Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417213051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: V. N., nar. XX.X.XXXX, R. Z. XX, Z.,
zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. N., nar.
XX.X.XXXX, 2/ R. N., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom R. Z. XX, Z., zastúpení advokátom JUDr. Jiřím
Kučerom, Trnavská cesta 60, Bratislava, o zaplatenie XX.XXX,XX eura s prísl., na odvolanie žalovaných

1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/24/2017-159, zo dňa 19.9.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku
o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

od 2.8.2017 do zaplatenia; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; výrokom III. žalobcovi
priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 16.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX. eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 2.8.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že medzi
žalovanými a bankou vznikol záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo uzatvorenie úverových zmlúv

č. 001/046889/06-003/000 a č. 001/046889/04-001/000. Tento záväzok bol zabezpečený
zriadením záložného práva č. O. z 31.7.2006 a č. O. z 10.4.2007 na nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu v prospech banky. Išlo konkrétne o nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom
Bratislava na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava -
Karlova Ves, kat. úz.: Karlova Ves, na parcele reg. „C“ č. XXX/X, súp. č. XXX. Nakoľko si žalovaní svoju
povinnosťvočibankevyplývajúcuimzozmlúvoúvereneplnili,bankakontaktovaladlžníkov,ževprípade
neuhradenia záväzku pristúpi k výkonu záložného práva. Banka postúpila vymáhanie pohľadávok voči

žalovaným na spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. Žalobca ako záložca dlh za žalovaných v celkovej
výške XX.XXX,XX eura banke uhradil z predaja nehnuteľnosti, ktorou boli pohľadávky žalovaných
zabezpečené. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi voči žalovaným regresný nárok na uplatnenie si
toho, čo za žalovaných plnil. Tým, že žalobca ako záložca uhradil dlh banke za žalovaných ako dlžníkov,
zmenilo sa jeho právne postavenie, pričom sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovaným. Žalovaní ani
na výzvu žalobcu svoj dlh nesplnili.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal
za nesporné, že žalovaní uzatvorili dňa 21.7.2006 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu oposkytnutí flexihypotéky, na zabezpečenie ktorej bolo dňa 31.7.2006 v prospech banky
zriadené záložné právo k rodinnému domu žalobcu, a tiež to, že žalovaní uzatvorili dňa 31.12.2004 so
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí flexihypotéky, na zabezpečenie ktorej bolo dňa

10.4.2007 v prospech banky zriadené záložné právo k tomu istému rodinnému domu žalobcu. Nebolo
sporné ani to, že si žalovaní svoj dlh neplnili, a preto banka oba úvery zosplatnila, pričom vyzvala
žalovaných na úhradu dlžných súm. Nakoľko žalovaní dlžné sumy z jednotlivých úverov zabezpečených
zriadením záložného práva k rodinnému domu žalobcu neuhradili, pristúpila banka k výkonu záložného
práva prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. Žalobca skôr, než bola nehnuteľnosť predaná na

dražbe, túto predal tretej osobe, pričom z kúpnej ceny zaplatil dlžné sumy z úverových zmlúv
uzavretých žalovanými priamo spoločnosti poverenej bankou výkonom záložného práva, čím žalobca
splnil dlh vyplývajúci z úverových zmlúv za žalovaných v celom rozsahu. Žalobca v
súvislosti s úvermi žalovaných zaplatil dražobnej spoločnosti sumu XX.XXX,XX eura (XX.XXX,XX eura
a XX.XXX,XX eura), z čoho si v konaní uplatňuje sumu XX.XXX,XX eura.

3. Žalovaní namietali, že výkon práva žalobcu, ktorým si v rámci regresu uplatňuje od nich
zaplatenie dlžnej sumy, nepožíva právnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že
všetky prostriedky z úverov poskytnutých im bankou v roku 2004 a 2006 investovali do rekonštrukcie
domu žalobcu prebiehajúcej v roku 2008 až 2009. Na preukázanie tvrdení, že finančné
prostriedkypoužilinafinancovanierekonštrukciedomužalobcuvšaknepredložiližiadendôkaz.Vkonaní

predložili dôkazy o zadlženosti nebohej manželky žalobcu, a to čestné prehlásenie súrodencov nebohej
manželkyžalobcu,výpis zcentrálnehoregistraexekúciíalistmanželkyžalobcusestre.Žalovaní
tiež predložili dôkazy, čestné vyhlásenia osôb L. N. a W. O., na podporu svojich tvrdení, že sa žalovaný 1/
osobne podieľal na rekonštrukčných prácach na dome žalobcu v roku 2008, 2009, prípadne vykonanie
prác zabezpečoval. Nijakým spôsobom však nepreukázali, že by prostriedky získané z úverov v roku

