Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/136/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408206287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1408206287.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcov: 1/

O.. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, 841 04 Bratislava a 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XX, 841 04 Bratislava, obaja zastúpení: JAKUBEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štúrova 3,
811 02 Bratislava, IČO: 50 099 175, proti žalovanej: O.. I. H., bytom T. 9, 841 01 Bratislava, zastúpená:
JUDr. Igor Gažík, advokát, Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov na zastavenie konania v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej alebo ktoréhokoľvek
iného vlastníka pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Karlova

Ves zdržať sa činnosti smerujúcej k zriadeniu stavby ako aj k výkonu akýchkoľvek stavebných alebo
montážnych prác na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Karlova
Ves z a m i e t a.

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade sa žalobou zo dňa 06.05.2008, doručenou súdu 06.05.2008, domáhal, aby súd
uložil povinnosť žalovanej zdržať sa vstupu a výstavby na pozemku Bratislava, Karlova Ves parc. č. XXX/
X, XXX/X a XXX/XX a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v
Bratislave - Karlova Ves, a to parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX a XXXX. Uvedená nehnuteľnosť
susedí s parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve suseda. Asi od polovice roku 2007, kedy žalovaná
začala na svojom pozemku so stavbou ju žalobca upozornil, aby stavala výhradne na svojom pozemku

a nezasahovala svojou stavbou na pozemok žalobcu a zdržala sa akýchkoľvek zásahov do jeho
nehnuteľnosti. Na výstavbu na parcele č. XXX/X a XXX/X nedal žalobca žalovanej súhlas a viackrát ju
vyzýval na upustenie od jej konania a zjednanie nápravy.

2. Podaním doručeným súdu 12.05.2008 žalobca v 1. rade rozšíril svoju žalobu o žalovaného v 2. rade
pána H. H. a špecifikoval žalobný petit tak, že navrhol, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa
vstupu a uskutočňovania stavby na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v k. ú. Karlova Ves,

obec Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej na LV č. XXXX a nehnuteľnosti parc. č. XXX/
X nachádzajúcej sa v k. ú. Karlova Ves, obec Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej
na LV č. XXXX a nahradiť žalobcovi trovy konania. Následne podaním doručeným súdu 14.05.2008
žalobca v 1. rade rozšíril žalobu tak, že žiadal uložiť žalovanej povinnosť obnoviť stav pred zásahomvykonaným uskutočnením stavieb na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v k. ú. Karlova
Ves, obec Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej na LV č. XXXX a nehnuteľnosti parc. č.
XXX/X nachádzajúcej sa v k. ú. Karlova Ves, obec Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej

na LV č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.

3. Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že celý návrh považuje za zmätočný, bezdôvodný,
ničím nepodložený, účelovo vykonštruovaný a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietala,
že žalobca v 1. rade sa ani presne neidentifikoval, nakoľko na LV č. XXXX ako aj potvrdení z polície sú

uvedené iné adresy pobytu ako tá, ktorú uviedol v podanej žalobe. Poukazovala tiež na to, že žalobca
je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a teda domáha sa ochrany vlastníckeho práva aj pani
D. E., ktorá však nie je účastníčkou konania. Zo samotnej žaloby žalovanej nebolo zrejmé ako presne
zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Zdôraznila, že stavbu realizuje výlučne na vlastnom pozemku,
v súlade s platným povolením stavebného úradu na jej realizáciu a v súlade s overenými dokladmi z
katastra nehnuteľností, ako list vlastníctva a geometrický plán. Pre objasnenie situácie žalovaná uviedla,

že sa jedná o rodinné domy v radovej zástavbe, pozemky ktorých boli oddelené plotmi. V apríli 2007
žalobca s manželkou začali s rekonštrukciou a nadstavbou ich rodinného domu. Pôvodné oplotenie
zlikvidovali a na jeho mieste z časti zrealizovali prístavbu ich domu a z časti vybudovali nový betónový
plot vo výške takmer 2 m. Je preto vylúčené, aby akokoľvek vstupovala či stavala na ich pozemku parc. č.
XXX/X a XXX/X a tým zasahovala do vlastníckeho práva žalobcu. V súvislosti so žalobcom predloženým

protokolom o vytýčení pozemku žalovaná namietala, že sa žiadneho nového zamerania nezúčastnila ani
k nemu nebola prizvaná. Nevidela dôvod pre nové zameranie, nakoľko rodinné domy boli zamerané v
roku 1979 po ich výstavbe, o čom svedčí priložený geometrický plán. Podľa tohto plánu je šírka pozemku
žalovanej v časti, kde stavia 3 m, pričom jej stavba má šírku maximálne 2,82 m. Preto je opäť vylúčené,
aby jej stavba zasahovala do pozemkov žalobcov.

4. Uznesením zo dňa 16.07.2008, č.k. 22C 136/2008-52, súd pripustil do konania vstup žalovaného v
2. rade H. H. a zároveň pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhov podaných žalobcom v 1. rade.

5. Podaním doručeným súdu 07.01.2009 žalobca v 1. rade zobral žalobu voči žalovanému v 2. rade H.

H. späť. Uznesením zo dňa 19.01.2009, č.k. 22C 136/2008-72, súd zastavil konanie voči žalovanému
v 2. rade.

6. Podaním doručeným súdu 20.10.2009 žalobca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhol, aby súd pripustil vstup D. E. do konania ako žalobkyne v 2. rade a zároveň upresnil znenie

petitu žaloby.

7. Uznesením zo dňa 12.10.2010, č.k. 22C 136/2008-137, súd pripustil vstup žalobkyne v 2. rade D. E.
do konania, zároveň pripustil zmenu žaloby v znení:
„Žalovaná alebo ktorýkoľvek vlastník pozemkov, parcela č. XXX/X o výmere 183 m2, zastavané plochy

a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 61 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú.
Karlova Ves, obec Bratislava - m. č. Karlova Ves, okres Bratislava IV, zapísaných v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX v pôsobnosti Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pre
katastrálne územie Karlova Ves, je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti smerujúcej k zriadeniu stavby,
ako aj výkonu akýchkoľvek stavebných alebo montážnych prác, na pozemkoch parcela č. XXX/X o

výmere 192 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 64 m2, zastavané plochy
a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú. Karlova Ves, obec Bratislava - m. č. Karlova Ves, okres Bratislava
IV, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v pôsobnosti Správy katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu, pre katastrálne územie Karlova Ves.
Žalovaná je povinná odstrániť na vlastné náklady, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

stavebné konštrukcie nachádzajúce sa na pozemku parcelné č. XXX/X o výmere 192 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 64 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich
sa v k. ú. Karlova Ves, obec Bratislava - m. č. Karlova Ves, okres Bratislava IV, zapísaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX v pôsobnosti Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, pre katastrálne územie Karlova Ves, nadväzujúce na stavbu súpisné číslo XXXX, rodinný

dom, nachádzajúci sa na pozemkoch parcela č. XXX/X o výmere 183 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXX/XX o výmere 61 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú. Karlova
Ves, obec Bratislava - m. č. Karlova Ves, okres Bratislava IV, zapísaných v katastri nehnuteľností na LVč. XXXX v pôsobnosti Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pre katastrálne
územie Karlova Ves.“

8. Na pojednávaní konanom dňa 23.07.2018 súd skonštatoval, že petit žaloby tak, ako bola jeho
zmena pripustená uznesením zo dňa 12.10.2010, č.k. 22C 136/2008-137, je nevykonateľný. Nie sú
konkretizované činnosti, akých sa má žalovaná, resp. ktorýkoľvek vlastník pozemkov zdržať. Zároveň
pokiaľ ide o „ktoréhokoľvek vlastníka“ súd konštatoval, že stranou sporu je iba žalovaná, a teda súdu
nebolo zrejmé, akého iného vlastníka pozemkov by mal súd v prípade úspechu žalobcov v konaní

zaviazať na zdržanie sa vykonávania činností smerujúcich k zriadeniu stavby. Obdobne pokiaľ ide o
petit č. 2 - odstránenie stavby, nebolo špecifikované v akom rozsahu a aké stavby by mala žalovaná
odstrániť. Súd preto poučil žalobcov v zmysle § 129 ods. 1, ods. 3 CSP a zároveň určil žalobcom lehotu
20 dní na odstránenie vád žaloby, resp. špecifikáciu žaloby. Následne súd na žiadosť žalobcov predĺžil
lehotu do 07.09.2018.

9. V podaní doručenom súdu 10.09.2018 žalobcovia vo vzťahu k prvému výroku petitu žaloby uviedli, že
žalovaná dlhodobo a sústavne neoprávnene, aj napriek výzvam žalobcov, zasahovala do vlastníckych
práv žalobcov. Táto skutočnosť je v konaní nesporná a bola potvrdená znaleckým dokazovaním v tom
smere, že stavba žalovanej stojí čiastočne bez súhlasu žalobcov na ich pozemku. Žalovaná svojim
aktívnym konaním počas tohto súdneho konania zriadila na časti pozemkov žalobcu stavbu v rozsahu

v akom to určil znalec O.. R. R. v súkromnom znaleckom posudku č. 5/2018. Tieto zistenia potvrdil
v konečnom dôsledku aj znalec ustanovený súdom O.. V.. Žalovaná realizovala túto svoju stavbu na
2 stavebné ohlášky, ktoré boli neskôr napadnuté protestom prokurátora. O stave toho konania do
dnešného dňa nemali od stavebného úradu informácie. Žalovaná začala realizovať stavbu v čase,
keď žalobcovia na základe, v tom čase platného stavebného povolenia, realizovali prístavbu/nadstavbu

svojho rodinného domu. V tom čase a až do súčasnosti je v mieste styku nehnuteľností žalobcov a
žalovanej, stavba žalobcov hrubou stavbou (pravdepodobne bez izolácie a fasády, a to z dôvodu, že
žalobcadanúizoláciunezrealizoval).Žalovanárealizáciousvojejstavbynapozemkužalobcuzapríčinila:
- žalobcovia nemohli dokončiť v danej dobe stavbu podľa schválenej projektovej dokumentácie (chýba
najmä izolácia a zateplenie fasády).

- napriek tomu, že stavebnej firme zaplatili žalobcovia za zhotovenie celej stavby (vrátane materiálu a
zateplenia), časť nakúpeného materiálu museli vyhodiť, keďže sa po 10 rokoch znehodnotil a nebolo
ho možné použiť. V inštalácií izolácie bránila žalobcom nepovolená stavba žalovanej ako aj jej aktívne
konanie v nedovolení vstupu žalobcom na jej pozemok za účelom zaizolovania a zateplenia fasády a
predchádzaniu škôd. Žalovaná svoju stavbu realizovala neodbornými zásahmi do objektu žalovaného,

vzlína (stúpa hore, resp. presakuje) do domu žalobcov voda v časti chodby.
- žalovaná uskutočnila stavebné zásahy na stavbe žalobcov, o ktorých okrem jej samej nikto nevie a
nie sú zaznamenané v žiadnej projektovej dokumentácii, čo spôsobuje že žalobca bude musieť zavolať
znalca z odboru stavebníctva, aby zistil skutkový stav zásahov žalovanej, čo ho bude stáť finančné
prostriedky.

Toto však nie je jediný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov. Žalovaná zasahovala do
vlastníckeho práva žalobcov aj iným spôsobom. Tieto zásahy do stavebných konštrukcií žalovaná robí
už od začatia jej stavebných prác, kedy zasahuje bez súhlasu žalobcov do stavebných konštrukcií
stavby (viď fotodokumentácia v spise - kde je viditeľné zastavanie stavby žalovanej do stavby žalobcov).
Tiež predložili súdu fotodokumentáciu z ktorej je viditeľné, že na dom žalobcov žalovaná uchytávala

rôzne predmety a konštrukcie, čím nezákonne zasahovala do vlastníckych práv žalobcov. Zároveň tiež
začiatkom roka 2018 realizovala žalovaná opravu svojej strechy, pričom bez predchádzajúceho súhlasu
žalobcov opätovne a bez akéhokoľvek právneho základu pripevnila ukončovací plech izolácie strechy
na štítovú stenu a nedokončenú fasádu žalobcov. K tomuto konaniu sa žalovaná sama doznala na
pojednávaní pred tunajším súdom vo veci 7C/41/2016, a to dňa 19.02.2018. V súčasnosti je vedené

stavebným úradom konanie proti žalovanej, týkajúce sa tohto zásahu. Z jej konania je záznam na polícii
BA IV, keď sa žalobca privolaním polície snažil zabrániť poškodzovaniu cudzej veci a chrániť si svoj
majetok a zásah do svojich vlastníckych práv. Po odchode polície žalovaná ďalej pokračovala v svojom
konaní. Žalobca nahlásil toto konanie stavebnému úradu BA IV. Žalovaná žalobcov o svojich krokoch
absolútne neinformuje a na zásahy si zásadne nežiada ich súhlas, ústavne porušuje zákon, a teda ide o

neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia majú záujem riešiť veci konštruktívne,
avšak bez toho, aby ich žalovaná informovala, či žiadala ich súhlas a spoločne koordinovali postup to
nejde. Svojim konaním žalovaná spôsobuje žalobcom opakovane škody v tom smere, že projektová
dokumentácia žalobcov k dodatočnému povoleniu stavby, je už neaktuálna (nie je možné realizovaťzateplenie, keďže žalovaná realizovala svoju stavbu, a to aj na pozemku žalobcov), a teda žalobcovia
budú musieť pred dodatočným povolením stavby a kolaudáciou ich rodinného domu vynaložiť ďalšie
finančné prostriedky na úpravu projektovej dokumentácie, povoľovacie procesy a kolaudačné konanie,

ktoré na základe súčasného stavu spôsobeného aj žalovanou určí príslušný stavebný úrad. Jej konaním
a zásahmi sa výrazne sťaží celý proces. Vzhľadom na skutočnosť, že nepovolená stavba žalovanej už
stojí a jej odstránenie pravdepodobne nebude hospodárne a neoprávnené zásahy žalovanej sa vyriešia
usporiadanímvzťahupodľa§135cObčianskehozákonníka,maližalobcoviazato,žepo8rokochtrvania
sporu je prvý výrok neaktuálny a v tejto časti zobrali žalobu späť. V čase podania žaloby však žaloba

bola podaná dôvodne, čo potvrdili aj obaja znalci aj dôkazy uvedené vyššie.

