Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 19, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Er/314/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408203148
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6408203148.4

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35
776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: T. C., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX/
XX, Š., na vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 € a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX
1917/08, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 017275 * zo dňa 7.4.2008 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen,

ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 8173/07.

2. Dňa 11.5.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného - povinný zomrel a dedičské konanie sp. zn. 5D/108/2013 bolo zastavené z
dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Dňa 8.6.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie
priznaného práva.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo

neúčinným.

7. Súd preskúmal súdny spis a zistil, že exekučným titulom je Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 2642695 zo dňa 26.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2007
a vykonateľnosť dňa 10.4.2007. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo
dňa 12.2.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch (ďalej len „zákon opriestupkoch“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej
na ich zaplatenie.

9. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od
vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté,
ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie

byť podkladom na vykonanie exekúcie.

10. Novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008
neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava
použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti
novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení

pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne,
pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť
práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase,
kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie
prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka priaznivejšie.

V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku
50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty
pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v

dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o
plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala
plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do
31. 08.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej
aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z.

sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 z 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti
sú obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Snj 84/02 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 29/2013 a uznesenie
Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoE/21/2015.

11. Exekučný titul - bloková pokuta nezapletená na mieste č. k. AA 2642695 zo dňa
26.3.2007, ktorú vydalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, sa prekludoval. Dňom
10.4.2010 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a
už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku.

12. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu
zastaviťexoffopodľa§57ods.1písm.b)Exekučnéhoporiadku.Nazákladeobsahuspisupredloženého

súdnym exekútorom má súd za to, že v uvedenom období, keď exekúcia voči povinnému mohla byť na
podklade predmetného exekučného titulu vykonaná, nebol preukázaný žiaden z dôvodov na zastavenie
exekučného konania.

13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 5.5.2018 oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekučného
konania vo výške 48,31 Eur, pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 Eur,
odmeny podľa § 15 vyhlášky vo výške 19,92 Eur, náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vo výške

7,06 Eur a DPH vo výške 8,05 Eur.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemuexekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného

odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

21. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých
do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

23. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

24. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).

25. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

26. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

27. V danom prípade nejde o situáciu s akou počíta ust. § 203 Exekučného poriadku.
Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného
bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného
titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj

možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom, čo do trov tejto exekúcie. Súdny exekútor
podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti na tunajší súd dňa 11.5.2018, pričom
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 10.4.2010, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie
súdnym exekútorom bolo neprípustné a bez ohľadu na to, kedy súd formálne - uznesením exekúciu
zastavil (iné riešenie súdom v úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v

exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie
exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do
tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.28. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 12.2.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K
zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu

zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z
iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa
na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, nemajetnosť a
pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie
treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej

výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie
exekúcie, so značným časovým odstupom.

29. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným

postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

30. V konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky
súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol
jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie
exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia jeho trov.

31. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom, proti rozhodnutiam
podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

32. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v

rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.