Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 12, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200178
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: M. E., bytom T., X. XX, zastúpená JUDr. Ondrejom

Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX 6239 0 zo
dňa 18. 03. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúd zrušuje rozhodnutiežalovanéhoč.XXXXXXXXXX0zodňa18.03,spolusrozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2019 a vec vracia žalovanému
na nové konanie.

Krajský súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 03. 2020 žalovaná ako odvolací správny orgán podľa §
215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamieta a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2019 o zamietnutí žiadosti
o priznanie starobného dôchodku od 11. 09. 2019 potvrdzuje.
II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že
žalobkyňa žiadosťou zo dňa 17. 09. 2019 si požiadala o priznanie starobného dôchodku od 11. 09. 2019.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobkyne, ktorá vychovala dve deti a
vek 55 rokov dovŕšila dňa 11. 12. 2012, sa dôchodkový vek určí tak, že k dovŕšeniu dôchodkového veku,
t.j. 11. 12. 2012 sa pripočíta 81 kal. mesiacov. Dôchodkový vek dovŕšila dňa 11. 09. 2019. K 11. 09. 2019

získala 1461 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia,
teda nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok, bola jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá.

4. I. stupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený

do výkonu funkcií.

5. Podľa rozhodnutia Colného úradu v Bratislave sp. zn. 52160/2003-8904 zo dňa 03. 12. 2003 vyplýva,
že žalobkyni bol od 02. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v
rozsahu 27 rokov a 123 mesiacov. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 01. 12. 2003 jej

služobnýpomertrvalod01.08.1976do01.12.2003. Podľaevidenčnýchlistovdôchodkovéhopoistenia
jej služobný pomer bol zaradený do III. pracovnej kategórie.

6. Na nárok na starobný dôchodok bolo žalobkyni zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané
vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, a to doba štúdia na strednej ekonomickej škole od

01. 09. 1972 do 31. 08. 1976 a iné obdobie vo všeobecnom systéme nebolo zistené. Keďže žalobkyňa
nesplnila jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., a to
podmienku potrebného počtu obdobia dôchodkového poistenia najmenej v rozsahu 15 rokov, jej žiadosť
bola zamietnutá.

7. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v

ktorom namietala nezhodnotenie doby výkonu služby a považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Poukazovala na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach. Žalobkyňa uviedla, že postup
žalovaného je v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a
má za to, že žalovaná je povinná pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať na známe skutočnosti
jej známe z úradnej povinnosti a dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako, na rovnaké

právne vzťahy a v danom prípade jej doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako ako u všetkých
výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a
priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny,

a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

9. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na
starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

10. Po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila jednu z podmienok nároku na
starobnýdôchodokpodľa§65zákonač.461/2003Z.z.,atopodmienkupotrebnéhopočturokovobdobia
dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.

Zamestnanie žalobkyne v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, a preto

nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.

11. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do

zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný
dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych
predpisov účinných do 31. 12. 2003.

12. Podľa rozhodnutia Colného úradu v Bratislave sp. zn. 52160/2003-8904 zo dňa 03. 12. 2003 vyplýva,

že žalobkyni bol od 02. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v
rozsahu 27 rokov a 123 mesiacov. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 01. 12. 2003 jej
služobnýpomertrvalod01.08.1976do01.12.2003. Podľaevidenčnýchlistovdôchodkovéhopoistenia

jej služobný pomer bol zaradený do III. pracovnej kategórie.

III.

13. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, voči rozhodnutiu II. stupňového správneho

orgánu podala žalobu, v ktorej uvádzala, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a
rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobkyne poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery
žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II.kategóriíajepotrebnézdôrazniť,žezáveryrozsudkovplnerešpektujúčl.33Dohovoruč.128avykladajú
vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj Ústavou SR.

Medzi žalobkyňou a žalovaným nie je sporné, že žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a že
dosiahla dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovanej
považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z
osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutie
I. stupňového správneho orgánu.

IV.

14. V písomnom vyjadrení zo dňa 22. 06. 2020 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti
žalobkyne spísanou dňa 17. 09. 2019 prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 18.

10. 2019 zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože žalobkyňa k 11. 09. 2019 nesplnila podmienku
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

15. Podľa rozhodnutia Colného úradu v Bratislave sp. zn. 52160/2003-8904 zo dňa 03. 12. 2003
vyplýva, že žalobkyni bol od 02. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68

ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného
pomeru v rozsahu 27 rokov a 123 mesiacov. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 01. 12.
2003 jej služobný pomer trval od 01. 08. 1976 do 01. 12. 2003. Podľa evidenčných listov dôchodkového
poistenia jej služobný pomer bol zaradený do III. pracovnej kategórie.

Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I.
alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov
dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú
nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok
za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR

nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií,
nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Žalovaná poukázala, že žalobkyňa nebola v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II.
kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie a bol jej priznaný výsluhový príspevok od 01. 11. 1999,

na nárok ktorého jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné
zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128.

Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobkyne na rozsudky Najvyššieho
súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje
žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

16. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny
súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobkyne zrušil aj rozhodnutie

I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

17. Zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, žiadal zrušiť
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, pretože tieto rozhodnutia sú vrozpore s právnymi predpismi. Považuje ich za nezákonné a v prípade úspechu žiadal priznať náhradu
trov konania.

18. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 22. 06. 2020 a
žiadala žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.

19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.
z.Správnysúdnyporiadok(účinnýod01.07.2016)preskúmalžalobounapadnutérozhodnutiežalovanej
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa §
191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho
posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho

stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj

zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 17. 09.
2019 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 11. 09. 2019 po zhodnotení doby služby colníka
a vymeriavacích základov.

21. PodľarozhodnutiaColnéhoúraduvBratislavesp.zn.52160/2003-8904zodňa03.12.2003vyplýva,
že žalobkyni bol od 02. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v

rozsahu 27 rokov a 123 mesiacov. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 01. 12. 2003 jej
služobnýpomertrvalod01.08.1976do01.12.2003. Podľaevidenčnýchlistovdôchodkovéhopoistenia
jej služobný pomer bol zaradený do III. pracovnej kategórie.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol

vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej
prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebozastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55
uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako
je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe

trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie

výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho
poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to
najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

23. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd
nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa
13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový
súdprisúdnomprieskumenapadnutýchrozhodnutíjepovinnýzohľadniťprávnenázoryvyslovenéNSSR

v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy
účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú
v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale
aj pre konajúci krajský súd.

24. Podľa rozhodnutia Colného úradu v Bratislave sp. zn. 52160/2003-8904 zo dňa 03. 12. 2003 vyplýva,
že žalobkyni bol od 02. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v
rozsahu 27 rokov a 123 mesiacov. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 01. 12. 2003 jej

služobný pomer trval od 01. 08. 1976 do 01. 12. 2003.

25. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský
súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade
so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie

podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

26. Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania a správny súd jej priznal právo na plnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).