Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/64/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109229192
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2109229192.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: P. O., G..XX.

X. XXXX, K. I. XX, E., zastúpený: JUDr. Roman Hošovský, advokát, Mikulášska 1/a, Bratislava, proti
žalovanej: W. C., G.. XX. X. XXXX, K. Y. XX, E., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP č.
2, Trnava, o zaplatenie 15 294,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14 566,52 eur s úrokom s omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 14 566,52 eur od 11.04.2010 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 90 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 90 % s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 10 % s tým, že o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2009 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 15 294,83 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1. 1. 2008 do zaplatenia titulom dvoch
zmlúv o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a zo dňa 11. 6. 2007. Žalovaná suma 15 294,83 eur pozostáva zo
sumy 218.345,- Sk/7.247,73 eur + 220.486,- Sk/7.318,79 eur + 362,38 eur (úrok 5 % za obdobie trvania
pôžičky 218.345,- Sk) + 365,94 eur (úrok 5 % za obdobie trvania pôžičky 220.486,- Sk).

2. Žalovaná podala dňa 19. 4. 2010 vo veci odpor, v ktorom okrem iného uviedla, že návrh žalobcu je
bezdôvodný. So žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007, zmluvu o pôžičke zo dňa 11. 6.
2007 neuzavrela, nepodpísala, podpisy na zmluvách sú sfalšované. Potvrdila, že suma 438 831 Sk /14
566,52 eur/ bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXX/XXXX, medzi žalovanou a žalobcom
bolo dohodnuté, že je to dar.

3. Uznesením č. k. 10Co/265/2010-116 zo dňa 25. 8. 2010 Krajský súd v Trnave rozhodol, že nariadil

predbežné opatrenie, ktorý až do právoplatného skončenia konania vo veci zakazuje žalovanej, aby
akýmkoľvek spôsobom nakladala s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie E., t. j. s bytom č. X v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici Y. Č.. XX Z. E. a s podielom
XXX/XXXX na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXXXX - zastavaná plochaa nádvorie vo výmere XXX M. a na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., t. j. s parcelou č.
XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX M., teda aby tieto nehnuteľnosti nepreviedla
na iného, nevzdala sa vlastníctva k nim, nesúhlasila s vrátením daru a tieto neprenajala.

4. Rozsudkom č. k. 8C/64/2010-245 zo dňa 13. 3. 2012 súd rozhodol tak, že I. Súd návrh zamieta, II.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 37,53 eur k rukám právneho
zástupcu žalovanej JUDr. Tibora Sanáka a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, III. Žalobca
je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2367,82 eur k rukám právneho

zástupcu žalovanej JUDr. Tibora Sanáka a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, IV. Žalobca
je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 431,06 eur na účet tunajšieho súdu a to do 15
dní od právoplatnosti rozsudku, V. Žalobca je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok za odpor vo výške
889,97 eur na účet tunajšieho súdu a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Uznesením č. k. 10Co/63/2012-275 zo dňa 28. 8. 2013 Krajský súd napadnutý rozsudok prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplýva, že v prejednávanej veci ale
o takýto (jednoduchý) prípad nešlo, keďže žalovaná popri popieraní existencie žalobcom tvrdeného
právneho vzťahu z pôžičky poskytnutie jej žalobcom sporných finančných prostriedkov nepoprela (a v
dôsledku príchodu prinajmenšom časti peňazí, tvoriacich tu predmet sporu, na jej bankový účet toto
ani dosť dobre poprieť nemohla) a sama prišla s vlastným (inak pre existenciu niekdajšieho spolužitia

účastníkov nie celkom nepravdepodobným) tvrdením o tom, že žalobou požadované prostriedky mali
byť darom. Za takejto situácie sa však pre potrebu vyporiadania sa aj s otázkou hodnovernosti verzií
oboch strán sporu nebolo možné uspokojiť s popieraním žalovanou toho, že písomné zmluvy predložené
žalobcom opatrila v mieste vyhradenom dlžníkovi podpismi ona a ani s tým, že rozpačitejší výsledok
písmoznaleckéhodokazovaniapreferovalverziupodsúvanúpráveňou(žalovanou),aletuboltiežnástup

dôkazného bremena žalovanej na preukázanie jej vlastného tvrdenia (že šlo o dar), spojený s rovnakými
dôsledkamiakovprípadežalobcu(tedanajmästým,žepokiaľsažalovanejnepodaríokolnosťdarovania
jej peňazí žalobcom preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, i takéto tvrdenie
ostane nepreukázaným a bez možnosti ho vziať za tzv. bernú mincu). So zreteľom k preukázanému
poskytnutiu finančných prostriedkov by potom aj pre prípad výpadku (nepreukázania) všetkých iných (do

úvahy prichádzajúcich) možností tu bola ešte možnosť predstavovaná bezdôvodným obohatením (pri
ktorombola-zapoužitiašachovejterminológie-naťahupredovšetkýmžalovaná,povinnápresvedčiť,že
tu bol a stále je právny dôvod, pre ktorý peniaze od žalobcu obdržala a tieto má oprávnenie si ponechať
bez potreby ich vrátenia). To obdobne platilo u výhrady žalovanej tým, že o pôžičku tu nemohlo ísť pre
nedostatok zdrojov na vrátenie peňazí, keďže v tomto prípade odvolací súd má zo svojej rozhodovacej

činnosti poznatky o celom rade osôb požičiavajúcich si aj za cenu, že dlhy nebudú schopní vrátiť (alebo
takbudúschopníurobiťlenzapomocinovéhoanovéhosazadlžovania,tedaobraznéhoplátaniastarých
dlhov novými). I vznesenie námietky premlčania je výkonom práva, ktorého uplatňovanie podlieha
kritériu skúmania jeho súladnosti s dobrými mravmi.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/64/2010-377 zo dňa návrh zamietol. Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. 8C/64/2010 zo dňa 18.04.2018 zrušil napadnutý rozsudok a v odôvodnení uviedol, že
súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie správne, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať poskytnutie
pôžičky žalovanej v uplatnenej výške a ani žalovanej sa nepodarilo preukázať, že zo strany žalobcu
toto plnenie predstavovalo pre ňu dar. Zostalo však nesporným, že žalobca plnil v preukázanej výške,

pričom dôvod plnenia nebol preukázaný, išlo preto o plnenie bez právneho dôvodu. Odvolací súd s
týmto záverom súdu prvej inštancie súhlasí. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28
Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016, v zmysle ktorého zaplatenie peňažnej čiastky na iný účet ako na
účet dlžníka je plnením dlžníkovi, nie majiteľovi účtu. Zároveň nejde o bezdôvodné obohatenie majiteľa
účtu. Zaplatenie určitej čiastky na účet tretej osoby v peňažnom ústave predstavujúcom dohodnuté

platobné miesto s úmyslom plniť podľa dohody je treba považovať za plnenie druhej zmluvnej strane a
nie v prospech majiteľa účtu. Takáto platba (plnenie) smeruje k plneniu voči druhej strane a nezakladá
žiadny právny vzťah medzi osobou poskytujúcou platbu a majiteľom účtu. Plnenia nadobúda osoba
odlišná od subjektu, v prospech ktorého je dotknutý bankový účet zriadený. Keďže ide v podstate
akoby o dohodnuté miesto plnenia medzi účastníkmi vzťahu, nedochádza na strane majiteľa účtu

k bezdôvodnému obohateniu na úkor osoby poskytujúcej plnenia. V spore o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo na základe plnenia žalobcom žalovanej ako jeho vtedajšej partnerke
po ich vzájomnej dohode, je žalovaná pasívne legitimovaná v celom rozsahu a to bez ohľadu na
preukázanú skutočnosť, že žalobca plnil na účet bývalého manžela žalovanej. V prejednávanej vecibolo potrebné predovšetkým posúdiť okamih začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, bez právneho dôvodu. Pre začiatok behu dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne

dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver
dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce
zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Je potrebné vysporiadať sa s otázkou okamihu začatia
plynutia premlčacej doby. V súvislosti s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
je potrebné zhodnotiť nasledovné skutočnosti:

· a) kedy sa oprávnený subjekt (žalobca) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu; a
· b) kedy sa oprávnený subjekt (žalobca) dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil.
Znalosť skutkových okolností je tak podľa právnej úpravy („keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil“), ako aj podľa judikatúry skutočnosťou, s
ktorou je potrebné sa vysporiadať za účelom zistenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

7. Strany sporu v rámci procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení označili
a súdu predložili nasledovné dôkazy, a teda súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,
svedkov N. O., M. C., Z. P., M. P., znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej, oboznámením sa s obsahom spisového
materiálu najmä návrhom zo dňa 7.12.2009, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, zmluvou o pôžičke zo
dňa 1.6.2007, zmluvou o pôžičke zo dňa 11.6.2007, pracovnou zmluvou žalovanej zo dňa 12.1.2004,

dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 12.1.2004, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX žalobcu zo
dňa 30.6.2007, vkladom v hotovosti v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluvou o poskytnutí
hypotekárneho úveru zo dňa 22.11.2002 v spojení s obchodnými podmienkami, oznámením VÚB Banky
zo dňa 2.4.2014, výpisom z LV č. XXXX na č.l. 327, kúpnou zmluvou zo dňa 18.2.1989, obsahom
zápisnice o výsluchu svedka M. C. zo dňa 4.9.2014 pred dožiadaným súdom OS Košice 1 v konaní

14C/60/2010, zápisnicou zo dňa 4.10.2010 v konaní 14C/60/2010, výpisom z LV č. XXXX na č.l. 327,
kúpnou zmluvou zo dňa 18.2.1989, výzvou žalobcu zo dňa 10. 11. 2009 s obsahom celého spisového
materiálu.

8. Žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy, titulom dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007

so sumou 218.345,- Sk/7.247,72 eur a zo dňa 11.6.2007 na sumu 220.486,- Sk/7.318,79 eur. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením, že poskytol predmetné požičané čiastky žalovanej ako dar. K poskytnutiu
finančných prostriedkov došlo sprostredkovane, nie priamo do ruky žalovanej, žalobca vložil svoje
finančné prostriedky na účet v peňažnom ústave, kde mala žalovaná záväzok zaplatiť za úver. Požičanie
peňazí žalobcom žalovanej potvrdzujú dve písomné zmluvy o pôžičke, znalec nevylúčil, že tieto zmluvy

podpísala ona. Ak by súd došiel k záveru, že tieto písomné zmluvy neboli takto uzavreté, vykonaným
dokazovaním bolo potvrdené, že boli uzavreté ústne zmluvy s obsahom ako je uvedené v písomných
zmluvách. Čo potvrdili svedkyne M. C., J. Y., N. O.. Žalovaná nepreukázala, že išlo o dar. Môže ísť aj
o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná odporkyňa vrátiť. Ohľadom vznesenej námietky premlčania
má za to, že táto je v rozpore s dobrými mravmi a súd nemá k nej prihliadať.

9. Žalobca uviedol, že od roku 2006 so žalovanou obývali spoločnú domácnosť, v auguste 2008
vzájomný vzťah ukončili. Počas spolužitia so žalovanou ho žiadala od apríla 2007, aby jej požičal
peniaze, celú čiastku, ktorú dlžila VÚB, a.s. cez sumu 400.000,-Sk. Trvalo to trvalo dva mesiace, kedy ho
o to žiadala, nakoniec súhlasil, ale že jej požičia polovicu, vo výške 218.345,-Sk. Dohodli úrok 5 % ročne

odkedy previedol peniaze na účet VÚB, a.s. + úroky z omeškania od 1.1.2008. Požičanú sumu 218.345,-
Sk mala vrátiť do 31.12.2007. Čiastku zaplatil na účet, číslo vedel z telefonátu žalovanej s pani T.. V..
Číslo účtu mu oznámila žalovaná, následne ho oznámil mame, ktorá spisovala zmluvu zo dňa 1.6.2007.
Volal právnemu zástupcovi, či existujú zmluvy o pôžičke, vzor, ktorý mu poslal, dal mame, ktorá mu
napísala zmluvu o pôžičke zo dňa 1.6.2007. Dva alebo tri dni predtým ako previedol peniaze, zavolal

žalovanej, že má zmluvu a môžu sa stretnúť. Stretli sa v meste, oproti pošte - cukrárni. Pri podpise
zmluvy dňa 1. 6. 2007 boli len dvaja, žalovaná mu zmluvu podpísala. Prevod sumy 218.345,- Sk z účtu
dňa 4.6.2007 toho dňa, pretože v tom čase mal peniaze na osobnom účte. Dňa 9., 10. 11. 6. mu volala,
že nemôže zohnať peniaze, či by jej za tých istých podmienok nepožičal zvyšok dlžnej sumy 220.486,-
Sk, z dôvodu, že prídu o strechu nad hlavou. Najskôr nesúhlasil, ale potom sa dohodli na tých istých

podmienkach, bola to pôžička. Myslí, že od momentu ako sa dohodli na pôžičke 220.486,- Sk ubehli asi
dva tri dni pred hotovostným vkladom tejto čiastky na účet v pobočke, čo bolo 12.6.2007. Následne volal
mame, aby vytlačila zmluvu, nadiktoval jej sumu, ktorú mu predtým povedala žalovaná s tým, že peniaze
vyberie z podnikateľského účtu a vloží na účet priamo v banke vo VÚB, a.s. Dňa 12. 6. 2007 mu volalažalovaná, povedal, že sa stretnú v Tatrabanke, že mu podpíše zmluvu, spolu to pôjdu vložiť do VÚB, a.s.
Zmluvu podpisoval 11.6. 2007. Po 31.12.2007 žalovanú vyzýval na zaplatenie pôžičiek ústne. Vedel iba
to, že žalovaná nesplácala úver, bol prítomný telefonického hovoru s pani V., kedy jej oznámila číslo účtu,

druhýkrát bol so žalovanou v K. už potom, keď bola zaplatená aj zvyšná časť úveru, ktorý bol vyrovnaný
a išla si tam pre papiere. V tom čase nemal žiadnu vedomosť o tom, akej konkrétnej zmluvy sa týka dlh
žalovanej, nevedel ani, kto bol dlžníkom z tejto zmluvy. Vedel iba to, že dlžníčkou je žalovaná. S Z. P. sa
v živote nestretol. V auguste alebo v septembri 2008 sa dozvedel, že hypotekárny úver sa týka žalovanej
a jej bývalého manžela, keď si prečítal list v VÚB, a.s. Vzájomných rozhovorov ohľadom predmetných

finančných čiastok nebol nikto prítomný, vždy boli len oni dvaja. Bol iba prítomný tomu, keď sa žalovaná
pochválila svojej rodine, konkrétne M. C., že jej požičal peniaze, že jej pomohol. Po splatnosti pôžičiek
so žalovanou chodievali na dovolenky, ktoré platil, kupoval jej hnuteľné veci, ktoré potrebovala, stavebný
materiál do domu otca žalovanej, ale ešte nevedel, že ho oklamala. Nikdy žalovanej nedaroval žiadne
finančné prostriedky v ponímaní peňazí. Žalovaná mu vysvetlila, akým spôsobom splatí pôžičky, bola
zamestnaná, nevie s akým príjmom, nemohla to zaplatiť z platu. Žalobca uviedol, že sa so žalovanou

rozišli na svadbe v C., kde má žalovaná rodinu, v auguste 2008. Konkrétny dátum si nepamätal. Po
rozchode v auguste 2008 zavolal pani V. do VÚB, ktorá mala na starosti ten úver, ktorý nesplácali,
povedala, že to nejde, aby mu vrátila peniaze, bol uvedený do omylu.

10. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Žalobca prišiel s tým, že uhradí dlh na hypotekárnom úvere,

ktorý bol vedený na meno Z. P., žalovaná to nenamietala, ale v žiadnom prípade to nesúviselo s
poskytnutímtýchtofinančnýchprostriedkovakopôžičky,nazákladektorýchbysažalovanázaviazala,že
následne ona bude platiť požičanú čiastku. Tým, že žalobca zaplatil dlžnú sumu na hypotekárnom úvere
pomáhal Z. P., nepriamo pomáhal aj žalovanej. Účastníci ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti
v máji 2007, predmetné pôžičky sú uzavreté začiatkom júna 2007. Žalovaná v tej dobe v júni

2007 nedisponovala finančnou čiastkou na úhradu hypotekárneho úveru v celej výške a ani nemala
perspektívu, že do konca decembra 2007 by finančné prostriedky získala. Žalovaná zmluvy z 1.6.2007
a z 11.6.2007 nepodpísala. Poskytnutie finančných súm od žalobcu vnímala ako nejaký dar. Žalovaná
vzniesla námietku premlčania na uplatnený nárok v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Znalkyňa sa vyjadrila tak, že podpis žalovanej bol s najväčšou

pravdepodobnosťou sfalšovaný. Žalobca poukázal prostriedky na hypotekárny úver pána P. a žalovanej
a teda pokiaľ nie je žalovaný aj pán P., ide o nedostatok žaloby na strane pasívne legitimovaných.

11. Svedkyňa N. O. uviedla, že niekedy v lete 2007 prišiel za ňou syn, že maili má koncept zmluvy o
pôžičke, ktorú chcel poskytnúť žalovanej. Dal jej údaje, ktoré má do zmluvy doplniť a napísať zmluvu.

Spísala zmluvu z 1. 6. 2007, ktorú mu dala, podpísanú zmluvu jej priniesol na založenie. Neskôr jej dal
ďalšiu zmluvu a údaje, ktoré mala dopísať do ďalšej zmluvy. Jej vzťah k žalovanej nebol kladný, vedela
o tom, že jej kúpil, požičal to čo chcela. Žalobca jej povedal, že žalovaná mu peniaze 100 % vráti, keď
bude jej dom, na ktorý jej požičiaval peniaze, zoberie úver a z toho mu peniaze vráti. O tom, či peniaze
žalovaná vrátila, sa so žalobcom nebavili, ale myslela, že po 31.12.2007 žalovaná peniaze nevrátila.

Vedela o tom, že žalobca žalovanej kúpil prsteň, platil dovolenky, žalovaná jazdila na aute, ktoré kúpil.

12. Svedkyňa M. C. uviedla, že žalovaná je sestrou jej otca a manžel žalovanej je jej bývalý manžel.
Od roku 2008 s ňou nie je v žiadnom kontakte, okrem e-mailovej komunikácie, ktorá sa týkala podania
trestného oznámenia ohľadom vyhrážok žalovanej ohľadom výpovede svedkyne veci výpovede v konaní

ohľadom nábytku, ktoré skončilo priestupkom. Žalobcu pozná ako partnera žalovanej, s ktorým prišla
v roku 2008 na návštevu do C.. V kontakte so žalobcom je aj po rozchode so žalovanou, raz za pol
roka, keď jej zavolá, alebo zavolá jemu. Vie čo je predmetom konania. Počas návštevy účastníkov
konania v C. v roku 2008 prišiel taký návrh, aby spolu s deťmi prišla cez letné prázdniny na návštevu
do domu žalovanej na Y.. Pri ktorej jej žalovaná rozprávala o tom, prečo sa s manželom rozviedli, odkiaľ

mala žalovaná na rekonštrukciu domu na Y., dozvedela sa, že si zobrali s manželom úver z banky na
rekonštrukciu domu. Žalovaná jej povedala, že má dlhy a hrozilo jej, že príde o strechu nad hlavou.
Situáciu s dlhmi mala vraj v tom čase už vyriešenú, mala požičané peniaze od svojho partnera P. O.
zhruba vo výške 400.000,- Sk. Nerozprávali sa o tom, kedy akú sumu mala vrátiť, či bola uzavretá ústna
zmluva, alebo písomná zmluva. Neviem, či sa jednalo o jednu alebo viacero pôžičiek, ale vie, že ten

úver vyplatila, pretože jej to povedala. O pôžičke sa rozprávala so žalobcom keď boli počas tých letných
prázdnin na chalupe, pýtala sa ho, či je to pravda. Povedal mi, že je to pravda, že jej požičal peniaze. A
potom, keď už tam bola aj žalovaná v jej prítomnosti sa tiež opýtala žalobcu, či je to pravda, či požičal
žalovanej peniaze, povedal, že áno. V auguste 2008 sa ženil brat svedkyne v C., boli pozvaní aj účastnícikonania. Vtedy sa rozprávala s pánom O. a videla, že už vzťah medzi nimi nie je prakticky žiadny. Vtedy
sa ho pýtala, ako je to s tými peniazmi, či mu ich vrátila a dozvedela sa, že nie. Zaujímalo to svedkyňu
preto, že boli kamaráti. Má vedomosť o tom, že žalovaná počas vzťahu so žalobcom dostávala od neho

dary, konkrétne daroval jej prsteň, dovolenky. Nevie či žalobca dával žalovanej finančné dary formou
hotovosti. Otec ešte žije, prerušil kontakty so svojim otcom a so sestrou, žalovanou a prestal chodiť
na Farárske.

XX. Z. P. uviedol, že žalovaná je jeho bývalá manželka, so žalobcom sa nikdy nebavil. So žalovanou sa

rozviedli asi v roku 2004. Súdom nemali vyporiadané BSM po rozvode. Vyporiadali sa ústnou dohodou.
Ohľadom spoločného úveru vo VÚB, a.s. sa dohodli, že každý bude platiť polovicu splátky, žalovaná
dohodu neplnila, svoju polovicu splácal z vlastných prostriedkov. Ohľadom úveru mu banka zasielala
listy o čom žalovanú informoval, keď nastali problémy so splácaním úveru, žalovaná mu povedala, že to
vybaví a povedala, že to vybavila. V roku 2009 sa so žalovanou dohodli, že dlh na úvere zaplatia naraz.
Rodičia mu na splatenie dlhu vo VÚB, a. s. poskytli sumu 6.638,- eur, ktorú im potom splácal. Suma

6.638,- eur bola výsledná polovica z dlhu vo VÚB, druhú polovicu mala na starosti žalovaná. Potom
ako sumu 6.638,- eur jeho mama odovzdala žalovanej, mu žalovaná povedala, že je všetko vybavené.
Hypotekárny úver so žalovanou podpísali za účelom prestavby rodinného domu na Y.P.. Pôvodný plán
bol, že peniaze z hypotekárneho úveru sa použije na kúpu bytu č. XX, na ulici Q.. C. XX, E., ktorý zmenili
a rozhodli sa prestavovať. Napriek tomu uzavreli s jeho rodičmi kúpnu zmluvu, ktorou im rodičia previedli

do vlastníctva byt č. XX. Na základe kúpnej zmluvy z roku 2002 banka poslala peniaze na účet rodičom,
a tí im dali peniaze. Žalovaná mu nepovedala, že úver vo VÚB, a.s. bol vyplatený k 12.6.2007. Ohľadom
sumy 6.638,- eur sa so žalovanou nebavil, jeho mama vybavovala veci so žalovanou. Pri kúpnej zmluve,
ktorou so žalovanou previedli byt č. XX na adrese Q.. C. XX na rodičov, nedostal v deň podpisu zmluvy
od rodičov žiadnu finančnú hotovosť od rodičov, ani žalovaná.

