Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Miriam Srogončíková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/27/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899592
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5808899592.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: AMC Martin,
s.r.o., so sídlom Bezručova 10, Martin, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jánom Repáňom,
advokátom so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25, IČO: 50711776, proti žalovanému: Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o určenie, že právne úkony sú voči žalobcovi právne neúčinné,
takto
r o z h o d o l :
I/ Súd žalobu z a m i e t a.
II/ Žalobca j e p o v i n n nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% , ktoré budú vyčíslené
v uznesené, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu 5. 10. 2016, zmenenou dňa 3. 6. 2005 žalobca žiadal, aby súd určil, že
právne úkony, na základe ktorých došlo následne k prevodu nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. F. -
rozostavaný rodinný dom na parcele KN č. XXX/X, na žalovaného, sú voči žalobcovi právne neúčinné
a aby určil, že právny úkon zriadenia záložného práva v prospech žalovaného za účelom zabezpečenia
peňažnej pohľadávky, ktoré bolo registrované pod č. V XXXX/XXXX na Katastrálnom úrade v Dolnom
Kubíne v zmysle vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou podľa zápisnice sp.
zn. N 477/2003, NZ 103244/2003, spísaných JUDr. Zbojom, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobu
odôvodnil tým, že so spoločnosťou MOTOR servis, s.r.o., IČO: 36 014 702 uzatvoril Subdealerskú
zmluvu na predaj a servis motorových vozidiel zn. Fiat. Záväzky z tejto zmluvy mal žalobca zabezpečené
notárskou zápisnicou zo dňa 21. 12. 1998 sp.zn. N 463/98 ako exekučný titul a ďalej zmluvami o práve
k vyplneniu biankozmeniek, ktoré uzatvorili aj jednotlivo manželia M.. S. M. ručí na základe zmluvy
o práve k vyplneniu biankozmenky zo dňa 26. 11. 1999 za zaplatenie všetkých pohľadávok dlžníka
MOTOR servis , s.r.o. voči žalobcovi, ktoré vzniknú zo Subdealerskej zmluvy zo dňa 9. 12. 1998 ako aj zo
zmlúv o výpožičke motorových vozidiel. N. M. ručí na základe zmluvy o práve k vyplneniu biankozmenky
zo dňa 26. 11. 1999 za zaplatenie všetkých pohľadávok dlžníka MOTOR servis, s.r.o. voči žalobcovi,
ktoré vzniknú zo Subdealerskej zmluvy zo dňa 9. 12. 1998, ako aj zo zmlúv o výpožičke motorových
vozidiel. S. M. ako jediný spoločník a konateľ MOTOR servis, s.r.o. sa trestnou činnosťou obohatil na
úkor žalobcu a to tým, že motorové vozidlá od žalobcu na základe subdealerskej zmluvy a zmlúv o
výpožičke prevzal za účelom ich vystavenia v autosalóne svojej spoločnosti a tieto bez súhlasu žalobcu
predal bez toho, aby za tieto vozidlá žalobcovi zaplatil. Podvodným spôsobom získal od leasingových
spoločností a od zákazníkov peniaze, s ktorými nakladal vo svoj osobný prospech. R. činnosť bola
páchaná takým spôsobom,že žalobca ešte ani dňa 12. 8. 2003 netušil, že za záväzkom MOTOR servisu,
s.r.o. je trestná činnosť. Dňa 12. 8. 2003, na zakrytie podvodu, sa S. M. zaviazal, že do 18. 8. 2003 a do
22. 8. 2003 zaplatí žalobcovi dlh vo výške 1 242 382,- Sk za autá a 1 001 902,- Sk za náhradné diely.
S. M. a N. M. vedeli, že žalobca ako veriteľ, prípadne aj iní veritelia, sa budú chcieť uspokojiť na svojichprávach na celom ich majetku. Okrem toho, že S. M. predal dňa 15. 8. 2003 celý svoj obchodný podiel v
MOTOR servis, s.r.o. A. S., ktorý bol tzv. bielym koňom, v tento deň bola spoločnosť vyrabovaná o stroje,
zariadenia a celý ostatný hnuteľný majetok. Manželia S. a N. M. boli vlastníkmi rozostavaného rodinného
domu, nachádzajúceho sa v k.ú. F. na parcele č. XXX/X. Na tejto stavbe bolo zriadené záložné právo
v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. , ktorá im poskytla úver. V snahe ochrániť nehnuteľnosť pred
veriteľmi manželia M. uzatvorili fiktívnu zmluvu o pôžičke spolu s vyhlásením o uznaní dlhu a súhlase
dlžníka s vykonateľnosťou formou notárskej zápisnice. Aby prevod nebol napadnutý veriteľmi, riešili ho
fiktívnou zmluvou a následne exekučným titulom a exekúciou v prospech žalovaného.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, N. M. ( v tom čase v pozícii vedľajšej
účastníčky),S.M.(vtomčasevpozíciivedľajšiehoúčastníka),svedkyneM.E. oboznámenímlistinných
dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
3. Podľa § 42a ods. 1 a 5 písm. c/ Občianskeho zákonníka:
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.
