Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116213063
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116213063.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu M. X., D.. XX.X.XXXX, N. G., A. XX, zastúpeného
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému HONORS, a.s.,
Liptovský Mikuláš, Námestie Osloboditeľov 24, IČO: 36 000 744, zastúpenému Mgr. Ľubošom Kráľom,
advokátom, Martin, Červenej armády 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu 12C 170/2016-139 zo 17.12.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou z 10.6.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom časti
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. O., ktorá mala byť
vyšpecifikovaná v znaleckom posudku ako priestory v prístavbe hlavnej stavby na uliciach Š. V. O. S. G..

2. Podľa zápisnice z predbežného prejednania sporu konajúci súd dňa 21.9.2018 odporučil stranám

sporu mimosúdne vyriešenie sporu, a to vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a za sporné označil
možné vydržanie vlastníckeho práva žalobcom.

3. Podaním z 5.12.2018 žalobca vzal podanú žalobu späť a navrhol konanie zastaviť s poukazom na
mimosúdne rokovania strán, ktoré však musel ukončiť pre svoje zdravotné problémy.

4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie podľa § 144 a § 145 ods.
1 až 3 CSP zastavil. Citoval ďalej § 256 ods. 1, 2 a § 257 CSP a uviedol, že stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Poukázal na to,
že z procesného hľadiska síce zastavenie konania zavinil žalobca, avšak podľa jeho názoru ide o typický
prípad, kedy podanie žaloby zavinili obe strany sporu, ktoré majú dlhodobo predmetné nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve, avšak nevedia sa dohodnúť na ich užívaní ani reálnom rozdelení. Z povahy sporu a

jeho okolností teda obe strany nesú diel viny na podanej žalobe.

5. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný a navrhol žalobcu
zaviazať nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Mal za to, že konajúci súd na danú vec § 257
CSP aplikoval nesprávne, a to pre neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Išlo totiž o typický
prípad, kedy žalobca po predbežnom prejednaní sporu a vyslovení právneho názoru súdom dospel k

záveru, že podal nesprávnu žalobu a vzal ju späť. Bol totiž poučený o tom, že vec je nutné riešiť žalobou
o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva a nie nesprávne podanou žalobou o určenie vlastníckehopráva. On jednoznačne na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva neniesol žiadnu vinu a nemôže
znášať dôsledky nezmyselnej žaloby.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý výrok uznesenia ako správny
potvrdiť. Trval na tom, že na jeho strane boli splnené podmienky na určenie, že je vlastníkom časti
nehnuteľnosti zodpovedajúcej reštaurácii Gemer a Espressa Gemer. Pri predbežnom prejednaní sporu
pred súdom sa žalovaný vyjadril, že je ochotný sa s ním dohodnúť na spôsobe usporiadania vlastníctva
a poukázal ďalej na skutočnosti predchádzajúce vzniku sporu.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou,
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP ako aj z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je jeho tvrdenie, že pri rozhodovaní o trovách konania
neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP a s týmto názorom súhlasí aj odvolací súd.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom

otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak
však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť
trovy konania žalovaný.

12. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom
výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na

strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane
toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci
nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a
má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov
konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na majetkové pomery
tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli

k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a podobne.

13. Ako už bolo uvedené, zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a tak
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po
začatí konania. Pokiaľ preto určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom

o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

14. V prejednávanej veci sa žalobca celkom konkrétne domáhal určenia vlastníckeho práva k časti
nehnuteľnosti a túto svoju žalobu vzal späť. Z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie konania

a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné strane žalovaného nepriznať nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania. Je evidentné, že medzi žalobou o určenie vlastníckeho
práva a návrhom o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý by podľa predbežného názoruprvoinštančného súdu mohol vyriešiť spory strán konania, je rozdiel a teda žaloba podaná žalobcom
žiadnym spôsobom nemohla a ani neprispela k zmiereniu strán sporu.

15. S prihliadnutím na uvedené neboli splnené podmienky pre použitie § 257 CSP a odvolací súd
rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania musel zmeniť.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP.
Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. Úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto mu odvolací súd
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).