Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 7, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200112
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8020200112.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu O.. B. W., bytom G.

I. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043,
Hencovce, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, so
sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. F./F zo dňa
14. marca 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca podal dňa 10.07.2015
na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“). Na základe tejto žiadosti posudkový lekár
vypracoval Lekársky posudok podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. zo dňa 04.08.2015 č. XXXX/

XXXXX-X, v ktorom popísal anamnézu, subjektívne ťažkosti, objektívny nález, na základe ktorého
uviedol ako diagnosticko-funkčné hodnotenie O. s mierou funkčnej poruchy 30 %. Konštatoval, že ďalšie
postihnutia nepresiahli mieru funkčnej poruchy 50 % ani navýšením, a že Q. v náleze je uvedená
ako stredne ťažkého stupňa, avšak hodnoty FEV1 (zo dňa 15.05.2015) sú hodnotami stupňa ľahkého.
Konštatoval, že v danom prípade nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nespĺňa
kritéria odkázanosti podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z. z.

2. Na základe žiadosti žalobcu a lekárskeho posudku prvostupňový správny orgán vydal dňa 04.08.2015
rozhodnutie č. Z ktorým podľa § 52 písm. a) bod 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok) rozhodol tak, že žiadosti
žalobcu nevyhovel podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom nesúhlasil s ustanovenou mierou funkčnej
poruchy ani s hodnotením jeho zdravotného stavu, ktoré považoval za neobjektívne. Poukázal pritom
na závery odborných lekárskych nálezov.

3.Oodvolanížalobcurozhodolžalovanýrozhodnutímč.F./Fzodňa26.10.2015tak,žepodľa§14ods.6,
§17ods.1,§15ods.3,§55ods.7a13zákonač.447/2008Z.z.apodľa§59ods.2Správnehoporiadku
odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.4. Vyššie citované rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou na Krajskom súde v Prešove,
ktorou žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Prešove vo veci

rozhodol rozsudkom č. k.: 5S/43/2015-35 zo dňa 28.09.2016 a to tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného
č. F./F zo dňa 26. októbra 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove opätovne preskúmal rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, konanie doplnil o Lekársky posudok č. F./F zo dňa 02.03.2017,

v ktorom posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím a vo veci odvolania žalobcu opätovne rozhodol rozhodnutím č. F./F zo dňa 13.03.2017 a
to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. Z zo dňa
04.08.2015 potvrdil. Toto rozhodnutie žalobca opätovne napadol žalobou na Krajský súd v Prešove,
ktorou žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie. Krajský súd v Prešove vo veci rozhodol rozsudkom
č. k.: 1Sa/10/2017-29 zo dňa 28. septembra 2017, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. F./F zo

dňa 13.03.2017 a uložil žalovanému zaoberať sa všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré v konaní predložil
žalobca pre posúdenie jeho zdravotného stavu a podmienok pre vydanie parkovacieho preukazu, k
posudzovaniuprizvaťžalobcuaumožniťmuvyjadriťsakzisteniamkonštatovanýmposudkovýmlekárom
a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v zmysle uvedeného odôvodniť.

6. V zmysle zrušovacieho rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 1Sa/10/2017-11 žalovaný
opätovne odstúpil spisovú dokumentáciu posudkovému lekárovi ústredia za účelom vykonania lekárskej
posudkovej činnosti. Zdravotný stav žalobcu bol hodnotený dvoma posudkovými lekármi ústredia.
Posudkoví lekári po preskúmaní predložených odborných nálezov a zhodnotení zdravotného stavu
žalobcu vydali Lekársky posudok č. F./F zo dňa 09.02.2018. V tomto lekárskom posudku uviedli

anamnézu, subjektívne ťažkosti, objektívny nález, v ktorom popísal všetky odborné lekárske nálezy
predložené žalobcom, ktoré boli predmetom hodnotenia zdravotného stavu žalobcu a v rámci
diagnosticko-funkčného hodnotenia uviedli klinické diagnózy a druh zdravotného postihnutia podľa
prílohyč.3zákonač.447/2008Z.z.,mierufunkčnejporuchypodľaprílohyč.3nazákladerozhodujúceho
zdravotného postihnutia určili bronchialnu astmu stredne ťažkú, perzistujúcu astmu podľa kapitoly T.) s

percentuálnoumierou40%,bezzvýšeniapodľa§12ods.3zákonač.447/2008Z.z.Posudokodôvodnili
tým, že posudzovaný je XX-ročný pacient s ochoreniami viacerých orgánov a orgánových systémov:
1. - K. MFP 40%) - ide o T. opakovane dokumentovanú a zakaždým rovnako klasifikovanú diagnózu
„stredne ťažkej O.“, ktorej závažnosť sa stanovuje okrem laboratórnych hodnôt A. vyšetrenia aj z
hodnotenia klinického nálezu a efektu liečby. Na podporu správnosti postupu pri posudzovaní tejto

diagnostickej entity uviedli zdôvodnenie opierajúce sa o odbornú literatúru (M.): „K. sa od iných P.
líši predovšetkým svojou variabilitou, ktorá spôsobuje, že sa v krátkych časových intervaloch klinický
obraz mení. Nespočetné množstvo látok v okolí môžu pôsobiť ako spúšťače záchvatu... Je dôležité si
uvedomiť, že medzi záchvatmi môže byť klinický nález a A. vyšetrenie v medziach normy, čo svedčí o
dobre kontrolovanej Q. z hľadiska účinnosti liekov a celkového manažmentu tohto ochorenia. Posudkový

lekár sa opiera o nález O. a aj v prípade, že A. nález je opakovane v norme, je medicínskou chybou, ak
v takýchto prípadoch oduzná, zníži, alebo neuzná posudzovaného invalidným. Posudkový lekár musí
teda brať do úvahy nielen funkčné vyšetrenie O., ale predovšetkým adekvátnosť a účinnosť liečby a z
hľadiska nej aj dobrú, čiastočnú kontrolovanosť alebo nekontrolovanosť, ktorá sa vždy prejaví zmenou
klinického stavu“.