10. Vo vzťahu k druhému výroku petitu žaloby žalobcovia uviedli, že na tomto naďalej trvajú. Ide o
žalobu podľa § 137 písm. b/ CSP, a teda rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, pričom
týmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník, konkrétne § 135c, ktorý rieši zriadenie neoprávnenej

stavby na cudzom pozemku. Zároveň zákon predpokladá 3 spôsoby usporiadania práv. Podanou
žalobou sa žalobcovia pôvodne domáhali odstránenia neoprávnenej stavby žalovanej podľa § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka v rozsahu, v akom táto stavba zasahuje na pozemok žalobcov CKN: XXX/X, k.
ú. Karlova Ves, pričom na presný rozsah odkazovali na meranie uskutočnené znalcom O.. R. (znalecký
posudok založený v súdnom spise). Naďalej považovali tento spôsob usporiadania za najpriaznivejší

pre žalobcov, avšak chápali, že odstránenie celej stavby nie je v danom prípade, vzhľadom na rozsah
zásahu, účelné. Usporiadanie podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka teda nežiadali, hoci súdu
dali do pozornosti, že žalovaná nepochybne porušuje základné práva žalobcov garantované Ústavou
Slovenskej republiky, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedli, že
pri spôsobe usporiadania práv podľa § 135c Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadňovať viaceré

skutočnosti:
- či bol stavebník dobromyseľný? Odpoveď znie: Nie nebol, na protiprávnosť svojho konania je
upozorňovaná žalovaná od začatia stavebných prác. Dôkazy sa nachádzajú v súdnom spise. Žalobcovia
sa snažili tiež predísť súčasnému stavu vydaním predbežného opatrenia, ktoré však vydané nebolo.
- či stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti? Odpoveď znie: Áno porušil, a to z dôvodu, že

staval sčasti na cudzom pozemku, po predchádzajúcom upozornení.
- aký je účel stavby žalovanej? Odpoveď: Podľa vyjadrenia žalovanej, novorealizovaná prístavba nie je
určená na bývanie, ide o skladovací priestor.
- či stavba bráni vlastníkovi v užívaní jeho pozemku? Odpoveď: Realizáciou stavby žalovaná zmarila
možnosť žalobcom zaizolovať a zatepliť ich rodinný dom, obmedzila vlastnícke práva k pozemku, čím im

spôsobuješkodu,škodatiežvzniklanastavebnýchmateriálochurčenýchnazateplenie,ktoréžalobcovia
kúpili, ale nemohli ich použiť a keďže tieto stratili svoje vlastnosti, museli ich zlikvidovať ako odpad.
Stavba žalovanej /postavená v rozpore zo zákonom - protest prokurátora/, bráni žalobcom v užívaní ich
pozemku tým, že zabrala miesto, ktoré bolo určené na izolácie a zateplenie rodinného domu žalobcov.
Projektová dokumentácia, ktorú si žalobcovia obstarali k dodatočnému povoleniu stavby je v tomto

momente nepoužiteľná, keďže im v tom bráni stavba žalovanej. Tento zásah je viditeľný aj voľným okom,
o čom mal súd možnosť presvedčiť sa na mieste samom.
- či vlastník pozemku zakročil proti zriadeniu neoprávnenej stavby? Odpoveď: Áno zakročil, niekoľkokrát
sa domáhal prerušenia stavebných prác a tiež žiadal vydanie predbežného opatrenia voči žalovanej,
čomu však súd v tomto konaní nevyhovel. Tak isto privolal políciu a žiadal stavebný úrad o zrušenie

ohlásení drobnej stavby, podal podnet prokuratúre.
Napriek uvedeným skutočnostiam žalobcovia súhlasili s tým, aby došlo k usporiadaniu práv vlastníka
stavby (žalovanej) a vlastníka pozemku (žalobcov) takým spôsobom, že v rozsahu, v akom stavba
žalovanej zasahuje na pozemky žalobcov bude súdom zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
vlastníka stavby užívať pozemok parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192

m2 v nevyhnutnom rozsahu určenom geometrickým plánom, za náhradu, a to podľa § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka. Na tento účel navrhli, aby súd zabezpečil, resp. uložil žalovanej povinnosť
zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu na zameranie presahu stavby žalovanej na pozemok
žalobcov, na zriadenie vecného bremena v nevyhnutnom (minimálnom rozsahu) a to z dôvodu, že
zabezpečenie tohto dôkazu je na prospech žalovanej. Vo vzťahu k náhrade za zriadenie vecného

bremena navrhli, aby súd výšku náhrady ustálil na základe vyjadrenia znalca.

11. S ohľadom na uvedené vyjadrenie žalobcovia navrhli, aby súd vydal nasledovný rozsudok: „Súd
zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka prístavby (nezapísanej v katastri nehnuteľnosti) krodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/
X, k. ú. Karlova Ves, spočívajúce v práve vlastníka stavby užívať pozemok parcelné číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2 v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom. Žalovaná

je povinná zaplatiť žalobcom náhradu za zriadenie vecného bremena v sume určenej znaleckým
posudkom, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcom voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

12. Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobcom predloženej úpravy žaloby uviedla, že zo strany žalobcov

nedošlo k špecifikácii žalobného petitu, že nejde o úpravu petitu, ale že žalobcovia uvádzajú úplne
zmenený, nový žalobný petit. Žalovaná navrhla súdu, aby takýto upravený, zmenený, nový petit
nepripustil. Žalobcovia sa v podstate domáhajú, aby súd určil povinnosť umožniť žalovanej užívať ich
pozemok parc. č. XXX/X v k. ú. Karlova Ves. Ak žalobcovia chcú umožniť žalovanej užívať ich pozemok,
či už celý, alebo jeho časť, nič im nebráni, ani doposiaľ im nebránilo, podať na príslušný orgán katastra
nehnuteľností návrh na zápis vecného bremena spočívajúceho v práve žalovanej užívať ich pozemok.

Určitesanemusiadomáhaťnasúde,abyimsúdurčiltútopovinnosť.Ďalejžalovanánamietala,žerozsah
a náhrada nie sú žalobcami špecifikované, takže ide opäť o neurčitý a nejednoznačný petit, na ktorého
upresnenie bude potrebné nové dokazovanie. Žalovaná to považovala za zbytočné prieťahy v konaní
trvajúcom už viac ako 10 rokov. Žalobcovia v návrhu petitu používajú termín prístavby k rodinnému
domu žalovanej. Je to zavádzajúci údaj. Nejde o prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXXX na parc.

č. XXX/X a XXX/X v k. ú. Karlova Ves, ale o drobnú stavbu pivnice a drobnú stavbu odkladacieho
priestoru na parc. č. XXX/X v k.ú. Karlova Ves. Čo sa týka výmery parc. č. XXX/X, ako vyplynulo z
podania žalovanej zo dňa 14.09.2018 (doručeného súdu 17.09.2018), pozemok žalobcov parc. č. XXX/
X má výmeru 192 m2 výlučne len podľa nesprávnej evidencie v katastri nehnuteľností. Žalobcovia, ani
ich právni predchodcovia, nikdy takúto výmeru nemohli užívať (teda ani vlastniť) a ani neužívali, resp.

nevlastnili. Výmera nie je záväzný údaj KN. Žalobcovia zjavne zneužívajú chybu v evidencii v KN, a
to nemôže požívať právnu ochranu. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Aj v tejto časti by v prípade
pripustenia zmeneného petitu bolo potrebné rozsiahle dokazovanie, dožiadaním na orgánoch katastra,
na Katastrálnej inšpekcii, atď. Žalobcovia v úprave petitu vôbec nespomínajú pozemky parc. č. XXX/
X a parc. č. XXX/XX, ktoré sú v ich vlastníctve, pričom v konaní produkovali dôkazy a domáhali sa

vykonania dôkazov, že žalovaná zasahuje do ich vlastníckych práv aj k pozemku parc. č. XXX/X a
XXX/XX tým, že jej stavby stoja na predmetných pozemkoch. Viď napr. dôkazy žalobcov - súkromné
znalecké posudky O.. R.. Aj to svedčí o účelovom, zmätočnom konaní žalobcov. Nič to však nemení
na skutočnostiach, ktoré žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2018, na ktorom v plnom
rozsahu trvá, a teda že žalovaná nesúhlasí s účelovými súkromnými posudkami O.. R., namieta proti

nim a navrhuje, aby ich súd pri rozhodovaní nebral do úvahy a aby pri svojom rozhodovaní bral do úvahy
jedine závery súdom určeného znalca O.. V.. Žalobcovia sú si vedomí (čo vo svojom prípise datovanom
dňa 05.09.2018 v podstate potvrdzujú), že ich žaloba bola a je vykonštruovaná, že je ničím nepodložená,
že požiadavky, ktoré si žalobcovia v doterajšom konaní uplatnili nemajú oporu v zákone (viď § 218 ods.1
Občianskehozákonníkaplatnéhovroku1979/1980),avyvrátilichajsúdomurčenýznalec.Súsivedomí,

že nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ani účelnosť žalobného návrhu a že žaloba bude musieť byť
zamietnutá. Preto skúšajú upraviť žalobný petit. Za každú cenu chcú byť v spore úspešní a vymôcť si
tým od žalovanej aspoň náhradu trov konania. Pričom žalovaná sa po celý čas v tomto konaní bránila a
musela na to vynaložiť množstvo času, energie a vysoké finančné náklady (právne zastúpenie, znalecké
dokazovanie...).

13. K „vyjadreniu žalobcov k prvému výroku - zdržanie sa konania“ žalovaná uviedla, že opäť ide
o zavádzajúce, účelové a lživé vyjadrenia žalobcov, ktoré v celom rozsahu popiera. Žalovaná nikdy
nezasahovala a nezasahuje do vlastníckych práv žalobcov. Podrobnejšie to rozviedla aj vo svojom
vyjadrení zo dňa 14.09.2018. Zasahovanie do vlastníckych práv žalobcov je sporné. Toto nebolo

preukázané znaleckým ani iným dokazovaním. Iba ak majú žalobcovia na mysli účelové pochybné
a spochybnené súkromné znalecké posudky O.. R.. Naopak, v zmysle záverov znaleckého posudku
vypracovaného súdom určeným znalcom, O.. V., žalovaná, resp. stavby žalovanej nezasahujú do
vlastníckych práv žalobcov. Žalobcovia v doterajšom konaní nepreukázali žiadne iné zasahovanie do
ich vlastníckych práv žalovanou. Žalovaná poukazovala na to, že zriadila stavbu na svojom pozemku.

Na pozemku vymedzenom stavbou jej pôvodného rodinného domu a pôvodným oplotením. Pozemku,
v tomto rozsahu po desaťročia užívaného žalovanou a jej právnymi predchodcami, v dobrej viere, že im
patrí. Aj s prihliadnutím na platnú legislatívu, že v súlade s § 218 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného
do roku 1982, s prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľastavby i právo osobného užívania pozemku. Následne sa zo zákona právo osobného užívania zmenilo
na právo vlastnícke, ktoré je nepremlčateľné. Toto právo žalovanej nebolo nikdy nikým spochybnené.
Naopak, v priebehu konania bolo potvrdené svedkyňou, pani T., právnou predchodkyňou žalobcov.

Začali ho spochybňovať až žalobcovia, keď sa dozvedeli o chybe v evidencii v KN. Ak ho žalobcovia
spochybňujú, vedome tým zneužívajú evidentnú chybu v evidencii nehnuteľností a konajú amorálne. Aj
tvrdenie žalobcov, že žalovaná zriadila stavbu počas tohto súdneho konania je lživé. Žalovaná zriadila
stavbu na svojom pozemku ešte pred podaním žalobného návrhu žalobcov. Hrubú stavbu pivnice
ukončila dňa 07.11.2007 a hrubú stavbu odkladacieho priestoru ukončila dňa 30.04.2008. Žaloba bola

podaná až dňa 06.05.2008. T.j. žalobcovia úmyselne zavádzajú súd do omylu. Žalovaná realizovala
svoje drobné stavby na základe oznámení obce, ako miestne príslušného stavebného úradu, že nemá
námietky proti ich realizácii. Zákonnosť týchto oznámení preverovala na podnet žalobcu v 1. rade
Okresná prokuratúra Bratislava IV, ktorá našla pochybenia v činnosti stavebného úradu (v podstate
administratívna chyba a z toho dôvodu bolo oznámenie nepreskúmateľné), preto konanie úradu bolo
napadnuté protestom prokurátora. Mestská časť Bratislava Karlova Ves, ako príslušný správny orgán,

na podklade toho, vydala v správnom konaní v auguste 2008 (t.j. až po ukončení realizácie hrubej
stavby žalovanej) rozhodnutia o zrušení predmetných oznámení. Tieto žalovaná napadla odvolaním a
do dnešného dňa nebolo o odvolaní právoplatne rozhodnuté. Žalovaná popierala tvrdenia žalobcov a
vyhlásila, že sa nedopustila žiadneho nezákonného postupu pri ohlásení a realizácii svojich stavieb.
Postupovala plne v súlade so zákonom. A nikto, žiaden orgán, žiadna inštitúcia, to nikdy nespochybnil.

