Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 15, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204052
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718204052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci žalobcu: Z.
V., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenom advokátom JUDr. Michalom
Vlkolinským, so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, proti žalovanému: Š. V., J..
XX.XX.XXXX, G.: Y. E. XXX/XX, XXX XX G. G., prechodne K. XXXX/XX, XXX XX G. G., o určenie, že
žalovaný nie je dedičom po poručiteľoch L. V. J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX a Z. V. J.. XX.XX.XXXX,

L.. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09.07.2018 doplnenou písomným podaním,
ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 10.09.2018 domáhal určenia dedičskej nespôsobilosti

žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa dopustil viacerých úmyselných trestných činov voči
svojim rodičom matke L. V. J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX a otcovi Z.J. V. J.. XX.XX.XXXX, L..
XX.XX.XXXX a ich deťom. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu mal dopustil úmyselných trestných činov
tým, že v liste zo dňa 24.05.1998, ktorý dňa 07.06.1996 osobne odovzdal matke s úmyslom uviesť ju
do omylu, že zaplatila za celý dom zapísaný na Z. K. a že žalobca mu poslal akýsi zavádzajúci dopis.
Ďalších úmyselných trestných činov sa mal žalovaný dopustiť tým, že matku L. V. donútil ísť bývať do

domu žalobcu, aby mohol obsadiť dom č. XXX na parc. č. XXXX/X a svojim dvom bratom bránil v jeho
užívaní, čím sa dopustil úmyselného trestného činu podľa § 218 Trestného zákona, neoprávneného
zásahu do práva domu. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný mal dopustiť úmyselného trestného činu
ohovárania matky, že má farebné nohy, ďalej trestného činu podľa § 221 Trestného zákona sa mal
žalovaný obohatiť o sumu 40.000 korún. Dopustil sa aj úmyselného trestného činu krádeže vkladných
knižiek podľa § 212 Trestného zákona, keď ukradol 2 vkladné knižky otcovi Z.J. V. na sumy 40.000
korún a 85.000 korún. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný dopustil aj zavrhnutiahodného konania proti

prejavu poručiteľkinej (matkinej) poslednej vôle, keď navrhla, ktoré parcely z jej podielu domu č. XXX
komu patria. Matku nútil vynášať tehly zo zrútenej murovanej pece a matka dostala pruh. Na základe
zavrhnutiahodného konania žalovaného proti matke, musela matka odísť zo svojho domu v r. 1995 do
obce K., kde jej žalobca vo svojom dome poskytol jednu izbu. Žalovaný si privlastnil jej dom č. XXX,
ktorý protiprávne obsadil, rodičov z domu vysťahoval a bratovi bránil v užívaní domu. Žalobca pripojil
k žalobe fotokópiu uznesenia o dedičstve sp. zn. D 1189/96 po poručiteľke L. V., J.. XX.XX.XXXX, L..

XX.XX.XXXX, fotokópiu uznesenia o dedičstve č. 1193/79 po poručiteľovi Z. V., J.. XX.XX.XXXX, L..
XX.XX.XXXX, fotokópiu listu vlastníctva č. XXX, obec K., okres Zvolen, k. ú. K., list ktorý žalovaný
adresoval žalobcovi zo dňa 24.05.1996.2. Žaloba bola žalovanému doručená spolu s prílohami, poučením strany sporu a uznesením, aby sa
žalovaný v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe ak uplatnený nárok v celom

rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré
sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, dňa 15.05.2019.

3. Žalovaný v písomnom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 03.06.2019 okrem iného
uviedol, že nároky žalobcu uvedené v žalobe v celom rozsahu neuznáva, sú vykonštruované s

nepravdivými údajmi. Bolo to ešte za života otca, keď mu matka oznámila, že jej syn Z. kúpil dom v K..
O kúpe domu sa s Z. V. a jeho manželkou L., kým ešte žila, nespočetnekrát rozprával, žiadal k tomu
vysvetlenie, čo sa doteraz nestalo. Na katastrálnom úrade vo L. žalovaný zistil, že matka L. V. nebola
evidovanáakovlastníčkadomu,čojejkúpilžalobca.Akovlastníčkabolaevidovanážalobcovamanželka.
Matka bola vlastníčkou domu č. XXX na parc. č. XXXX/X, ktorý bol postavený na K. jej otcom, teda
starým otcom žalovaného Z. V.. Po príchode matky do K. v jeseni 1995 ju žalobca, ako sám uvádza vo

svojich písomných podaniach, ubytoval v jednej izbe. Neuviedol však, že matka izbu zdieľala s bratom
Z. V., ktorý bol duševne chorý. Rovnako aj matka ochorela, žila v podmienkach, ktoré neumožňovali
riadne dodržiavať hygienu, nemala k dispozícii vodu. Pokiaľ ide o vkladné knižky a skutočnosti, ktoré
uvádza žalobca, tieto žalovaný poprel s odkazom na listinný dôkaz, ktorý priložil k písomnému podaniu,
a to zápisnicu zo dňa 15.01.1996, ktorú spísal spolu so žalobcom, obsahom ktorej je uvedené, ako bolo

naložené s vkladnými knižkami. Uviedol, že matku nikdy nenútil ísť bývať do K., nemal k takému konaniu
žiaden dôvod, ona sama sa rozhodla. Dedičské konanie po otcovi organizoval žalobca, pretože mal na
to všetky potrebné doklady, ktoré zobral deň po úmrtí otca.

