Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204584
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8216204584.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: C. D., T.. XX.XX.XXXX, H. I.
XXXX/X, XXX XX G. Ľ., právne zastúpeného: JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20,
064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, o zaplatenie 4.307,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2016 sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 4.307,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.307,86 Eur od
26.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe
dobrovoľnej dražby konanej dňa 26.08.2014 nadobudol nehnuteľnosti vedené Okresným úradom
Bardejov, katastrálny odbor, katastrálne územie Bardejov, zapísaných na LV č. XXXX a to byt č.

X na X. poschodí bytového domu v Bardejove, vchod XX, súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku, parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2, v
6046/335031-inách v 1/1-ine. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou JUDr.
Lucie Mezerákovej, notárskym kandidátom u JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom Bratislava
I, Mojzesova 3 spísanej dňa 26.08.2014, sp.zn. N 1272/214, Nz 31494/2014, NCR1s 32139/2014,

pričom navrhovateľom držby bol žalovaný a dražobníkom bola spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., so
sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618. Žalobca nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na
základe dobrovoľnej dražby hodlal predať, avšak povinnou prílohou návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. musí byť vyhlásenie
správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník
bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobca sa dostavil k správcovi daného bytového

domu spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, ktorý mu
oznámil, že na uvedenom byte ku dňu konania dražby bol nedoplatok bývalých vlastníkov bytu W.
Y., T.. XX.XX.XXXX Z. I.V. Y., T.. XX.XX.XXXX spolu vo výške 4.307,86 Eur. Keďže žalobca chcel
predať daný byt kupujúcim, musel zaplatiť správcovi dňa 11.03.2015 nedoplatok v sume 4.307,86 Eur
a následne mu správca dňa 13.03.2015 vystavil potvrdenie, že daný byt nemá žiadne nedoplatky.
Žalobca následne po obdržaní potvrdenia od správcu bytového domu uzavrel dňa 23.04.2015 kúpnu

zmluvu s I. N. Z. Y. S., predmetom ktorej boli dané nehnuteľnosti, pričom vklad vlastníckeho práva bol
Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor povolený pod V 870/2015. Žalobca právne odôvodnil
žalobu tým, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby bolo zriadené zákonnézáložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Zároveň bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného na zabezpečenie
jeho pohľadávky v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej záznam bol povolený pod V

1244/2005. Dražobník po úhrade ceny dosiahnutej vydražením od žalobcu túto po odrátaní nákladov
dražby a svojej odmeny poukázal žalovanému ako záložnému veriteľovi, ktorý bol aj navrhovateľom
dražby. Takéto konanie je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, pretože zákonné záložné právo v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniká zo zákona k bytu alebo nebytovému priestoru v dome v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje vzniká zo zákona záložné právo v prospech

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Keďže dané zákonné záložné právo vzniká „ex lege“
zo zákona a nie jej registráciou na danom liste vlastníctva; a teda nie je dôležitá skutočnosť, že kedy
bolo dané zákonné záložné právo zapísané príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom na list
vlastníctva, ale kedy vzniklo. Z uvedeného teda vyplývala, že zákonné záložné právo na nehnuteľnosti,
ktoré bolo predmetom dražby, vzniklo skôr ako zmluvné záložné právo žalovaného, ktoré vzniklo v
zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dražobník mal výťažok z dražby po

odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka použiť na uspokojenie pohľadávky správcu bytového
domu SPRAVBYT s.r.o. vo výške 4.307,86 Eur a zvyšnú časť výťažku použiť na uspokojenie pohľadávky
žalovaného. Žalobca ako vydražiteľ má v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
nadobudnúť nehnuteľnosť bez tiarch s výnimkou § 30 a § 31 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej
uviedol, že po nadobudnutí týchto nehnuteľností si riadne plnil svoje povinnosti v zmysle zálohových

platieb určených správcom bytového domu a teda všetky dané nedoplatky vznikli na danej nehnuteľnosti
do dňa udelenie príklepu. Vzhľadom na uvedené žalobca sa voči žalovanému domáha vydania
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že žalovaný obdržal
celý výťažok po odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka, napriek tomu, že časť tohto plnenia,
t.j. suma vo výške 4.307,86 Eur mala byť poskytnutá inej osobe, t.j. spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o.