Spochybňujú to len žalobcovia, ktorí sa vedome a úmyselne k tomu uchyľujú, s cieľom poškodiť
žalovanú. Produkujú účelové, zavádzajúce, nikým a ničím nepodložené tvrdenia. Žalobcovia uviedli, že
prístavbu/nadstavbu svojho rodinného domu realizovali na základe v tom čase platného stavebného
povolenia. Pozabudli však doplniť, že v rozpore s týmto povolením, nad rámec tohto povolenia, najvyššie
podlažie úplne bez stavebného povolenia, že zrealizovali nadstavbu garáže na parc. č. XXX/X a že

povolenie im bolo následne zrušené aj z dôvodu, že žalovaná bola opomenutá ako účastník konania.
Pritom žalobcovia mali vedomosť o tom, že žalovaná je vlastníkom susednej nehnuteľnosti. Preto z
opomenutia nemožno viniť len stavebný úrad, ako to robia žalobcovia. Žalobcovia stavbu nestavali podľa
schválenej projektovej dokumentácie, stavali ju v rozpore s ňou a nad jej rámec. Žalobcovia nemali
právo vysunúť 15 cm zateplenie ich fasády na a nad existujúce stavby žalovanej. Ak by to aj niekto

schválil, bolo by to v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaná sa nemohla brániť, nakoľko bola
opomenutá ako účastník územného a stavebného konania. Žalobcovia izoláciu nielenže mohli, ale mali
vykonať. A žalovaná ich k tomu opakovane vyzývala (dôkazy sú v spise), nakoľko v dôsledku toho,
že žalobcovia narušili celistvú izoláciu strechy žalovanej a nezaizolovali ju, zatekalo do nehnuteľností
žalovanej.Vtomtokonanížalobcoviapotvrdzujú,žeizoláciunevykonali.Žalovanáboladokoncaochotná

vykonať izoláciu styčných plôch jej strechy a štítového múra žalobcov na vlastné náklady, opakovane
žiadala žalobcov o udelenie súhlasu, ale žalobcovia ju ignorovali. To, či žalobcovia zaplatili stavebnej
firme, či nakúpili materiál, nie je v tomto konaní podstatné. Okrem toho to žalobcovia ani ničím
nepreukazujú.Žalobcoviarealizovalisvojustavbuajzpozemkuazostavbyžalovanej.Existujemnožstvo
fotodokumentácie, ktorú žalovaná môže v prípade potreby súdu doložiť. Preto žalobcovia klamú, keď

tvrdia, že im žalovaná nedovolila vstup na jej pozemok za účelom zaizolovania. Žalovaná nevykonala
žiadne (ani odborné, ani neodborné) zásahy do objektu žalobcov. Žalobcovia ani neuvádzajú, aké to
mali byť zásahy, do akého objektu, atď. Ničím nepreukazujú pravdivosť svojich tvrdení. Naopak, na
podnet žalobcov vykonala Štátna stavebná inšpekcia dohľad na drobnej stavbe žalovanej a žiadne
pochybenia ani zásahy do vlastníckeho práva žalobcov nezistila. Pravdou je, že žalovaná v januári 2018

ukončila opravu svojej strechy, nakoľko už nemohla ďalej čakať. Desať rokov trvajúce zatekanie do
nehnuteľností žalovanej, rozsiahle plesne, sa veľmi negatívne podpísalo pod zdravotný stav členov jej
rodiny. Boli sústavne ohrozovaní na živote a zdraví aj opadávaním omietky zo stropu, žalovanej vznikli
aj rozsiahle škody na jej majetku. A to všetko v dôsledku toho, že žalobcovia, ako sa sami priznali,
nezaizolovali strechu žalovanej, ktorú poškodili pri svojej stavebnej činnosti. Žalovaná preto nesúhlasila

so späťvzatím žalobného návrhu v tejto časti. Žalovaná navrhla, aby súd v konaní pokračoval, v zmysle
petitu pripusteného uznesením súdu zo dňa 12.10.2010 (č.l. 137) a aby súd žalobu v tejto časti zamietol
a zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne k úhrade všetkých trov konania. Za späťvzatím žalobného
návrhu videla žalovaná snahu žalobcov zachrániť ešte čo sa dá. Chcú dosiahnuť, aby bolo konanie v
tejto časti zastavené a aby sa aspoň vyhli povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré jej vznikli

v tomto absurdnom konaní.

14. K „vyjadreniu žalobcov k druhému výroku - usporiadanie práv z neoprávnenej stavby“ žalovaná
uviedla, že zmenený petit považuje za absurdný a účelový, v snahe žalobcov za každú cenu byť v konaníúspešný. Ak majú žalobcovia záujem dať si zapísať ťarchu na ich list vlastníctva, nikto im v tom nebráni
a nikdy nebránil. Ak majú potrebu sa súdiť, môžu podať nový žalobný návrh (aj keď nevedno o čom). Ale
je najvyšší čas, aby toto 10-ročné ničím nepodložené konanie bolo ukončené. Zvlášť, keď žalobcovia v

podstate sami potvrdzujú, že v intenciách pôvodného návrhu, resp. návrhu zmeneného dňa 12.10.2010,
nie je o čom konať. Druhý výrok žalobného petitu hovorí o odstránení stavebných konštrukcií žalovanej.
Teda nie je zrejmé, či žalobcovia trvajú na odstránení stavebných konštrukcií, keďže následne v závere
prvého výroku hovoria o nehospodárnosti odstránenia stavby žalovanej a pristupujú k čiastočnému
späťvzatiu návrhu. Je tu zjavná zmätočnosť a protirečenie. Žalobcovia to naprávajú v ďalšom texte, keď

uvádzajú, že nežiadajú usporiadanie práv podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ale podľa §
135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Čiže ide o zmenu, nie úpravu alebo bližšiu špecifikáciu. Žalovaná
ďalej uviedla, že jej stavba nie je neoprávnená. Bola zrealizovaná na základe ohlásenie stavebnému
úradu a plne v súlade s ním. Stavba žalovanej nebola a nie je zriadená na cudzom pozemku. Svedčí o
tom aj znalecký posudok súdom určeného znalca O.. V., ktorý sa nachádza v spise. Všetci geodeti aj
znalci sa zhodli na tom, že katastrálna mapa je nedokonalá a nepresná. Žalobcovia pri poukazovaní na

presný rozsah ako stavba žalovanej zasahuje na pozemok žalobcov účelovo a zavádzajúco odkazujú
na znalecký posudok O.. R. založený v súdnom spise. Tie sú tam založené tri a žalobcovia neuvádzajú,
ktorý z nich majú na mysli. Už len skutočnosť, že záver jedného je cit. „42 m2“, záver ďalšieho (dodatku)
je cit. „3 m2“ nemožno hovoriť o presnosti. Žalovaná poukazovala na to, že O.. R. je osoba zaujatá,
nedôveryhodná, konal v rozpore so zákonom, vydal nepravdivý znalecký posudok, čo sám potvrdil

vypracovaním dodatku až na základe protestov žalovanej. V ďalšom texte si žalobcovia formulujú otázky
a sami si na ne odpovedajú. Otázky sú účelové, nejednoznačné, neurčité a môžu byť na ne rôzne
odpovede, podľa toho, kto otázku kladie, kto na ňu odpovedá, kto ako otázku pochopí, atď. Preto to
žalovaná považuje len za účelovú „hru“ žalobcov. Žalovaná opätovne poukazovala na to, že žiadneho
protiprávneho konania sa nedopustila. Svoje stavby realizovala na základe ohlášok, v súlade s nimi, na

pozemku vymedzenom stavbou pôvodného rodinného domu a pôvodným oplotením (ktoré žalobcovia
svojvoľne odstránili), pričom pôvodné oplotenie v priamej línii nadväzovalo na pôvodný rodinný dom
žalovanej a vymedzovalo hranicu užívania a vlastníckych práv. Žalovaná bola a je presvedčená, že
tento pozemok jej patrí. Svedčí o tom aj výpoveď svedkyne pani T., i znalcov, ktorí potvrdili nepresnosť
katastrálnej mapy. Žalobcovia začali stavať prístavbu k ich rodinnému domu cca v máji 2007. O mesiac

neskôr, začiatkom júna 2007 začala žalovaná stavať svoju drobnú stavbu pivnice (podzemnú stavbu).
Žalobcovia nemali žiadne výhrady voči stavbe žalovanej a jej osadeniu v teréne. Naopak. Kým došlo
k osadeniu jednotlivých stavieb žalobcov i žalovanej do terénu, žalobcovia trvali na dohode o určení
priebehu hranice a zameraní stredu medzi domami, čo bolo zrealizované a potvrdené v stavebnom
denníku žalobcov. Dnes žalovaná vie, že to bol v tom čase zo strany žalobcov úskok a zneužili

nevedomosť žalovanej. Žalovaná v tom čase nevedela o existencii GP z roku 1979 - zameranie stavieb
po výstavbe, podľa ktorého hranica k stavbám, a teda aj k pozemkom, neprechádza stredom spoločného
múra, ako sa domnievala žalovaná, ale že celý múr patrí k rodinnému domu žalovanej. Žalobcovia sa
až následne, cca v aug./sept. 2008 dozvedeli o nesprávnej evidencii v katastri nehnuteľností a odvtedy,
až doposiaľ, sa žalobcovia snažia túto chybu využiť a zneužiť vo svoj prospech. Dôkazom toho je aj toto

účelovo vykonštruované súdne konanie. Čo sa týka projektovej dokumentácie, cit. „ktorú si žalobcovia
obstarali k dodatočnému povoleniu stavby“ a je údajne cit. „nepoužiteľná“, za to si môžu žalobcovia sami.
Odhliadnuc od toho, že žalobcov nič neoprávňovalo stavať v rozpore s povolením a najvyššie podlažie
úplne bez povolenia, nemôžu viniť žalovanú za náklady, ktoré im vzniknú v rámci konania o dodatočnom
povolení stavby. Okrem toho, keby žalobcovia nezačali spochybňovať hranicu pozemku a domáhať sa

toho, čo im nikdy nepatrilo a nepatrí, keby sústavne bezdôvodne nenapádali žalovanú, keby svojou
nepovolenou stavbou nezasahovali do vlastníckych práv žalovanej, keby neiniciovali nové absurdné
súdne konania proti žalovanej, keby neodmietali súčinnosť, napr. udelenie súhlasu na napojenie izolácie
strechy žalovanej na ich štítový múr, keby nestavali v rozpore so zákonom, už dávno mohlo prebehnúť
konanie o dodatočnom povolení, resp. nepovolení ich stavby. A už dávno mohla aj žalovaná zrealizovať

nadstavbu svojich nehnuteľností. Pôvodné stavebné povolenie žalobcov na rekonštrukciu, prístavbu
a nadstavbu jedného podlažia (žalobcovia nielenže stavali v rozpore s ním, ale dokonca nadstavili
namiesto jedného 2 podlažia), bolo žalobcom zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v
Bratislave č. k. A/2009/1121/MRV zo dňa 24.4.2009. Drobné stavby žalovanej boli zrealizované ešte v
roku 2008. Vďaka iniciatíve žalobcov existujú o tom záznamy aj na stavebnom úrade. Je teda zjavné,

že keď si žalobcovia cit. “obstarali“ projektovú dokumentáciu k dodatočnému povoleniu ich nepovolenej
stavby, stavby žalovanej už stáli. A na tom sa nič nezmenilo. Žalovaná nezodpovedá za to, že si
žalobcovia obstarali nepoužiteľnú projektovú dokumentáciu. Pokiaľ žalobcovia žiadali zabezpečiť alebo
uložiť žalovanej vyhotovenie geometrického plánu, žalovaná poukazovala na to že žalobcom nič nebránidať si takýto GP vypracovať. Každý geodet však bude vychádzať z údajov v KN, ktoré, ako bolo taktiež
v konaní preukázané, sú nesprávne. Jednak je posun, zošikmenie, nepresná katastrálne mapa, výmera
pozemku žalobcov nie je v súlade a zhode s relevantnými právnymi listinami, stav v teréne nezodpovedá

stavu evidenčnému, rozhodujúce sú aj tzv. polohové odchýlky, ktorých rozmedzie je dané triedami
presnosti, ktoré ovplyvňuje aj GP 80/2008 vyhotovený O.. T. a to napriek tomu, že tento, ako bolo v
konaní preukázané, nie je zapísaný do KN, atď. Preto závisí od toho, aký geodet by sa na to podujal.
Každý slušný a poctivý geodet, konajúci v súlade so zákonom, by pri zistení týchto rozporov musel podať
podnet na opravu chýb v katastrálnom operáte. Konanie môže trvať aj niekoľko rokov. Boli by to ďalšie

zbytočné prieťahy v konaní.

15. Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 súd uznesením nepripustil zmenu petitu žaloby v znení:
„Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka prístavby (nezapísanej v katastri nehnuteľnosti) k
rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X,
k.ú.KarlovaVes,spočívajúcevprávevlastníkastavbyužívaťpozemokparcelnéčísloXXX/X-zastavané

plochy a nádvoria o výmere 192 m2 v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcom náhradu za zriadenie vecného bremena v sume určenej znaleckým posudkom, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ V prvom rade súd poukázal na to, že zmena žaloby je síce
dispozičným úkonom strany sporu avšak je viazaná na súhlas súdu. Súd pri rozhodovaní o prípustnosti
zmeny žaloby vychádza zo zásady hospodárnosti konania, v dôsledku ktorej súd v zásade pripustí

zmenu žaloby, okrem prípadov ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom
návrhu, alebo ak by o zmenenej žalobe musel rozhodovať iný vecne príslušný súd. V danom prípade
súd dospel k záveru, že výsledky doterajšieho viac ako 10 rokov trvajúceho konania by nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe a pripustenie zmeny petitu žaloby by vyžadovalo vykonanie
ďalšieho rozsiahleho dokazovania.

16. V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že procesný nárok žalobcu je tvorený jednak
predmetom nároku, ktorý je v podstate formulovaný v žalobnej žiadosti ako požadovaný enunciát
predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku, ktorý obsahuje právne významné
skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj žalobný návrh. Žalobca teda musí v konaní nielen uviesť

žalobný petit, ale musí tvrdiť právne rozhodné skutočnosti, na ktorých základe sa domáha, aby súd jeho
žalobe vyhovel. Zo žalobného petitu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, teda ako
žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd
jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v civilnom sporovom konaní ovládanom
dispozičnou zásadou viazaný žalobou, a teda nesmie žalobcovi priznať iné práva a uložiť iné povinnosti

žalovanému než aké sú navrhované. Súd musí svojím rozhodnutím žalobný petit úplne vyčerpať a
nesmie ho prekročiť. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich
povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto
petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho
hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím

súdneho konania sledoval. Na záver súd konštatuje, že v priebehu 10 rokov trvajúceho súdneho sporu
bolo povinnosťou žalobcov riadnym spôsobom špecifikovať svoj žalobný nárok, pričom s výnimkou
obdobia roku 2008 -2009 (kedy došlo k podaniu žaloby) boli žalobcovia v konaní takmer nepretržite
zastúpení právnym zástupcom, pričom aj následná „špecifikácia“ žaloby podaná dňa 21.10.2009 (na
pojednávaní) bola predložená právnym zástupcom žalobcov a žalobný petit v nej špecifikovaný bol

rovnako ako všetky dovtedy vykonané doplnenia žaloby nevykonateľný. Súd preto na pojednávaní
konanom dňa 23.07.2018 vyzval žalobcov na upresnenie, špecifikáciu žalobného petitu z dôvodu, že
tento tak, ako bola zmena pripustená uznesením z 12.10.2010 je nevykonateľný. Žalobcovia však
nevykonali špecifikáciu žalobného petitu, ale predložili súdu návrh na zmenu žaloby, ktorú však súd s
ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie nepripustil.