XX. M. P. uviedla, že žalovaná bola bývalá nevesta, s ktorou sa nestýka, naposledy ju videla pred
Vianocami 2015, kedy prišla s vnučkou. Žalovanej a jej synovi banka poskytla na kúpu bytu. Kúpili byt,
v ktorom svedkyňa v súčasnosti žije, na základe kúpnej zmluvy s tým, že sa potom naspäť prepíše. Po
rozvode ich manželstva sa úver neplatil, chodili listy z banky jej synovi, ktorý platil polovicu z vlastných

finančných prostriedkov, ale žalovaná svoju neplatila. Báli sa o byt, žalovaná hovorila, aby jej dali
polovicu úveru, ona dá polovicu a vyplatí úver, čo jej povedala. Vedela z listu z banky, že suma 6638,-
eur je polovica istiny. Osobne žalovanej 18.2.2009 odovzdala sumu 6.638,- eur na vyplatenie dlhu úveru
s tým, že toho istého dňa im prepísali byt naspäť. Mali za to, že úver bol vyplatený. Spätnú informáciu
o splatení nemali ani z banky ani od žalovanej. Nemá vedomosť z akých finančných prostriedkov mala

žalovaná zaplatiť polovicu úveru.

15. Znalkyňa Mgr. Alena Najšlová uviedla, že ohľadom určenia času, kedy boli podpisy na zmluvách
z 1.6. a z 11.6. vyhotovované, písmoznalecká expertíza na to odpoveď nepozná. Obidva podpisy, sú
veľmi podobné, sú vyhotovené pomalou pisárskou rýchlosťou, avšak nemôže sa jednoznačne vyjadriť

k tomu, či ich písala jedna osoba, keď z dvoch podpisov sa to nedá povedať. Podpis SM2 je vyhotovený
ešte pomalšou rýchlosťou ako podpis SM1. Ide o pomerne jednoduché podpisy, čiže keby pisateľ mal
k dispozícii podpis a bol by dostatočne zručný, vedel by ho napodobniť. Rozdiel v základni sa týka
všetkých podpisov, nielen PM30. Medzi porovnávacím materiálom existujú aj podpisy s mierne odlišne
tvarovanou počiatočnou časťou, ale v týchto prípadoch je ovál iniciály tvarovaný tiež rozdielne, teda

sa odlišuje jeho tvarovanie od sporných podpisov. Podpisy odporkyne sa vyznačujú vyššou variabilitou
vyhotovenia koncovej časti, ale aj strednej časti. Z uvedeného dôvodu, nebolo možné stanoviť záver
skúmania jednoznačne, preto keď má pisateľ vyššiu mieru variability písania podpisov, nie je možné
jednoznačne stanoviť záver. V písmoznalectve je neprípustné používať percentuálne vyjadrenie, ako
škála pre vyjadrenie sa používa: je pisateľ, nie je pisateľ, pravdepodobne je pisateľ, pravdepodobne

nie je pisateľ. Záver znaleckého posudku sa vzťahuje rovnako pre obidva podpisy. Znak s najväčšou
identifikačnou hodnotou je skôr tvarovanie iniciály ako koncového tvaru, pretože v tomto sa vyskytuje
vysoká miera variability v podpisovaní pani P.. Podpisy SM1, SM2 sú vyhotovené veľmi podobne.
Najväčší rozdiel medzi podpismi SM1, SM2 a porovnávacím materiálom je v tvarovaní počiatočného
písmena. Pokiaľ ide o metódy, ktoré boli použité, je nutné používať všetky a ich kombináciu. Konkrétne

analytickoumetódou,toutosamikroskopickyskúmajújednotlivépodpisytakspornéakoajporovnávacie,
ich ťahy, komplexne sa musia rozobrať po jednotlivých písmenách a ťahoch. Porovnávacia metóda
spočíva vo vzájomnom porovnaní zistených znakov sporných podpisov so znakmi, ktoré boli zistené v
porovnávacích podpisoch. Grafometrická metóda si všíma merateľné veličiny a ich pomery to znamenáplnosť, primárnu šírku, sekundárnu šírku, celkovú veľkosť a podobne. K záveru označiť, že W. P. nie je
pisateľkou podpisov SM1, SM2 jej bránila práve zvýšená variabilita jej podpisov.

16. Zo znaleckého posudku č. 43/2011 vyplýva, že žalovaná pravdepodobne nie je pisateľkou sporných
podpisov na Zmluve o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a Zmluve o pôžičke zo dňa 11. 6. 2007.

17. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že dňa 1. 6. 2007 mala byť uzavretá Zmluva o pôžičke s
označeným žalobcu ako veriteľa a žalovanej ako dlžníčky, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej požičať

sumu 218 345 Sk (7247,73 eur), pôžička mala byť uskutočnená bezhotovostným prevodom dňa 4. 6.
2007 z účtu veriteľa č. XXXXXXXXXX/1100 na účet dlžníka, č. XXXXXXXXXX/XXXX /hypotekárny úver/.
Peňažná pôžička je poskytnutá na účel vyplatenia hypotekárneho úveru. Čl. II Dlžník sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi finančnú pôžičku v sume 218 345 Sk do 31. 12. 2007, spolu s 5 % úrokom z obdobie trvania
pôžičky. Dňa 11. 6. 2007 mala byť uzavretá Zmluva o pôžičke s označeným žalobcu ako veriteľa a
žalovanej ako dlžníčky, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej požičať sumu 220 486 Sk/7318,79 eur,

pôžička bude uskutočnená hotovostným prevodom dňa 12. 6. 2007 na účet dlžníka č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Peňažná pôžička je poskytnutá na účel vyplatenia hypotekárneho úveru. Čl. II Dlžník sa zaväzuje
vrátiť veriteľovi finančnú pôžičku v sume 220 486 Sk do 31. 12. 2007, spolu s 5 % úrokom z obdobie
trvania pôžičky. Dňa 4. 6. 2007 bola bezhotovostne prevodom z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX
prevedená suma 218 345 Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX prevedená suma 218 345 Sk a dňa 12.

6. 2007 bola na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX žalobcom vložená suma 220 486 Sk. Ku dňu 12. 6.
2007 bol splatený hypotekárny úver č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v celkovej výške 13 796,93 eur, keď
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je vnútorný účet, cez ktorý sa účtujú splátky a čerpania hypotekárnych
úverov a je vedený na meno Z. P. dňa 5. 6. 2007 pripísaná suma 218 345 Sk (prevodom z účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX) a dňa 12. 6. 2006 suma 220 486 ako splátky úveru (doklady na čl. 301-304).

Dňa 12. 6. 2007 VÚB, a.s. potvrdila Správe katastra E., že pohľadávka dlžníkov Z. P. a W. P.Á., rodená
Y. vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX bola uhradená. Svedkyňa M. C. vo
výpovedi v konaní sp. zn. 14C/60/2010 pred dožiadaným súdom uviedla dňa 4. 9. 2014 na otázku, či vie
o nejakých pôžičkách, resp. daroch, ktoré by žalobca poskytol žalovanej, uviedla, že si myslí, že žalobca
žalovanú finančne podporoval a hradil všetky jej náklady. Dňa 30. 10. 2012 uzavreli Z. P. A.. a M. P.,

rodená G. ako predávajúci a Z. P. a W. P., rodená Y. ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou bol dohodnutý
prevod bytu č. XX zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie E. za kúpnu cenu 500 000 Sk (časť sumy
450 000 Sk bude uhradená na účet predávajúcich). Zmluvou o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 29. 11. 2002 sa VÚB, a.s. ako veriteľ sa zaviazal Z. P. a W. P., rodenej
Y. ako dlžníkom poskytnúť hypotekárny úver vo výške 425 000 Sk na nadobudnutie nehnuteľnosti byt č.

XX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie E.. Dňa 12. 6. 2007 VÚB, a.s. potvrdila Správe katastra
E., že pohľadávka dlžníkov Z. P.C. a W. P., rodená Y. vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX bola uhradená. Dňa 18. 2. 2009 uzavreli Z. P. a W. P., ako predávajúci a Z. P. st. a M. P.,
rodená G. ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou bol dohodnutý prevod bytu č. XX zapísaný na LV č. XXXX,
katastrálne územie E. za kúpnu cenu 16 597 eur.