Na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu a preto je povinný vydať
toto bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Teda
žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie vzniklo na
základe objektívnej skutočnosti, čo v danom prípade je existencia zákonného záložného práva.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
S poukazom na znenie § 151e ods. 2, § 151 k ods. 1 Občianskeho zákonníka a na § 15 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. uviedol, že k vzniku (aj k zániku) záložného práva sa vyžaduje zápis do katastra
nehnuteľnosti a to na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom
návrh na zápis je oprávnený podať predseda alebo správca. Uviedol, že záložné právo v prospech

žalovaného bolo registrované v katastri nehnuteľnosti v roku 2005 pod V XXXX/XXXX, t.j. v poradí
ako prvé a z tohto dôvodu ide o prednostné záložné právo v súlade s § 151k ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných
vlastníkov bytov bolo zapísané až v roku 2014 pod Z 406/2014. Poukázal, že žiadny zákon neustanovuje
automatickú prednosť zákonného záložného práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň

žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, nakoľko nie je nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej mu z hmotného práva, resp. záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalobcom.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že tvrdenie o zlej pasívnej legitimácii
neobstojí z dôvodu, že žalovaný zmluvou s dražobnou spoločnosťou realizoval výkon záložného

práva, dražobná spoločnosť vykonala záložné právo formou dobrovoľnej dražby a následne dražobná
spoločnosť po odrátaní svojej odmeny a výdavkov za realizáciu výkonu záložného práva vydala výťažok
z dražby žalovanému. Žalobca zaplatil spoločnosti SPRAVBYT s.r.o. jeho pohľadávku voči pôvodným
vlastníkom bytu dňa 11.03.2015, teda už v čase, keď dražobná spoločnosť vydala výťažok z dražby
záložnému veriteľovi žalovanému. Príjem výťažku z dražby, z ktorej mal byť uspokojený správca

bytového domu SPRAVBYT s.r.o. prednostne z titulu zákonného záložného práva sa žalovaný ako
zmluvný záložný veriteľ bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na argumentácii
uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobe.

5. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 11.01.2018 č.k. 7C/132/2016-101 žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca vzákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 17.01.2019 č.k. 19Co/63/2018-139
zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie predčasne rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku pasívne vecnej legitimácie na strane žalovaného. Tento svoj záver učinil bez toho, aby
náležite sa vyporiadal s inštitútom záložného práva tak zákonného, ako aj zmluvného, ktoré viazli na
byte, ktorý nadobudol na dobrovoľnej dražbe žalobca, iniciovanej žalovaným. Bez náležitého zistenia
nárokov plynúcich zo záložných práv záver súdu prvej inštancie sa javí byť predčasným. Odvolací súd
preto má za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa nedostatočne zaoberal existenciou

zákonného a zmluvného záložného práva vzťahujúceho sa k predmetnému bytu a nezaoberal sa tým,
či z výťažku dražby bytu mal byť uhradený aj dlh na nedoplatkoch za jeho užívanie, ale bez náležitého
zistenia rozhodujúcich skutočností vyvodil predčasný záver o nedostatku pasívnej legitimácie na strane
žalovaného. Nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom na zistenie ním tvrdených skutočností a urobil
predčasný záver o nutnosti žalobu zamietnuť.

