Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/267/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227778
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7113227778.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára a vo veci žalobkyne Československá obchodní banka,
a.s., so sídlom Prahe 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, Česká republika, zast. JUDr. Pavel Novák,
usadený euroadvokát, so sídlom Bratislava, Fazuľová 1, proti žalovanej P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX, XXX XX A., Č. Z., zast. JUDr. Karel Krejza, advokát, so sídlom Ostrov, Hlavní třída 716, Česká
republika, o zaplatenie sumy 95.510,81 Kč s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 24C/29/2014-
361 zo 7.12.2017 v znení uznesenia 24C/29/2014-385 z 24.6.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení uznesenia 24C/29/2014-385 z 24.6.2019 Okresného súdu Košice I.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) v znení uznesenia
24C/29/2014-385 z 24.6.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 63.094,65 Kč, kapitalizovaný úrok
vo výške 21.732,65 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 10.683,51 Kč, úrok vo výške 13,09 %
ročnezosumy62.957,65Kčod22.8.2013aždozaplateniaaúrokzomeškaniavovýške8,05%ročnezo
sumy 63.094,65 Kč od 22.8.2013 až do zaplatenia (I). Povolil, aby žalovaná zaplatila žalobkyni peňažné
plnenie, špecifikované vo výroku I tohto rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.000

Kč, vždy do posledného dňa mesiaca, s tým, že prvá splátka je splatná dňa 28.2.2018, až do zaplatenia
celého dlhu. Nezaplatením čo len jednej splátky sa celý dlh stáva splatným (II). Posledným výrokom
priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % .

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 95.510,81 Kč s
prísl. z titulu dlhu zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.11.2008, na základe ktorej jej žalobkyňa poskytla
na bežný účet peňažné prostriedky vo výške 80.000 Kč. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná vyčerpala

poskytnutý úver dňa 21.11.2008. V zmluve sa zaviazala úver splácať v 84 mesačných splátkach,
pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.12.2008 a posledná dňa 15.11.2015. Zmluvné strany sa
dojednali, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 13,9 % ročne s tým, že úrok bude
hradený mesačne ako súčasť anuitnej mesačnej splátky a že žalobkyňa je oprávnená účtovať poplatok
zakaždýmesiacsprávyúveruvovýške60Kč,sosplatnosťouk15.dňuvmesiaci.Žalovanása zaviazala
hradiť aj poistné za poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným vo výške 77 Kč, splatným
rovnako ako poplatok za správu úveru. Žalovaná neuhradila mesačné splátky riadne a včas, napriek

upomienkam, za ktoré si žalobkyňa účtovala poplatok podľa sadzobníka. Žalobkyňa preto v súlade s
článkom 9 Obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť úveru, o čom žalovanú informovala
listom z 20.5.2011. Pohľadávka žalobkyne pozostáva z dlhu na istine úveru vo výške 62.957,65 Kč, dlhu
na zmluvnom úroku vo výške 21.732,65 Kč, dlhu na poplatkoch dojednaných v zmluve vo výške 137Kč a kapitalizovaného dlhu na úroku z omeškania ku dňu 21.8.2013 vo výške 10.683,51 Kč. Žalobkyňa
žiadala priznať aj náhradu trov konania.

3. Vzhľadom na námietku vecnej príslušnosti zo strany žalovanej, súd primárne riešil túto otázku a po
citácii § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 84, § 85 ods. 1, § 89a, § 105 O.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade
neboli splnené kritériá, stanovené v § 88 OSP, podľa ktorých by bola daná výlučná miestna príslušnosť.
Preto pri posudzovaní miestnej príslušnosti vychádzal z ust. § 84 v spojení s ust. § 85 ods.1 OSP a
považoval sa za všeobecný súd žalovanej, pretože v čase začatia konania mala žalovaná evidované

trvalé bydlisko na G. ulici č. X v U., t.j. v obvode Okresného súdu Košice I. Žalovaná sa v zmysle lustrácie
v registri obyvateľov SR prihlásila na pobyt v Českej republike 30.8.2016, teda až v priebehu konania,
po tom, čo už súd začal konať vo veci samej. Podľa ust. § 11 ods.1 OSP sa príslušnosť určuje podľa
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Z uvedeného vyvodil, že raz
zákonne založená vecná a miestna príslušnosť súdu sa počas trvania konania nemení, hoci by sa aj
zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri ich určení (zásada perpetuatio fori). Čo sa týka vety

