Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117217360
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117217360.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855
673, proti žalovanému: W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. R., Y. XXX/XX, o zaplatenie 514,80 eura

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. júla 2018 č. k.
17Csp/151/2017-68 v jeho zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 261,80 eura

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne, počnúc od 12. 02. 2016 až do zaplatenia a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Druhým výrokom žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50%, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 470 ods. 1, 2 a § 297 CSP, ako aj §
42 ods. 1, 4, § 43 ods. 1, 2, 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, §

53 ods. 1 až 3, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb č. A8658687 zo dňa 22. 06. 2015, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta
a zároveň bol uzatvorený Dodatok k uvedenej zmluve zo dňa 14. 07. 2015, na základe ktorého bol

žalovanému poskytnutý účastnícky program Panter 40 s osobitným roamingovým balíkom, ako aj typ
telefónu Samsung Galaxy A5 black za akciovú cenu 116 eur. Faktúrou č. 5309012066 zo dňa 02. 08.
2015, splatnou dňa 16. 08. 2015, ďalej fa č. 5309017001 zo dňa 02. 08. 2015, splatnou dňa 16. 08.
2015, fa č. 5313240633 zo dňa 02. 09. 2015, splatnou 16. 09. 2015 a fa č. 5313244960 zo dňa 02.
09. 2015, splatnou dňa 16. 09. 2015 žalobca žalovanému fakturoval sumy z titulu poskytnutých služieb.
Žalobca si uplatňuje cenu neuhradených služieb vo výške 261,80 eura a nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 253 eur.

1.2. Z predložených listinných dokladov žalobcu nevyplynulo, z akých dôvodov a pre aké porušenie
povinnosti vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňuje vo výške 253 eur.
Žalobca v konaní iba tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný
porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval,

ani nepreukázal svoje tvrdenie, neuviedol, dokedy žalovaný uhrádzal mesačné poplatky za poskytnuté
služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, pričom vystavená faktúra týkajúca sa zmluvnej pokuty nie jetakýmto dôkazom. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ani tomu, že
mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri porušení zmluvných povinností, a preto rozhodol
tak, že návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.

1.3. V ďalšej časti nároku súd považoval žalobu za dôvodnú, keď žalovaný si svoje povinnosti neplnil
a nezaplatil poskytnuté služby vo výške 261,80 eura, ktoré mu boli riadne vyfakturované a riadne
doručené. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku
platiť cenu služby. Zároveň ho zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 12. 02. 2016,

t. j. po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50%, nakoľko miera jeho úspechu predstavuje 50%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade

trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia
žalobe v celom rozsahu. V prvom rade namietal nesprávny procesný postup, čím došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b/CSP),akoajskutočnosť,žesúdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/CSP).Poukázalna

ust. § 297 písm. b/ CSP, ktoré dáva možnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok rozhodnúť
vo veci bez nariadenia pojednávania. Prvou podmienkou je jednoduchosť právneho posúdenia veci,
pričom táto podmienka podľa jeho názoru v danej veci nebol splnená, keďže v danej veci ide o rôznorodé
posudzovanie podobných vecí súdmi Slovenskej republiky. Ďalším kritériom je nespornosť tvrdení strán.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný, napriek poučeniu, sa k žalobe nevyjadril, to znamená, že

nevyužil prostriedky procesnej obrany. Ak mal teda súd za to, že skutkové tvrdenia strán sú nesporné,
mal vychádzať z tvrdení žalobcu a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej
inštancie mal vo veci nariadiť pojednávanie, keďže podmienky pre aplikáciu § 297 CSP neboli naplnené.

2.1. Tvrdenia súdu o neunesení dôkazného bremena na vznik nároku na zmluvnú pokutu podľa jeho

názoru neobstojí. V bode 3. žaloby poukazuje na tú skutočnosť, z akého dôvodu a pre aké porušenie
povinnosti mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a to tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 261,80 eura, čím porušil povinnosti v zmysle dodatku k zmluve. Z
uvedenéhojezrejmé,ženároknazmluvnúpokutuvznikolzdôvodu,žežalovanýsadostaldoomeškania
s platbou za poskytnuté služby, pričom pre takéto porušenie zmluvnej povinnosti bola medzi stranami