6. Súd v konaní nariadil viaceré pojednávania a to aj po zrušení rozsudku tunajšieho súdu uznesením
Krajského súdu v Prešove.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.09.2019, na ktoré riadne a včas predvolal právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, pričom na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný

sa na pojednávanie nedostavil, pričom podaním doručeným súdu dňa 10.09.2019 ospravedlnil svoju
neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné podmienky na
prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

8. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to notárskej zápisnice,

oznámenia o dobrovoľnej dražbe, poverenia, príjmového pokladničného dokladu, potvrdenia správcu
bytu, čiastočného výpisu listu vlastníctva, mesačných zálohových platieb, konečného vyúčtovania za
rok 2015 s prílohou, konečného vyúčtovania za rok 2014 s prílohou, príjmového pokladničného dokladu,
výpisu z banky, bulletin Združenia bytového hospodárstva na Slovensku, výpisu z obchodného registra,
kúpnej zmluvy, výpisu z banky, príspevku z advokátskeho bulletinu, úplného výpisu listu vlastníctva,

vyjadrenia spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o., spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/297/2015 a to
najmä rozsudku zo dňa 12.05.2016, zápisnice z pojednávania zo dňa 22.03.2016, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Z notárskej zápisnice č. N 1272/2014, Nz 31494/2014, NCRis 32139/2014 napísanej v Prešove dňa

26.08.2014 notárskym kandidátom u JUDr. Kataríny Valovej, PhD. notárky so sídlom v Bratislave I.,
Moyzesova 3 vyplýva, dňa 26.08.2014 bola vykonaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol
žalovaný, dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o., predmetom dobrovoľnej dražby súbor vecí - nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX, kat. úz. H. byt č. X T. X. posch. bytového domu D. H., vchod XX, súp. č. XXXX
na parcele XXXX vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra „C“ parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 396 m2 v 6046/335031-inách v bezpodielovom spoluvlastníctve W. Y.Z., T.. XX.XX.XXXX Z. I.
Y., T.. XX.XX.XXXXX, B. H. XXX XX H., Ť. XX. Ďalej z notárskej zápisnice vyplýva, že na predmete
dražby bolo okrem iných zapísané záložné právo v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení
záložného práva - V XXXX/XXXX a ďalej bolo zapísané zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
- F. XXX/XXXX. Vydražiteľom predmetu dobrovoľnej dražby sa stal žalobca za cenu 23.920,- Eur.

10.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa11.03.2015vyplýva,žežalobcaspoločnostiSPRAVBYT,
s.r.o. uhradil nedoplatok za byt č. X v sume 4.307,86 Eur.

11. Z potvrdenia spoločnosti SPRAVBYT s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov zo dňa 13.03.2015
vyplýva, že na byte č. X, O.. C. C. XX, H.. X., C. X, súp.č. XXXX, par.č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX nie je voči SPRAVBYTu s.r.o. žiadny záväzok súvisiaci s platbami za poskytované služby
spojené s užívaním bytu a nie sú žiadne nedoplatky do fondu opráv.

12. Výzvou zo dňa 25.07.2019 a následne zo dňa 27.08.2009 súd vyzval spoločnosť SPRAVBYT,
s.r.o. aby táto oznámila za aké obdobie evidovala pohľadávku (nedoplatok) na byte č. X na prvom
poschodí bytového domu v H., vchod XX, súp.č. XXXX a to ku dňu udelenia príklepu, t.j. 26.08.2014 azároveň uvedenú pohľadávku presne špecifikovala a predložila listinné dôkazy. Z vyjadrenia spoločnosti
SPRAVBYT s.r.o., Hurbanova 18, 085 01 Bardejov zo dňa 28.08.2019 vyplýva, žalobca zaplatil
pohľadávku na účet bytového domu a nie na účet ich spoločnosti, pričom vzhľadom na uplynutú dobu,

ku dňu vyjadrenia nedisponuje uvedenými údajmi a preto sa nevie bližšie vyjadriť.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a I. N.Y. Z. Y.
S. ako kupujúcimi vyplýva, že žalobca byt nadobudnutý na dobrovoľnej dražbe dňa 26.08.2014 predal
kupujúcim za kúpnu cenu 35.800,- Eur.

14. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/297/2015-57 zo dňa 12.05.2016 vyplýva, že žalobca
sa v predmetnom konaní domáhal voči správcovi bytového domu spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. ako
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.307,86 Eur a to na základe tých istých
skutkových tvrdení, ako v tomto konaní. Predmetná žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom
z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane

spoločnosti SPRAVBYT s.r.o. Zároveň v odôvodnení rozsudku bolo konštatované, že osobou povinnou
na vydanie bezdôvodného obohatenia sú W. Z. I. Y., za ktorých žalobca plnil dlh spojený s poskytovaním
služieb vlastníkom bytu.

15.ZozápisnicezpojednávaniazodňavovecivedenejnaOkresnomsúdeBardejovsp.zn.1C/297/2015

vyplýva, že spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o. ako žalovaná uviedla, že sa nezúčastnila dobrovoľnej dražby
vykonanej na návrh žalovaného na byt č. X, pričom o uvedenej dražbe nemala ani vedomosť. Zároveň
uviedla, že suma 4.307,86 Eur vyplatená žalobcom dňa 13.03.2015 predstavovala nedoplatok na
službách spojených s užívaním bytu.

16. Z listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. H. vyplýva, že v časti A-majetková podstata je evidovaný obytný
blok X. súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 396 m2.
Z časti B-vlastníci listu vlastníctva kat. úz. H. vyplýva, že vlastníkmi bytu č. X boli postupne títo vlastníci:
- I. Q., M.. I., C. C. XX, H., Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. D. XXXX/XXXX
- N. Q., C. C. XX, H., Osvedčenie o dedičstve XD/XX/XXXX - F. XXXX/XXXX,

- W. Z. I. Y., Ť. XX, H., Kúpna zmluva č. D. XXXX/XXXX,
- C. D., I. XXXX/X, G. Ľ., Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe T., T. - F. XXXX/XX,
- I. N., T. C. XX Z. Y. S., T. C. XX, Kúpna zmluva - D. XXX/XXXX.
Z časti C-ťarchy listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. H. vyplýva, že
- záložné právo v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávky na nehnuteľnosť byt č. X, X.

poschodie, vchod č. XX v bytovom dome č.s. XXXX na parcelu č. XXXX a spoluvl. podiel XXXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parcela č. XXXX zastavaná plocha
o výmere 396 m2 vo vlastníctve N.T. Q., Zmluvou o zriadení záložného práva - D. XXXX/XXXX,
- zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov na byt č. X, X poschodie, vchod XX v bytovom dome s.č. XXXX na parc.

CKN XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/
XXXXXX - F. XXX/XXXX.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
účinnom ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva ana zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu
alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo

nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.17)

22. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania dobrovoľnej dražby, záložné právo
slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť

sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak
pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

23. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania dobrovoľnej dražby,
záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na

hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.

24. Podľa § 151c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania dobrovoľnej dražby,
záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej

hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno
zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

25.Podľa§151dods.3Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasevykonaniadobrovoľnejdražby,záložné
právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú

majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

26. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania dobrovoľnej dražby, na
vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv
(ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona,3b) ak tento zákon alebo

osobitný zákon neustanovuje inak.

27.Podľa§151eods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhovčasevykonaniadobrovoľnejdražby,záložné
právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak
osobitný zákon3c) neustanovuje inak.

28. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania dobrovoľnej dražby, ak
pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať
výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom
určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať

sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak.

29. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vykonania dobrovoľnej dražby, ak
vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri

záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom
registri.

30. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak
odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
ktorého právomoci vec patrí.

31. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.33. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 4.307,86 Eur, pričom tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.01.2018 žalobu žalobcu zamietol pre

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Na základe odvolania žalobcu Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 17.01.2019 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Tunajší súd ako súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe
žalobcu je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa
17.01.2019 uviedol odvolací súd (odsek 5. odôvodnenia). Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vytkol

súdu prvého stupňa, že bez náležitého zistenia rozhodujúcich skutočností vyvodil predčasný záver o
nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného a uložil mu zaoberať sa existenciou zákonného a
zmluvného záložného práva vzťahujúceho sa k predmetnému bytu s tým, či z výťažku dražby bytu mal
byť uhradený aj dlh na nedoplatkoch za jeho užívanie.