2004a2006investovalidorekonštrukcierodinnéhodomužalobcu.Tvrdeniažalovanýchopoužitíúverov
na rekonštrukciu domu žalobcu nepotvrdil ani svedok L. N., ktorý zároveň poprel tvrdenia žalovaných o
osobnej účasti žalovaného 1/ na rekonštrukcii domu žalobcu. Aj keď by súd nebral do úvahy výpoveď
svedka,keďžemáblízkyrodinnývzťahkobomstranámkonania,pričomsožalovaným1/nemát.č.dobrý
vzťah, nemalo by to vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaných, keďže v prospech ich tvrdenia,

že použili prostriedky z poskytnutých úverov na rekonštrukciu domu žalobcu nesvedčí žiaden dôkaz.
Nepreukázaným tvrdeniam žalovaných o použití finančných prostriedkov z úverov chýba aj skutková
súvislosť, keď si žalovaní na základe ústnej rodinnej dohody uzavretej v roku 2005 mali zobrať dva úvery
v roku 2004 a 2006, aby ich v roku 2008 až 2009 investovali do rekonštrukcie domu žalobcu, pričom
žalovaný 1/ ani nevedel uviesť, kde mal finančné prostriedky od ich poskytnutia žalovaným do realizácie

rekonštrukcie domu žalobcu uložené.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaní navrhli vypočuť v konaní svedkyňu G. M., ktorej žalobca
na zabezpečenie poskytnutého úveru zriadil na svoj rodinný dom záložné právo. Uvedenú svedkyňu
však žalovaní nezabezpečili, a nepožiadali ani súd o zabezpečenie jej výsluchu, od tohto

dôkazu napokon upustili. Trvali však na tom, aby súd zabezpečil vyšetrovací spis OR PZ BA IV týkajúci
sa trestného oznámenia G. M. na žalobcu za podvod, pričom vec bola podľa § 197 Tr. por. odmietnutá a
uviedli, že v uvedenom spise sú výpovede svedkov, žalovaných, L. N. aj žalobcu a ide o vec
obdobnú ako je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie vykonanie dokazovania zabezpečením
predmetného vyšetrovacieho spisu nepovažoval za účelné ani hospodárne, keďže vec bola odmietnutá,

s predmetom konania nesúvisí, a ani sami žalovaní nevedeli uviesť, akú konkrétnu skutočnosť by malo
predloženie spisu objasniť.

5. Napriek rozporom v tvrdeniach strán sporu, či sa žalovaný 1/ osobne podieľal na rekonštrukcii
domu žalobcu v rokoch 2008 až 2009, súd prvej inštancie nepovažoval za účelné vykonať

dokazovanie navrhovaným výsluchom svedka L. N. k pravdivosti skutočností uvedených v
čestnom prehlásení, keďže ani prípadná výpoveď svedka potvrdzujúca skutočnosti uvedené v čestnom
prehlásení (osobná účasť žalovaného 1/ pri rekonštrukcii domu žalobcu) by neozrejmila,
akým spôsobom boli finančné prostriedky z úverov poskytnutých žalovaným použité.

6. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním si zložiek od Okresného úradu Bratislava,
týkajúcich sa vkladových konaní pod číslami V-XXXX/XX, V-XXXX/XX, V-XXXX/
XX, V-XXXXX/XX k preukázaniu zriadenia jednotlivých záložných práv k rodinnému domu žalobcu,
nakoľko zriadenie záložných práv k domu žalobcu v konaní nebolo sporné a nevykonalani dokazovanie predložením listu vlastníctva č. XXX ku dňu 16.4.2015, nakoľko ani vlastníctvo
žalobcu k rodinnému domu nebolo sporné. Súd ďalej nevykonal dokazovanie žalovanými navrhovanou
kópiou nešpecifikovaného katastrálneho spisu ohľadom scudzenia nehnuteľnosti žalobcu, keď žalobca

nehnuteľnosť, ktorú mal vo svojom osobnom vlastníctve, predal na základe kúpnej zmluvy z 23.2.2016,
pričom toto v konaní tiež nebolo sporné. Navyše žalovaní ani neuviedli, k preukázaniu akej skutočnosti
žiadajú tieto dôkazy vykonať.

7. Súd prvej inštancie neprihliadal na žalovanými predložený dôkaz - čestné prehlásenie V. M. z č.l. XXX

spisu, nakoľko čestné prehlásenie bolo odoslané bez podpisu z emailovej adresy vedenej na odlišné
meno ako osoba podávajúca prehlásenie B., zároveň bola táto osoba nedostatočne identifikovaná,
keďže miesto jej pobytu označené ako obec O. E., ani O. L. na Slovensku neexistuje, pričom nebolo
uvedené ani číslo domu. Zároveň uviedol, že aj prípadné riadne osvedčenie skutočností uvedených
v predmetnom čestnom prehlásení by nemalo vplyv na jeho rozhodnutie, keď by sa tým
nanajvýš potvrdilo tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ osobne pomáhal pri rekonštrukcii domu žalobcu