18. Z vykonaného dokazovania založených listinných dokladov a z výpovedí účastníkov konania a
svedkov mal súd preukázané, že dňa 4. 6. 2007 bola bezhotovostne prevodom z účtu žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX prevedená suma 218 345 Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený na meno Z.
P. a dňa 12. 6. 2007 bola na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX žalobcom vložená suma 220 486 Sk. Pričom

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB a.s. vedený na meno Z.Í. P. (bývalý manžel žalovanej) bol
vnútorným účtom, cez ktorý boli účtované splátky a čerpania hypotekárneho úveru v zmysle Zmluvy o
hypotekárnom úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 29. 11. 2002, ktorý ako dlžníci uzavreli v tej
dobe manžela Z. P. a žalovaná, pričom ku dňu 12. 6. 2007 bol úver splatený v celkovej výške 13 796,93
eur. Manželstvo žalovanej a Z. P. bolo rozvedené, a ku dňu podania návrhu na súd nemali vyporiadané

BSM cestou súdu. Z výpovede žalovanej, svedka Z.Í. P. a M. P. mal súd preukázané, že sa dohodli na
tom, že splátky úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 29. 11. 2002 budú splácať každý polovicou.
Pričom následne sa dohodli, že každý splatí polovicu zostatku dlhu úveru vo výške 6638 eur, keď za Z.
P. túto čiastku žalovanej vyplatila M. P.. Z výpovedí účastníkov ako aj svedkov M. C. a N. O. vyplynulo,
že neboli očitými svedkami uzavretia písomných zmlúv o pôžičkách, ani ústnych zmlúv o pôžičkách ani

darovacích zmlúv. V konaní boli sporné skutočnosti, či boli uzavreté písomné zmluvy o pôžičke zo dňa
1. 6. 2007 a zo dňa 11. 6. 2007, či boli uzavreté ústne zmluvy o pôžičke s identickým obsahom ako
predmetné písomné zmluvy o pôžičky, či boli uzavreté zmluvy o darovaní na sumu 218 345 Sk a na
sumu 220 486 Sk. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaná získala finančné prostriedky odžalobcu, sporné je akým titulom, žalobca tvrdí, že titulom či už písomnej alebo ústnej zmluvy o pôžičke,
na základe vyjadreného názoru Krajského súdu v Trnave pripustil, že by mohlo ísť aj o bezdôvodné
obohatenie, žalovaná tvrdí, že ide o dar. Bezdôvodné obohatenie nepripúšťa. Medzi stranami sporu je

takisto sporné, či bola žaloba podaná včas.

19. Žalobca v konaní tvrdil, že ide o nárok vyplývajúci z dvoch zmlúv o pôžičkách z júna 2007, či už
uzavretých písomne alebo ústnou formou. Vzhľadom na právne záväzné stanoviská v dvoch zrušujúcich
rozhodnutiachkrajskéhosúdu,ideonárokzdôvodubezdôvodnéhoobohatenia.Pokiaľideopremlčanie,

resp. začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 107 OZ, žalobca nadobudol presvedčenie o tom,
že žalovaná mu odmieta vrátiť poskytnuté finančné prostriedky až v priebehu roka 2008. Takýmto
rozhodným dátumom je preukázateľné skončenie spolužitia, ku ktorému došlo v auguste 2008, ako
to tvrdia obaja účastníci, potom následný telefonát žalobcu do VÚB pani V. s požiadavkou o vrátenie
poskytnutých peňazí z tohto zdroja, ale napr. aj prevod nehnuteľnosti na Farárskej 16 z otca žalovanej na
žalovanú, ku ktorému došlo až v máji 2008, pričom tento dátum mal byť rozhodujúci z hľadiska vrátenia

finančných prostriedkov, ako o tom vypovedal žalobca. Námietka premlčania zo strany žalovanej je
právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, čo podporuje judikatúra najvyšších súdnych autorít
vrátane ústavného súdu a pramene právnej teórie, žalovaná za finančné prostriedky žalobcu si zveľadila
svoju nehnuteľnosť, vyrovnala úver a predišla realizácii záložného práva zo strany banky a okrem toho
ešte získala 6 638 eur od rodičov jej bývalého manžela. Krajský súd už konštatoval, že nejde o dar,

že žalovaná má preukázať oprávnenie ponechať si finančné prostriedky od žalobcu a je treba zvážiť
možnosť, že ide o bezdôvodné obohatenie. Začiatok premlčacej lehoty bol najskôr v auguste 2008, kedy
sa definitívne rozišli ako partneri.

20. Žalovaný tvrdil, že podľa krajského súdu treba dať žalobcovi za pravdu, že o bezdôvodné obohatenie

ide aj vtedy, keď dôvod plnenia nie je preukázaný, resp. keď na začiatku existoval a potom odpadol. Ak
to bola pôžička, nemohla sa zmeniť na bezdôvodné obohatenie, musela nejakým spôsobom zaniknúť.
Zákon hovorí jasne, kedy možno hovoriť o zániku pôžičky. Ak je to darovanie, nemohlo sa zmeniť na
bezdôvodné obohatenie. Žalobca nemusí presne označiť čo žiada, mal by ale presne opísať skutkový
stav veci. Právnu kvalifikáciu môže ponechať na súd. Žalobca napriek tomu presviedčal súd, že pokiaľ

žalobca plnil žalovanej, išlo o dve pôžičky v krátkom čase, s tým, že jedna bola poskytnutá 05.06.2007,
druhá 12.06.2007. Žalobca sa snaží za každú cenu podať poskytnutie peňazí žalovanej, ako napr.
pôžičku je z dôvodu, aby zabránil vzneseniu námietky premlčania, resp. aby ju spravil neúčinnú. Ak by
od začiatku tvrdil, že ide o bezdôvodné obohatenie, priznal by sa k tomu, že to je premlčané. Dôvod
plnenia nebol preukázaný od samého začiatku a premlčanie začína plynúť na druhý deň od poskytnutia

peňazí, podobná situácia je aj v prípade, že pre poskytnutie peňazí bol daný nejaký dôvod, ktorý žalobca
ale nepomenoval a nepreukázal, že by to mohla byť platná pôžička a ak vôbec existoval, tak tento dôvod
musel v tento deň alebo nasledujúci deň zaniknúť a vzťah sa mení na bezdôvodné obohatenie. Navrhol,
aby súd žalobu zamietol, s tým, že bude akceptovať námietku premlčania a zaviaže žalobcu k úhrade
trov konania žalovanej v celom rozsahu. Ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby poukázal na návrh

na vydanie platobného rozkazu zo dňa 07.12.2009, ktorý ako dôvod uvádza zmluvy o pôžičke. Pokiaľ
žalovaná nepodpísala tieto zmluvy o pôžičke alebo ich podpísal niekto iný za žalovanú, ide o absolútnu
neplatnosť týchto zmlúv, majúci za následok vznik bezdôvodného obohatenia, teda začiatok plynutia
premlčacej doby je hneď na druhý deň po poskytnutí finančných prostriedkov.

21. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky,
ods. 2 pri peňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva

alebo lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma, ods. 2 darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a
prevzatiu veci pri darovaní, ods. 3 neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej

smrti.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k
záveru, že žaloba je v zásade dôvodná a len v časti nedôvodná.

23. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej sumu 438 831 Sk/14 566,52 eur táto nebola
medzi účastníkmi sporná, keď sumu 220 486 Sk vložil v hotovosti dňa 12. 6. 2007 na účet vo VÚB č.
XXXXXXXXXX/XXXX a sumu 218 345 Sk poukázal dňa 4. 6. 2007 bezhotovostným prevodom na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s.