34. Právna úprava záložného práva obsiahnutá v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka je všeobecná

a používa sa vtedy, ak osobitný predpis, určité otázky týkajúce sa záložného práva neupravuje. Záložné
právovovšeobecnostislúživeriteľovinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstva.Plnísvojufunkciu
tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak táto nebude riadne a
včas splnená. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne
svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo

zálohu a uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť dlh zo zálohu.

35. Ako uviedol aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, záložné právo je právom subsidiárnym a
akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky
záložného veriteľa, ktorý sa uplatňuje vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani

nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým právom je záložné právo najmä preto, že vzniká len vtedy, ak
platne vznikla aj pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť (viď rozsudok NS ČR z 09.06.2005, sp.
zn. 29Odo/563/2003).

36. Pri záložnom práve je potrebné, ako zdôraznil odvolací súd, rozlišovať zriadenie záložného práva a

vznik záložného práva, a to z dôvodu rôznych právnych dôsledkov, ktoré prinášajú. Zriadenie záložného
práva je právna skutočnosť, ktorá je predpokladom pre vznik záložného práva. Pod zriadením záložného
práva treba rozumieť takú právnu skutočnosť, ktorá existencia je podmienkou vzniku záložného práva.
Samotné zriadenie záložného práva má obligačný charakter a z toho vyplývajúce aj obligačné dôsledky.
Na rozdiel od toho vznik záložného práva má vecno-právne dôsledky. Preto potreba rozlišovania

zriadenia záložného práva a vzniku záložného práva má osobitný význam najmä z dôvodu, že zriadenie
a vznik záložného práva spravidla nemá ani totožný okamih. Samotné zriadenie záložného práva teda
neznamená vznik záložného práva. Pre vznik práva na uspokojenie pohľadávky sa však vyžaduje jeho
zriadenie.

37. V zmysle § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Právnym dôvodom zriadenia záložného práva môže byť právny úkon, t.j. zmluvné záložné
právo alebo iná právna skutočnosť, t.j. mimozmluvné záložné právo. Základnou právnou skutočnosťou,
na základe ktorej dochádza k zriadeniu zmluvného záložného práva je písomná zmluva o zriadení

záložného práva, ktorú uzatvára záložný veriteľ a záložca ako vlastník zálohu, pričom záložcom môže
byť dlžník zo zabezpečenej pohľadávky alebo osoba, ktorá za dlžníka poskytne zábezpeku. Zmluvné
záložné právo však nevzniká už uzavretím záložnej zmluvy, na vznik záložného práva je potrebné, aby
k záložnej zmluve pristúpila ďalšia právna skutočnosť, a to zápis do príslušného registra záložných
práv (§ 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak predmetom zálohu je nehnuteľnosť, byt a

nebytový priestor vzniká záložné právo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu ako navrhoval žalobca, pričom v rámci
dokazovania nemal k dispozícii samotnú písomnú záložnú zmluvu a ani rozhodnutie správy katastra

o zápise zmluvného záložného práva do katastra nehnuteľností, preto nebolo možno stanoviť presný
deň zriadenia predmetného zmluvného záložného práva a následne ani jeho vznik. Z vykonaného
dokazovania, a to oboznámením listu vlastníctva, však bolo jednoznačne preukázané, že na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva bolo zriadené zmluvné záložné právo na zabezpečenie pohľadávkyžalovaného a to k bytu č. X, v tom čase vo vlastníctve N. Q.. Teda záložcom, ktorý poskytol predmetný byt
na zabezpečenie pohľadávky žalovaného bol N. Q.. Z listu vlastníctva vyplýva, že predmetné zmluvné
záložné právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod D. XXXX/XXXX.