17. Žalobcovia podaním doručeným súdu 10.09.2018 zobrali žalobu späť v časti týkajúcej sa povinnosti
žalovanej alebo ktoréhokoľvek iného vlastníka pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č.
XXXX pre k. ú. Karlova Ves zdržať sa činnosti smerujúcej k zriadeniu stavby ako aj k výkonu akýchkoľvek
stavebných alebo montážnych prác na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX

pre k. ú. Karlova Ves z dôvodu, že prvý výrok je neaktuálny, nakoľko nepovolená stavba žalovanej už
stojí a jej odstránenie pravdepodobne nebude hospodárne a neoprávnené zásahy žalovanej sa vyriešia
usporiadaním vzťahu podľa § 135c Občianskeho zákonníka.18.Žalovanávosvojomvyjadrenínesúhlasilasčiastočnýmspäťvzatímžaloby.Zaspäťvzatímžalobného
návrhu videla žalovaná snahu žalobcov zachrániť ešte čo sa dá. Pričom chceli dosiahnuť, aby bolo
konanie v tejto časti zastavené a aby sa aspoň vyhli povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré

jej vznikli v tomto absurdnom konaní.

19. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

21. V zmysle citovaného ustanovenia súd nezastaví konanie ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Či ide na strane žalovaného o vážne dôvody posudzuje súd vždy podľa
individuálnych okolností prípadu. Je pri tom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká,
vrátane povahy uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah
medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného.

22. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalovanej existujú vážne dôvody nesúhlasu
s čiastočným späťvzatím žaloby. Žalobcovia vo svojom podaní, ktorým zobrali žalobu v časti týkajúcej
sa povinnosti žalovanej alebo ktoréhokoľvek iného vlastníka pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/XX
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zdržať sa činnosti smerujúcej k zriadeniu stavby ako
aj k výkonu akýchkoľvek stavebných alebo montážnych prác na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/

XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves uvádzali, že žalovaná svojim konaním sústavne
neoprávnene zasahovala do vlastníckych práv žalobcov tým, že v priebehu súdneho konania zriadila
na časti pozemkov stavbu v rozsahu, v akom to určil znalec O.. R. R. v znaleckom posudku č. 5/2018.
Žalobcovia ďalej rozoberali údajné zásahy žalovanej, resp. vykonávanie zásahov žalovanej do ich
stavebných konštrukcií, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Z úradnej činnosti súdu je známe,

že na tunajšom súde medzi totožnými stranami sporu (niekedy v opačnom postavení) prebiehajú viaceré
spory týkajúce sa zásahov do vlastníckych práv či už žalobcu alebo žalovanej, kde podstata týchto
sporovspočívanajmävtom,čistavby,ktorésúpredmetomtohtokonania,zasahujúalebonezasahujúdo
pozemkov žalobcov, resp. či žalovaná vykonávaním rôznych stavebných a montážnych prác zasahuje
do vlastníckych práv žalobcov. V danom prípade preto podľa názoru súdu pripustením späťvzatia žaloby

v tejto časti by mohlo dôjsť k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalovanej, keďže rozhodnutie v
tomto konaní, a teda vyriešenie otázky, či stavby žalovanej zasahujú alebo nezasahujú do pozemkov
žalobcov, a teda či ich vykonávaním zasiahla žalovaná do vlastníckych práv žalobcov, môže byť
podkladom pre rozhodnutia v iných súdnych konaniach. Rozhodujúcim hľadiskom pre takýto procesný
postup súdu v konaní o návrhu na zastavenie konania je zásada hospodárnosti predmetného a naň

nadväzujúcich konaní, preto súd postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania, ktorá súvisí
s ústavnoprocesnou zásadou hospodárneho procesného postupu v konaní (článok 48 ods. 2 Ústavy
SR - civilné konanie má byť nielen rýchle, ale aj čo najhospodárnejšie). Súd v danom prípade posúdil
uvedeným spôsobom podaný návrh na zastavenie konania s poukazom na stanovisko žalovanej, t.j. že
dôsledky tohto procesného postupu súdu sú v súlade so spomínanou zásadou procesnej hospodárnosti

konania.

23. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre čiastočné zastavenie
konania, a preto návrh žalobcov na zastavenie konania v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej alebo
ktoréhokoľvek iného vlastníka pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.

Karlova Ves zdržať sa činnosti smerujúcej k zriadeniu stavby ako aj k výkonu akýchkoľvek stavebných
alebo montážnych prác na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.
Karlova Ves zamietol.

24. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov

S.. P. P., B.., I. M., E. C. a P. T., výsluchom znalcov O.. S. V. a O.. R. R., konfrontáciou znalcov a
oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 19.11.2007, č. k. 9C 201/2007-19, protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 01.04.2007, žiadosť
o vykonanie štátneho stavebného dozoru zo dňa 17.09.2007, výzvu na zastavenie stavebných prác zodňa 18.10.2007, potvrdenie o oznámení trestného činu zo dňa 30.04.2008, výpis z LV č. XXXX pre k. ú.
Karlova Ves zo dňa 02.03.2008, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 02.03.2008, potvrdenie
o podaní vysvetlenia zo dňa 23.05.2008, geometrický plán zo dňa 23.04.1979, stanovisko k priebehu

hraníc medzi nehnuteľnosťami zo dňa 31.03.2008, žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dohľadu
- oznámenie zo dňa 03.03.2008, list žalovanej adresovaný žalobcovi v 1. rade zo dňa 20.11.2007,
list žalovanej adresovaný žalobcom zo dňa 19.10.2007, žiadosť o vydanie predbežného opatrenia -
odpoveď zo dňa 29.09.2008, fotodokumentáciu na č.l. 64, rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto
SR Bratislavu zo dňa 08.12.2008, vyjadrenie Komory geodetov a kartografov zo dňa 22.04.2009, list

Mestskej časti BA - Karlova Ves zo dňa 08.09.2008, rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa
24.04.2009, rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 01.10.2009, geometrický
plánO..H.T.č.80/2008,vytyčovacínáčrtO..H.T.zodňa01.04.2007,zameranieskutočnéhostavuparc.
č. XXX/X,X a XXX/XX, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 30.04.2009, rozhodnutie
Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 02.03.2010, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo
dňa 14.07.2010, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 14.07.2010, výpis z LV č. XXXX

pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 14.07.2010, zameranie oplotenia na parc. č. XXX - XXX/X zo dňa
08.12.2009, fotodokumentáciu na č.l. 186, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2012,
č.k. 1S 129/2010-65, fotodokumentáciu na č.l. 206, čestné prehlásenie P. T. na č.l. 207, odvolanie
katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 21.12.2012, odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 4S 145/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 10Sžr

32/2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2015, sp. zn. 1Sžr 27/2014, znalecký posudok O..
R. R. č. 17/2015, vytyčovací náčrt O.. R. R. zo dňa 18.06.2015, mapku na č.l. 331, podklady z Okresného
úradu v Bratislave, katastrálny odbor, a to: návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa
04.10.2007, notársku zápisnicu zo dňa 04.10.2007, sp. zn. N 5622/2007, Nz 39593/2007, geometrický
plán O.. E. U. zo dňa 14.05.2007, ďalej súd oboznamuje listinné dôkazy založené v spise, a to:

znalecký posudok č. 8/2017 znalca O.. S. V., súkromný znalecký posudok O.. R. R. č. 5/2018, dodatok
k súkromnému znaleckému posudku O.. R. R., fotodokumentáciu na č.l. 621-622, protest prokurátora
zo dňa 11.07.2008, č.k. Pd 63/08-13, protest prokurátora zo dňa 11.07.2008, č.k. Pd 93/08-3.

25. Svedkyňa S.. P. P., B.. vo svojom výsluchu uviedla, že v danom prípade ide o skupinovú zástavbu

rodinných domov, ktoré staval ešte v roku 1974 Rodom stavebné družstvo. V tom čase boli majiteľmi O..
T. pôvodná majiteľka domu č. XX (žalobcov). Bola zároveň projektantkou predmetnej výstavby. Výstavba
bola riadne povolená stavebným úradom a stavebný dozor vykonával O.. R.. V čase, keď svedkyňa
vstúpila do zmluvného vzťahu s Rodomom, boli vyhĺbené základy. Kolaudácia jej rodinného domu bola v
novembri 1980. Vlastníčkou domu bola do roku 2005. Užívala celý pozemok aj pozemok pred rodinným

domom. Keďže o tento sa nikto nestaral, vysadila pred dom kríky a tuje. Domy boli ohradené plotmi
v zmysle projektovej dokumentácie, pričom tieto ploty by mali byť evidentné aj v súčasnosti. Právny
zástupca žalovanej predložil svedkyni na nahliadnutie fotografiu z č.l. 186, pričom svedkyňa potvrdila
že ide o dom, ktorý bol jej vlastníctvom. Fotografiu vyhotovovala ona asi v októbri alebo novembri 2003.
Poslala ju manželovi žalovanej na jeho žiadosť. Svedkyňa potvrdila, že plot na fotografii bol plot, ktorým

bol ohradený pozemok. Svedkyňa uviedla, že od roku 1997 do roku 2000 svedkyňa predmetný rodinný
domprenajímalafirmeATMediaspolusdomomč.XXvtomčasemajiteľkapaniT.,nakoľkofirmaužívala
obidva domy, v určitom období odstránila firma jednu časť plotu, aby spriechodnili priechod do obidvoch
domov. Po skončení nájmu bola príslušná časť plotu opäť osadená. Zo strany vlastníkov domu č. XX
nebol voči svedkyni vznesený nárok na ňou užívaný pozemok. Svedkyňa nikdy nemala pochybnosť o

tom, že je vlastníčkou oploteného pozemku. Svedkyňa si už presne nepamätala po akú dobu bola jej
susedou pani T., ale mohlo to byť niekedy v roku 1981, keď pani T. odkúpila dom od pôvodnej vlastníčky
pani T.. V júni 1982 tam určite pani T. už bývala, nakoľko sa jej narodil syn. Pani T. bývala v nehnuteľnosti
do roku 2000, kedy odišli z nehnuteľnosti AT Media, ktorej firme pani T. dom prenajímala. Ďalej pani T.
nebývala v dome od r. 2001 do r. 2005, nakoľko pre ňu bývanie v rodinnom dome bolo nevyhovujúce,

musel sa odhadzovať sneh, nemala záujem bývať v rodinnom dome, ale vzhľadom na právnu úpravu
v tom čase, ktorá vyžalovala, aby sa rodinný dom nepredal do 5 rokov, v opačnom prípade by sa platili
dane. Svedkyňa na záver uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by jej rodinný dom ležal na inom
pozemku, ako je vyznačený na LV aj s poukazom na spomenutú susedku O.. T., ktorá ako projektantka
mala v tejto oblasti záujem na správnosti údajov o vlastníckych vzťahoch.

26. Svedkyňa I. M. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala na stavebnom úrade v Karlovej Vsi, v tom
čase chodievala na pozemky stavebníkov často. Spomínala si, že v období roku 2006-2007 bola asi
2-3 krát na stavbe žalobcov. Žalovaná bola len účastníčkou stavebného konania. Svedkyňa nevedelas určitosťou uviesť, či tam bol nejaký plot, ale asi tam bol murovaný plot. Na vysvetlenie uviedla, že
viac sa zaoberala nadstavbou žalobcov ako oplotením. Nakoľko sa jednalo o radovú zástavbu, bolo
špecifické, že hranica pozemkov šla stredom spoločného múru rodinných domov obidvoch vlastníkov.

Pri radových zástavbách sa budovala niekedy jedna hrubšia stena. V prípade žalobcov sa jednalo o
nadstavbu na spoločnej stene. Žalobca pristavil k svojej časti spoločné steny - prímurovku, t.j. čiastočne
rozšíril stenu, aby mohol vybudovať nadstavbu. Nakoľko sa jednalo o spoločnú stenu, vyžadoval sa
súhlas spoluvlastníka. Pôvodne bol vlastníkom brat žalovanej, neskôr sa stala vlastníčkou žalovaná.
S odstupom času si už svedkyňa nepamätala, či sa jednalo o stavebné povolenie alebo oznámenie,

vec nedotiahla dokonca, zmenila zamestnanie. V tom čase svedkyňa vnímala, že susedské vzťahy boli
narušené, nevedela však konkrétne z čoho nezhody pramenili.