2. - Stav po operácii C. 30.5.2015 pre MRI verifikovaný zhoršujúci sa nález v zmysle I.. Pooperačný
priebeh a klinický stav dokumentovaný opakovanými a početnými vyšetreniami odborníkov venujúcich
sa liečbe a rehabilitácii ochorení R.. G. operáciou bolo zasahovanie M. zmiernené, čo jednoznačne
dokumentuje kontrolný pooperačný MR nález zo dňa 19.8.2015. Napriek takto zmiernenému tlaku na M.
sa dá pozorovať jemnú progresiu tzv. myelopatických zmien na M. s maximom v úrovni R., ktorá podľa

hodnotenia G. žiadnym operačným zákrokom nie je možné upraviť a G. príznaky budú stále. Tieto G.
príznaky predstavujú G. posudzovania funkčného výsledku pooperačne a sú dokumentované nálezmi
príslušnýchšpecialistov-Y.apredovšetkýmG..SúvýsledkompoškodeniaG..Vovšeobecnostimôžubyť
ľahkého, stredného a ťažkého stupňa, v závislosti od závažnosti symptómov. V prípade žalobcu G. stav
zachytávajú predovšetkým nálezy G., ktorého žalobca pravidelne navštevuje - je dokumentovaný ako

A. v progresii v zmysle J.. Závažnosť týchto príznakov /stupeň postihnutia jednotlivých svalových skupín
dňa 30.1.2018 bol objektivizovaný osobným vyšetrením žalobcu na základe odporúčania rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2017 (Sp.zn.: 1 Sa/11/2017 - 31). Žalobca bol osobne vyšetrený
konzíliom dvoch posudkových lekárov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddeleniepeňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (M.), pričom svalová sila
jednotlivých svalových skupín vpravo hodnotená ako plná a vľavo ako 4/5 (t.j. len ľahko oslabená
(stupeň 4 na 5-stupňovej škále kde 5 predstavuje plnú svalovú silu bez oslabenia a 4 schopnosť

vykonávať pohyb proti gravitácii a zároveň oslabenie sily proti fyzickému odporu vyšetrujúceho lekára),
žalobca je samostatne chodiaci s použitím 1 vychádzkovej paličky (nie francúzske ani nemecké barle
a nie zložitá ortopedická kompenzačná pomôcka), má E.. Tieto zistenia sú v súlade so všetkými
doloženými pooperačnými vyšetreniami klinických špecialistov, pričom ani v jednom objektívnom náleze
sa nenachádza údaj o výraznej alebo S. ako ani zmienka o stredne ťažkom alebo ťažkom stupni P.

alebo M.. Zakaždým sa uvádza G. explicitne „frustný“ (t.j. mierny) či už pri hodnotení P.. Postihnutie C.
teda nie je možné klasifikovať ako „O. a je nutné použiť kategóriu X. t.j. O. MFP 30%. Postihnutie V.
podľa MR nálezu hodnotili posudkoví lekári ako mierne, nakoľko všetky Z. majú za následok len „možnú
T.v“ (čiže dráždenie bez významnejšieho tlaku), čomu zodpovedá aj G. nález bez tzv. J. prejavujúci sa
predovšetkým bolesťou.
3. a 7. - U. nález svedčí o E. na úrovni J.i kvantifikovanej ako 1/50 po korekcii, čo predstavuje O. pri

dostačujúcej korekcii (5/5) E., čomu podľa prílohy č.3 zákona 447/2008 Z. z. zodpovedá klasifikačná
kategória „A. - v oboch prípadoch MFP pod 50%.
4. - Z. podľa nálezu T. bez dokumentovaných orgánových komplikácií (. MFP 30%).
5. - DF. obmedzujúci schopnosť Z. a teda aj schopnosť X.y, stav je riešiteľný U. operáciou. Nakoľko
príloha č.3 zákona č. 447/2008 Z.z. túto nozologickú jednotku nerozlišuje, prirovnaním sa jedná o „A.,

MFP 30%. 6. - X. - liečený konzervatívne, Z. MFP 30%.
8. a 9. - Q. - ide o degeneratívne ochorenie (t.j. predčasné opotrebovanie jednotlivých štruktúr/., ktorých
závažnosť sa určuje predovšetkým na základe rozsahu pohyblivosti postihnutých kĺbov a RTG nálezu - u
menovaného jedná o ľahký stupeň postihnutia K. s pomerne dobre zachovaným rozsahom pohyblivosti
(predovšetkým flexie), X. MFP 20% a X. s 20%.

7. K R. nálezu zo dňa 13.8.2015 (po páde) posudkoví lekári uviedli, že sa jednalo o jednorazový úraz bez
Y. na vtedy aktuálnom RTG R., prítomné boli zmeny degeneratívne (t.j. z prirodzeného a chorobného
opotrebovania) v V., čo je plne v súlade s chronickými degeneratívnymi zmenami popisovanými na CT
vyšetrení V. už v minulosti, týmto grafickým zmenám na RTG a CT V. chrbtice zodpovedá aj klinický

obraz P., čo je nález chronický, zistený už G. r. 2008 - liečba poúrazového stavu bola konzervatívna, bez
potreby pravidelnej kontroly - jedná sa o posudkovo nevýznamný stav, rovnako ako stav po úraze O.
8. Miera funkčnej poruchy bola pri posúdení všetkých doložených lekárskych stanovená na 40%, v
zmysle §12 ods. l zákona č. 447/2008 Z. z. Zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% nie je odôvodnené,
nakoľko ďalšie funkčné poruchy neovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym

ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie, v zmysle §12 ods.3 zák. č. 447/2008 Z.z. Pridružené
diagnózyniesúkomplikáciouhlavnéhozdravotnéhopostihnutia,žiadnezďalšíchzdravotnýchpostihnutí
nemá priamy vplyv na základné ochorenie a nejedná sa ani o funkčné postihnutie viacerých orgánov
tým istým ochorením. Menovaný sa nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

II.

9. Na podklade vyššie uvedeného posudku posudkového lekára ústredia žalovaný opätovne vo veci
rozhodol rozhodnutím č. F./F XXXX/XXXX zo dňa 14.03.2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. Z zo dňa 04.08.2015 potvrdil.

10. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil popísaním doterajšieho priebehu administratívneho
konania, ktoré vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu. Poukázal na opätovné kompletné
posudzovanie zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi ústredia a na Lekársky posudok č. F./
F zo dňa 09.02.2018, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovaného a citoval kompletné

odôvodnenie tohto lekárskeho posudku.