39. V zmysle § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalším dôvodom záložného práva je zákon, pričom
zákonné záložné právo je okrem iných zákonov je upravené aj v § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Záložné právo k bytu a nebytovému priestoru v dome vzniká
spoločenstvu vlastníkov, príp. vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome zo zákona, a to pre

prípadúkonov,ktorésatýkajúdomualebopreprípadúkonov,ktorésatýkajúbytuanebytovéhopriestoru
v dome, ak tieto urobil sám vlastník. Záložné právo tu vzniká zo zákona v prospech spoločenstva
vlastníkov, resp. ostatných vlastníkov bytov priestorov a používajú sa pritom ust. § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka. Využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, je cielené
najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za

plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči
ostatným vlastníkom. Záložné právo sa zriaďuje v prípade registrovaného spoločenstva v prospech tohto
spoločenstva, v prípade zmluvnej správy domu v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

40. V prípade zákonného záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. je zrejmý jeho účel.
Sporným však zostáva časový moment vzniku tohto zákonného záložného práva. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že rozhodovacia činnosť súdov v tejto otázke nie je jednotná. Sú názory, že zákonné
záložné právo vzniká súčasne s účinnosťou zákona, resp. súčasne s prevodom vlastníctva bytu. Na
druhej strane sú názory, že záložné právo vzniká až existenciou pohľadávky, ktorú zákonné záložné

právo zabezpečuje, pričom súd prvej inštancie sa prikláňa k tomuto právnemu názoru. Ako uviedol aj
odvolací súd vo svojom rozhodnutí, záložné právo je okrem iného právom akcesorickým a to preto,
že vzniká len vtedy, ak platne vznikla aj pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť (viď rozsudok
NS ČR z 09.06.2005, sp. zn. 29Odo/563/2003). Pri výklade treba akceptovať akcesorickú povahu
záložného práva, ktorá znamená, že záložné právo nemôže vzniknúť skôr ako samotný záväzok, ktorý

má zabezpečovať. Z tohto dôvodu vznik, existencia a zánik záložného práva je podmienený vždy
danosťou konkrétnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Platne teda nemôže vzniknúť záložné právo
k neexistujúcej pohľadávke. Tento záver o akcesorickom vzťahu zákonného záložného práva k určitej
pohľadávke podporuje rozhodnutie NS SR sp.zn. 6MCdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011. Ďalej súd prvej
inštancie poukazuje aj na uznesenie NS SR sp.zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018, v ktorom najvyšší

súd uviedol, že „Úlohou záložného práva je zabezpečovať pohľadávku a nemôže vzniknúť skôr ako
vznikne pohľadávka, a preto i kasačný súd dáva za pravdu krajskému súdu, ktorý správne poukázal
na právny záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/8/2010,
kde najvyšší súd dôvodí, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je
podmienenávznikompohľadávky.Predmetnéustanoveniejepotrebnévykladaťvspojenísustanovením

§ 34 katastrálneho zákona, ktorý stanovuje, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa
alebo zanikli zo zákona sa do katastra zapisujú záznamom. V odkaze na citované ustanovenia je
rovnako použitý minulý čas, z čoho vyplýva, že predmetom zápisu v katastri nehnuteľnosti musia byť
už existujúce práva a nemôže ísť o zápis budúceho práva. Záložné právo je akcesorickým právom
pristupujúcim k pohľadávkam a môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou.“ Podľa odseku

37. odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sa „Poradie záložných práv sa zásadne spravuje časom
ich vzniku.“ Ďalej najvyšší súd uviedol, „Na otázku, že kedy dochádza k vzniku zákonného záložného
práva, existujú rôzne právne názory. Pokiaľ ide o to, či zákonné záložné právo vzniká účinnosťou zákona
alebo právnou skutočnosťou, ktorú zákon predpokladá, sa kasačný súd prikláňa k názoru, že zákonné
záložné právo nevzniká účinnosťou zákona, ale až právnou skutočnosťou, ktorú zákon predpokladá, a

teda v prípade uvedenom v § 15 ods. 1 bytového zákona v podstate až vznikom reálnej pohľadávky.
Dôvodom je najmä skutočnosť, že záložné právo je subsidiárne a má zabezpečovaciu funkciu.“. Súd
prvej inštancie uvádza, že sú mu známe viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré dospeli
k iným záverom ako vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak s poukazom na Čl. 2
ods. 2 C.s.p. v záujme právnej istoty rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu

SR ako najvyššej súdnej autority, pričom nevidel dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho názoru.
Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 30.09.2010
sp.zn. I. ÚS/324/2010, tak súd prvej inštancie má za to, že uvedené rozhodnutie nie je použiteľné
na prejednávanú vec, keďže ústavný súd sa zaoberal konfliktom postavenia prednostného záložnéhoveriteľa zo zmluvného záložného práva a postavenia oprávneného z exekučného záložného práva
zriadeného súdnym exekútorom a to s poukazom § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a
ods. 2 Exekučného poriadku, pričom v prejednávanej veci ide o konflikt zmluvného záložného práva a

zákonného záložného práva, na ktorý sa neaplikujú ustanovenia § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka
a § 61a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

41. Ako už súd vyššie uviedol, v prejednávanej veci vykonal dokazovania v rozsahu ako navrhoval
žalobca, pričom na základe vykonaného dokazovania nebolo možné stanoviť presný deň zapísania

zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností, avšak z listu vlastníctva vyplýva, že zákonné
záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovnabytč.XbolovkatastrinehnuteľnostízaznamenanépodF.XXX/XXXX.Zároveň
z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že suma vo výške 4.307,86 Eur, ktorú
žalobca zaplatil správcovi spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. predstavovala nedoplatok predchádzajúcich
vlastníkov bytu W. Z. I. Y. ku dňu konania dobrovoľnej dražby. Avšak vzhľadom na vyjadrenie správcu

spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. nebolo možné v konaní presne špecifikovať, v akom období vznikol
predchádzajúcim vlastníkom bytu nedoplatok v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.

42.Nazákladevykonanéhodokazovaniaavzmyslevyššieopísanýchprávnychúvahsúdprvejinštancie
dospel k záveru, že zmluvné záložné právo žalovaného k predmetnému bytu bolo zriadené a súčasne

vzniklo v roku 2005. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Zmluvu o zriadení záložného práva
žalovaný uzatvoril ešte s N. Q. ako vlastníkom bytu, od ktorého W. Z. I. Y.Í. predmetný byt nadobudli na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod D. XXXX/XXXX. Z takto
zisteného skutkového stavu je možné dospieť k záveru, že žalovaný poskytol W. Z. I. Y. ako kupujúcim
úver na kúpu predmetného bytu, pričom tento úver zabezpečil zmluvou o zriadení záložného práva,

ktorú uzavrel s N. Q. ako predávajúcim a záložcom. Keďže v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.
prílohoukúpnejzmluvyboloajpotvrdeniesprávcu,ževlastníkbytunemážiadnenedoplatkynaúhradách
za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, je možné konštatovať,
že v čase vzniku zmluvného záložného práva žalovaného W. Z. I. Y. nemali žiadne nedoplatky na byte.
Tieto im ako vlastníkom bytu museli vzniknúť až následne, pričom z vykonaného dokazovania nebolo

možné špecifikovať obdobie ich vzniku. Jednoznačne však tieto nedoplatky na byte vznikli až po zriadení
avznikuzmluvnéhozáložnéhoprávažalovaného.Zuvedenéhosúdprvejinštancieuzatvára,žezmluvné
záložné právo žalovaného vzniklo skôr ako zákonné záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993
Z.z., keďže pohľadávka ostatných vlastníkov bytov zabezpečená zákonným záložným právom vznikla
jednoznačne neskôr, ako vzniklo zmluvné záložné právo žalovaného. Zároveň ako uviedol odvolací súd