druhej ust. § 105 ods.1 OSP, v zmysle súd po začatí konania vo veci samej skúma miestnu príslušnosť
len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí, súdna judikatúra
za prvý úkon účastníka pokladá úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným
spôsobom reagovať (napr. vyjadrenie k žalobe, odvolanie). V danom prípade bol žalovanej ustanovený
opatrovník na zastupovanie v konaní podľa ust. § 29 ods.1 OSP z dôvodu, že sa súdu nepodarilo

doručiť žalovanej písomnosti na adresu evidovaného trvalého pobytu. Tomuto opatrovníkovi súd doručil
žalobu s výzvou na vyjadrenie dňa 26.8.2014. Ustanovený zástupca žalovanej (opatrovník) sa k žalobe
nevyjadril. Žalovaná preto nepríslušnosť súdu nenamietala pri svojom prvom úkone, ktorý jej patril, preto
na jej neskoršiu námietku už súd nemôže prihliadať a aj prípadný nedostatok tejto podmienky konania
(miestnej príslušnosti) sa považuje za odstránený. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že zmluvné strany si

dohodli pre riešenie sporov príslušnosť Obvodního soudu pre Prahu I súd poukázal na ust. § 89a OSP,
podľa ktorého síce zákon umožňoval, aby si účastníci konania dohodli miestnu príslušnosť iného, ako
všeobecného súdu, avšak citované ustanovenie sa vzťahuje len na obchodné veci (čo posudzovaná
vec nie je) a jednak, citovaná úprava platila len do 30.9.2004. Konštatoval, že z tohto dôvodu na takúto
dohodu zmluvných strán prihliadať nemohol.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovanou uzavreli dňa 21.11.2008
úverovú zmluvu č. 002991963R, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť jej peňažné
prostriedky do výšky úverového limitu 80.000,- Kč na jej bežný účet č. 223611538/0300 s tým, že
úver môže byť čerpaný ku dňu 21.11.2008, že žalovaná sa zaviazala úver splácať pravidelnými 84

anuitnými mesačnými splátkami vo výške 1.492 Kč, splatnými k 15. dňu každého mesiaca, s tým, že
splatnosť prvej splátky je 15.12.2008 a splatnosť poslednej splátky je 15.11.2015, že zmluvné strany
sa dojednali na ročnej úrokovej sadzbe nákladov na úver vo výške 18,85 %, poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 800,- Kč, poplatku za využívanie a správu úveru vo výške 60,- Kč so splatnosťou
vždy do 15. dňa mesiaca a úročení nesplateného úveru pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 %

ročne, a že z časti I.1.zmluvy vyplýva, že žalovaná sa oboznámila s neoddeliteľnými súčasťami tejto
zmluvy, ktorými sú Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery zo dňa 1.1.2008 a Všeobecné
obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.6.2008. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanej dňa 25.4.2011
súd zistil, že táto oznámila žalovanej, že porušila zmluvu pre omeškanie so splácaním záväzkov zo
zmluvy a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v stanovenej lehote, s tým, že ak k zaplateniu

nedôjde, pristúpi k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu. Upomienku žalovaná prevzala do vlastných
rúk dňa 28.4.2011. Ďalším listom z 23.5.2011 žalobkyňa žalovanej oznámila, že pre porušenie zmluvy,
omeškanie so zaplatením záväzkov z nej, na čo bola niekoľkokrát upozornená, vyhlasuje okamžitú
splatnosť úveru k 20.5.2011 a vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 65.189,78 Kč. Dôkaz
o doručení tohto listu žalobkyňa nepredložila. Súd ďalej konštatoval, že z výpisu z úverového účtu

žalovanej zistil údaje, týkajúce sa dlžnej istiny, úrokov, nabehnutých úrokov, úrokov z omeškania a dátum
konečnej splatnosti za obdobie od 15.12.2008 do 21.8.2013.