(zabezpečil realizáciu fasádneho náteru), ale neosvedčilo by to bez ďalšieho tvrdenie žalovaných, že
svoje finančné prostriedky z úverov vynaložili na rekonštrukciu domu žalobcu.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto
si svoj nárok na plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi uplatňovať podľa §

454 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník však umožňuje použitie analógie legis (§ 853 ods.
1), a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnutie plnenia veriteľovi podľa § 550
Občianskeho zákonníka analogicky. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. zákonnú cesiu pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa, pričom tento vzťah je obsahom a účelom najbližší
vzťahu medzi dlžníkom a záložcom, ktorý splnil dlh veriteľovi za dlžníka. Keďže nebolo

sporné, že žalobca ako záložca splnil banke dlh za žalovaných ako dlžníkov, a zároveň žalovaní v konaní
nepreukázali, že by výkon práva žalobcu na vrátenie poskytnutého plnenia bol v rozpore s
dobrými mravmi, keď žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, že prostriedky z
úverov poskytnutých im bankou boli použité na rekonštrukciu domu žalobcu, žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne XX.XXX,XX eura, ktorú žalobca za žalovaných v

súvislosti s úvermi zaplatil. Žalovaní sa so zaplatením dlžnej sumy dostali do omeškania, preto ich súd
zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy
od prvého dňa omeškania so zaplatením dlhu až do zaplatenia. Prvým dňom omeškania so
zaplatením dlžnej sumy je v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka deň nasledujúci po doručení výzvy
na zaplatenie žalovaným (poslednému z nich), a teda deň nasledujúci po doručení výzvy žalovanej 2/

fikciou doručenia 1.8.2017. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaných okrem zaplatenia dlžnej sumy
aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX eura od 2.8.2017
do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX
eura od 14.7.2017 do 1.8.2017 ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v
zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako v plnom rozsahu úspešnej

strane v konaní (neúspešný bol len v nepatrnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX eura od 14.7.2017 do 1.8.2017) priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) C.s.p. a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodili, že vykonanie výsluchu
svedka p. L. N. by potvrdilo skutkové tvrdenia žalovaných ohľadom rekonštrukcie rodinného
domu žalobcu, pri ktorej žalobca finančnú a osobnú účasť žalovaného 1/ úplne popiera. Navrhované
oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava IV č. ČVS:ORP-699/3-VYS-

B3-2017, v ktorom sa nachádzajú výpovede žalobcu, žalovaného 1/, svedka L. N. a G. M., by potvrdili
skutkové tvrdenia žalovaných a preukázalo by sa, že žalobca a svedok L. N. pred súdom
vypovedali nepravdivo. Oboznámením sa s vyšetrovacím spisom chceli preukázať, že žalovaní si vzaliv banke úverové prostriedky pre potreby žalobcu a jeho manželky rovnako ako G. M., od ktorej
žalobca po tom čo sa obrátila na políciu finančné prostriedky prestal vymáhať.

10. Vyslovili presvedčenie, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol vykonanie navrhovaných
relevantných dôkazov prišlo k jeho jednoznačnému pochybeniu. Súd prvej inštancie sa svojím postupom
neprimeranie vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu a súčasne výrazným
spôsobom sťažil žalovaným ich dôkaznú pozíciu, čo považovali za neprípustné.

11. Namietali, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď žalobca pred súdom prvej inštancie nepravdivo vypovedal o tom, že žalovaný 1/ sa vôbec
nepodieľal finančne alebo osobne na rekonštrukcii jeho rodinného domu. Toto jeho tvrdenie je v rozpore
s prehlásením svedka V. M.. ktorý na základe objednávky, pokynov a úhrady ceny prác a materiálu
zostranyžalovaného1/vykonalnarodinnomdomežalobcufasádnynáter.Uviedli,žesúdprvejinštancie
v odôvodnení uvádza, že na tento dôkaz neprihliadal, nakoľko bol odoslaný bez podpisu V. M. z e-

mailovej adresy vedenej na odlišné meno a zároveň, že táto osoba bola nedostatočne identifikovaná,
avšak na pojednávaní dňa 20.6.2018 súdu prvej inštancie oznámili, že predložené čestné prehlásenie
vzniklo na základe telefonického rozhovoru s p. V. M., ktorý v tom čase pracoval v zahraničí a keďže
nepoužíva e-mail, tak ho poslal z e-mailovej adresy svojho syna. Z tohto dôvodu prišlo k omylu
a nesprávnemu uvedeniu obce, kde menovaný býva (dotyčný býva vo O. L.), avšak meno, priezvisko,