(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník
nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha určenia, že právne úkony, na základe
ktorých došlo k prevodu rozostavanej stavby rodinného domu na pozemku KN parcela č. XXX/X v
obci a k.ú. F. na žalovaného, sú voči nemu právne neúčinné a že je voči nemu neúčinná zmluva o
zriadení záložného práva k uvedenej stavbe, ktorú uzatvorili v jeho prospech manželia S. a N. M.. Podľa
žalobcu manželia M. sú ručiteľmi vo vzťahu k jeho pohľadávkam vyplývajúcim zo subdealerskej zmluvy,
uzatvorenej so spoločnosťou MOTOR servis, s.r.o. so sídlom R., SNP 106/1, IČO: 36014702 ( pozn.
súdu : od 12. 2. 2010 vymazaná z obchodného registra ). Žalobca tvrdí, že manželia M. v úmysle
zabrániť jemu ako veriteľovi uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky uzatvorili so žalovaným
fiktívnu zmluvu o pôžičke, následne uznali svoj záväzok voči nemu a súhlasili s vykonateľnosťou, tiež
v jeho prospech uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k ich rozostavanému rodinnému domu, v
dôsledku čoho žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie voči nim. Hoci to žalobca v žalobe výslovne
neuvádza, dokonca ani nekonkretizuje právny úkon/úkony, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia, že
sú voči nemu právne neúčinné, len uvádza, že ide o právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníctva
rozostavanej stavby na žalovaného, z vyjadrenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, vyplynulo, že
žalovaný nenadobudol vlastníctvo k tomuto rodinnému domu, ale nadobudla ho v exekučnej dražbe p.
Z.. Exekúcia bola vedená na základe návrhu, ktorý bol podaný žalovaným. Z vykonaného dokazovania
súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že manželia S. M., naposledy bytom F. č.
XXX ( toho času nebohý ) a N. M., bytom F. XXX boli vo vzťahu k žalobcovi v pozícii ručiteľov za záväzky
MOTOR servis, s.r.o., vyplývajúcich zo subdealerskej zmluvy zo dňa 9. 12. 1998. Žalovaný nepoprel
tvrdenie žalobcu, že N. M. v čase podpisu zmluvy o pôžičke, uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou a
manželia S. a N. M. v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k rozostavanému rodinnému
domu v jeho prospech voči žalobcovi mali vymáhateľné záväzky. Nepoprel ani, že manželia M. a on
skutočne uzatvorili uvedené právne úkony. Proti žalobe sa však bránil tým, že vo vzťahu k manželom
S. a N. M. nie je blízkou osobou, u ktorej sa úmysel ukrátiť veriteľa prezumuje. Poprel, že by zmluva
o pôžičke, ktorú uzatvorili s N. M., bola fiktívna Uviedol, že peniaze jej skutočne požičal a keďže mu
pôžičku v dohodnutom termíne nevrátila a on vedel, že v tom čase si začínajú uplatňovať pohľadávky
voči nej a jej manželovi aj ďalší veritelia, podal návrh na vykonanie exekúcie, exekútorovi dal súhlas na
zriadenie exekučného záložného práva a predaj rozostavaného rodinného domu na dražbe. Dražba sa
uskutočnila a dom vydražila p. Z. - on sa nikdy nestal vlastníkom domu. Doplnil, že rovnaké právo dať
návrh na vykonanie exekúcie mali aj ostatní veritelia, teda aj žalobca.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Ako bolo uvedené,
žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva, ktorouS. a N. M. založili v prospech žalovaného svoj rozostavaný rodinný dom. V tejto časti žalobe nemožno
vyhovieť preto, že úkonom zmluvy o zriadení záložného práva nedošlo k zmenšeniu majetku ručiteľov a
teda nejde o právny úkon, ktorý by ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Zmluvou
o zriadení záložného práva došlo len k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného voči manželom M., nie k
prevodu vecí z ich vlastníctva do vlastníctva žalovaného - k takému prevodu napokon ani nikdy nedošlo.
Odporovateľné nemôžu byť právne úkony, pri ktorých nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka ( z
rozsudku NS ČR sp.zn. 30 Cdo 1706/2006 ).
Vo zvyšnej časti, resp. pôvodne podanou žalobou, pred jej zmenou, sa domáhal určenia bližšie
neurčených právnych úkonov, ktoré viedli k prevodu rozostavaného rodinného domu na žalovaného
( hoci v skutočnosti k tomu nikdy nedošlo, dom nadobudla v exekučnej dražbe, teda prechodom, nie
prevodom vlastníckeho práva p. Z. ). Žaloba tak, ako bola pôvodne podaná, nie je dôvodná už len z
dôvodu, že žalobca nekonkretizoval právny úkon, resp. právne úkony, určenia neúčinnosti ktorých sa
domáha a možno sa len domnievať , ktoré právne úkony má na mysli - k zmenšeniu majetku ručiteľov
došlo prechodom vlastníctva stavby na p. Z., ktorej bezprostredne predchádzali návrh na vykonanie
exekúcie a súhlas žalovaného s dražbou, ale predpokladom exekúcie bol exekučný titul, čiže prichádza
do úvahy aj právny úkon - uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou, ktoré manželia M. uskutočnili
v prospech žalovaného . Právnym úkonom, ktorým došlo k zmenšeniu majetku manželov M. ako
ručiteľov, však bolo podanie p. Z. na exekučnej dražbe - v tomto smere by však mohla byť pasívne vecne
legitimovaná p. Z., ktorá mala z tohto právneho úkonu prospech, nie žalovaný. Uskutočnenie podania
na exekučnej dražbe tiež nespĺňa predpoklad, že by išlo o právny úkon dlžníka, takže žalobe v tejto
časti nemožno vyhovieť aj z tohto dôvodu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.