11. V súlade so závermi tohto posudku argumentoval, že zvýšenie miery funkčnej poruchy u žalobcu nie
je odôvodnené, pretože ďalšie funkčné poruchy neovplyvňujú jeho zdravotné postihnutie s najvyšším
percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008

Z. z. Pridružené diagnózy nie sú komplikáciou hlavného zdravotného postihnutia. Žiadne z ďalších
zdravotných postihnutí nemá priamy vplyv na základné ochorenie a nejedná sa ani o funkčné postihnutie
viacerých orgánov tým istým ochorením. Navýšenie miery funkčnej poruchy pri ochorení chrbtice by vzmysle posudkových kritérií nemalo význam, preto ochorenie chrbtice dosahuje mieru funkčnej poruchy
30 % a navýšením o 10 % by napriek tomu nedosiahol žalobca úroveň miery funkčnej poruchy 50 %.

12. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozsudkoch uvádza,
že posudzovanie zdravotného stavu účastníka konania na účely zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov a nie ošetrujúcemu lekárovi.
Konštatovanie odborného lekára na odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu v zmysle zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je oprávnený.

13. Konštatoval, že v odvolaní žalobca predložil aj kópiu Sociálnej poisťovne o čiastočnom invalidnom
dôchodku, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa žalobcovi zvýšila mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu o 10 %. K tomuto argumentu žalobcu poznamenal žalovaný,
že Sociálna poisťovňa pre účely stanovenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti postupuje
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pre účely priznania

invalidného dôchodku. Pre účely posúdenia ťažkého zdravotného postihnutia sa však miera funkčnej
poruchystanovujepodľakritériízákonač.447/2008Z.z. Pretotietoposúdenianiejemožnéporovnávať.

14. V závere konštatoval, že žalobca predložil odborné nálezy k posúdeniu jeho zdravotného stavu
(v počte 24 kusov) a tieto boli preskúmané posudkovým lekárom. Zároveň posudkový lekár vykonal

osobné posúdenie a vyšetril žalobcu v konzíliu s druhým posudkovým lekárom, ktorý bol prítomný pri
osobnom vyšetrení.

III.

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného,
v ktorom poukázal na doterajší priebeh administratívneho konania, predovšetkým zdôraznil závery
Krajského súdu v Prešove uvedené v rozsudku č. k.: 1Sa/10/2017-11 zo dňa 28.09.2017, v ktorom
krajský súd uložil žalovanému v ďalšom konaní povinnosť dôsledne sa zaoberať všetkými lekárskymi

nálezmi, ktoré v konaní predložil žalobca pre posúdenie jeho zdravotného stavu a podmienok pre
vydanie parkovacieho preukazu, k posudzovaniu prizvať žalobcu a umožniť mu vyjadriť sa k zisteniam
konštatovaným posudkovým lekárom a vo veci opätovne rozhodnúť. Žalobca namietal, že žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí neriadil právnym názorom správneho súdu a nedostatočne posúdil námietky
žalobcu, pričom jeho rozhodnutie nespĺňa všetky kritéria uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.

16. Žalobca namietal, že lekársky posudok zo dňa 09.02.2018 bol vypracovaný v rozpore s ustanovením
§ 11 zákona č. 447/2008 Z. z. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z
aktuálneho lekárskeho nálezu. V posudku sú iba formálne popísané všetky ním predložené lekárske
správy, ktoré vôbec neboli zohľadnené pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Posudkoví lekári v

lekárskych posudkoch síce popísali objektívne nálezy, lekárske správy z odborných vyšetrení, avšak v
záveroch posudkov neuviedli, ktoré konkrétne odborné vyšetrenie a aký konkrétny popis zdravotného
stavu a diagnostický záver odôvodňuje stanovenie hlavnej diagnózy Q. bod A1-B1 a neustanovenie ako
hlavnej diagnózy uvedenej v posudku bod bodmi A2-B2.

17. Uviedol, že jediným zohľadneným dokladom je v bode 2 odôvodnenia posudku M. vyšetrenie zo
dňa 19.08.2015, ktoré bolo vykonané po operácii dňa 30.05.2015, ktorá bola indikovaná pre jeho veľmi
nepriaznivýzdravotnýstavatoI..Operáciabolanevyhnutnýmúkonomnazmiernenieťažkýchnásledkov
choroby, takže konštatovanie po tak vážnej operácii, že zasahovanie M. je zmiernené a je dôkazom
zlepšenia zdravotného stavu, je zavádzajúce a nepravdivé. Konštatované zmiernenia príznakov vo

vyšetrení M. zo dňa 19.08.2015 je vytiahnuté z kontextu správy a je výsledkom nutnej operácie, keby
po ťažkom stave došlo k zmierneniu príznakov choroby v roku 2015. V roku 2016 a 2017 však z novších
lekárskych správ dochádza k zhoršeniu zdravotného stavu.

18. Ďalej namietal, že posudkoví lekári nevzali do úvahy aj následne ďalšie lekárske správy G. zo

dňa 22.08.2016, kde uvádza, že ide o chronické ťažkosti, ...Dg.: O. ...prognóza ochorenia nepriaznivá
vzhľadom na základné ochorenie, tiež nález na L., prítomné aj známky C., ktoré žiadnym operačným
zákrokom t. č. upraviť nevieme, takže rezid. G.l. príznaky budú stále. Taktiež nezohľadnil správu G..
zo dňa 28.08.2017, ktorý uvádza v tejto lekárskej správe, že pretrvávajú K.. Súhrnne G. vyšetrenia M.jednoznačne uvádzajú zdravotné ťažkosti ako obmedzená P. o 1/3 (neskôr v roku 2016 a 2017 o 1),
obmedzená C.. Vo vyšetreniach M. zo dňa 05.01.2016 a 15.02.2016 a ďalších uvádza ďalší prejav a
to O..