dátum narodenia a PSČ adresy svedka boli uvedené správne. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosť
o čestnom prehlásení svedka mohol to stranám oznámiť a žalovaní by navrhli jeho vypočutie. Tiež je
v rozpore s prehlásením svedka W. O., ktorý uviedol, že okolo roku 2009 na požiadanie žalovaného
1/ a s jeho pomocou vykonal na rodinnom dome žalobcu vodoinštalačné práce, s prehlásením svedka
L. N., ktorý ako dlhoročný sused žalobcu uviedol, že okolo roku 2008 sa na

rodinnom dome žalobcu vykonala rekonštrukcia a že bol svedkom, že sa na celej rekonštrukcii podieľal
žalovaný 1/. Keď žalobca na pojednávaní dňa 19.9.2018 uviedol, že osobu suseda L. N. nepozná,
žalovaní okamžite navrhli za účelom zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov jeho predvolanie
a výpoveď pred súdom. Súd prvej inštancie však tento návrh z dôvodu neúčelnosti zamietol, pričom
svedok L. N. ako sused žalobcu presne videl kto a kedy vykonal rekonštrukciu rodinného domu žalobcu

a jeho výpoveď by potvrdila tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že sa podieľal na rekonštrukcii rodinného
domu žalobcu a najmä by preukázala, že žalobca v záujme dosiahnutia úspechu v tomto konaní klame a
zavádzaapretojehotvrdenianemôžubyťpovažovanézahodnoverné.Tvrdeniežalobcunapojednávaní
19.9.2018, že nepozná svedka L. N., ktorý bol vyše dvadsať rokov jeho sused, a ktorý sa zúčastňoval
jeho narodeninových osláv (žalovaní disponujú fotografiami z oslavy narodenín žalobcu, na ktorých je

ako hosť p. L. N.) je dôkazom absolútnej nedôveryhodnosti žalobcu.

12. Poukázali na to, že na pojednávaní konanom 20.6.2018 vypovedal ako svedok L. N., ktorý
však vypovedal nepravdivo ohľadom skutočnosti, či sa žalovaný 1/ podieľal finančne a osobne na
rekonštrukcii rodinného domu žalobcu. Výpoveď svedka L. N. je v rozpore s výpoveďou žalovaného 1/,

prehlásením žalovanej 2/ a prehláseniami V. M., W. O. a L. N.. Svedok L. N. nepravdivo
vypovedal, keď tvrdil, že žalovaný 1/ sa nepodieľal na rekonštrukcii domu žalobcu, pretože si v tom
čase staval vlastný dom. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože žalovaní disponujú fotografiami, z ktorých
je zrejmé, že rodinný dom žalovaných bol už postavený ešte pred začatím rekonštrukcie rodinného
domu žalobcu (nehnuteľnosti sú susediace). Majú za to, že svedok L. N. vypovedal po predchádzajúcej

dohode so žalobcom, keďže svedok je voči žalobcovi de iure v rovnakom právnom postavení
ako žalovaní. Žalobca si môže voči svedkovi L. N. uplatňovať nárok na zaplatenie čiastky vo výške
XX.XXX eura, čo však doposiaľ neurobil. Skutočnosť, že svedok L. N. vypovedá pod tlakom preukazuje
aj jeho SMS-ková komunikácia so žalovaným 1/. Keď na túto skutočnosť poukázali na pojednávaní dňa
20.6.2018 súd prvej inštancie sa ňou odmietol zaoberať s poukazom, že s vecou nesúvisí. Z dôvodu

nepravdivej výpovede svedka L. N. žalovaný 1/ podal na orgány činné v trestnom konaní podnet na
začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 Trestného zákona.

13. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by

preukázali, že sa podieľali na financovaní rekonštrukcie rodinného domu žalobcu. Boli názoru, že po
takmer desiatich rokov od vykonania rekonštrukcie nie je z technického hľadiska
možné predložiť účty za nákup materiálu z dôvodu, že bežný príjmový pokladničný doklad vybledne
po cca. 2 rokoch a stane sa nečitateľným. Okrem toho po uplynutí záručnej doby odpadol dôvod ichuchovávať a žalovaný 1/ nepredpokladal, že žalobca v budúcnosti spochybní jeho finančný a osobný
podiel na rekonštrukcii rodinného domu. Bol názoru, že skutočnosť, že v rokoch 2008-2009 prebehla
rekonštrukcia rodinného domu žalobcu je nesporná a to aj napriek tomu že žalobca vo svojom vyjadrení

zo dňa 22.12.2017 a na pojednávaní 20.6.2018 túto skutočnosť popieral (tvrdenie žalobcu, že svedok
L. N. si len prerobil povalu jeho rodinného domu nie je pravdivé a preukazujú to fotografie z roku 2007, z
ktorých je zrejmé ako rodinný dom žalobcu vyzeral pred rekonštrukciou a dajú sa porovnať
s dnešným stavom - tieto fotografie sa podarilo dohľadať u príbuzných žalovaných až tento mesiac). Tiež
je nesporná skutočnosť, že rekonštrukciu rodinného domu žalobcu musel niekto vykonať ako aj zaplatiť

