela,
za opravu zaplatil 600 eur. Keď požadoval náhradu, dozvedel sa o exekúcii, na ktorú zabudol, preto sa
dohodli, že navrhovateľ zaplatí exekučnú blokáciu na vozidle Škoda Octavia a on si nebude nárokovať
pred súdom náhradu škody.

Navrhovateľ poprel existenciu nejakej dohody s odporcom o vzájomnom urovnaní záväzkov. Uviedol,
že vozidlo Škoda Octavia NZ 123 DP odpredal odporcovi dňa 19. 09. 2009 a následne dňa 10. 05. 2010
od neho odkúpil za cenu 3.500 eur. Nešlo o výmenu vozidla, ale o bežný odpredaj. Po odkúpení vozidla
zistil, že je blokované súdnym exekútorom, písomne informoval odporcu, ktorý však nereagoval, preto
dňa 02. 09. 2010 vyplatil za odporcu exekučný záväzok, aby bolo vozidlo odblokované pre potreby jeho

ďalšieho predaja.
Súd prvého stupňa sa nezaoberal vecou komplexne, keďže nezisťoval chronologicky právny vzťah
medzi účastníkmi konania. Je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili prvú kúpnu zmluvu dňa 19. 09.
2009, kedy odporca odkúpil od navrhovateľa motorové vozidlo Škoda Octavia, následne uzatvorili druhú
kúpnu zmluvu dňa 10. 05. 2010, ktorou uvedené vozidlo navrhovateľ odkúpil spätne od odporcu a

zároveň tretiu kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odpredal odporcovi motorové vozidlo Peugeot 406
combi.Prváatretiakúpnazmluvavkonanípredloženánebola,súdprvéhostupňasasnimineoboznámil.
Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aké boli dohodnuté zmluvné podmienky medzi účastníkmi
konania pri jednotlivých kúpnych zmluvách, kto ich v kúpnych zmluvách formuloval a či navrhovateľ ako
kupujúci si stanovoval podmienky zmluvy.

Súd prvého stupňa sa nevyporiadal s tým, že odporca u navrhovateľa reklamoval vady vozidla Škoda
Octavia, navrhovateľ reklamáciu nevybavil podľa ustanovení o reklamáciách vád vozidla, ale vozidlo
od odporcu odkúpil a predal mu iné. Pokiaľ navrhovateľ neriešil reklamované vady vozidla v rámci
reklamácie, ale tak, že vozidlo spätne odkúpil, javí sa, že sa týmto spôsobom navrhovateľ vyhol
vybaveniu reklamácie podľa príslušných zákonných ustanovení. V takom prípade vôbec nebol daný

dôvod skúmať, či je voči odporcovi vedená exekúcia, navrhovateľ nemal dôvod za odporcu zaplatiť dlh
vymáhaný v exekúcii. Ak navrhovateľ zaplatil za odporcu uvedený dlh, možno túto úhradu považovať
za kompenzáciu reklamovaných vád motorového vozidla (pri vozidle Škoda Octavia) a vád, ktoré si
dal odporca sám na vlastné náklady opraviť. Navrhovateľ sa nevyjadril k tomu, prečo nevyužil zmluvou
zakotvenú možnosť v čl. 2.5. právo odstúpenia od zmluvy, keďže voči odporcovi bola vedená exekúcia,

vozidlo blokované, potom mohol žiadať vrátiť motorové vozidlo. Súd prvého stupňa neriešil, kedy začala
exekúcia voči odporcovi, kedy došlo k uzavretiu zmlúv (kúpe a predaju), kedy k blokácii a odblokovaniu
vozidla, kedy k vyplateniu exekúcie navrhovateľom, neposúdil v tomto smere chronologicky tieto úkony
účastníkov. Taktiež je významné i plynutie času s ohľadom na skutočnosti, kedy navrhovateľ zistil, že je
voči odporcovi vedená exekúcia, kedy exekučný dlh zaplatil a kedy následne podal žalobu.

Zasituácie,žeodporcanavrhovateľoviodovzdalvozidlovrámciuplatnenejreklamácievád,neboldôvod,
aby sa riešila existencia prípadnej exekúcie vedenej proti odporcovi. Navyše je potrebné posúdiť, či
zmluvné zakotvenie, že odporca je povinný uviesť, či nie sú proti nemu vedené exekúcie, nie je v rozpore
s dobrými mravmi, keďže ide iba o jednostranné dojednanie. Odporca mal záujem o výmenu vozidla v
rámci vybavenia reklamácie.

Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, či nedošlo zo strany navrhovateľa k obchádzaniu zákona, keďže
reklamáciu vád motorového vozidla neriešil v zmysle príslušných zákonných ustanovení vybavením
reklamácie,alevozidloodkúpil.Niejezrejmé,čidošlokvyplateniukúpnejcenynavrhovateľomodporcovi
za predaj vozidla Škoda Octavia a tiež k vyplateniu kúpnej ceny odporcom navrhovateľovi za predajvozidla Peugeot 406 combi, alebo len boli podpísané kúpne zmluvy a vzájomne odovzdané motorové
vozidlá. Súd prvého stupňa neriešil ani otázku vôle odporcu pri vykonaní právneho úkonu - uzavretí
kúpnej zmluvy, či jeho vôľou bola reklamácia vozidla a v rámci nej jeho výmena, alebo jeho vôľou

bolo odpredať motorové vozidlo navrhovateľovi. Napriek tomu, že v konečnom dôsledku odporca
navrhovateľovi predmetné motorové vozidlo odpredal, zrejme nemal možnosť ovplyvniť dojednania v
kúpnej zmluve, navrhovateľ mu predložil kúpnu zmluvu ním vypracovanú. Keďže sa súd prvého stupňa
nezaoberal dojednanými zmluvnými podmienkami, nezisťoval či nebolo dohodnuté i právo spätnej kúpy.
V kúpnych zmluvách je uvedené, že boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa

sa nezaoberal tým z akého dôvodu, keďže odporca nie je podnikateľ, resp. nekupoval a nepredával
motorové vozidlo ako podnikateľ a či išlo o vôľu oboch účastníkov zmlúv.
Súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav, keďže nezistil skutkové okolnosti vyššie uvedené a
ani sa nevyporiadal s už zistenými skutkovými okolnosťami. Z toho dôvodu je aj právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa predčasné a za daného stavu nesprávne. Odvolací súd nemal podmienky pre
potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1

písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa postupovať v zmysle intencií odvolacieho súdu, svoje nové
rozhodnutie kvalifikovane zdôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP a v rámci trov konania rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.