4. Na pojednávaní dňa 10.06.2019 právny zástupca žalobcu požiadal súd o poskytnutie lehoty 5

pracovných dní, v ktorej súdu predloží zoznam dôkazov, resp. návrhy na vykonanie dokazovania s tým,
že pokiaľ bude v konaní navrhovať vypočutie svedkov, ich prítomnosť zabezpečí na ďalšom pojednávaní
a predloží všetky listinné dôkazy.

5. Žalobca podaním, ktoré bolo doručené súdu 17.06.2019 navrhol v konaní vypočuť svedka Z. V., J..

XX.XX.XXXX a predložil listinný dôkaz fotokópiu uznesenia obvodného oddelenia policajného zboru
ČVS: ORP-562/ZV-ZV-2018 zo dňa 23.08.2018, obsahom ktorého je odmietnutie veci podľa § 197 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku - podozrenia z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005.

6. Na pojednávaní dňa 15.07.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že naliehavý právny záujem na
určovacejžalobevyplývapriamozobsahužaloby.Pokiaľbysúd žalobevyhovel,akodedičbyprichádzal
do úvahy žalobca, ako ďalší dedič by prichádzal do úvahy ešte syn po bratovi, ktorý teraz zomrel.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach, ktoré sú založené v

súdnom spise. Odmieta skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe uvádza, nesúhlasí s nimi, nakoľko sú to
vymyslené veci. V minulosti bolo všetko v poriadku, a toto sú preňho novoty, ktoré tvrdí žalobca.

8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 469 Občianskeho zákonníka, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti
poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

10. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

11. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia dedičskej nespôsobilosti žalovaného. Takáto žaloba
je podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku prípustná, ak je na žalobe naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu znamená, že žalobe vyhovujúci rozsudok je pre žalobcu po

právnej stránke významný, užitočný, že má pre žalobcu právny zmysel. Žalobca musí naliehavý právny
záujem na určení práva preukázať tým, že jeho právo, resp. právne postavenie je neisté alebo ohrozené.
Naliehavosť sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný
uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto

tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

13. Žalobca v konaní neuviedol a nepreukázal akým spôsobom by sa v prípade vyhovujúceho
rozsudku zmenilo, upravilo, resp. osvedčilo jeho právne postavenie, či právo, ktorého je nositeľom.
S tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel a určil by dedičskú
nespôsobilosť žalovaného, čím by sa žalobca stal jediným dedičom po rodičoch, resp. by dedičský podiel

žalovaného po rodičoch pripadol žalobcovi, alebo aspoň jeho časť, s týmto argumentom nie je možné
súhlasiť. S poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ten, kto sa dopustil konania
kvalifikovaného ako konanie zakladajúce dôvod dedičskej nespôsobilosti, nemôže dediť zo žiadneho
titulu a na dediča, na ktorého sa vzťahuje niektorý z dôvodov dedičskej nespôsobilosti, sa hladí akoby
ani neexistoval. Ak ide o dediča zo závetu, jeho dedičský podiel môže pripadnúť náhradnému dedičovi,

ak takéhoto poručiteľ v závete ustanovil, inak podiel pripadne dedičom zo zákona. Keď je nespôsobilý
dedič poručiteľov potomok, jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti, ak ich niet, dedia ďalší dedičia
nespôsobilého dediča. Z uvedeného jasne vyplýva, že v prípade, ak by aj súd žalobe v tomto konaní
vyhovel a konštatoval by dedičskú nespôsobilosť žalovaného, jeho dedičský podiel po rodičoch by dedili
jeho deti podľa § 473 Občianskeho zákonníka. Prípadný vyhovujúci rozsudok v konaní by žiadnym

spôsobom neovplyvnil právo, resp. právne postavenie žalobcu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý
právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že
naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Žalobca
ani jeho právny zástupca, či už v žalobe, písomných podaniach, ktoré boli doručené súdu, alebo vrámci
prednesov na pojednávaní, neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a nenavrhli vykonať dôkazy, ktoré by

preukazovali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, a preto žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).