potrebnýmateriálapráce.Tiežjezjavné,žežalobcaanijehonebohámanželkanedisponovalifinančným
prostriedkami potrebnými na vykonanie rekonštrukcie - žalobca bol v tom čase cca 4 roky v predčasnom
starobnom dôchodku a jeho nebohá manželka ako SZČO mala minimálne príjmy, V. M. a W. O. prehlásili,
že vykonali na základe objednávky žalovaného 1/ stavebné práce na rodinnom dome žalobcu. Odplatu
zamateriál avýkonprácimuhradilžalovaný1/. L.N.prehlásil,žerekonštrukciarodinnéhodomu
žalobcu spočívala od búracích prác, cez stavebné práce až po pozemkové úpravy, pričom žalovaný

1/ sa zúčastňoval na celej rekonštrukcii. Toto čestné prehlásenie dotyčného je v súlade s výpoveďou
žalovaného 1/ a preto jeho tvrdenia, že sám nakupoval stavebný materiál a vozil ho prívesným vozíkom
na stavbu je možné považovať za logické a hodnoverné a to na rozdiel od účelových
tvrdení žalobcu, ktorý nemá problém tvrdiť, že nepozná svojho suseda, s ktorým medzi iným oslavoval
svoje narodeniny. Čestné prehlásenie svedka L. N. potvrdilo konzistentné tvrdenia žalobcu, že vykonaná

rekonštrukcia rodinného domu žalobcu spočívala v zrealizovaní nadstavby na stávajúci rodinný dom
(celková úžitková plocha domu sa zväčšila 100 %) a kompletnej rekonštrukcii pôvodnej stavby. V rámci
rekonštrukcie sa vymenila elektroinštalácia, podlahy, okná, dvere, obklady a pod. Na
pozemku sa zrealizovali terénne úpravy, postavil sa plot a altán. Stavebné práce aktívne vykonávali
žalovaný 1/ spolu so svojím bratom - svedkom L. N. vo svojom voľnom čase a v

prípade odbornejších prác ako napríklad železobetónová stropná konštrukcia a výstavba strechy sa
práce objednali u špecializovaných stavebných firiem.

14. Brojili, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy, že žalovaní na pojednávaniach
čestnými prehláseniami L. N. a W. B. preukázali, že žalobca spolu s nebohou manželkou bežne fungovali

tak, že presvedčili tretie osoby, aby si vzali od banky pôžičku a takto získané finančné prostriedky im
poskytli pre ich potreby. Obdobne ako žalovaní aj G. M. si vzala od banky úver, pričom takto získané
prostriedky boli použité pre potreby žalobcu a jeho nebohej manželky. Napriek tomu, že žalobca mal
so svojou nebohou manželkou zriadené až do jej smrti bezpodielové spoluvlastníctvom manželov sa
dnes stavia do pozície, že sa ho to netýka, nič o tom nevie a že ľudia, ktorí splácajú banke finančné

prostriedky, ktoré poskytli nebohej manželke žalobcu nie bežné finančné čiastky, ho nezaujímajú.

15. Žalobca sa dokonca pokúsil titulom regresného nároku požadovať finančné plnenie aj od p. G. M. a
od svojho konania upustil až potom, keď na jeho osobu podala trestné oznámenie. Súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy list nebohej manželky žalobcu a matky žalovaného 1/ R.

N. zo dňa 2.2.2017, ktorý adresovala svojej sestre W. B.. Tento list bol odpoveď na list W. B., v
ktorom žiadala svoju sestru o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sestre požičala a ktoré musela
vrátiť banke s tým, že ak sa tak nestane v lehote dvoch mesiacov potom bude túto záležitosť riešiť aj
s jej manželom - žalobcom v tomto konaní. V tomto liste je ohľadom žalobcu v tomto konaní uvedené
nasledovné: „Poznám jeho odpoveď, že on si nič nepožičal a nikomu nekázal stavať, nikoho

nevolal atď.“ Táto citácia potvrdzuje skutočnosť, že synovia žalobcu vykonali rekonštrukciu rodinného
domu žalobcu. Z uvedeného je zjavné, že po vykonanej rekonštrukcii rodinného domu
žalobca bežne tvrdil, že predsa nikomu nekázal stavať.

16. Súd prvej inštancie sa rozpormi medzi tvrdením žalobcu a svedka L. N. a medzi výpoveďou

žalovaného 1/ a predloženými listinnými dôkazmi (čestné prehlásenia) dostatočne nezaoberal a preto
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo
za následok nesprávne právne posúdenie veci.