27. Svedkyňa E. C. v rámci svojho výsluchu uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu
stoja už vyše 30 rokov, pričom sa jedná o radovú zástavbu, kde hranicu pozemku tvorí spoločný múr,
ktorý pokračuje plotom. Žalobcovia stavali nový dom, z pozemku žalovanej odpílili časť plotu, aby sa

mohli dostať na svoj pozemok. Stavbu vykonávali bez zamerania, spoliehali sa na dobré susedské
vzťahy. Stred pozemku bol určený laserom a následne aj špagátom, teda podľa jej tvrdenia správne. Boli
postavené základy, následne sa vytiahli múry, postavila sa strecha. Podľa tvrdenia svedkyne žalobca
mal využiť chybu v katastri. Svedkyňa k tomuto objasnila, že predmetná radová zástavba bola budovaná
na základe geometrického plánu z roku 1979, podľa ktorého každý vlastník rodinného domu mal mať

pozemok vo výmere cca 183 m2. Následne keď žalobcovia kúpili svoj rodinný dom, bol ich pozemok
vo veľkosti cca 192 m2. Ďalej svedkyňa uviedla, že sa stretla s otcom žalobcu, ktorý sa mal vyjadriť,
že urobili veľkú chybu, keď pri zahájení stavby nedali pozemky zamerať. Svedkyňa sledovala ako
prebiehala výstavba žalobcov, problémy nastali už počas výstavby, keď žalobcovia chodili na pozemok
žalovanej, jej dcéry. Dokonca úplne odstavili kanalizáciu a až na zásah otca žalobcu v 1. rade dali závadu

odstrániť. Problém nastal aj so spoločným zvodom, keď žalobca mal odpíliť rínu. Žalobca bez súhlasu
žalovanej budoval svoju stavbu, pričom spôsobil viacero škôd. Svedkyňa po opozretí fotografie na č.l.
186 spisu uviedla, že plot na fotke určoval hranicu medzu pozemkom žalobcov a žalovanej. Plot bol
osadený v roku 1980. Žalobcovia začali rekonštrukciu a nadstavbu rodinného domu v roku 2007 na
Veľkú Noc. Hneď na začiatku stavby začali zbíjačkou demontovať plot medzi parcelou XXX/X a XXX/

X (teda parcelami strán sporu).

28. Svedkyňa P. T. vypovedala, že rodinný dom nadobudla v roku 1979 a predala ho žalobcom v roku
2006. V priebehu tohto obdobia ho užívala, prenajímala ho v rokoch 1999-2000. Na hranici pozemkov
parc. č. XXX/X a XXX/X bol vybudovaný plot s betónovými základmi. 1/3 murovaného plotu začala

budovať jej bývalá suseda a následne plot budovala svedkyňa až po plynový uzáver. Rovnako plynový
uzáver budovala ona bezodplatne. Tieto stavby vybudovali svojpomocne bez akéhokoľvek vyrovnania
v roku 1981. V roku 2006 keď predávala dom plot ešte stál. Plot bol vybudovaný zo železného rámu
s plechovými mriežkami. Svedkyňa potvrdila, že vyhotovila a následne podpísala čestné prehlásenie,
ktoré je založené v súdnom spise na č.l. 207. Svedkyňa neužívala pozemok za plotom, ktorý vybudovali

s S.. P.. Na záver svedkyňa potvrdila, že medzi ňou a žalovanou alebo predchodkyňou žalovanej nebol
žiadny spor ohľadne vlastníctva pozemkov. Mali spolu veľmi dobré susedské vzťahy.

29. Znalec O.. S. V. na pojednávaní uviedol, že vo vyjadrení k znaleckému posudku bolo vytknuté,
že neuviedol body, ktoré zameral, preto priniesol vytlačené body, ktoré zameral. Čiernym je mapa,

zeleným sú body, ktoré zameral, zameral 15 bodov a z týchto bodov 13 vykazuje posun oproti hranici
uvedenej v katastri nehnuteľností, ten posun je jednostranný. Všetky body sú do jednej strany posunuté.
Keďže ku všetkým bodom je posun jednostranný, dospel k záveru, že katastrálna mapa je nepresná.
Keď porovnal zameranie s katastrálnou mapou a geometrickými plánmi, ktoré sú uložené na katastri
nehnuteľností, dospel k záveru, že hranicu tvorí múr, ktorý je medzi dvomi stavbami, a tým pádom

nemôže stavba žalovanej zasahovať do pozemkov žalobcov. Znalec ďalej ozrejmil, že zelené body sú
na hraniciach žalobcov, ide o body, ktoré sú v teréne viditeľné ako roh domu, plot. Podľa súčasného
stavu katastra je pozemok pod stavbou žalovanej aspoň čiastočne vo vlastníctve žalobcov. Znalec však
nevedel uviesť koľko je to metrov štvorcových, musel by to vypočítať z údajov, ktoré má zamerané.
Znalec meral aj oplotenie medzi pozemkami strán sporu. Zotrval na záveroch znaleckého posudku,

a teda že stavby žalovanej nezasahujú do pozemkov žalobcov. K tomuto znalec bližšie uviedol,
že podľa aktuálnej katastrálnej mapy žalovaná zasahuje do pozemkov žalobcov, avšak vzhľadom k
nepresnosti mapy dospel k záveru, že nezasahuje. Aktuálna katastrálna mapa vznikla pri technicko-
hospodárskom mapovaní (THM), ale tie domy boli postavené pred THM. Znalec predpokladal, že priTHM tie domy neboli presne zamerané, to dokazuje aj to zameranie bodov, ktoré predložil súdu, kde
ten jednostranný posun sa netýka len hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovanej, ale týka sa to aj
ďalších nehnuteľností tak, ako uviedol, že to zistil u 13 z 15 zameraných bodov. Pri miestnom šetrení

zameriava znalec vždy viac bodov, koľko sa dá, napríklad zameral aj garáže, aby vedel posúdiť presnosť
mapy. Pri zakresľovaní mapy použije tie body, ktoré sú pri hraniciach, a až následne zistí, ktoré zo
zameraných bodov sú pre neho použiteľné. V tomto prípade zameral aj garáže, ktoré sú súčasťou
rodinných domov, ale aj tie garáže, ktoré sú mimo, aby to vedel zakresliť do mapy.

30. Znalec O.. R. R. na pojednávaní uviedol, že aby mohol stanoviť a splniť úlohu, či objekty žalovanej
zasahujú do pozemku a objektu žalobcov, musel preskúmať ako vznikla katastrálna mapa. Katastrálna
mapa v katastrálnom území Karlova Ves je tzv. číselná, to znamená každý lomový bod má svoje
súradnice. Bolo vykované, ako sa tu spomínalo, THM, ale v danej lokalite objektoch radovej zástavby
bol na tvorbu katastrálnej mapy použitý geometrický plán, ktorým vznikali tie parcely, rozdeľovali sa,
neboli zameriavané jednotlivé stavby, ale parcely s jednotlivými rozmermi boli prevzaté do katastrálnej

mapy, to svedčí o tom ako hovoril aj kolega, že súlad katastrálnej mapy so skutočnosťou nie je.
Znalec geodeticky zameral z pomocných bodov prvej triedy presnosti. Z týchto bodov pomocných inou
technológiou zameral tie body, ktoré sú predmetom sporu, aby mohol splniť úlohu, meranie zobrazil
v grafickej prílohe svojho posudku (tá zväčšenina), kde sú červeným zobrazené body, ktoré nameral.
Bod A na vrchu, je stavba žalobcov, bod C, to je v strede, je tiež stavba žalobcov a bod B je tiež

stavba žalobcov a tieto namerané body porovnal s geometrickým plánom č. 80/2008, ktorý je v katastri
úradne overený a bol pripravený na zápis stavieb žalobcov do katastrálneho operátu. Zameral aj objekt
žalovanej,pribodeAjetobod13,pribodeBbod47,rozdielmedzigeometrickýmplánomaskutočnosťou
a právnym stavom v bode A je 12 cm a v bode B 22 cm, čiže stavba žalovanej je vnorená do stavby
žalobcov, na obrázku je to modrá čiara. Keď si zoberieme vyhlášku 461/2009 a dodatky v prílohe č. 12

sú stanovené kritéria pre jednotlivé mapy a podrobné body, THM bolo vykonané v tretej triede presnosti.
Pre tretiu triedu presnosti je to 14 cm polohová odchýlka. Geometrický plán, ktorý citoval, má body prvej
triedy presnosti a kritéria pre posudzovanie je 8 cm. Vzhľadom na to ako vznikala vektorová mapa,
považoval znalec tie body za tretiu triedu presnosti. Meral viacej bodov, to je v ďalšej prílohe, tie červené
body, keď ide z ľavej strany na obrázku bod č. 20 je totožný s katastrálnou mapou, bod č. 39, 41,

38, 40 všetky sú totožné, až keď si zoberieme parcelu žalovanej, nie na hranici so žalobcami, ale na
druhej strane, tam je dosť zjavný posun, čiže ukazuje sa že ten problém sa koncentroval u žalovanej
a následne žalobcov. Keď znalec zameral garáže, tak zase na tom obrázku bod č. 32, v zmysle kritérií
je to dobré, ale ten posun je opačný ako na stavbách radovej zástavby, tak isto bod 30. To znamená,
že stavby postavené na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, zasahujú do pozemkov, parc. č. XXX/X

a XXX/X, keď si zoberieme prílohu 1 a vidíme, že hranice parciel radovej zástavby sú bodkované, to
značí že je tam problém, že hranice neboli presne určené, to znamená, že boli prevzaté z toho starého
geometrického plánu. Znalec zameral aj oplotenie pozemkov medzi žalobcami a žalovanou. To je na
prednej strane od ulice, vedel by vyčísliť presah medzi pozemkami XXX/XX a XXX/XX. Znalec ďalej
uviedol, že geometrický plán č. 80/2008 má všetky náležitosti, tak aby mohol byť zapísaný do katastra

nehnuteľností, je autorizačne aj úradne overený, za kvalitu merania zodpovedá autorizovaný geodet,
ktorý to potvrdil, a to či je zapísateľný overuje úradne kataster. Tento geometrický plán nie je v súčasnosti
zapísaný do katastra nehnuteľnosti. Znalec tiež uviedol, že ako geodet keď ide vytyčovať hranicu alebo
robiť geometrický plán, má rešpektovať predchádzajúce merania. Ak by dospel pri svojich meraniach, že
je geometrický plán pochybný, musí dať v súlade s katastrálnym zákonom zrušenie bodov a nahradenie

nových bodov. Keďže dospel k rovnakým výsledkom, tak prevzal tie body ako hraničné body. Znalec na
svojom posudku zotrval, pretože to je druhý posudok čo robil v tejto veci, pretože v prvom posudku sa
zaoberal či stavby žalobcov zasahujú do pozemku p. H. a v tomto posudku som mal opačnú úlohu, či
stavby p. H. zasahujú do stavby žalobcov. Ten plot a múr medzi žalobcami a žalovanou je postavený
mierne do parcely žalobcov.

31. Následne z dôvodu rozdielnych záverov znalcov v znaleckých posudkoch súd vykonal konfrontáciu
znalcov. V rámci konfrontácie znalec O.. V. uviedol, že podľa aktuálnej katastrálnej mapy zistil, že
žalovaná zasahuje do pozemku žalobcov, a k rovnakému záveru dospel O.. R. vo svojom znaleckom
posudku. Znalec O.. V. však na viac posudzoval správnosť katastrálnej mapy a na základe posunu tých

bodov, ako hovoril, mapa vykazuje jednostranný posun. V zásade dospeli s O.. R. k rovnakému názoru,
ale pán R. pracoval aj vektorovou mapou a O.. V. posudzoval aj správnosť alebo presnosť tejto mapy.
Znalec O.. R. uviedol, že tie stavby radovej zástavby sú veľmi divoko postavené, objekty nie sú rovné,
niektoré sa vysúvajú, niektoré smerujú do vnútra a tam mohlo byť v niektorých bodoch rozdielne meraniemedzi nimi dvomi. Keď O.. R. dokončil analýzu, pozrel sa na meračský nákres O.. V. a zistil, že tie
merania v bode A a B sú totožné, možno je tam rozdiel 1 cm, t.j. na tej hranici, tá modrá čiara, a tak bol
spokojný, však sa zhodli, avšak potom ako posudzovali tie merania dospeli k rozdielnym záverom. O..

V. ďalej uviedol, že hranice platnej katastrálnej mapy posudzoval z dôvodu, že v uznesení o ustanovení
znalca mal určiť hranice pozemkov. Keby mal v uznesení len to, že má skúmať, či žalovaná stavbami
zasahuje do pozemkov žalobcov, vtedy by to porovnal len s katastrálnou mapou. Na záver uviedol, že
tak ako hovoril pán R., meral v prvej triede presnosti, ale body v katastrálnej mapy majú tretiu triedu
presnosti.

32. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.11.2007, č. k. 9C 201/2007-19, súd zistil, že
v právnej veci žalobcov O.. H. E. a D. E. proti žalovanej O.. I. H. súd zastavil konanie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Miestnemu úradu
Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, oddelenie stavebného úradu.

33. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 01.04.2007 súd zistil, že v uvedený deň bola na
žiadosť p. E. vytýčená hranica parcely č. XXX/X a XXX/XX v k. ú. Karlova Ves. Vytýčenie bolo vykonané
na podklade VKM Stupava 1-8/44. Lomové body parcely boli vytýčené polárnou metódou prístrojom
Leica 407. Vytýčené lomové body boli v prírode označené farbou. Na vytyčovaní sa zúčastnili žalobca
v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade a Hlavné mesto SR Bratislava ako vlastník parcely č. XXX/X.

34. Zo žiadosti o vykonanie štátneho stavebného dozoru zo dňa 17.09.2007 súd zistil, že žalobca v 1.
rade požiadal Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves o vykonanie štátneho stavebného
dohľadu z dôvodu, že na parcele č. XXX/X prebieha drobná stavba, ktorá zasahuje na jeho parcelu.
Žiadal, aby sa stavebník preukázal geometrickým plánom a vytýčením stavby geodetom, že stavba

nezasahuje na jeho parcelu.

35. Z výzvy na zastavenie stavebných prác zo dňa 18.10.2007 súd zistil, že žalobca v 1. rade vyzval
žalovanú na zastavenie vykonávania stavebných prác na pozemku parc. č. XXX/X, ktorými zasahuje do
jeho pozemku XXX/X. Zároveň žalobca v 1. rade žiadal žalovanú, aby mu sprístupnila jej pozemok za

účelom vykonania zateplenia žalobcovho rodinného domu.

36. Z potvrdenia o oznámení trestného činu zo dňa 30.04.2008 súd zistil, že žalobca v 1. rade
urobil oznámenie na žalovanú z podozrenia poškodzovania cudzích práv, nakoľko žalovaná napriek
niekoľkonásobným upozorneniam úmyselne stavia svoju prístavbu na pozemku žalobcu. Dôkazom toho

mal byť aj protokol o vytýčení hranice parciel a zameranie skutočného stavu parciel autorizovaným
geodetom O.. H. T..

37. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 02.03.2008 súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. Karlova Ves, a to pozemku parc. č. XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2 a rodinného domu súpis. č. XXXX postavenom na
pozemku parc. č. XXX/X.

38. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 02.03.2008 súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. Karlova Ves, a to pozemku parc. č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a garáže súpis č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X.

39. Z potvrdenia o podaní vysvetlenia zo dňa 23.05.2008 súd zistil, že žalovaná podala na OR PZ
OddelenískrátenéhovyšetrovaniaKarlovaVesvysvetleniektrestnémuoznámeniupodanémužalobcom
v 1. rade z podozrenia poškodzovania cudzích práv.

40. Z geometrického plánu zo dňa 23.04.1979 vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcov a žalovanej sú
postavené v radovej zástavbe, ktorá je na tomto geometrickom pláne zakreslená, pričom zelenou farbou
sú vyznačené nehnuteľnosti žalovanej a žltou farbou nehnuteľnosti žalobcov.

41. Zo stanoviska k priebehu hraníc medzi nehnuteľnosťami zo dňa 31.03.2008 vypracovaného O.. E.
U. vyplýva, že súčasná mapa KN bola spracovaná v roku 1980 na podklade fotogrametrických náčrtov.
Pri tomto spracovaní mali byť do úvahy brané predchádzajúce technické podklady - geometrické plány,
k čomu nie vždy došlo. Zároveň bolo možné zapísať novú výmeru do LV, a to výmeru vypočítanú zosúradníc nového mapovania ak táto vyšla v dovolenej odchýlke. Takto sa mohlo stať, že niektoré parcely
sú v mape KN zobrazené a aj v LV majú uvedenú inú výmeru, ako to bolo pri vzniku. Nehnuteľnosti
s parc. č. XXX/X,X boli postavené ako súčasť radovej zástavby. Technickým podkladom pre zápis boli

geometrické plány č. 761-2610-202-73 - tým vznikol a bol zapísaný pozemok určený pre výstavbu
rodinných domov a č. XXX-X-XXX-XXX-XX - tým boli zamerané domy v radovej zástavbe. Mapa KN
bola vyhotovovaná v neskoršom období. Vo fotogrametrickom náčrte k mapovaniu je prvý z týchto
plánov citovaný, avšak rozmery nehnuteľností z fotogrametrického mapovania a z druhého GP neboli
zosúladené. Rozdiely oproti plánu vznikli práve nezapracovaním toho GP do mapy. Ak teda v uvedenom

prípade je priebeh hraníc v mape iný než v skutočnosti, je to tak preto, že je nedokonalá mapa a nie
preto, že by sa snáď medzitým domy poposúvali. Pri kontrolnom zameraní rozmerov nehnuteľností
postavených na parc. č. XXX/X a XXX/X O.. U. skonštatoval ich zhodu s relevantným technickým
podkladom (GP XXX-X-XXXX-XXX-XX) na základe čoho dospel k záveru, že nehnuteľnosti postavené
na parc. č. XXX/X (dom) a XXX/X (garáž) sú v rámci platných vlastníckych hraníc a nijakým spôsobom
nezasahujú do hraníc nehnuteľností parc. č. XXX/X a XXX/X a neobmedzujú nakladanie s nimi.

42. Zo žiadosti o vykonanie štátneho stavebného dohľadu - oznámenia zo dňa 03.03.2008 súd zistil, že
dňa 27.02.2008 Slovenská stavebná inšpekcia uskutočnila štátny stavebný dohľad na podnet E.. Q. J.
ohľadne realizácie prístavby pivnice k rodinnému domu O.. H. na parcele 140/1, z ktorého vyplynulo:
a/ Hranice susedných parciel boli dané postavením radových domov a osadením oplotenia - teda

jestvujúcim stavom už desaťročia užívané v dobrej viere.
b/ O.. E. realizoval prístavbu a oplotenie k svojmu rodinnému domu určite na hranici susedných parciel,
preto niet dôvod na spochybnenie hraníc susedných parciel.
c/ Posúdenie realizácie prác v štádiu výkopových prác nebolo možné s ohľadom na skutočnosť, že ku
dňu výkonu HŠSD bola pivnica zrealizovaná až aj so stropom. Z vizuálne obhliadky vyplynulo, že stavba

pivnice je oddelená izoláciou proti zemnej vlhkosti od stavby O.. E., teda nezasahuje do jeho majetku.
d/ Vonkajší vzhľad stavby O.. E. nemôže byť výstavbou pivnice poškodený, nakoľko táto je realizovaná
do úrovne jestvujúceho terénu.
e/ Nedoriešenou otázkou ostáva zvod dažďovej vody zo strechy O.. H., nakoľko O.. E. pri realizácii
nadstavby svojho domu zrušil miesto spoločného zvodu dažďových vôd zo strechy a posunul ho na

nehnuteľnosť O.. H.. Odpojenie uskutočnil provizórnym odvedením zrážkových vôd na nehnuteľnosť In.
H. tak, že zvod uchytil provizórne na svoj múr. Zároveň zrušil bez dôvodu spoločnú kanalizačnú šachtu
a túto presunul v rozpore so stavebným povolením smerom k uličnej čiare na vlastnom pozemku s
vynechaním odbočky na napojenie O.. H.. Tá si musela zrealizovať novú šachtu na vlastnom pozemku.
Záverom Slovenská stavebná inšpekcia skonštatovala, že realizácia stavby - prístavby pivnice sa

realizovala v súlade so zákonom a súhlasom stavebného úradu s ohlásením drobnej stavby č. SU-
XXXX/XXXX-1969/Ja zo dňa 21.05.2007. Podmienky tohto súhlasu sú stavebníkom dodržiavané.

43. Zo žiadosti o vydanie predbežného opatrenia - odpovede zo dňa 29.09.2008 súd zistil, že
stavebný úrad dňa 06.08.2008 rozhodnutiami č.j. SÚ 2008/7827/4308/Nov a SÚ 2008/7826/4305/

Nov vyhovel protestu prokurátora a v plnom rozsahu zrušil oznámenie č. SU-2007/4176-1969/Ja zo
dňa 21.05.2007 o súhlase realizovať drobnú stavu „Pivnička k rodinnému domu“ a oznámenie č. j.
SU-2007-08/12555/2274/Nov zo dňa 05.03.2008 o súhlase realizovať drobnú stavbu „Doplnková stavba
- odkladací priestor“ nachádzajúcu sa na H. ul. XX, na parc. č. XXX/X v k. ú. Karlova Ves pre stavebníčku
O.. I. H., T. 9, 841 01 Bratislava z dôvodu nezákonnosti.

44. Z rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 08.12.2008 súd zistil, že správa
katastra nevyhovela návrhu O.. I. H. zo dňa 13.08.2008 o opravu údajov v katastri nehnuteľností v k.
ú. Karlova Ves, zákresu hranice pozemok parc. č. XXX/X zapísaným na LV č. XXXX, parc. č. XXX/
X zapísaným na LV č. XXXX s pozemkami parc. č. XXX/X a XXX/X zapísanými na LV č. XXXX v

katastrálnej mape v súlade s pôvodným zameraním v geometrickom pláne č. XXX-X-XXXX-XXX-XX
na zameranie rodinných domov parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX. Správa katastra porovnaním údajov
omerných mier, dĺžkou jednotlivých strán dotknutých pozemkov uvádzaných v GP č. XXX-XXXX-XXX-
XX a v GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX zistila, že v GP z roku 1974 sa uvádza miera hranice pozemku
parc. č. XXXX/XX o veľkosti 9,00 m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX a

XXXX/XX o veľkosti 9,01 m, miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX sa uvádza v GP z roku 1974 o
veľkosti 9,48 m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX o veľkosti
9,19 m. Uvedený rozdiel omerných mier je zhodný s údajmi prešetrenými firmou InKat, porovnaním
súčasného zobrazenia v katastrálnej mape a údajov uvádzaných v GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX. Správakatastra vykonala grafické porovnanie súčasného zobrazenia hraníc pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X
(pôvodné parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX) a parc. č. XXX/X, XXX/X (pôvodné parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XX) vyhotoveného pri THM so zobrazením v GP č. XXX-XXXX-XXX-XX a záznamom podrobného

merania zmien - poľným náčrtom č. 114 vyhotoveným ku GP č. 241-1-2610-042-79. Z grafického
porovnania vyplýva, že zobrazené hranice pozemkov sú aj vzhľadom na systematický rovnomerný
posun zhodné. Na základe uvedených zistení správa katastra skonštatovala, že údaje omerných mier
pozemkov uvádzaných v GP č. 241-1-2610-042-79 sú nepresné. Nakoľko však v danom prípade ide
o spor o vlastníctvo, správa katastra nemôže postupovať opravou chyb podľa § 59 ods. 1 písm. b/

katastrálneho zákona, ale vec odporučila riešiť inými právnymi prostriedkami.

45. Z vyjadrenia Komory geodetov a kartografov zo dňa 22.04.2009 vyplýva, že vytyčovací náčrt O.. P.
T. má (okrem iného) nasledovné nedostatky:
- podľa prílohy č. 24 Smernice na vyhotovenie GP a vytyčovanie hraníc pozemkov S 74,.20.73.43.00
vytyčovací náčrt postráda zakreslený skutočný priebeh hranice, ktorý tvoria rohy stavieb, pričom je

potrebné podotknúť, že hranica pozemku je totožná s hranicou stavieb. Vytyčovací náčrt nepotvrdzuje
hodnovernosť vytýčenej hranice vyznačenej v teréne medzi pozemkami č. XXX/X, XXX/X a XXX/X-X.

46. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu zo dňa 24.04.2009 súd zistil, že Krajský stavebný
úrad zrušil rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č.

SÚ-2006-7384-1/Fe zo dňa 06.12.2006 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

47. Z rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 01.10.2009 súd zistil, že správa
katastra nevyhovela návrhu účastníkov konania (okrem iného aj O.. I. H.) zo dňa 25.08.2009 o opravu

údajov v katastri nehnuteľností v k. ú. Karlova Ves, zákresu hranice pozemkov parc. č. XXX zapísaný na
LV č. XXXX, parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX
zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X a XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X zapísaný
na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, parc.
č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X a XXX/X

zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X a XXX/X zapísaný
na LV č. XXXX, v katastrálnej mape tak, aby bola totožná s hranicou stavieb v súlade s pôvodným
zameraním v geometrickom pláne č. 241-1-2610-042-79 na zameranie rodinných domov parc. č.
XXXX/XX až XXXX/XX. Správa katastra skonštatovala, že súčasné údaje predmetných nehnuteľností
vedených v súbore geodetických informácií katastrálneho operátu zobrazené v katastrálnej mape boli

vytvorené na základe doložených technických podkladov na zápis do katastra nehnuteľností, a to GP
č. 241-1-3610-042-79 a poľného náčrtu č. 114. Do dňa rozhodnutia správy katastra nebol doložený
iný technický podklad ani k tomu prislúchajúce právne listiny na zápis do katastra nehnuteľností, z
ktorých by bolo zrejmé, že údaje katastra nehnuteľností vedené v súbore písomných a geodetických
informácií nie sú v súlade so skutočným stavom užívania predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na

to, že v zápise vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od vyhlásenia platnosti súčasného
operátu THM došlo k ďalším právnym úkonom, v prípade preukázania nesprávnych údajov katastra
nehnuteľností, na základe nového zamerania zobrazenia hraníc predmetných pozemkov v katastrálnej
mape podľa súčasného užívania pozemkov správa katastra nemôže postupovať opravou chyby podľa
§ 59 katastrálneho zákona, ale vec odporučila riešiť inými prostriedkami.

48. Z geometrického plánu O.. H. T. č. 80/2008 vyplýva, že tento bol vyhotovený za účelom zamerania
stavby parc. č. XXX/X (žalobcov) na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

49. Z vytyčovacieho náčrtu O. H. T. zo dňa 01.04.2007 a zamerania skutočného stavu parc. č. XXX/X,X

a XXX/XX vyplýva akým spôsobom bola vytýčená hranica medzi parcelami č. XXX/X a XXX/XX.

XX. Z rozhodnutia P. úradu v T. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že katastrálny úrad odvolanie O.. I.
H. zamietol a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č.
X-966/08 zo dňa 08.12.2008.

51. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 02.03.2010 súd zistil, že katastrálny úrad
odvolanie C.. I. P., E.. J. R., E. R., J. P., E.. H. D., E. D., D.. D. C., C. G., D. W., R. W., C. W., E. C., I. C.,E. C. a O.. I. H. zamietol a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu č. X-1004/09 zo dňa 01.10.2009.

52. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 14.07.2010 súd zistil, že žalovaná je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. Karlova Ves, a to pozemkov parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 20 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parc. č. XXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, stavby súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/
X, stavby súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X a XXX/X.

53. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 14.07.2010 súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. Karlova Ves, a to pozemkov parc. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 20 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavby - rodinného
domu súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X, stavby - garáže súpis. č. XXXX postavenej na

parcele č. XXX/X.

54. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Karlova Ves zo dňa 14.07.2010 súd zistil, že vlastníkom pozemku
v k. ú. Karlova Ves parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 je Hlavné mesto SR
Bratislava - v správe MČ Karlova Ves.

55. Zo zamerania oplotenia na parc. č. XXX - XXX/X zo dňa 08.12.2009 súd zistil, že O.. T. vykonal
zameranie oplotenia na predmetných parcelách na H. ulici pre potreby KGK. Z uvedeného zamerania je
zrejmé, že hranice oplotenia nie sú úplne totožné s hranicami KN, ale je tam zrejmé jednostranný posun.

56. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2012, č.k. 1S 129/2010-65, vyplýva, že krajský
súd rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo XXX/XX-LV zo dňa 02.03.2010 v spojení s
rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X 1004/09 zo dňa 01.10.2009 zrušil a vec
vrátil Katastrálnemu úradu v Bratislave na ďalšie konanie.