24. Spornou však medzi účastníkmi bola skutočnosť, že k poskytnutiu sumy 438 831 Sk zo strany
žalobcu došlo titulom či už písomných alebo ústnych zmluvách o pôžičkách, keď žalobca preukazoval
svoje tvrdenie písomnými zmluvami a to u zmluvou o pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a zmluvou o
pôžičke zo dňa 11. 6. 2007, ktorých existenciu, resp. ich podpísanie žalovaná v konaní poprela. Za
účelom zistenia skutkového stavu a overenia podpisov žalovanej na predmetných zmluvách vykonal

súd znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bolo vypracovanie znaleckého posudku č. 43/2011 so
záverom znalkyne, že žalovaná pravdepodobne nie je pisateľkou sporných podpisov na Zmluve o
pôžičke zo dňa 1. 6. 2007 a Zmluve o pôžičke zo dňa 11. 6. 2007. Výsluchom znalkyne bol doplnený
záver znaleckého posudku, keď znalkyňa uviedla, že k záveru označiť, že žalovaná nie je pisateľkou
podpisov SM1, SM2 znalkyni bránila zvýšená variabilita jej podpisov, keď znalkyňa vychádzala zo škály:

je pisateľ, nie je pisateľ, pravdepodobne je pisateľ, pravdepodobne nie je pisateľ. Svedkyňa N. O. (matka
žalobcu), podľa vykonaného dokazovania nebola očitým svedkom podpísania predmetných písomných
zmlúv, ale bola osobou, ktorá písomne podľa údajov od žalobcu vyhotovila písomné znenie oboch zmlúv
o pôžičkách a následne podpísané zmluvy o pôžičkách od žalobcu prevzala na založenie. Svedkyňa
nebola očitým svedkom ani ústnych zmlúv o pôžičkách ani darovacích zmlúv na žalovanú sumu. Uviedla

zároveň, že žalobca žalovanej kúpil a požičal to čo chcela. Potvrdila aj tvrdenie žalovanej, že jej kúpil
prsteň, platil dovolenky, žalovaná jazdila na jeho aute. Svedkyňa uviedla, že k žalovanej mala dobrý
vzťah. M. C. mala príbuzenský pomer a objektívne zistený negatívny postoj k žalovanej ako manželky jejbývalého manžela. Svedkyňou bolo podané trestné oznámenie voči žalovanej, súd výpoveď svedkyne
v konaní nezohľadnil.

25. S ohľadom na závery znaleckého dokazovania a výpovede svedkov, keď podľa názoru súdu žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí dvoch písomných zmlúv o pôžičkách, súd nemal preukázanú
existenciu písomných zmlúv o pôžičkách ako právny titul na zaplatenie žalovanej sumy. Pri neexistencii
písomného dojednania bolo na žalobcovi, aby preukázal, že právnym dôvodom poskytnutej čiastky
žalovanej bola ním tvrdená ústna zmluva/zmluvy o pôžičke, avšak z vykonaného dokazovania nebola

táto skutočnosť preukázaná, keď uvedené žalovaná poprela a tvrdenia žalobcu ohľadom dojednania
pôžičky nepodporila ani výpoveď svedkyne N. O. - matky žalobcu, ani iného svedka, ani zistená
skutočnosť, že vzťah so žalovanou trval do augusta 2008, pričom po splatnosti pôžičiek po 31. 12.
2007 (avšak podľa obsahu písomných zmlúv) žalobca nepreukázal, že sa voči žalovanej domáhal
vrátenie poskytnutej finančnej čiastky ani do augusta 2008, kedy už mali byť požičané sumy splatné,
a domáhal sa vrátenie až podaním žaloby. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno leží na tom

účastníkovi konania, ktoré určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne následky, bola na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o uzavretí ústnej pôžičky preukázal.
Žalobca ohľadom existencie ústnych zmlúv o pôžičkách neuniesol dôkazné bremeno. Keď ale ako
obrana pre neexistenciu zmluvy o pôžičkách neobstála argumentácia žalovanej, že žalobca vedel, že
nemala schopnosť požičanú sumu mu v lehote splatnosti vrátiť. V konaní mal súd naopak preukázané,

že žalobca počas vzťahu so žalovanou jej dával dary, šperk, dovolenky, čo nepoprel ani žalobca
ani svedkyňa Pavlíková. Žalovaná nepoprela poskytnutie finančnej sumy 218 345 Sk + 220 486 Sk,
hoci nie titulom pôžičky, avšak podľa nej sa jednalo o darovanie, čo však poprel žalobca. V konaní
však nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov, že by žalobca poskytoval žalovanej dary aj formou
finančnej hotovosti. Súd má za to, že žalovaná okrem tvrdenia, že sa jednalo o darovacie zmluvy, keď

nepredložila písomné vyhotovenie, v ústnej forme, nijako súdu nepreukázala, keď nepredložila žiadne
dôkazy o svojom tvrdení. V tejto súvislosti, ďalej súd poukazuje na to, že nemal preukázané darovanie
predmetnýchsúmanivýpoveďamisvedkov.Nazákladeuvedenéhomalsúdzapreukázané,žežalovaná
neuniesladôkaznébremenoohľadomtvrdenia,žepredmetnésumyjejboliposkytnutétitulomdarovania.
Nakoľko súd neakceptoval titul pôžičky - písomnej, ústnej zo strany žalobcu ani tvrdenie žalovanej o

existencii titulu darovania, pričom žalovaná netvrdila a ani nepreukazovala iný titul, na základe ktorého
by nemala povinnosť žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť.

26. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať. Podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi

povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Je na žalobcovi,
aby preukázal, že išlo o pôžičku a na žalovanej, aby tvrdila a preukazovala, že išlo o darovanie. V
prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke.

Tieto skutočnosti sa žalobcovi nepodarilo preukázať, keď žalovaná pravdepodobne nie je pisateľkou
sporných podpisov. Žalovanej sa nepodarilo bezpečne preukázať, že vôbec nie je pisateľkou sporných
podpisov. Medzi stranami sporu nebolo sporné poskytnutie peňažných prostriedkov, sporný bol ich
právny titul. Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bránila tvrdením, že išlo o dar, bolo jej povinnosťou toto svojetvrdenie preukázať. Tvrdenia podporené svedeckými výpoveďami o darovaní prsteňa, dovoleniek takým
dôkazomnieje,nepreukázala,žemedzistranamiboloobvykléposkytovaniafinančnýchprostriedkov(na
nehnuteľnosti), nejde o bežnú vec, ako v prípade prsteňa, dovoleniek alebo nábytku. Obranu žalovanej

tak súd považoval súd za nedostatočnú. Neobstojí ani tvrdenie, že by nebolo v možnostiach žalovanej
požičanú sumu vrátiť, keď ako konštatoval aj odvolací súd, táto skutočnosť nebráni dlžníkom požičiavať
sipeniazeaspoliehaťsanato,žesaniekedyvbudúcnostivrátia(napr.popredajiinýchmajetkov).Pokiaľ
žalovaná spochybňovala svoje podpisy, vznikla jej povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že podpisy sú
sfalšované,keďzoznaleckéhodokazovaniavyplynulolen,žepravdepodobneniejepisateľkousporných

podpisov, teda znalkyňa úplne nevylúčila, že pre variabilitu podpisovania žalovanej, táto bezpečne nie je
pisateľkou sporných podpisov, na základe toho nemožno ani uzavrieť, že zmluvy o pôžičke sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi.

27. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak žalovaná poprela
autentickosť podpisov súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne nepravdivosti listiny práve

na žalovanej, ktorá z tvrdených skutočností o sfalšovaní listiny vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky, t.j. o absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičke. Bolo preto povinnosťou žalovanej preukázať, že v
danom prípade došlo k sfalšovaniu jej podpisov. Žalovaná okrem svojho tvrdenia o sfalšovaní podpisov
na zmluvách o pôžičke podporeného len neurčitým znaleckým záverom súdu neposkytla ani nenavrhla
taký dôkaz, ktorý by úplne vylúčil, že bola pisateľkou sporných podpisov.

