Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211068
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1120211068.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: ASSYX spol. s r.o., Karadžičova 9, Bratislava, IČO: 36
388 807, zast. J. kancelária T.. L. L., F. XX, Q. proti žalovanému: DEVAK, s.r.o., Bartóková 2D, Bratislava,
IČO: 50 949 438, zast. J. B. P. & C., s.r.o., A. XX, Q. v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.9.2020, doručeného súdu dňa

22.9.2020 v celom rozsahu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
22.09.2020, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil:
- k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, okres: D., obec: BA m.č. D., kat. úz.: M. a to byt, vchod

0, X.p., byt č. XX, spoluvlastnícky podiel X/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX
záložné právo a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o dielo uplatnenej v konaní
XXUp/XXX/XXXX vo výške 244.766,41 EUR.
2. Predmetom tohto konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda zabezpečenie tvrdenej
pohľadávky žalobcu vo výške XXX.XXX,XX EUR s príslušenstvom.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca má voči
žalovanému pohľadávku vo výške XXX.XXX,XX EUR titulom zmluvy o dielo, na základe ktorej dodal
žalobca žalovanému stavbu „ polyfunkčný objekt B. ul. P.“.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku resp. sa
chystá ho zbaviť, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Byty v objekte
sú podľa stránky žalovaného vypredané na 100% a uvedený majetok podľa žalobcu predstavuje

základný majetok žalovaného a ten žiadny iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca
má z uvedených dôvodov obavu o zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca uviedol, že
predajom bytov dôjde výhradne k uspokojeniu pohľadávky financujúcej banky titulom záložného práva
na rozostavané byty stavby. Žalobca tiež uviedol, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v
navrhovanom znení sa nijakým spôsobom neobmedzí žalovaný.
5. Vo veci sa bez výzvy súdu vyjadril žalovaný podaním zo dňa 8.10.2020. Uviedol, že v tomto konaní už

súd jeden návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a právny stav ani pomery
strán sporu žiadnym relevantným spôsobom nezmenili. Poprel pravdivosť tvrdenia žalobcu, že by sa
chystal zbavovať svojho nehnuteľného majetku a tým významne ovplyvniť plnenie údajných pohľadávok
žalobcu. Uviedol, že v rámci svojho legálneho podnikania realizuje projekt výstavby polyfunkčného
objektu s cieľom následného predaja postavených bytov a nebytových priestorov s primeraným ziskom,
čo nemožno v žiadnom prípade považovať za zbavovanie sa majetku. Ak by súd osvedčil tvrdenie

žalobcu, že po uspokojení banky zostanú žalovanému len zanedbateľné finančné prostriedky, tak by
opatrenie nemohlo plniť svoj účel nakoľko záložné právo financujúcej banky by časovo predchádzalosudcovskému záložnému právu a nebolo by z čoho uspokojiť žalobcu. Na základe žalobcom určenej
ceny nehnuteľností v čase a mieste (3.500 EUR/m2) tak podľa žalovaného hodnota nehnuteľného
majetku žalovaného bude viacnásobne vyššia ako jeho záväzky voči financujúcej banke. Žalovaný

súčasne označil snahu žalobcu o nariadenie zabezpečovacích opatrení v tomto konaní a súvisiacich
konaniach ako šikanózny výkon práva v snahe vytvoriť na žalovaného neprimeraný tlak spôsobujúci
veľké škody na jeho povesti. Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1 , inak návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

16. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
17. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

19. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli

bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325
ods. 1 C.s.p.). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán
sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných
skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá
neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon.
22. Z vyjadrení žalobcu súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z
ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku. Citáciou časti stránky žalovaného žalobca preukázal

vypredanosť bytov v projekte. To však dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe
žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku. Z kontextu konštatácií žalobcu súd predpokladá,
že žalovaný len plní svoje zmluvné povinnosti a odpredáva nehnuteľnosti v projekte zmluvným
partnerom (čo potvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení). Súd musí predpokladať, že žalovaný odpredávanehnuteľnosti za zmluvne dohodnuté ceny v zmysle platne uzatvorených zmlúv a teda vlastníctvo
nehnuteľností v projekte prevádza za zmluvne dohodnuté ceny a teda vlastníctvo nehnuteľností
nahrádza vlastníctvom finančných prostriedkov (s primeranou mierou zisku). Na úspech v konaní o

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z následného
použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil
vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
23. Vzhľadom na uvedené teda súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že nariadené zabezpečovacie
opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného ako účelové a nepreukázané. Zriadenie záložného

práva v navrhovanom znení by zásadne obmedzilo predpokladateľné plnenie povinností žalovaného
plniť svoje zmluvné povinnosti voči kupujúcemu predmetnej nehnuteľnosti v zmluvne dohodnutých
termínoch a teda by bolo neodôvodneným zásahom do práv žalovaného.
24. Súd tiež prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že odôvodnenie návrhu opatrenia je
totožné s návrhom zo dňa 24.6.2020 (vrátane dôkazov) s akceptáciou názoru súdu o neprimeranosti
rozsahu zabezpečenia (podľa tvrdenia žalovaného hodnota pôvodne označených nehnuteľností

predstavovala sumu 9.700.000 EUR), ktorý súd zamietol z rovnakých dôvodov a neprimeranosti
navrhovaného rozsahu zabezpečenia.
25. Súdu sa preto javí nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako
nedôvodný.
26. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne rozhodnutím vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa § 332 ods. 1 CSP.