57. Z čestného prehlásenia P. T. na č.l. 207 vyplýva, že P. T. plot medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X
vybudovala svojpomocne v roku 1981 na vlastné náklady na vlastnom pozemku podľa geometrického
plánu katastra nehnuteľností. O plot sa po celé roky až do odpredania nehnuteľností riadne starala a
udržiavala ho na vlastné náklady.

58. Z odvolania Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 21.12.2012 súd zistil, že katastrálny úrad
podal odvolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2012, č.k. 4S 145/2009-42,
ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 22/09-MS zo dňa
30.04.2009 a rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X 966/08 zo dňa 08.12.2008
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave

podali odvolanie dňa 31.12.2012 aj žalobcovia v 1. a 2. rade.

59. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 10Sžr 32/2013, vyplýva, že najvyšší
súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2012, č.k. 4S 145/2009-42 zmenil tak, že žalobu
zamietol, keď dospel k záveru, že zobrazenie priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X

a parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. Karlova Ves je v súlade s listinami - technickými podkladmi doloženými
na zápis do katastra nehnuteľností.

60. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2015, sp. zn. 1Sžr 27/2014, vyplýva, že najvyšší súd
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.11.2013, č.k. 1S 129/2010-113 zmenil tak, že žalobu

zamietol,keďdospelkzáveru,ževdanomprípadesanejednáorozhodnutievzmysle§56katastrálneho
zákona, ale o spor týkajúci sa určenia hranice pozemkov, resp. určenia práva alebo právneho vzťahu
k nehnuteľnostiam. Najvyšší súd skonštatoval, že v predmetnej veci je určenie hranice vlastníckeho
práva k pozemkom medzi žalobcami a účastníkmi v 1. až 13. rade na jednej strane a účastníkom v
14. rade na druhej strane sporné. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností v

administratívnom konaní určiť hranice pozemkov, ide o spor o ochranu vlastníckeho práva.

61. Zo záverov znaleckého posudku O.. R. R. č. 17/2015 na určenie hranice medzi pozemkami parc.
č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX v k. ú. Karlova Ves a posúdenie GP č.80/2008 a priloženého vytyčovacieho náčrtu z 18.06.2015 vyplýva, že znalec geodeticky zameral a
posúdil skutočný stav pozemkov vzhľadom na právny stav vedený v katastrálnom operáte. Znalec vytýčil
hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a pozemkami č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX

a zistil, že objekty postavené na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX a murované oplotenie
medzi pozemkami nezasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX. Zároveň znalec posúdil
aj správnosť geometrického plánu č. 80/2008 vzhľadom na geodetické zameranie a právny stav vedený
v katastrálnom operáte, pričom zistil, že geometrický plán je po formálnej, technickej a právnej stránke
správny.

62. Z podkladov z Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor, a to: návrh na vykonanie záznamu v
katastri nehnuteľností zo dňa 04.10.2007, notársku zápisnicu zo dňa 04.10.2007, sp. zn. N 5622/2007,
Nz 39593/2007, geometrický plán O.. E. U. zo dňa 14.05.2007, súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade
nadobudli vydržaním vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 64 m2, ktorý vznikol rozdelením pôvodnej parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, a to na

základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 14.05.2007.

63. Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2017 znalca O.. S. V. vyplýva, že stavby postavené,
rozostavané (skolaudované/neskolaudované) na parcelách registra „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX
zapísané na LV č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m. č. Karlova Ves, k. ú. Karlova

Ves, nezasahujú na pozemky žalobcov parc č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísané na LV č. XXXX.
Zároveň znalec zistil, že GP č. 80/2008 vychádzal z platných údajov katastra, zameranie nového
stavu bolo vykonané správne, výsledné súradnice nových bodov zodpovedajú skutočnému vyhotoveniu
zameriavaných stavieb, a preto znalec považoval tento geometrický plán za správny, a to tak z formálnej
ako aj technickej stránky.

64. Zo záverov súkromného znaleckého posudku O.. R. R. č. 5/2018 vyplýva, že stavby postavené
na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X v k. ú. Karlova Ves nezasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X
a XXX/X. Stavby postavené na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X zasahujú do pozemkov parc. č.
XXX/X, XXX/X. Stavba postavená na pozemku parc. č. XXX/X zasahuje do pozemku parc. č. XXX/X

v rozsahu 23 m2. Stavba postavená na pozemku parc. č. XXX/X zasahuje do pozemku parc. č. XXX/
X v rozsahu 19 m2. Zároveň znalec skonštatoval, že narušenie hranice je relevantné, viditeľné bez
ohľadunakritériápresnostiurčovanékatastrálnymizákonmiatechnickýmipredpismi.Následneznalecv
dôsledku námietok žalovanej na pojednávaní vypracoval dodatok k súkromnému znaleckému posudku,
kde opravil rozsah zasahovania stavieb tak, že stavba postavená na pozemku parc. č. XXX/X zasahuje

do pozemku parc. č. XXX/X v rozsahu 2 m2 a stavba postavená na pozemku parc. č. XXX/X zasahuje
do pozemku parc. č. XXX/X v rozsahu 1 m2.

65. Z protestu prokurátora zo dňa 11.07.2008, č.k. Pd 63/08-13 vyplýva, že Okresná prokuratúra
Bratislava IV podala protest proti opatreniu Mestskej časti Bratislava Karlova Ves, ako príslušnému

stavebnému úradu, zo dňa 21.05.2007, sp. zn. Su-2007/4176-1969/Ja, ktorým oznámil stavebníčke O..
H., že nemá námietky proti ohlásenej drobnej stavbe, drevená záhradná chatka na náradie na pozemku
parc. č. XXX/X k. ú. Karlova Ves z dôvodu, že uvedeným opatrením došlo k porušeniu zákona.

66.Zprotestuprokurátorazodňa11.07.2008,č.k.Pd93/08-3vyplýva,žeOkresnáprokuratúraBratislava

IV podala protest proti opatreniu Mestskej časti Bratislava Karlova Ves, ako príslušnému stavebnému
úradu, zo dňa 05.03.2008, sp. zn. Su-2007-08/12555/22/Nov, ktorým oznámil stavebníčke O.. H., že
nemá námietky proti ohlásenej drobnej stavbe, doplnková stavba - odkladací priestor na pozemku parc.
č. XXX/X k. ú. Karlova Ves z dôvodu, že uvedeným opatrením došlo k porušeniu zákona.

67. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov 4-8 a 10-13 na č.l. 180,
predložením notárskej zápisnice o vydržaní nehnuteľnosti žalovanou, oboznámením sa so spisom
7C 297/2009, vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z oblasti stavebníctva na ocenenie
zrealizovaných stavebných prác, kontrolným zameraním súladu evidencie stavu v katastri nehnuteľností
a stavu v teréne, vykonaním miestneho zisťovania na účely označenia bodov, ktoré znalec v znaleckom

posudku zameral, ohliadkou na mieste s fyzickým zameraním šírky stavieb, doložením stavebného
denníku od žalobcov, doložením kúpnej zmluvy žalobcov s pani T., na základe ktorej nadobudli
vlastnícke právo k rodinnému domu a pozemku parc. č. XXX/X, doplnením ZP O.. S. V., výsluchom
vedúceho stavebného úradu BA - Karlova Ves, vyžiadaním ohlásenia drobnej stavby žalovanou č.j. SÚ2008/7829/4305/Nov a SÚ 2008/7827/4308/Nov vrátane celých administratívnych spisov, pripojením
súdneho spisu 7C 41/2016, vyhotovením geometrického plánu na zameranie presahu stavby žalovanej
na pozemok žalobcov a znaleckým dokazovaním k náhrade za zriadenie vecného bremena. Vykonanie

tohto dokazovania súd nepovažoval za potrebné s ohľadom na doposiaľ zistený skutkový stav ako aj
s ohľadom na hospodárnosť konania.

68. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

69. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

70. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

71. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

72. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

73. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

74. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

75. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné

na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

76. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. Karlova Ves, a to pozemkov parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 192 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, parc.

č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavby - rodinného domu súpis. č. XXXX
postavenej na parcele č. XXX/X, stavby - garáže súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X a
žalovaná je výlučnou vlastníčkou bezprostredne susediacich nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 183 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, stavby súpis. č. XXXX

postavenej na parcele č. XXX/X, stavby súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X a XXX/X.

77. V zmysle uvedeného žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX/
X, XXX/X a XXX/XX a ako takí majú v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho
vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním a v súlade s § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu

proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

78. Žalobcovia sa v konaní domáhali, aby súd uložil žalovanej alebo ktorémukoľvek vlastníkovi
pozemkov parc. č. XXX/X XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti
smerujúcej k zriadeniu stavby, ako aj výkonu akýchkoľvek stavebných alebo montážnych prác, na

pozemkoch parcela č. XXX/X a parc. č. XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX. Zároveň sa domáhali, aby
súd určil žalovanej povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavebné konštrukcie nachádzajúce sa na
pozemku parc. č. XXX/X, XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX, nadväzujúce na stavbu súpisné čísloXXXX, rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemkoch parcela č. XXX/X a XXX/XX zapísaných na LV č.
XXXX.

79. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť, preto súd
aj v tomto prípade ako prvé skúmal či sa jedná o stavbu zriadenú na cudzom pozemku, hoci na
to stavebník (vlastník stavby) nemá právo. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby (stavebníka)
je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo

umožňujúce výstavbu a ak stavebník na takomto pozemku zriadi stavbu ide o neoprávnenú stavbu.

80. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom
pozemku určuje zákon, pričom pri použití občianskoprávnej sankcie, ktorou je odstránenie stavby, by sa
súd mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníkov pozemku stavebníkom, ako aj
zistenie zanedbania povinností stavebníka. Taktiež predpokladom aplikácie tejto sankcie je zistenie, že

odstránenie stavby je účelné - so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia pozemku,
ako aj verejný záujem.

81. V prvom rade v súvislosti s nárokmi uplatnenými žalobcami súd opätovne konštatuje, že oba petity
žaloby tak, ako bola ich zmena pripustená uznesením zo dňa 12.10.2010 sú nevykonateľné. Súd preto

vyzval žalobcov na ich špecifikáciu v tom smere, aby spĺňali podmienku vykonateľnosti, najmä teda aby
žalobcovia špecifikovali vykonávania akých konkrétnych stavebných a montážnych prác sa má žalovaná
zdržať a zároveň aby špecifikovali v akom rozsahu žiadajú odstrániť stavby žalovanej, ktorými mala
údajnezasahovaťdoichpozemkov.Žalobcoviavšakvlehoteurčenejsúdomžalobnépetitydostatočným
spôsobomnešpecifikovali,aležiadali,abysúdpripustilzmenužaloby.Súdvšakzmenužalobynepripustil

z dôvodov, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 16 tohto rozsudku. V súlade s ustanovením § 129 ods. 3
CSP súd pokračoval v konaní a vec meritórne prejednal, nakoľko skutočnosť, že žalobcovia dostatočne
nešpecifikovali žalobný petit, nebola dôvodom pre odmietnutie žaloby a uvedený nedostatok nebránil
súdu v konaní ďalej pokračovať.

82. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, teda či žalovaná svojimi stavebnými a montážnymi
prácami a následne postavenými stavbami zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, bolo potrebné
v konaní vyriešiť ako predbežnú otázku určenie hraníc pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX
(vo vlastníctve žalovanej) a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX (vo vlastníctve žalobcov). V
tomto smere sa súd nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že uvedenú otázku nie je

súd oprávnený riešiť ako otázku predbežnú. Práve naopak. Civilný sporový poriadok nemá výslovné
ustanovenia o tom, ktoré otázky smie a ktoré nesmie procesný súd prejudiciálne riešiť. V danom prípade
pre rozhodnutie súdu vo veci bolo potrebné s ohľadom na námietky žalovanej ustáliť, kadiaľ presne
vedie hranica medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovanej.

83. Súd preto znalcovi O.. S. V. v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky - určenia hranice pozemkov
medzi žalobcami a žalovanou uložil v uznesení o ustanovení znalca povinnosť určiť hranice pozemkov
medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX v k. ú. Karlova
Ves a následne s ohľadom na zistenie skutočnej hranice pozemkov, aby sa znalec vyjadril, či žalovaná
svojim stavbami zasahuje do pozemkov žalobcov. Znalec O.. S. V. za účelom splnenia úloh vykonal

prešetrenie údajov v katastrálnom operáte, stanovil termín miestneho šetrenia, na ktorom vykonal
zameranie predmetných pozemkov (ktoré tvoria predmet tohto sporu) vrátane stavieb postavených na
týchto pozemkoch ako aj okolitých pozemkov a stavieb. Výsledky merania následne znalec premietol
do katastrálnej mapy. V ďalšom pristúpil znalec k posúdeniu geometrického plánu č. 80/2008, ktorý bol
vyhotovený za účelom zamerania stavby postavenej na parc. č. XXX/X. Porovnaním výsledkov merania

znalca s meraniami, ktoré vykonal vyhotoviteľ geometrického plánu dospel znalec k záveru, že výsledky
merania sú totožné a súradnice novourčených bodov sú v súlade so skutočnosťou, t.j. sú správne. S
ohľadom na vykonané merania a porovnanie údajov z katastra nehnuteľností znalec dospel k záveru,
že stavby postavené, rozostavané (skolaudované/neskolaudované) na parcelách registra „C“ č. XXX/X,
XXX/X, XXX/XX zapísané na LV č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m. č. Karlova Ves,

k. ú. Karlova Ves, nezasahujú na pozemky žalobcov parc č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísané na LV č.
XXXX. Zároveň znalec zistil, že GP č. 80/2008 vychádzal z platných údajov katastra, zameranie nového
stavu bolo vykonané správne, výsledné súradnice nových bodov zodpovedajú skutočnému vyhotoveniuzameriavaných stavieb, a preto znalec považoval tento geometrický plán za správny, a to tak z formálnej
ako aj technickej stránky.