28. Na základe toho súd uzatvára, že keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať uzatvorenie zmlúv
o pôžičiek a žalovanej darovanie, súd vec právne posúdil tak, že v danej veci ide o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej, keď poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej zo strany žalobcu
nebolo sporné. Súd konštatuje, že bolo preukázané, že žalobca vyplatil na účet VÚB a.s. sumu 438 831

Sk, ktorý bol účtom vedeným na meno Z. P., na ktorý bol splácaný hypotekárny úver žalovanej a Z. P. v
zmysle zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 29. 11. 2002, splatený k 12. 6. 2007. Súd sa preto ďalej
zaoberal titulom bezdôvodného obohatenia.

29. Funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivejmajetkovej

nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Ide o záväzkovoprávny vzťah,
kde reparačný následok vo forme povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia nie je viazaný
na predpoklad porušenia právnej povinnosti. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna
vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne
následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod

vzniku záväzku (a teda i v danom prípade, kde sa nepodarilo preukázať existenciu pôžičky a darovania.)
Právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov
súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu (v danom
prípade absencia záväzkovoprávneho vzťahu z pôžičky).

30. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku
majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Toto
obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného
subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí

teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a
úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Vnútorný psychický vzťah obohateného subjektu k
príčinám obohatenia sa, je bez akejkoľvek právnej relevancie. Vznik reparačného právneho následku
je teda objektivizovaným prejavom základnej funkcie súkromného práva, ktorou je spravodlivosť v
právnych vzťahoch.

31. Vzťah skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je vzťahom generálnej klauzuly a jednotlivých
zákonodarcom prezumovaných prípadov bezdôvodného obohacovania sa(z povahy veci ide o výpočet
demonštratívny). Ak teda určité konanie osôb nebude možné subsumovať pod konkrétnu zákonodarcom
normovanú skutkovú podstatu bezdôvodného obohacovania sa, postačí, ak takéto konanie vykazuje

také znaky, ktoré sú kogentnou právnou normou ustanovenia § 451 ods. 1 zakázané. Ide o koncepciu
generálnej klauzuly s pozitívnou exemplifikatívnou enumeráciou. Charakter výpočtu jednotlivých
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je exemplifikativny. Uvedený záver vyplýva aj z
preferencie ústavnokonformného a teleologického výkladu právnych noriem. Zákaz bezdôvodnéhoobohacovania sa je totiž lenderivátom absolútneho subjektívneho práva vlastniť majetok, resp. pokojne
ho užívať (čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Každé ustanovenie Občianskeho zákonníka, a teda i ustanovenia o bezdôvodnom obohacovaní sa,

je preto potrebné vykladať tak, aby tento výklad nespochybňoval ústavou a Dohovorom garantované
práva. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR publikovaný pod sp. zn. IV. ÚS 1241/2012 z 13. marca
2013: „Nemožno preto tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie
odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákona, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,

systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavnokonformnom právnom
poriadku ako významovom celku; povinnosť súdu nachádzať právo neznamená iba vyhľadávať priame
a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom
aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných princípov.“ (Števček a kol. Občiansky
zákonník II. Veľké Komentáre. C.H.Beck, 2015, s. 1587-1598).

32. Z procesného hľadiska ide pri bezdôvodnom obohatení o žalobu na plnenie, kde (žalobca) má
povinnosťtvrdeniavovzťahukuvedeniupodstatnýchskutkovýchokolností.Právnakvalifikáciajeúlohou
súdu a tak hoci žalobca tvrdil, že ide o zmluvu o pôžičke, či už písomnú, alebo ústnu, ide o bezdôvodné
obohatenie, pri ktorom sa uplatní iný režim premlčania, ako pri pôžičke.

33. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, žalovaná vzniesla námietku premlčania, žalobca
argumentoval, že námietka premlčania zo strany žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. Medzi
stranami sporu bol sporný okamih začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca
tvrdil, že začiatok premlčacej lehoty bol najskôr v auguste 2008, kedy sa žalobca a žalovaná definitívne
rozišli ako partneri, podľa žalovaného začiatok plynutia premlčacej doby je hneď na druhý deň po

poskytnutí finančných prostriedkov. Do úvahy tak prichádzali dva okamihy začatia plynutia dvojročnej
subjektívnejpremlčacejlehoty:(i)deňprijatiafinančnýchprostriedkovdňa01.01.2007adňa11.06.2007/
Bezdôvodné obohatenie vzniká už samým prijatím plnenia a vtedy tiež začína plynúť objektívna
premlčacia doba (NS ČR, sp. zn. 30Cdo 2758/2006)/, (ii) deň rozchodu strán sporu ako partnerov v
auguste 2008, kedy sa žalobca mohol dozvedieť, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila /Pre určenie

začiatku plynutia dvojročnej subjektívnych premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávnéného; nepostačuje, že mal možnosť
sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr (NS SR, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006)/. Oba okamihy však v
zásade vedú k rovnakému záveru, že žaloba podaná v zásade dôvodne.

34. Pri bezdôvodnom obohatení je stanovena´ dvojita´ kombinovana´ premlcˇacia doba, a to subjekti
´vna a objekti´vna. Ich zacˇiatok je stanoveny´ samostatne; ky´m objekti´vna premlcˇacia doba plynie
od bezdôvodného obohatenia, subjekti´vna plynie odo dnˇa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ak skoncˇi´ priebeh jednej z nich, pra´vo sa
premlcˇi´ bez ohlˇadu na druhu´ premlcˇaciu dobu.

35. Ustanovenie § 107 ods. 2 OZ ustanovuje objekti´vnu cˇasovu´ hranicu, ktoru´ premlcˇacia doba
nesmie prekrocˇitˇ (objekti´vna premlcˇacia doba). Po jej uplynuti´ sa pra´vo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlcˇi´ vzˇdy, aj kedˇ dosialˇ neuplynula esˇte subjekti´vna premlcˇacia
doba. Na plynutie trojrocˇnej objekti´vnej premlcˇacej doby podlˇa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ nema´

vplyv subjekti´vna premlcˇacia doba podlˇa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ.

36. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je v súlade s ustanovením § 107 ods. 2
OZ irelevantné, kedy (a či vôbec) sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatný.
Okamih splatnosti má v tomto smere význam len pre prípadné priznanie úrokov z omeškania (rozsudok

NS ČR, sp. zn. 33 Odo 52/2005).

37. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.12.2009, teda v trojročnej objektívnej premlčacej lehote.
Právnym dôvodom pre plnenie zo strany žalobcu bol partnerský vzťah a vzájomná pomoc vtedy
blízkych osôb. Odpadnutím tohto dôvodu, ukončením vzťahu v auguste 2008 začala plynúť subjektívna

premlčacia lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia, kedy sa žalobca mohol dozvedieť (tzv.
„objektivizovaná subjektívna vedomosť“), že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na jeho úkor
obohatila žalovaná (hoci sa mohol domnievať, že aj z titulu pôžičky). Ako konštatoval Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 684/2017-11 zo dňa 10. 11. 2017 v týchto prípadoch, ktoréreflektujú praktické životné problémy, všeobecné súdy rozhodujú tak, že rozhodný moment počítajú
buď od rozchodu partnerov, alebo dokonca od momentu investície (porov. rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 25 Co 368/2014). Súd dodáva, že plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície

vynaloženénacudziuvec(sp.zn.3C18/77OkresnéhosúduvGalante).Nazákladetohosúdkonštatuje,
že k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby došlo najneskôr dňa 1. 9. 2008, no táto neuplynula
najneskôr dňa 1. 9. 2010, ale uplynula spolu s objektívnou premlčacou dobou v časti dňa 4. 6. 2010 a
v časti dňa 11. 6. 2010, žaloba bola podaná dňa 10. 12. 2009, teda včas. Pri analogickom zohľadnení
názoru Najvyššieho súdu SR napr. vo veci sp. zn. 22 Cdo 1870/2007, podľa ktorého ak bývalý manžel po