19. Žalobca osobné vyšetrenie posudkových lekárov považuje za neobjektívne a zaujaté. Vyšetrenie
bolo povrchné a vykonával ho iba M.. Druhý posudkový lekár na jeho otázku, čo je hlavnou diagnózou
pri tomto vyšetrení, uviedol, že ochorenie chrbtice, pričom vo vypracovanom posudku je astma.
Posudkovými lekármi meraná svalová sila nezodpovedá výsledkom vyšetrení M., ktorý ich popisuje od

27.10.2016 ako U. s cieľom čo najviac ušetriť postihnutú oblasť tela. Typická je pri C..) Namietal, že
v lekárskom posudku sa uvádza, že „zakaždým sa uvádza G. explicitne „frustný“, avšak posudkový
lekár nešpecifikuje, ktoré sú tieto správy, kde sa objavuje tento pojem, pretože tento pojem žalobca
zistil iba z jednej lekárskej správy. Taktiež posudkoví lekári nevysvetlili, ktoré prejavy choroby patria do
kategórie ťažké poruchy funkcie a stredný stupeň. Ich tvrdenie považuje za subjektívne, ktoré nie je
možné verifikovať a sú neodôvodnené. Podľa jeho názoru spĺňa jeho zdravotný stav všetky znaky druhu

zdravotného postihnutia zaradeného do kapitoly X.).

20. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho
poriadku a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože Lekársky posudok zo
dňa 09.02.2018 je nesprávny. Navádza ho k názoru, že posudok bol vyhotovený tak, aby mu nebolo

priznané zdravotné postihnutie podľa kapitoly X.) a status občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Odôvodnenie zmeny hlavnej diagnózy považuje za účelové a nedostatočné. Účelovosť a zaujatosť
žalobca odôvodňuje citovaním z lekárskeho posudku, kde posudkový lekár konštatuje, že pokiaľ sa
týka schopností možnosti pohybových - posudzovaný prišiel na oddelenie posudkových činností sám i
odchádza sám z oddelenia posudkových činností, bez zjavných známok O., prináša si zložku písomností

(A4),ktorépreberáobomarukami,bezevidentnýchznámokdeficitupohybuvzmysleO.;chôdzaplynulá,
normálna,schádzaposchodochzII.poschodiaplynule,bezporuchystereotypu,bezviditeľnýchznámok
O.,ajhore„kopčekom“normálnehotypu(niepomalá)pocca150-200mbudovyoddeleniaposudkových
činností vchádza do obchodu. Toto tvrdenie nepovažuje žalobca za pravdivé, pretože na posudkovú
činnosť sa dostavil v doprovode svojej dcéry, ktorá mu pomáhala.

21. Ďalej uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia zo strany správnych orgánov musí byť rešpektovaná aj
ľudská dôstojnosť, ktorá v sebe zahŕňa aj vytváranie podmienok pre kvalitný život osobám, ktoré sú
ťažko zdravotne postihnuté. Povinnosťou orgánu verejnej správy pôsobiacich na úseku zdravotníctva a
sociálnej politiky je pri rozhodovaní o nárokoch jednotlivcoch postupovať citlivo.

22. Ďalej uviedol, že lekárskym posudkom boli potvrdené jeho námietky týkajúce sa nesprávnej
klasifikácie choroby a to U. a ňou chránené G. podľa MKCH10 na kód M. z ktorých vyplýva zaradenia
a určenie miery funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3, časť kapitola X.. Je toho názoru, že zmena hlavnej
diagnózy bola účelová, pretože pri Q. nie je možné navýšiť mieru funkčnej poruchy o 10 %, pričom

pri ponechaní hlavnej diagnózy zohľadnia klinické diagnózy a im zodpovedajúce druhy zdravotného
postihnutia uvedené v Lekárskom posudku zo dňa 09.02.2018, by žalovaný musel navýšiť mieru
funkčnej poruchy o 10 %. Navrhol správnemu súdu, aby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.

23. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. XXXX//XXXX zo dňa 19.06.2018, v
ktorom poukázal na priebeh doterajšieho administratívneho konania, ktoré vyplýva z predloženého

administratívneho spisu. Uviedol, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vyhotovenia
parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 v spojení s ustanovením § 14 ods. 6 a § 2 ods. 3 zákona
č. 447/2008 Z. z. je odbornou medicínskou otázkou. Nejde teda o formálne právne posúdenie, ale
o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych
dôsledkov pre posudzovanú osobu.

24. K námietkam žalobcu zdôraznil, že posudkoví lekári žalovaného vypracovali podrobné stanovisko
dňa 11.06.2018 a to M., atestovaný G. s 12-ročnou praxou v odbore a M., atestovaný G. s 22-ročnou
praxou v odbore a zároveň aj súdny znalec zapísaný v zozname znalcov vedený na Ministerstvespravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom v predmetnej veci dostatočne, zreteľne, faktograficky
odôvodňujúzhodnoteniezdravotnéhostavužalobcuavjednotlivýchbodochvyvracajúžalobnénámietky
žalobcu. Lekársky posudok spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadava

sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a je v plnom rozsahu v súlade so závermi rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn.: 1Sa/10/2017-29 zo dňa 28.09.2017.

25. Ďalej uviedol, že v ďalšej časti námietok právny zástupca žalobcu bez ďalšieho konštatuje záver,

že žalobca nebol posúdený v súlade s jeho zdravotnou dokumentáciou nezaujato a v týchto intenciách
nebolilekárskeposudkyobjektívneanebolitakrelevantnýmpodkladomprevyvodenieprávnychzáverov
pri rozhodovacej činnosti. Právny zástupca žalovaného (správne žalobcu) si osobuje posudzovať
medicínske nálezy vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku
a hodnotiť závery posudkových lekárov ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto
záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá

žiadnu právomoc ani jednotliví ošetrujúci lekár. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012, z ktorého vyplýva, že podľa zákona č.
447/2008 Z. z. posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov,
ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom - v danom prípade nároku na vyhotovenie parkovacieho preukazu.

Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžso/63/2016.