84. Žalobcovia v konaní však predložili súkromný znalecký posudok O.. R. R., ktorý dospel k opačnému
záveru ako znalec O.. V. a teda že stavby postavené na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X v k. ú.
Karlova Ves nezasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X. Stavby postavené na pozemkoch parc.
č. XXX/X, XXX/X zasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X. Vzhľadom na uvedené si súd na
pojednávanie predvolal oboch znalcov, ktorých vypočul každého samostatne a následne vykonal aj

konfrontáciu. Pri výsluchu znalca O.. S. V. súd zistil, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku znalec
zameral 15 bodov, pričom z týchto až 13 bodov vykazovalo jednostranný posun oproti hranici uvedenej
v katastri nehnuteľností. Keďže ku všetkým bodom je posun jednostranný, znalec dospel k záveru, že
katastrálna mapa je nepresná. Po porovnaní svojich zameraní s katastrálnou mapou a geometrickými
plánmi uloženými na katastri nehnuteľností dospel znalec k záveru, že hranicu tvorí múr, ktorý je medzi
dvomistavbami,atýmpádomstavbažalovanejnemôžezasahovaťdopozemkovžalobcov.ZnalecO..R.

pri svojom výsluchu uviedol, že pri zisťovaní, či stavby žalovanej zasahujú do pozemkov žalobcov musel
preskúmať ako vznikla katastrálna mapa. Uviedol, že bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie
(THM), pričom na tvorbu katastrálnej mapy bol použitý geometrický plán, ktorým sa rozdeľovali parcely
pre radovú zástavbu. Neboli zamerané jednotlivé stavby, ale parcely s jednotlivými rozmermi boli
prevzaté do katastrálnej mapy. Znalec potvrdil, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je súlad katastrálnej

mapy so skutočnosťou, ako tvrdil aj znalec O.. V..

85. Po vykonanom výsluchu oboch znalcov a konfrontácii súd zistil, že v prípade, ak by znalcovi O.. V. v
uznesení uložil len povinnosť preskúmať, či stavby žalovanej zasahujú do pozemkov žalobcov, znalec
by dospel k rovnakému záveru ako O.. R., nakoľko by vychádzal z aktuálnej katastrálnej mapy. Nakoľko

však súd uložil znalcovi povinnosť aj určiť hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej, znalec
posudzoval správnosť a presnosť katastrálnej mapy, pričom dospel k záveru že aktuálna mapa vykazuje
jednostranný posun. Po vykonanom meraní znalec zistil, že hranicu medzi pozemkami žalobcov a
žalovanej tvorí múr medzi dvomi stavbami, a preto žalovaná svojimi stavbami nemôže zasahovať do
pozemkov žalobcov.

86. Uvedené závery potvrdzujú aj odôvodnenia rozhodnutí bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu zo dňa 08.12.2008 a 01.10.2009 v ktorých sa uvádza, že v roku 1977 bol zmenou č. 77/77
zapísaný GP č. 761-2610-202-73 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXX m2 v k. ú. Karlova Ves. Následne zmenou č. 29/79 bol evidenčne zapísaný GP č.

761-2610-172-74 na rozdelenie parcely č. XXXX/XX na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 383 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 364 m2, parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 356 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 213 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 730 m2. Hospodárskou zmluvou zo dňa
16.07.1979 previedlo Stavebné bytové družstvo Rodom Bratislava správu k pozemkom parc. č. XXXX/
XX až XXXX/XX na Obvodný národný výbor. Zápis bol vykonaný zmenou č. 95/79 spolu so zápisom GP

č. 241-1-2610-042-79 na zameranie rodinných domov parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX. Uvedeným GP
sa zmenila výmera pozemkov parc. č. XXXX/XX z 222 m2 na 186 m2, parc. č. XXXX/XX z 202 m2 na
184 m2, parc. č. XXXX/XX z 202 m2 na 184 m2, parc. č. XXXX/XX z 202 m2 na 184 m2, parc. č. XXXX/
XX z 202 m2 na 184 m2. Zároveň boli zamerané nové pozemky, a to parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2,

parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2.

87. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutí bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu v roku 1980 bol

v k. ú. Karlova Ves prevzatý nový operát technicko-hospodárske mapovanie (THM) v rámci ktorého bol
zameraný skutočný stav užívania nehnuteľností a súčasne boli pozemky označené novými parcelnými
číslami. Pôvodný pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX bol označený ako parc. č. XXX o
výmere 202 m2 a pôvodný pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX bol označený ako parc. č.XXX o výmere 212 m2. Zmenou č. 684/80 bol do operátu THM zapracovaný poľný náčrt č. 114, ktorý bol
vyhotovený ku GP č. 241-1-2610-042-79, ktorým bol pozemok parc. č. XXX rozdelený na parc. č. XXX/X
o výmere 183 m2, parc. č. XXX/X o výmere 19 m2 a pozemok parc. č. XXX bol rozdelený na parc. č. XXX/

X o výmere 192 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 20 m2. Správa katastra porovnaním údajov omerných
mier, dĺžkou jednotlivých strán dotknutých pozemkov uvádzaných v GP č. 761-2610-172-74 a v GP č.
241-1-2610-042-79 zistila, že v GP z roku 1974 sa uvádza miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX o
veľkosti 9,00 m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX o veľkosti 9,01
m, miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX sa uvádza v GP z roku 1974 o veľkosti 9,48 m a v GP z roku

1979mierahranicepozemkuparc.č.XXXX/XXaXXXX/XXoveľkosti9,19m.Uvedenýrozdielomerných
mier je zhodný s údajmi prešetrenými firmou InKat, porovnaním súčasného zobrazenia v katastrálnej
mape a údajov uvádzaných v GP č. 241-1-2610-042-79. Správa katastra vykonala grafické porovnanie
súčasného zobrazenia hraníc pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X (pôvodné parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX)
a parc. č. XXX/X, XXX/X (pôvodné parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX) vyhotoveného pri THM so zobrazením v
GP č. 761-2610-172-74 a záznamom podrobného merania zmien - poľným náčrtom č. 114 vyhotoveným

ku GP č. 241-1-2610-042-79. Z grafického porovnania vyplýva, že zobrazené hranice pozemkov sú aj
vzhľadom na systematický rovnomerný posun zhodné. Na základe uvedených zistení správa katastra
skonštatovala, že údaje omerných mier pozemkov uvádzaných v GP č. 241-1-2610-042-79 sú nepresné.

88. Aj s ohľadom na uvedené konštatovania bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislava, ktorá

v rámci návrhov žalovanej a ďalších účastníkov o opravu chyby v katastrálnom operáte podrobne
rozpísala spôsob prerozdelenia jednotlivých parciel a následné zápisy geometrických plánov a náčrtov
do katastrálneho operátu, pričom zistila, že údaje omerných mier v GP č. 241-1-2610-042-79 sú
nepresné a pri zobrazených hraniciach dochádza k systematickému rovnomernému posunu, súd mal
za preukázanú správnosť záverov znaleckého posudku O.. S. V..

89. Uvedený záver potvrdzuje napokon aj výsluch svedkýň S.. P. P., B.., ktorá v konaní uviedla, že
bývalá majiteľka domu žalobcov pani O.. T. bola projektantkou predmetnej radovej výstavby, pričom
domy boli ohradené plotmi v zmysle vypracovanej projektovej dokumentácie. Svedkyňa potvrdila, že
nemala vedomosť o tom (ani iní vlastníci domov v radovej zástavbe), že by ich rodinné domy ležali na

inompozemkuakovyznačenomvLVatoajspoukazomnaO..T.,ktoráakoprojektantkamalamaťvtejto
oblasti záujem na správnosti údajov o vlastníckych vzťahoch. Obdobne svedkyňa I. M. v rámci svojho
výsluchu potvrdila, že nakoľko sa jednalo o radovú zástavbu, bolo špecifické, že hranica pozemkov
šla stredom spoločného múru rodinných domov obidvoch vlastníkov. Rovnako svedkyňa E. C. vo
výpovediuviedla,ževpredmetnejradovejzástavbehranicupozemkutvoríspoločnýmúr,ktorýpokračuje

plotom. Aj z týchto výpovedí svedkov je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov ako aj žalovanej,
prípadne iných vlastníkov nehnuteľností v uvedenej radovej výstavbe, považovali za hranicu medzi
svojim pozemkami spoločný múr, ktorý pokračoval ďalej plotom s betónovými základmi. S uvedeným
napokon korešponduje aj záver, ku ktorému dospel aj znalec vo svojom posudku prezentovanom na
pojednávaní, kde uviedol, že hranicu pozemkov žalobcov a žalovanej tvorí múr, ktorý je medzi dvomi

stavbami, a tým pádom stavba žalovanej nemôže zasahovať do pozemkov žalobcov.

90. Správnosť záverov znaleckého posudku O.. V. v konečnom dôsledku potvrdzuje aj stanovisko k
priebehu hraníc medzi nehnuteľnosťami zo dňa 31.03.2008 vypracovaného O.. E. U., z ktorého vyplýva,
že súčasná mapa KN bola spracovaná v roku 1980 na podklade fotogrametrických náčrtov. Pri tomto

spracovaní mali byť do úvahy brané predchádzajúce technické podklady - geometrické plány, k čomu nie
vždy došlo. Nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X,X boli postavené ako súčasť radovej zástavby. Technickým
podkladom pre zápis boli geometrické plány č. 761-2610-202-73 - tým vznikol a bol zapísaný pozemok
určený pre výstavbu rodinných domov a č. 241-1-261-042-79 - tým boli zamerané domy v radovej
zástavbe.MapaKNbolavyhotovovanávneskoršomobdobí.Vofotogrametrickomnáčrtekmapovaniuje

prvý z týchto plánov citovaný, avšak rozmery nehnuteľností z fotogrametrického mapovania a z druhého
GP neboli zosúladené. Rozdiely oproti plánu vznikli práve nezapracovaním toho GP do mapy. Ak teda
v uvedenom prípade je priebeh hraníc v mape iný než v skutočnosti, je to tak preto, že je nedokonalá
mapa a nie preto, že by sa snáď medzitým domy poposúvali.

91. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že žalovaná vykonávaním stavebných a montážnych prác a následne samotnými stavbami
- pivničkou a odkladacím priestorom, zasahuje do ich vlastníckeho práva, nakoľko stavby postavenéna nehnuteľnostiach žalovanej v zmysle záverov znaleckého posudku O.. V., ktorý korešponduje aj s
ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, nezasahujú do nehnuteľností žalobcov.

92. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov, že znalecký posudok vypracovaný O.. S. V. je
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Znalec uviedol, že pri zhotovovaní znaleckého posudku si
obstaral geometrické plány vrátane podrobného merania zmien, ktoré boli u nehnuteľností vyhotovené.
Skutočnosť, že znalec neuviedol presne ktoré geometrické plány tvorili podklad pre zhotovenie
znaleckého posudku ešte nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Bez ohľadu na pripojené geometrické

plány znalec v prvom rade preskúmaval správnosť katastrálnej mapy, ktorá je aktuálne zakreslená v
rámci katastrálneho operátu a následne vykonával v rámci miestnej obhliadky svoje vlastné merania v
prvej triede presnosti, pričom po vykonaní týchto meraní dospel k záveru, že v súčasnosti zakreslená
katastrálna mapa nie je v súlade so skutočným stavom veci. Pokiaľ žalobcovia namietali, že z posudku
nebolo zrejmé, ktoré body znalec zameral, túto nezrovnalosť znalec odstránil priamo na pojednávaní
dňa 23.07.2018 kde sa vyjadril presne ktoré body zameriaval a predložil aj zamerané body vytlačené

na mapke (č.l. 582 súdneho spisu).

93. Pokiaľ žalobcovia namietali, že znalec vychádzal pri zameraní aj z GP č. 80/2008, ktorý
nezohľadňuje, že nehnuteľnosť žalobcov v súčasnosti nie je zateplená a žalobcovia majú ponechanú na
dosiahnutie hranice niekoľko centimetrovú rezervu na inštaláciu zateplenia, súd sa s touto námietkou

žalobcov nestotožnil. Z predloženého znaleckého posudku ako aj výsluchu znalca je zrejmé, že znalec
pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal jednak z obsahu spisu, kópie katastrálnej mapy,
výpisov z LV k dotknutým nehnuteľnostiam, geometrických plánov a záznamov podrobného merania
vyhotovených k dotknutým nehnuteľnostiam, grafického súboru zobrazujúceho hranice pozemkov,
meraní vykonaných znalcom...atď. Je teda zrejmé, že znalec pri zameriavaní nevychádzal len z GP

č. 80/2008, ale aj iných rozhodujúcich podkladov, pričom správnosť údajov v GP č. 80/2008 mal len v
zmysle úlohy určenej súdom (v uznesení o ustanovení znalca) posúdiť.

94. Napokon sa súd nestotožnil ani s námietkou žalobcov vo vzťahu k znalcom aplikovanej polohovej
odchýlke, keďže žalobcovia tvrdili, že úlohou znalca nebolo vykonávať aktualizáciu vektorovej mapy ani

posudzovať súradnicové rozdiely. V danom prípade znalec postupoval v zmysle § 56 ods. 1, ods. 5, ods.
6 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov, pričom určil u jednotlivých zameraných bodov z ich súradníc polohovú
odchýlku (?p), následkom čoho zistil, že v prípade ani jedného bodu nebolo prekročené kritérium

na posudzovanie súradnicových rozdielov. Uvedený postup znalca bol podľa názoru súdu správny,
nakoľko znalec síce nemal za úlohu vykonať aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy, ale mal porovnať
správnosť a presnosť v súčasnosti platnej katastrálnej mapy s aktuálnym stavom nehnuteľností žalobcov
a žalovanej a zistiť, kadiaľ presne vedie hranica pozemkov medzi žalobcami a žalovanou a s ohľadom
na zistenú hranicu uviesť, či žalovaná svojimi stavbami zasahuje do pozemkov žalobcov.

95. Vzhľadom na uvedené súd vychádzajúc najmä zo záverov znaleckého posudku O.. V., ale aj
ostatných vykonaných dôkazov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu
zamietol.

96. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcov a žalovanej v konaní (napr. ohľadne toho, či stavby žalovanej
sú oprávnenou alebo neoprávnenou stavbou, či žalovaná vykonávaním stavebných a montážnych prác
spôsobila žalobcom škodu...atď.), súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky,
ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05).

97. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).