zániku BSM, ktoré bolo neskôr v dôsledky uplatnenej zákonnej domnienky transformované na podielové
spoluvlastníctvo, vynaloží prostriedky na iné investície než na nevyhnutné opravy a údržbu spoločnej
veci, povinnosť druhého spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vzniká až pri zániku podielového
spoluvlastníctva. Až od tej doby beží premlčacia lehota na uplatnenie týchto nárokov. To platí pre
celú dobu od zániku BSM až po okamih zániku podielového spoluvlastníctva bývalých bezpodielových
spoluvlastníkov, je možné konštatovať, že podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkymi osobami sú

okremmanželovajinéosobyvpomererodinnomaleboobdobnomsapokladajúzaosobysebenavzájom
blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súd osoby
žijúce v partnerskom zväzku jednoznačne považuje za blízke osoby. Ak zákon nepozná „vyporiadanie
partnerov“, čo je najbližšia forma partnerského spolužitia k manželskému spolužitiu, cez ustanovenie
§ 853 ods. 1 Občianskehe zákonníka popri zohľadnení Ústavného súdu SR II. vo veci ÚS 684/2017

možno dospieť k rovnakému záveru, a teda že je spravodlivé aj právne reflektovať na praktické životné
problémy (existencia partnerského vzťahu, majetkové vzťahy spolužijúcich osôb, partnerov, ukončenie
partnerského vzťahu, vyporiadanie majetkových vzťahov) a nie je ani spravodlivé, aby žalobca po
rozchode so žalovanou znášal majetkovú ujmu v podobe vyporiadania predchádzajúcich majetkových
vzťahov s bývalým partnerom, ak neexistuje právna úprava vyporiadania vzťahov medzi partnermi, čo

nemôže byť žalobcovi na ujmu. Súd pri tejto príležitosti uvádza, že žalovaná je pasívne legitimovaná v
tomto spore v celom rozsahu, čo už konštatoval aj Krajský súd v Trnave a je nerozhodné, na akú povahu
mal jej záväzok. Hoci mohlo ísť o záväzok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o tomto žalobca
nemusel mať vedomosť. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (a to aj v čase

zaniknutého a ešte nevyporiadaného BSM) a v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobca
oprávnený požadovať plnenie od žalovanej v plnom rozsahu.

38. Na základe toho nebolo nutné posudzovať rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. Súd
okrajovo dodáva, že aj keby neustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby rozchodom, cez

prizmu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by posúdil výkon práva žalovanej, ktorá vzniesla
námietku premlčania, ako taký výkon práva, ktorý by mohol byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
súdu by v danom prípade bolo potrebné zohľadniť také špecifiká, akými je charakter uplatneného
práva (poskytovanie finančných darov nebolo preukázané) jeho rozsah (napr aj. ust. § 4 ods. 2
zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje platbu v hotovosti, ktorej hodnota

prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, teda nejde o bežnú vec) a dôvody,
že žalobca žalovanú vyzýval na vrátenie peňažných prostriedkov, hoci ústne. Nemožno uzavrieť, že
žalobca by sa svojho práva nedomáhal alebo ho nechal plynúť po neprimeranú dobu, keď premlčacia
doba v občianskoprávnych vzťahoch je vo všeobecnosti trojročná, takisto návrh zákona, ktorým sa
má meniť a dopĺňať Občiansky zákonník počíta v § 101 so všeobecnou premlčacou lehotou tri roky

a to aj pri bezdôvodnom obohatení (§ 114). Súd prisvedčil žalobcovi, že sa mohol spoliehať na to,
že ide o vzťahy, ktoré sú založené zmluvou o pôžičke, pri ktorých plynie trojročná premlčacia doba,
keď sa ani znaleckým dokazovaním nepodarilo absolútne vyvrátiť, že žalovaná zmluvy nepodpísala.
Pretože zmyslom premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili

svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva
im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená
osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej
osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom

domáhať svojho práva na súde. Hmotnoprávnym zmyslom premlčania nie je vyhnúť sa dlhu, ale otvoriť
možnosti nezaplatiť taký dlh, na ktorý sa dlžník s istotou nepamätá, resp. ktorý je v tomto zmysle
sporný medzi stranami. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry je akceptovateľný len teleologický
výklad právnej normy, ako interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexteracionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013). Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II.
ÚS 176/2011-14 vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo

byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými
mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom
zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej

doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým
postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu,
najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo
uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, vyjadreného vo veci sp.
zn. 30 Cdo 1574/2009: Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí

také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva, z ktorej bolo plnenie, je neplatná. /Nad rámec
odôvodnenia v tomto bode súd okrajovo uvádza úvahu prekračujúcu uvedené závery, že pri zohľadnení
tohto názoru by bolo dokonca možné uvažovať o tom, že subjektívna lehota ani nezačala plynúť, keď
žalobca mohol zistiť, že žalovaná pravdepodobne nie je pisateľkou sporných podpisov, až po uplynutí
objektívnej premlčacej lehoty, táto úvaha je však v zmysle uvedených záverov bezpredmetná./

39.SúdnazákladeuvedenýchdôvodovvovýrokuI.rozhodoltak,žežalovanúzaviazalzaplatiťžalobcovi
sumu vo výške 14 566,52 eur titulom bezdôvodného obohatenia s úrokom s omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 14 566,52 eur od 11. 4. 2010 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. V zmysle tohto ustanovenia je bezdôvodne obohatený povinný splniť svoj dlh deň
nasledujúci po kondikcii veriteľa (teda subjektu, na úkor majetkovej sféry ktorého obohatenie vzniklo).
Zákonný úrok z omeškania súd priznal až od 11. 4. 2010, keď žalobca nepreukázal písomnú výzvu

žalovanej, žaloba bola žalovanej doručená dňa 9. 4. 2010, deň 10. 4. 2010 bol prvým dňom po tom, čo
mohla plniť a teda najskôr dňa 11. 4. 2010 sa mohla dostať do omeškania, preto súd zaviazal žalovanú
aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 11. 4. 2010 do zaplatenia, keď
sazba zákonných úrokov z omeškania od 13. 5. 2009 do 12. 4. 2011 bola vo výške 9% p.a. O splatnosti
rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže v odôvodnených

prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade dospel súd k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného
prípadu (výška priznanej sumy, oslobodenie od súdnych poplatkov žalovanej), bolo dôvodné určiť dlhšiu
lehotu na plnenie a to 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Vo zvyšku žalobu súd zamietol (výrok II.), keď v zamietnutej časti ide o úrok z pôžičky, právny

titul pôžičky sa žalobcovi nepodarilo preukázať a tak nemá na jeho zaplatenie nárok (ani na úroky z
omeškania z tejto sumy).

42. O uznesení Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/265/2010-116 zo dňa 25. 8. 2010, ktorým bolo
nariadené predbežné opatrenie, súd nerozhodoval, keď bolo nariadené až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej.

43. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku III. rozsudku podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP, keď nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. Žalobca sa v konaní domáhal
zaplatenia sumy 15 294,83 eur, súd priznal žalobcovi sumu 14 566,52 eur, čo predstavuje jeho čisty

´ úspech v konaní vo výške 90%, keď popri úspechu žalobcu v rozsahu 95% bolo potrebné zohľadniť
5% úspechu žalovanej. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol vo výroku IV. a V. tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 90 % a žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov
konania v rozsahu 10 %, keď v konaní vznikli trovy štátu vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.
Trovy štátu s účinnosťou do 30. 6. 2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal
štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občianskysúdny poriadok bol s účinnosťou od 1. 7. 2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok,
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o
trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 CSP (analogia legis) v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1

a 2 CSP, keď štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči obom stranám podľa výsledku konania,
teda v rozsahu 90% a 10% zohľadňujúc tak úspech žalobcu, ako aj úspech žalovanej. Pri rozhodovaní o
náhradetrovkonaniaštátusúdaplikovalrovnakévýchodiskáakoprirozhodovaníonáhradetrovkonania
strán sporu uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Žalobkyňa je v danej veci čiastočne
oslobodená od súdneho poplatku, súd preto rozhodne o výške s poukazom na túto okolnosť v zmysle §

262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).