26. K požiadavke žalobcu, aby z dôvodu objektívneho posúdenia zdravotného stavu bolo vykonané
znalecké dokazovanie nezávislým odborníkom z príslušného odvetvia, žalovaný uviedol, že v zmysle §
120 písm. b) v spojení s § 27 ods. 2 Správneho súdneho poriadku táto požiadavka žalobcu v správnych

žalobách v sociálnych veciach nemá oporu v platnom právnom poriadku. Správny súd je v predmetnej
veci viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a nemôže sám vykonať dokazovanie
a preskúmava iba, či takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na základe zákonom
povolenej správnej úvahy - diskrečnej právomoci, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

27. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

28. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným podaním zo
dňa 11.03.2019, v ktorom argumentoval závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
1Sžso/1/2012 zo dňa 28.02.2012, sp. zn.: 1Sžso/32/2013, kde bolo konštatované, že komplexný

posudok napriek svojej významnosti nepredstavuje ani nemôže za situácie predloženia odlišného
lekárskeho názoru predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zákona č. 447/2008
Z. z. Je potom celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
o nepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie
(§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor

nezavážil v prospech jeho žiadosti. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu podľa
§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre jeho
nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov. Hoci zákon č. 447/2008 Z. z. pripúšťa lekársku posudkovú
činnosť a to najmä za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch
podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď to posúdenie

vyžaduje osobitné odborné znalosti, však neoprávňuje v zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republikyžalovaného,abyupustil,resp.vôbecnevykonalpodrobnúanalýzuzistenýchzáverovvosvojom
rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v
komplexnom posudku vyhovuje kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci podľa zásady súčinnostného
hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní. Rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach

kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v
ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne,
logickéapreúčastníkazrozumiteľnéodôvodneniesaprenehostávaaleboargumentompresvedčujúcim
ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto

rozhodnutia. Tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže podporovať žalovaným judikovaný názor,
že odborní lekári nie sú oprávnení vysloviť svoj názor na druh a spôsob kompenzácie z hľadiska
svojej zdravotníckej špecializácie. V súvislosti s uvedeným musí najvyšší súd poukázať práve na úlohu
odborných správ vyslovených odbornými lekármi v prejednávanej veci s odporúčajúcimi závermi, ktorévšak žalovaný v rozhodnutí ani neakceptoval a ani sa s nimi nevysporiadal, hoci súdna judikatúra na nich
kladie dôraz (rozsudok sp. zn.: 1Sžso/34/2010 zo dňa 24.05.2011 s nasledujúcou citáciou): „Komplexný
posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou a tým, že zodpovedá na

zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú
otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný
príspevok na kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia
dostupných lekárskych nálezov je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na
peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup

orgánov(§1zákonač.447/2008Z.z.a§3ods.3Správnehoporiadku)snásledkomexistencieskutkovej
vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia,
na ktorú musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3 O. s. p.)“.

29. Žalobca opätovne konštatoval, že žalovaný neobjasnil v napadnutom rozhodnutí dôvody, prečo
takýto postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so zákonom, ale iba zopakoval niektorého

jeho argumenty, ktoré bližšie po stránke právnej neobjasnil. Z uvedeného dôvodu je potom odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v časti pre rozhodnutie podstatnej, nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Žalobca si neosobuje právo vyvodzovať medicínske závery vyplývajúce z
lekárskych správ, ale má ústavné právo na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a jeho
námietok v konaní. Zotrval na svojom návrhu zrušiť rozhodnutie žalovaného.

V.

30. O žalobe žalobcu rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.: 6Sa/12/2018-51 zo dňa 10.04.2019, ktorým

žalobu zamietol a nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania.

31. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu, o ktorej rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 9Sžsk/81/2019 zo dňa 20.11.2019, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k.: 6Sa/12/2018-51 zo dňa 10.04.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, že na základe tých istých skutkových okolností bolo vydané
rozhodnutie žalovaného č. X./F zo dňa 14.03.2018, proti ktorému podal žalobca žalobu na Krajský súd
v Prešove, ktorý v konaní č. k.: 8Sa/34/2018-39 rozsudkom zo dňa 28.02.2019 rozhodnutie žalovaného
zo dňa 14.03.2018 zrušil z dôvodu, že žalovaný žiadosť žalobcu preveroval spôsobom vzbudzujúcim
pochybnosti, nepostupoval dôsledne podľa ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné,

nebol dostatočne zistený skutočný stav veci a došlo k podstatnému porušeniu príslušných ustanovení,
čo má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd konštatoval, že sťažovateľ z
tohto dôvodu legitímne očakával, že krajský súd rozhodne v konaní sp. zn.: 6Sa/12/2018 obdobne
ako v skoršom konaní sp. zn.: 8Sa/34/2018. Vzhľadom na odlišné stanovisko krajského súdu v
obdobnom konaní tých istých účastníkov v predchádzajúcom rozsudku, bolo povinnosťou krajského

súdu v následne vydanom rozhodnutí dôkladne odôvodniť odklon od právneho názoru prijatého už v
predchádzajúcom rozhodnutí. Namietol, že tým, že krajský súd v predmetnom konaní nevysvetlil, na
základe akých dôvodov k inému právnemu názoru pri posudzovaní určenia miery funkčnej poruchy
sťažovateľa žalovaným, porušil princíp právnej istoty a porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý
proces.

VI.

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

36. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

37. Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného

určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

38. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, a teda podľa § 199

ods. 1 SSP ide o správnu žalobcu v sociálnych veciach.

39. Správny súd na základe zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
9Sžsk/81/2019opätovnepreskúmalrozhodnutiežalovanéhovoveciodvolaniažalobcuprotirozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou č. Z

zo dňa 04.08.2015, ktorým podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vydanie
parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

40. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného vo veci odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad

Topľou č. Z zo dňa 04.08.2015, ktorým podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nebolo vyhovené žiadosti žalobcu
o vydanie parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

41. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s
mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

42. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6
alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz
na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

43. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. posudková činnosť na účely kompenzácie preukazu
a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny
pracovník príslušného orgánu a iný prizvaný odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry,

ergometrie a pomôcok.

44. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie,
na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a

psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovanie fyzickej schopnosti a
fyzickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ide udeliť písomný súhlas podľa
§ 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 11 ods. 2, prvá veta a ods. 3 zákona č. 447/2008
Z. z.). Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnejporuchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým
druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely parkovacieho preukazu

lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú
slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu (§ 11 ods. 11 a 13 zákona č.
447/2008Z.z.).Akjemierafunkčnejporuchyfyzickejosobymenejako50%,lekárskyposudokobsahuje

len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a
odôvodnenie tohto vyjadrenia (§ 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z.).

45. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely kompenzácie preukazov a
parkovacieho preukazu, posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak

má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy určí podľa miery funkčnej poruchy
zodpovedajúcejdruhuzdravotnéhopostihnutiasnajvyššímpercentuálnymohodnotením.Mierufunkčnej
poruchy určenej podľa ods. 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy,
ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú
znevýhodnenie (ods. 3).

46. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, s
odchýlkami ustanovení § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, §61 a § 68 všeobecného predpisu o správnom
konaní, ktoré sa na konanie vo veciach kompenzácie, konanie o preukaze a konanie o parkovacom

preukaze nevzťahujú. Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

47.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanéhovspojenísrozhodnutímprvostupňového
správneho orgánu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu

žalovaného, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

48.Podľaustanovení§10ods.1zákonač.447/2008Z.z.rozhodnutiuvovecižiadostiúčastníkakonania
o vydanie parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím predchádza lekárska
posudková činnosť, ktorú podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. vykonáva posudkový lekár príslušného

správneho orgánu. Výsledkom tejto posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje určenie
miery funkčnej poruchy, ktorá je jedným zo základných predpokladov pre posudkový záver, či ide o
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy musí byť najmenej 50 %.

49. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného, rozhodnutiu žalovaného predchádzala lekárska posudková činnosť a to lekársky posudok
posudkových lekárov ústredia, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu na základe predložených
aktuálnych lekárskych nálezov a odborných vyšetrení a vypracoval lekársky posudok č. F./F zo dňa
09.02.2018, v ktorom stanovili mieru funkčnej poruchy u žalobcu 40 % podľa prílohy č. 3 zákona č.
447/2008 Z. z., kapitoly IX.X.c) - bronchiálna astma a stredne ťažká perzistujúca. Na základe tohto

záveru aj konštatovali, že u žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

50. Žalobca v žalobe namietal, že lekársky posudok zo dňa 09.02.2018 bol vypracovaný v rozpore s
ustanovením § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., avšak nešpecifikoval, v čom vidí rozpor tohto lekárskeho
posudku s citovaným ustanovením. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v posudku sú

iba formálne prepísané všetky ním predložené lekárske správy, ktoré neboli zohľadnené pri posudzovaní
jeho zdravotného stavu, že posudkoví lekári síce popísali objektívne nálezy z lekárskych správ a
odborných vyšetrení, avšak vo svojich záveroch neuviedli, ktoré konkrétne odborné vyšetrenie, a aký
konkrétny popis zdravotného stavu a diagnostický záver odôvodňuje stanovenie hlavnej diagnózy.

51. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Lekársky posudok zo dňa 09.02.2018 bol
vypracovaný posudkovými lekármi podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého, ak je
miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej
poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohtovyjadrenia. Keďže u žalobcu bola miera funkčnej poruchy menej ako 50 %, postupovali posudkoví lekári
pri vyhotovení lekárskeho posudku v súlade s týmto citovaným ustanovením zákona.

52. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 09.02.2018, ktorý tvorí obsah administratívneho spisu
žalovaného, je zrejmé, že v tomto lekárskom posudku v rámci objektívneho nálezu sú popísané
všetky odborné lekárske vyšetrenia predložené žalobcom, vrátane aktuálnych lekárskych správ v čase
hodnoteniazdravotnéhostavužalobcu.sichdiagnostickýmizávermi.Ďalejsúuvedenéklinickédiagnózy
a druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s určením miery funkčnej

poruchy podľa jednotlivých zdravotných postihnutí. Z posudku nesporne vyplýva, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je K. s mierou funkčnej poruchy 40 %. V odôvodnení tohto posudku posudkový
lekár popísal toto rozhodujúce zdravotné postihnutie a stanovenie miery funkčnej poruchy a uviedol,
že ide o T. opakovane dokumentovanú a zakaždým rovnako klasifikovanú diagnózu stredne ťažkej
perzistujúcejQ.,ktorejzávažnosťsastanovujeokremlaboratórnychhodnôtA.vyšetreniaajzhodnotenia
klinického nálezu a efektu liečby. Na podporu správnosti postupu pri posudzovaní tejto diagnostickej

entity uvádzal zdôvodnenie opierajúce sa o odbornú literatúru (M.), v ktorej sa uvádza, že K. sa od iných
P. hodnôt líši predovšetkým svojou variabilitou, ktorá spôsobuje, že sa v krátkych časových intervaloch
klinický obraz mení. Nespočetné množstvo látok v okolí môžu pôsobiť ako spúšťače záchvatu... Je
dôležité si uvedomiť, že medzi záchvatmi môže byť klinický nález a A. vyšetrenie v medziach normy, čo
svedčí o dobre kontrolovanej Q. z hľadiska účinnosti liekov a celkového managementu tohto ochorenia.

Posudkový lekár sa opiera o nález O. a aj v prípade, že A. nález je opakovane v norme, je medicínskou
chybou, ak v takýchto prípadoch oduzná, zníži alebo neuzná posudzovaného invalidným. Posudkový
lekár musí teda brať do úvahy nielen funkčné vyšetrenie O., ale predovšetkým adekvátnosť a účinnosť
liečby a z hľadiska nej aj dobrú čiastočnú kontrolovanosť alebo nekontrolovanosť, ktorá sa vždy
prejaví zmenou klinického stavu. Toto zdôvodnenie zodpovedá lekárskej správe z T. vyšetrenia zo dňa

29.11.2017, M.. Z. - K. s diagnostickým záverom Q. perzist. stredne ťažkého stupňa.

53.Podľaprílohyč.3zákonač.447/2008Z.z.K.jezaradenádokapitolyT.,bod4.Ktomutozdravotnému
postihnutiu prislúcha tabuľka č. 2 Stupne závažnosti a symptomatológia K., kde pod písm. c) je uvádzaná
K., ku ktorej je priradená miera funkčnej poruchy 40 %, čo zodpovedá miere funkčnej poruchy stanovenej

posudkovými lekármi v lekárskom posudku.