17. Vyčítali súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, že predložené

dôkazy zo strany žalovaného 1/ preukázali, že sa podieľal na výstavbe a financovaní
rekonštrukcie rodinného domu žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám uvádza, že by
sa nanajvýš potvrdilo tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ osobne pomáhal pri rekonštrukcii, avšak
súd prvej inštancie už nevyvodil následky z toho, že by sa tým preukázala nedôveryhodnosť tvrdenížalobcu. Súd prvej inštancie sa taktiež vôbec nezaoberal otázkou, z akých finančných prostriedkov
bola vykonaná rekonštrukcia rodinného domu žalobcu, keďže žalobca bol v tom čase na predčasnom
starobnom dôchodku a jeho manželka ako SZČO mala minimálne príjmy a bola zadlžená. Súd prvej

inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, že žalobca popieral úplne všetky skutkové
tvrdenia žalovaného pričom je zjavné, že konal účelovo v snahe získať majetkový prospech na úkor
žalovaných a že z dôvodu predloženia dôkazov svedčiacich o opaku (napr. prehlásenie L. N.), osobu
žalobcu a jeho tvrdenia nie je možné hodnotiť ako osobu hodnovernú. Žalovaní mali za to, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu nevyhodnotil ako konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi a žalobu z tohto dôvodu nezamietol.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne a dostatočne vysporiadal
s odôvodnením svojho rozhodnutia nevykonať dôkazný prostriedok pripojením vyšetrovacieho spisu,
a to z dôvodu, že to považoval za neúčelné a nehospodárne. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k tomuto

dôkaznému prostriedku považuje za správne, nakoľko s prejednávanou vecou nemá žiadnu súvislosť.
V predmetnej trestnej veci sa totiž nejednalo o úvery, ktoré boli predmetom súdneho
konania. Dokonca samotní žalovaní, resp. ich právny zástupca na pojednávaní, nevedel bližšie uviesť,
akérozhodujúceskutočnostimalibyťpripojenímvyšetrovaciehospisuajehooboznámenímpreukázané.
Nad rámec toho považoval za nutné skonštatovať, že táto trestná vec bola ukončená odmietnutím podľa

ustanovenia § 197 Trestného zákona; G. M. bola rovnako žalovanými uvedená do omylu
ako on. To, či od nej alebo od jeho druhého syna L., požadoval uhradiť ich dlhy, nie je predmetom tohto
konania a nemá s týmto konaním žiadnu súvislosť. Z toho dôvodu nepovažuje za nutné sa k tvrdeniam
žalovaných vyjadrovať.

19. Žalovaní (k údajným nesprávnym skutkovým tvrdeniam) iba duplikujú svoje skutkové tvrdenia
prezentované v súdnom konaní, ale neprodukovali k nim žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli
preukázať ich skutkové tvrdenia. Nie je pritom pravdivé ich tvrdenie, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Všetky skutkové tvrdenia týkajúce
sa uplatnenia nároku boli súdu riadne a relevantne preukázané, pričom mnohé

rozhodujúce skutkové tvrdenia boli dokonca nesporné. Poukázal na to, že žalovaní žiadnym spôsobom
nepreukázali svoje tvrdenia týkajúce sa údajného poskytnutia finančných prostriedkov na rekonštrukciu
jehonehnuteľnostivroku2008až2009,pričomtietoúverysivzalivrokoch2004a2006.Všetkyskutkové
tvrdenia žalovaných a ich návrhy na vykonanie dôkazných prostriedkov smerovali k
preukázaniu údajnej rekonštrukcie jeho nehnuteľnosti, ktorá však nebola nikdy realizovaná. Ani jeden

produkovanýdôkazvšaknesmerovalktomu,abypreukázaliúdajnéposkytnutiefinančnýchprostriedkov.
Procesná obrana žalovaných z toho dôvodu nemohla byť úspešná. Aj keby boli preukázali údajnú
rekonštrukciu nehnuteľnosti, žiadnym spôsobom by to nepreukázalo ich tvrdenie o tom, že finančné
prostriedky získané úverom previedli na jeho účet, resp. že z nich financovali údajnú rekonštrukciu jeho
nehnuteľnosti.

20.Malajnaďalejzato,žesahožalovanísnažiazdiskreditovaťsvojimitvrdeniamipredsúdom.Uvádzajú
také skutkové tvrdenia, ktoré nemajú absolútne žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou,
a preto ani nemôžu mať relevanciu pre preukázanie ich skutkových tvrdení.

21. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci poznamenal, že v danej veci
k nesprávnemu právnemu posúdeniu nedošlo, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné
ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom vykladal. V danej veci teda v žiadnom prípade nedošlo k
omylu pri aplikácii práva. Žalovaní navyše vo vzťahu k údajnému nesprávnemu právnemu
posúdeniu, ako odvolaciemu dôvodu, neuviedli vo svojom odvolaní vôbec nič. Nešpecifikovali

v čom presne vidia nesprávne právne posúdenie a ani to, aké je podľa ich názoru správne právne
posúdenie, t.j. aká norma mala byť na danú vec aplikovaná, resp. ktorú právnu normu si súd prvej
inštancie vykladal nesprávne.

22. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že v súdnom konaní boli podstatné skutkové tvrdenia

žalobcu týkajúce sa jeho uplatneného nároku nesporné. Žalovaní nepopierali uzatvorenie úverových
zmlúv, záložných zmlúv a ani poskytnutie úveru hypotekárnou bankou. Rovnako neboli žiadnym
spôsobom zo strany žalovaných spochybňované skutkové tvrdenia týkajúce sa zaplatenia úverov
žalobcom ako záložcom namiesto žalovaných. Išlo pritom o podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sanároku žalobcu voči žalovaným a uplatnenie jeho práva podľa § 550 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 853 Občianskeho zákonníka. Takéto právne posúdenie veci súdom je v súlade aj s
ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Žalovaní počas celého súdneho konania neprodukovali ani

jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali svoje skutkové tvrdenia. V rámci
svojich procesných návrhov na vykonanie dôkazných prostriedkov nedokázali ani bližšie špecifikovať
aké skutkové tvrdenia by mali byť ich návrhmi na vykonanie dôkazných prostriedkov preukázané. Svoje
skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali.

23. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované
dôkazy, ktoré by podopreli skutkové tvrdenie žalovaných a ktoré by najmä preukázali nedôveryhodnosť
žalobcu, je v tomto prípade žalobcovi výrazne prospešná. Žalobca si vo vyjadrení protirečí a
nepriamo priznáva vykonanie rekonštrukcie svojho rodinného domu. Keďže žalobca popiera vykonanú
rekonštrukciu rodinného domu (označuje ju pojmom „údajná rekonštrukcia“) pripojili k vyjadreniu dve
fotografie nehnuteľnosti žalobcu, pričom na prvej fotografii sa nachádza rozostavaná stavba rodinného

domu žalovaných v značnom stupni dokončenia, pričom za ňou je vidieť stav rodinného domu žalobcu v
tom čase. Fotografia preukazuje, že tvrdenie žalobcu pred súdom prvej inštancie ako aj výpoveď svedka
L. N., že žalovaní stavali svoj rodinný dom súčasne s rekonštrukciou rodinného domu
žalobcu nie je pravdivá. K tejto fotografii sa žalovaní dostali až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Na druhej fotografii je súčasná fotografia rodinného domu žalobcu. Porovnaním farebných

fotografii je zrejmé, že na rodinnom dome žalobcu boli vykonané značné stavebné
úpravy a to v rozsahu ako uvádzajú žalovaní.

24. Tvrdenie žalobcu, že G. M. bola rovnako žalovanými uvedená do omylu ako žalobca,
je nehorázne klamstvo, pretože v skutočnosti p. G. M. na požiadanie nebohej manželky

žalobcu si vzala v banke úver, pričom poskytnuté finančné prostriedky odovzdala p. L. N. - tej istej osobe,
ktorá v tomto konaní nepravdivo vypovedala ako svedok v prospech žalobcu. Žalobca aj vo vyjadrení
k odvolaniu pokračuje v zavádzaní súdu, osočovaní žalovaných a skutočnosť, že súd si ako dôkazný
prostriedok nepripojil vyšetrovací spis polície mu vyhovuje. Žalobca v konaní ako aj vo
vyjadrení k odvolaniu popiera úplne všetky skutkové tvrdenia žalovaných pričom je zjavné, že koná

účelovo v snahe získať majetkový prospech na úkor žalovaných. Mali za to, že z dôvodu predloženia
dôkazov svedčiacich o nepravdivých skutkových tvrdeniach žalobcu, nie je možné osobu žalobcu a jeho
tvrdenia považovať za hodnoverné.

25. Žalobca v odvolacej replike naďalej zotrval na svojom tvrdení, že by bola vykonaná akákoľvek

rekonštrukcia v rozsahu ako to tvrdia žalovaní, čo však nie je predmetom konania; žalovaní v celom
súdnom konaní nepredložili vo vzťahu k uplatnenému nároku žiadny relevantný dôkaz, ktorým by čo i
len spochybnili tvrdenia žalobcu o úhrade úverov namiesto nich a o uplatnení tohto nároku v súlade s
ustanovením § 550 v spojení s ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka.

26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaných bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadovalanidôležitýverejnýzáujem;dospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

vyhovujúcej časti je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok
verejne vyhlásil 29.9.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

27. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

28. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

29. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce
skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
aspektmi prejednávaného prípadu; dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebehkonania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného
dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery, ktoré adekvátne vysvetlil.

30. Žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal
už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa preto javí
úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) ako
kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovanými prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo

všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

31. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom základe, neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaných spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

32.Knámietkežalovaných,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p., ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil

na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení
týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci však pri viazanosti dôvodmi odvolania dospel odvolací

súd k záveru, že takto uplatnený odvolací dôvod v konaní naplnený nebol.

33. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považuje žalobu za dôvodnú,
v odôvodnení svojho rozsudku poskytol žalovaným odpoveď na všetky právne významné otázky, ktoré
uplatnili v priebehu konania. Jeho skutkové zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok

hodnotenia dôkazov je v súlade s § 191 C.s.p. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie nevyplývajú
žiadne skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. V hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti nie je logický
rozpor, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to prezumuje
§ 191 ods. 1 C.s.p. s náležitým záverom o dôvodnosti podanej žaloby a neopodstatnenosti procesnej

obrany žalovaných, ktorí v konaní nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že prostriedky získané z úverov
v roku 2004 a 2006 investovali do rekonštrukcie rodinného domu žalobcu; súčasne súd prvej inštancie
správne poukázal aj na to, že týmto nepreukázaným tvrdeniam žalovaných chýba vecná a časová
súvislosť, keď si žalovaní na základe ústnej rodinnej dohody uzavretej v roku 2005 mali zobrať dva úvery
v roku 2004 a 2006, aby ich v roku 2008 a 2009 investovali do rekonštrukcie domu žalobcu,

pričom žalovaný 1/ ani nevedel uviesť, kde mal finančné prostriedky od ich poskytnutia žalovaným do
realizácie rekonštrukcie domu žalobcu uložené. S ohľadom na uvedené skutočnosti potom neobstojí ani
odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy (výsluch svedka
L. N., oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava IV č. ČVS:ORP-699/3-VYS-
B3-2017), čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.

34. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia XX.XXX,XX eura, t.j. sumy, ktorú ako záložca preukázateľne a nesporne zaplatil za
žalovaných ako úverových dlžníkov, ktorým boli na základe uzavretých úverových zmlúvposkytnuté finančné prostriedky a ktorí si svoje povinnosti vyplývajúce im z týchto úverových zmlúv
neplnili riadne a včas. Skutkový a právny základ podanej žaloby nebol žalovanými
v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní spochybňovaný. Žalovaní však v

rámci svojej procesnej obrany žiadali, aby súd žalobcovi nepriznal právo na plnenie s odôvodnením, že
konanie žalobcu považujú za rozporné s dobrými mravmi, pretože finančné prostriedky z poskytnutých
úverov boli v celom rozsahu použité na rekonštrukciu rodinného domu žalobcu a to na základe ústnej
rodinnej dohody. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ani prípadná výpoveď svedka L. N.
potvrdzujúca skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení (osobná účasť žalovaného 1/ na rekonštrukcii

domu žalobcu) by neviedla k preukázaniu toho, akým spôsobom boli finančné prostriedky z úverov
poskytnutých žalovaným použité. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel
k záveru, že pokiaľ sa žalovaní navrhovanými dôkazmi snažili preukázať finančnú, či osobnú účasť
žalovaného 1/ na rekonštrukcii rodinného domu žalobcu v rokoch 2008 - 2009, nijakým
spôsobom to nepreukazuje ich tvrdenie, že na rekonštrukciu domu žalobcu použili úverové prostriedky,
ktoré im boli poskytnuté v rokoch 2004 a 2006. Akákoľvek dobrovoľná finančná alebo osobná účasť

žalovaného 1/ na rekonštrukcii rodinného domu žalobcu v rokoch 2008 - 2009 (ak by aj bola v konaní
preukázaná), bez preukázania väzby na úvery poskytnuté žalovaným v roku 2004 a 2006, je
vo vzťahu k procesnej obrane žalovaných bez právneho významu; rovnako sú bez právnej relevancie
aj tvrdenia žalovaných o spôsobe života žalobcu a jeho manželky, ktorí si mali požičiavať finančné
prostriedky od tretích osôb, k čomu mal slúžiť aj navrhovaný dôkaz - vyšetrovací spis OR PZ Bratislava

IV č. ČVS:ORP-699/3-VYS-B3-2017, keď naviac nebolo ani sporné, že finančné prostriedky z úveru
poskytnutého p. M. neboli poskytnuté žalobcovi a jeho manželke, ale p. M. ich odovzdala L. N..

35. Zároveň hodno uviesť, že súdna prax je jednotná v tom, že k procesným právam strany sporu
nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom

sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS
52/03). V danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností a v odôvodnení svojho rozhodnutia celkom zrozumiteľne vysvetlil

dôvody, pre ktoré nevykonal žalovanými navrhované dôkazy. Vzhľadom na správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonanie navrhovaných
dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia skutočností relevantných z hľadiska
podstaty prejednávanej veci, aj nepotrebné a nehospodárne.

36. A keďže žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovaných preto odvolací súd vyhodnotil
v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

37. Na uvedenom základe s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a
právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby v časti uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ solidárne
zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 2.8.2017

do zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti spolu so súvisiacim
výrokom o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným plný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).