5. Súd aplikujúc čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenom na podpis
v Ríme dňa 19.6.1980 (konsolidované znenie č. 2005/C/334/01), podľa ktorého v rozsahu, v ktorom

nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom
štátu, s ktorým má najužšiu väzbu, dospel k záveru, že na právne posúdenie predmetného zmluvného
vzťahu je potrebné použiť právny poriadok Českej republiky, keďže k tomuto má daný zmluvný vzťah
najužšiu väzbu (vzhľadom na miesto uzavretia zmluvy ) a k voľbe práva nedošlo.6. Právne preto vec posudzoval podľa § 261 ods. 3, § 497, § 502, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 505, § 506, §
365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku, § 517 ods. 2 Občanského zákoníku, §

1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaná nespochybnila,
že úver prestala riadne splácať, resp. nezabezpečila na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov
potrebných na inkasovanie dojednaných úverových splátok. V dôsledku omeškania so splácaním
dohodnutých mesačných splátok a to viac ako dvoch splátok resp. jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace, žalobkyňa v súlade s § 506 Obchodního zákoníku a s čl. 9 bod 1 Obchodných podmienok

pristúpila k ukončeniu úverového vzťahu vyhlásením tzv. predčasnej splatnosti úveru, čo učinila listom
z 23.5.2011. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť celý dlh, ktorý vznikol z predmetného úverového
vzťahu. Výpisom z úverového účtu žalovanej súd zistil, a žalovaná to nespochybnila, že pohľadávka
žalobkyne predstavuje istinu úveru vo výške 62.957,65 Kč a poplatky dojednané v zmluve vo výške 137
Kč, spolu vo výške 63.094,65 Kč. Súd konštatoval, že žalobkyňa má nárok aj na zaplatenie úrokov, ktoré
sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver v zmysle ust. § 497 a § 502 Obchodního

zákoníku, pričom kapitalizované zmluvné úroky z úveru boli vyčíslené do 21.8.2013 vo výške 21.732,65
Kč. Súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úrokov aj za ďalšie obdobie od 22.8.2013 z nesplatenej
istiny úveru až do zaplatenia, t.j. zo sumy 62.957,65 Kč vo výške 13,90 % ročne od 22.8.2013 až do
zaplatenia. Súd prvej inštancie aplikoval § 517 ods. 2 Občanského zákoníku, ust. § 1 Nariadenia vlády č.
142/1994 Sb. a uzavrel, že žalobkyňa má právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože je nesporné,

že žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného plnenia a do omeškania so zaplatením istiny sa
dostala dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 23.5.2011. Preto ju súd zaviazal na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 63.094,65 Kč od 22.8.2013 až do zaplatenia.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, súd ustálil, že zročnosť (splatnosť) celého dlhu z
úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňa 23.5.2011. Žalobkyňa si nasledujúci deň, t.j.

24.5.2011, mohla prvýkrát žalobou uplatniť svoj nárok na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba
preto začala plynúť dňa 24.5.2011 a uplynula dňa 24.5.2014. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa
7.10.2013, teda včas, v rámci plynutia premlčacej doby, teda v rámci lehoty pred premlčaním nároku.

7. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1

CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania proti žalovanej v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá opätovne namietala miestnu príslušnosť
Okresného súdu Košice I, tvrdila, že pri podpise zmluvy o úvere dňa 22.11.2008, si strany sporu dohodli,
v časti III. 2 riešenie sporov, že pre riešenie sporov bude miestne príslušný Obvodní soud Praha I.
Žalovaná doložila doklady o trvalom bydlisku a potvrdenie o zamestnaní preukazujúce, že alternatívne je
miestnepríslušnýOkresnísoudvKarlovýchVarech,vktoréhookresebýva.Tvrdila,že užvčasepodania