vo svojom rozhodnutí, pre poradie zákonného záložného práva nie je rozhodujúci čas jeho záznamu do
katastra nehnuteľností, ktorý plní len evidenčnú funkciu pred dátumom jeho vzniku zo zákona. Rovnako
tak Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom uznesení konštatoval, že poradie záložných práv sa zásadne
spravuječasomichvzniku.Keďžezmluvnézáložnéprávožalovanéhovznikloskôr,akozákonnézáložné
právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. mal žalovaný pri výkone záložného práva dobrovoľnou

dražbou dňa 26.08.2014 postavenie prednostného záložného veriteľa a teda z výťažku dražby bytu
(po odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka) mala byť uspokojená prednostne pohľadávka
žalovaného. A až v prípade, ak by po uspokojení pohľadávky žalovaného zostala nespotrebovaná časť
z výťažku dražby bytu, mohla byť táto použitá na uspokojenie nároku ostatných vlastníkov bytu ako
oprávnených zo zákonného záložného práva.

43.Súdprvejinštanciepodoplnenídokazovaniaapoposúdeníexistenciezákonnéhozáložnéhoprávaa
zmluvného záložného práva vzťahujúceho sa k predmetnému bytu dospel opätovne k záveru, že žaloba
žalobcu je nedôvodná pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Zároveň súd
prvej inštancie zdôrazňuje, že žaloba žalobcu voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia je

nedôvodná bez ohľadu na skutočnosť, či prednostným záložným právom v čase vykonania dobrovoľnej
dražby bytu bolo zmluvné záložné právo žalovaného, alebo zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z.z.

44. Samotný žalobca svoj nárok uplatnený v žalobe skutkovo vymedzil tak, že pôvodný vlastníci

bytu č. X W. Z. I. Y. mali ku dňu konania dobrovoľnej dražby nedoplatok vo výške 4.307,86 Eur,
ktorý žalobca správcovi bytového domu spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. zaplatil, keďže potreboval od
správcu vystaviť potvrdenie, že daný byt nemá žiadne nedoplatky. Uvedené skutkové tvrdenia neboli
medzi stranami sporné. Z takto ustáleného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žalovaný sana úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým, že
žalobca správcovi spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. zaplatil nedoplatok pôvodných vlastníkov bytu vo výške
4.304,86 Eur, sa žalovaný nijako neobohatil na úkor žalobcu, keďže z uvedeného plnenia žalobcu

spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. nemal žiaden prospech. Medzi žalobcom a žalovaným nevznikol žiaden
záväzkovo-právny vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, na základe ktorého by žalobca v zmysle
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bol nositeľom hmotného práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca
domáha. Osobou povinnou na vydanie bezdôvodného obohatenia sú W. Z. I. Y., za ktorých žalobca plnil

dlh spojený s poskytovaním služieb vlastníkom bytu. Bezdôvodné obohatenie mohlo v zmysle § 454
Občianskeho zákonníka vzniknúť len im, nie žalovanému.

45. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu,
pričom bezdôvodné obohatenie vzniklo na základe objektívnej skutočnosti, čo v danom prípade je
existencia zákonného záložného práva. Ak by súd pripustil, že zákonné záložné právo podľa § 15

ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. bolo prednostným záložným právom, tak ani v tom prípade nedošlo
k vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z titulu bezdôvodného obohatenia. V
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zákonné záložné právo k bytu č. X vzniklo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri výkone zmluvného záložného práva žalovaného
dobrovoľnou dražbou, by v prípade prednostného zákonného záložného práva, bol z výťažku dražby

bytu (po odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka) prednostne uhradený dlh na nedoplatkoch
za jeho užívanie pôvodných vlastníkov W. Z. I. Y. vo výške 4.307,86 Eur, keďže na zabezpečenie
tejto pohľadávky vzniklo zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Keďže celý výťažok z dražby (po odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka) bol
vyplatený žalovanému, došlo by na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu plnením bez

právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak tento by sa bezdôvodne obohatil
nie na úkor žalobcu ale na úkor oprávnených zo zákonného záložného práva, t.j. ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov.

46. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na

strane žalovaného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

47.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

50. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie postupom podľa § 262
ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p. aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvostupňové a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto
trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).