54. Správny súd považuje za nedôvodné namietanie žalobcu, že posudkoví lekári nevzali do úvahy
aj lekárske správy G. M.. C. zo dňa 22.08.2016 a M.. C. zo dňa 28.08.2017. Z obsahu lekárskeho
posudku zo dňa 09.02.2018 pri aktuálnom posudzovaní doložených lekárskych správ je konštatované G.

vyšetrenie M.. C. zo dňa 22.08.2016, ako aj G. vyšetrenie primára M.. C. zo dňa 28.08.2017 s popisom
diagnostického záveru, ktorý uvádza v žalobe aj žalobca, t. j. „prognóza ochorenia nepriaznivá vzhľadom
na základné ochorenie, tiež nález na L., prítomné aj známky C., ktoré žiadnym operačným zákrokom
t. č. upraviť nevieme, takže rezid. G. príznaky budú stále, telesné šetrenie, LTV dlhodobo“. Rovnako je
v G. vyšetrení primára M.. C. zo dňa 28.08.2017 v lekárskom posudku posudkového lekára popísaná

konštatácia „pretrvávajú bolesti medzi lU., posledný čas však O. vypísané žiadanky na R.“. Posudkový
lekár rovnako podrobne popísal aj G. vyšetrenia M..I. zo dňa 01.12.2015, 05.01.2016, 15.02.2016,
09.08.2016, 27.10.2016, 10.03.2017, 07.04.2017, 30.06.2017, 23.08.2017, 30.06.2017.

55. Posudkoví lekári sa k meraniu svalovej sily, ktorú namieta žalobca v žalobe, a ktorá má byť

podľa jeho názoru v rozpore s tým, čo je konštatované v G. vyšetreniach M.. I., v lekárskom posudku
riadne vysporiadali, keď uviedli, že v prípade žalobcu G. stav zachytávajú predovšetkým nálezy G.,
ktorého žalobca pravidelne navštevuje, je dokumentovaný ako A. v progresii v zmysle J.. Závažnosť
týchto príznakov / stupeň postihnutia jednotlivých svalových skupín dňa 30.01.2018 bol objektivizovaný
osobným vyšetrením žalobcu na základe doporučenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

28.09.2017 sp. zn.: 1Sa/11/2017-31. Žalobca bol osobne vyšetrený konzíliom dvoch posudkových
lekárov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny M.. Y. O. a M.. E. Q., pričom A.ednotlivých A.
skupín vpravo hodnotená ako plná a vľavo ako 4/5, t. j. len ľahko oslabená (stupeň 4 na 5-stupňovej
škále, kde 5 predstavuje plnú A. a 4 schopnosť vykonávať pohyb pri gravitácii a zároveň oslabenie
sily proti fyzickému odporu vyšetrujúceho lekára). Žalobca je samostatne chodiaci, s použitím jednej

vychádzkovej paličky (nie francúzske ani nemecké barle a nie zložitá ortopedická kompenzačná
pomôcka), má E. vľavo (viac na I.), rozsah pohyblivosti R. znížená o polovicu. Tieto zistenia sú v súlade
so všetkými predloženými pooperačnými vyšetreniami klinických špecialistov, pričom ani v jednom
objektívnom náleze sa nenachádza údaj o výraznej alebo ťažkej M., ako ani zmienka o stredne ťažkomalebo ťažkom stupni P. Zakaždým sa uvádza M.), či už pri hodnotení P. alebo M.. Postihnutie C. teda nie
je možné klasifikovať ako poruchy R., stav po operácii R. rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa
s ťažkými poruchami funkcie (X.) a je potrebné použiť kategóriu X., t. j. O., s trvalým postihnutím funkcie

a častými recidívami a dráždenia G. stredného stupňa, s mierou funkčnej poruchy 30 %. Postihnutie
V. R. podľa MR nálezu hodnotí ako mierne, pretože všetky vyklenutia M. majú za následok len možnú
T. (čiže dráždenie bez významnejšieho tlaku), čomu zodpovedá aj G. nález bez tzv. J., prejavujúci sa
predovšetkým bolesťou.

56. Vyššie uvedené závery posudkového lekára prevzal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj
žalovaný, ktorým reagoval na námietku žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie je potrebné zaradiť do
kapitoly X.) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a túto námietku predniesol aj v žalobe.

57. Podľa názoru správneho súdu posudkoví lekári ústredia sa podrobne a dôsledne vysporiadali s
touto námietkou žalobcu v zmysle zásad logického myslenia a v rámci zákonných medzí a z tejto

správnej úvahy vyplýva zaradenie zdravotného postihnutia žalobcu ako O., stavy po operáciách s
trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia G. stredného stupňa, so strednou O.,
zaradené do kapitoly X. prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pri ktorom je priradená miera funkčnej
poruchy 30 %.

58. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že klasifikácia choroby podľa MKCH 10, kód M a M
zodpovedá zaradeniu jeho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. kapitola
X.) považuje správny súd za zmätočnú a nesprávnu, pretože podľa klasifikácie chorôb MKCH 10
diagnóza M je uvádzané poškodenie C. a M ako O.. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára
ústredia a jeho záverov tieto diagnózy sú konštatované aj v prípade žalobcu. Predmetnom posúdenia

posudkovými lekármi bol v prípade tohto zdravotného postihnutia hlavne jeho stupeň a závažnosť.

59. Správny súd v danej veci zdôrazňuje, že nie každý nepriaznivý zdravotný stav možno považovať
za taký, ktorý spĺňa kritéria ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré spĺňa podmienky pre kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia. Zákon č. 447/2008 Z.z. v prílohe č. 3 popisuje v jednotlivých kapitolách

medicínske diagnózy a ich charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu,
rozsah či štádium) zdravotného postihnutia a určuje mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.
Až po zistení prítomnosti vyššie uvedených atribútov závažnosti uvedenej pri jednotlivých diagnózach,
ktoré zodpovedajú miere funkčnej poruchy viac ako 50 %, možno konkrétne ochorenie kvalifikovať ako
ťažké zdravotné postihnutie. Posudzovanie miery funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

patrí výlučne do právomoci príslušných posudkových lekárov a iba takýto lekársky posudok môže byť
podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci kompenzácie, resp. rozhodovania o žiadosti o
vydanieparkovaciehopreukazu.Vrámciposudzovaniazákonnostinapadnutýchrozhodnutísprávnysúd
neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorom
boli medicínske závery prijaté. Správny súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a z

administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
žiadny rozpor so zákonom. Zo záveru lekárskeho posudku jednoznačne vyplýva, že žalobcu nemožno
považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo miera funkčnej poruchy u žalobcu
nepresahuje hranicu 50 %. Z uvedených dôvodov žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, rozhodli
v súlade so zákonom, ak zamietli žiadosť žalobcu o priznanie parkovacieho preukazu. Žalovaný teda

rozhodol vecne správne a zákonne.

60. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania vypracovaním znaleckého
posudku správny súd zdôrazňuje, že v správnom súdnom konaní správny súd je viazaný rozhodujúcim
stavom v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť
ich rozhodnutí. Dokazovanie vykonávané správnym súdom by v zásade malo len správne skutkový stav
zistený orgánom verejnej správy doplniť, nie ho v akejkoľvek podobe meniť. Správny súd nepreberá
na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy. Správny súd v danom prípade
nemal pochybnosti o skutkových zisteniach zo strany správnych orgánov a ich posudkových lekárov

a závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného sú dostatočne presvedčivé
a odôvodňujúce rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej. Preto správny súd nevidel dôvod v
nariadení dokazovania znaleckým posudkom.61. Správny súd sa odklonil od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 8Sa/34/2018 zo dňa
28.02.2019 z dôvodu, že sa s jeho závermi nestotožňuje.

62. Správny súd v citovanom rozhodnutí vytkol správnemu orgánu nedostatočne zistený skutkový
stav. Tento záver nezodpovedá obsahu administratívneho spisu ani zákonným podmienkam pri
rozhodovaní o žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Nedostatky v
skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych

skutkových zistení, čo nie je daný prípad.

63. Správny súd zdôrazňuje, ako je uvedené vyššie, že lekársku posudkovú činnosť na účely
kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu vykonáva posudkový lekár príslušného správneho
orgánu na základe aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré v konaní predkladá žiadateľ. Výsledkom
lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie vo veci, ktorý

obsahuje na účely parkovacieho preukazu mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú
slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu (ak je potrebný). Ak je miera
funkčnejporuchyfyzickejosobymenejako50%,lekárskyposudokobsahujelenmierufunkčnejporuchy,

vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.
Uvedené vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 2, 3, 11, 13 a 15 zákona č. 447/2008 Z. z.

64. Správny orgán v danom prípade pri rozhodovaní veci vychádzal z výsledku lekárskej posudkovej
činnosti posudkového lekára - lekárskeho posudku č. F./F zo dňa 09.02.2018, ktorý obsahoval všetky

zákonom predpísané náležitosti a boli hodnotené všetky dôkazy - lekárske nálezy predložené žalobcom
v konaní. Naviac, ako vyplýva z lekárskeho posudku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalobca
sa v súlade so závermi zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 1Sa/11/2017 podrobil
osobnému konzuliárnemu vyšetreniu posudkovými lekármi M.. Y. O. a M.. E. Q.. Skutkový stav bol teda
náležite zákonným spôsobom zistený.

65. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením správneho súdu v rozsudku vo veci 8Sa/34/2018, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov je zásadne založené na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových
nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí ísť o vady skutkových zistení, z ktorých vychádzali

rozhodovacie dôvody. Ide najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných,
prípadne zistení v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy
boli v konaní vykonané (rozsudok NSS ČR sp. zn.:2Ads 58/2013). Súdna prax ďalej nepovažuje za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky
zákonné náležitosti (rozsudok NSS ČR sp. zn.: 2Ads 27/2003). V danom prípade správny orgán

vydal rozhodnutie v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie obsahuje všetky zákonné
náležitosti, z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, z ktorých podkladov správny orgán vychádzal pri
rozhodnutí vo veci a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

66. Správny súd v zmysle vyššie uvedených skutočností nezistil také vady odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, ktoré by vykazovali znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

67. Základným predpokladom pre posúdenie žiadosti fyzickej osoby o vydanie parkovacieho preukazu
je hľadisko, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy
je podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. najmenej 50 % (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.).

Posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov (Rozsudok NS
SR sp. zn.: 7Sžso 51/2011).

68. Pretože podkladom pre rozhodnutie vo veci bol lekársky posudok vyhotovený podľa § 11 zákona
č. 447/2008 Z. z., v ktorom sa posudzuje ako rozhodujúca medicínska otázka, nemožno správnemu

orgánu vytknúť „nekritické“ prevzatie záverov tohto posudku do odôvodnenia rozhodnutia tak, ako to
vytkol správny súd v rozsudku vo veci sp. zn.: 8Sa/34/2008 Z. z. Správny orgán teda musel vychádzať
pri rozhodovaní z obsahu a záverov lekárskeho posudku posudkového lekára.69. Podľa názoru správneho súdu posudkoví lekári dostatočne a na základe logických záverov
vyhodnotili u žalobcu jeho zdravotný stav pre posúdenie žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu
a určenie miery funkčnej poruchy. Na tieto správny súd poukazuje pri posudzovaní námietok žalobcu v

samotnom odôvodnení rozsudku.

70. Nemožno sa ani stotožniť s tvrdením správneho súdu, že v závere posudku absentuje konkrétne
odborné vyšetrenie, konkrétny popis zdravotného stavu a diagnostický záver, ktorý odôvodňuje
stanovenie hlavnej diagnózy. Lekársky posudok obsahuje v objektívnom náleze imunoalergologický

nález (29.11.2017, M.. Z.-K.) s uvedením diagnostického záveru s odôvodnením, ktoré správny súd
cituje v odôvodnení tohto rozsudku. Rovnako sa dostatočne posudkoví lekári vysporiadali aj s lekárskymi
nálezmi M.. C. a M. I., čo vyplýva z odôvodnenia lekárskeho posudku, na ktorý poukazuje aj správny
súd, taktiež v odôvodnení rozsudku.

71. Správny súd v závere uvádza, že o porušenie základného práva na súdnu ochranu a právo

na spravodlivý proces nejde, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu
nevyhovie, ak je toto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom (Uznesenie ÚS SR sp. zn.: III.ÚS
19/2019-11 zo dňa 16.01.2019). To isté sa týka aj rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca v
predmetnom konaní námietky založil na tvrdení, že jeho zdravotný stav je potrebné posúdiť konkrétnym
spôsobom, t. j. podľa prílohy č. 3 kap. X..A.X.d), avšak tento jeho názor okrem subjektívneho tvrdenia

nepodložil takými dôkazmi, ktoré by spochybnili závery žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

72. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

73. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 ods. 1 SSP. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania
a vo vzťahu k žalovanému nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby
mu nahradil trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.