žaloby žila v Českej republike a k trvalému pobytu sa prihlásila 30.8.2016, avšak tomu predchádzala 6
ročná doba, kým sa mohla k trvalému pobytu prihlásiť. Žalovaná mala za to, že nárok žalobkyne pre
premlčaný, nakoľko podľa § 397 Obchodního zákoníku u práv vymáhateľných súdom začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené súdom. Podľa § 392 Obchodního zákoníku,
pokiaľ spočíva obsah záväzku v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, začína premlčacia doba

plynúť od porušenia tejto povinnosti. Podľa ods. 2 u práva na dielčie plnenie beží premlčacia doba pre
každé dielčie plnenie samostatne. Ak s stane pre nesplnenie niektorého dielčieho záväzku splatný celý
záväzok, beží premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Žalovaná žiadala aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
okolnosti, ktoré zakladajú miestnu a vecnú príslušnosť Okresného súdu Košice I, okrem toho námietka
nepríslušnosti nebola uplatnená žalovanou v zákonom stanovenej lehote. K námietke premlčania
uplatňovanou žalovanou, žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou správne
vysporiadal, pričom žalobkyňa sa s názorom súdu, že premlčacie nároku začína plynúť odo dňa

nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 24.5.2.2011, stotožňuje. Žaloba bola
podaná 7.10.2013, teda v lehote pred premlčaním nároku a žalovaná neuviedla nové skutočnosti na
podporu svojej námietky, obmedzila sa len na odcitovanie základných zákonných ustanovení, bezaplikácie na predmetný prípad. Žalobkyňa navrhla aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380

ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.7.2020 o 10:00 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,
3 a § 378 ods. 1 CSP.

11. V prejednávanej veci si uplatnila žalobkyňa proti žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy s

prísl. z titulu riadneho neplatenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Keďže jej účastníci sa
dohodli, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, je potrebné v predmetnej veci
aplikovať nielen české právo (ako to správne urobil súd prvej inštancie) ale aj judikatúru.

12. V súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania odvolací súd odkazuje preto na

judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010
alebo rozsudok sp. zn. 23Cdo 1750/2010) v zmysle ktorej na právny vzťah medzi účastníkmi konania
treba aplikovať úpravu premlčania obsiahnutú v obchodnom zákonníku, teda štvorročnú premlčaciu
dobu podľa § 397 Obchodního zákoníku (porovnaj v tejto súvislosti aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M
Cdo 16/2014).

13. Z výpisu z úveru vyplýva, že žalovaná naposledy uhradila splátku dňa 9.2.2011 a ďalšie splátky už
nezaplatila. Žalobkyňa ju vyzvala k zaplateniu dlžnej sumy listom dňa 25.4.2011 a úver zosplatnila dňa
23.5.2011. Žaloba bola podaná dňa 7.10.2013. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na judikatúru
českého Najvyššieho súdu o štvorročnej premlčacej dobe, aj pri zohľadnení aplikácie ust. § 392 ods. 2

Obchodního zákoníku (v zmysle tohto by premlčacia doba bežala od marca 2011) je zrejmé, že žaloba
bola podaná včas, nárok žalobkyne nie je premlčaný a odvolacia námietka žalovanej je nedôvodná.

14. K námietke nepríslušnosti vo veci konajúceho súdu odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje
na argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje. Naviac dopĺňa, že

podľa oznámenia Obvodného súdu pre Prahu 7 podaného v súlade s čl. 16 Zmluvy medzi Českou a
Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej niektorými justičnými orgánmi, žalovaná sa k
adrese Družební 1279 Ostrov, okres Karlovy Vary, ČR, prihlásila od 1.12.2014, teda až po podaní žaloby
na Okresný súd Košice I, ktorý bol miestne príslušným na prejednanie žaloby vychádzajúc z adresy
trvalého pobytu žalovanej zistenej v Registri obyvateľov v čase podania žaloby, ktorou bola Jesenná 3,

Košice, SR (dátum prihlásenia 9.9.1998, dátum ukončenia 30.8.2016).

15. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by žalobkyňou
uplatnený nárok tak, ako bol súdom priznaný, nebol dôvodný, rozhodnutie súdu prvej inštancie v čase
jeho vyhlásenia nebolo vecne správne, pričom je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu spĺňa všetky

požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to má na mysli § 220 CSP, preto rozhodnutie
netrpí ani vadou konania pre jeho nepresvedčivosť, resp. nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1 CSP. V

odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
posledná veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).