dohodnutá zmluvná pokuta. Súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil i z právneho hľadiska, keď podľa
jeho názoru zmluvná pokuta spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 544 Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme a z dodatku k zmluve
vyplýva aj presný výpočet porušenia zmluvných povinností, pri ktorých sa zmluvná pokuta má uplatniť.
Taktiež bola dojednaná aj výška zmluvnej pokuty, resp. jej určenie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca

pri vyčíslení zmluvnej pokuty prihliadol na zotrvanie žalovaného v dobe viazanosti od začiatku plynutia
tejto doby, čo je v prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov považuje svoj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v celkovej výške 253 eur za nárok, ktorý sa neprieči právnemu poriadku Slovenskej
republiky, a preto ho nie je možné kvalifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na
výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatkov žalovaný získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty

primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa. Zároveň napadol aj výrok o trovách
konania, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie malo dopad aj na rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ust. § 389 ods. 1

písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 09. 05. 2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 514,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 12.02. 2016 do zaplatenia, ako aj trov konania. Svoj nárok odvíjal od uzatvorenej Zmluvy č. A8658687
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá
mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. K zmluve bol uzatvorený

dodatok, ktorým odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón, zariadenie zn. Samsung Galaxy A5
black za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou 253 eur. Žalovaná
suma predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 261,80 eura a zmluvnú pokutu vo
výške 253 eur.

5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 261,80
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne, počnúc od 12. 02. 2016 do zaplatenia, čo
predstavuje nárok z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a vo zvyšku v sume 253 eur týkajúcej
sa uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50%. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku týkajúcom sa nepriznania zmluvnej pokuty, ako aj súvisiaceho výroku o náhrade

trov konania.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za

účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

9. Po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace základné procesné
práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom zamietajúcom výroku s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.1. V prejednávanej veci prvoinštančný súd vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom bez toho,
aby vo veci nariadil pojednávanie.

9.2. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.

9.3. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 297 písm. b/ CSP je potom zrejmé,
že pojednávanie netreba nariaďovať v zásade v takých prípadoch, kde nie je potrebné dokazovanie a

kde nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa skutkového či právneho
posúdenia sporu.9.4. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné
prejednanie sporu.

9.5. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

9.6. Podľa ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku je úlohou súdu prvej
inštancie obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a obligatórne predbežné
právne posúdenie veci, ktoré sú kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj
prostriedkom na predídenie prekvapivých súdnych rozhodnutí. Súd svoju právnu argumentáciu stručne
zhodnotí a zhrnie, na ktoré právne významné rozdielne skutkové tvrdenia strán zameria svoj proces
dokazovania. Strany tak majú možnosť reagovať na intencionalitu dokazovania podľa právneho názoru

súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny názor vyvrátiť alebo naopak svojimi substancovanými
skutkovými tvrdeniami a dôkazmi žalobu potvrdiť. Účelom je zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby
sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za relevantné a nevenovala sa pozornosť
zbytočným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú nesporné, alebo pre priebeh pojednávania
a samotné rozhodnutie vo veci právne bezvýznamné. Okrem toho, že ide o dôsledné uplatňovanie

zásady hospodárnosti konania, má toto ustanovenie za účel aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým súdnym
rozhodnutiam, keď strany mali pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, s takouto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd
stotožňuje. Z obsahu spisu v danej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za
dôvodný len čiastočne, keď mal za to, že žalobca nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu nepreukázal
a zároveň dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neplatné. V danej veci nedošlo k nariadeniu
pojednávania, takže ani nemohlo dôjsť k oboznámeniu strán v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP

a žalobca tak nemal možnosť vedieť ani zistiť, či ním prezentované tvrdenia a dôkazy sú pre súd
postačujúce, resp. sporné, a tak reagovať na predbežné právne závery súdu. Podľa názoru odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie, majúc za sporný uplatnený nárok žalobcu v rozsahu zmluvnej pokuty, nemôže
žalobu zamietnuť bez pojednávania len vyhlásením rozsudku bez toho, že by vec predbežne prejednal
alebo vo veci nariadil pojednávanie a následne postupoval v súlade s ustanovením § 181 CSP. Ak by súd

predbežne prejednal žalobu, došlo by k vyjasneniu otázok predmetu sporu a jeho právneho posúdenia,
resp. otázok dôkazného práva. V prípade nariadenia pojednávania by súd v zmysle ustanovenia § 181
ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za
nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, ako i by uviedol svoje predbežné právne posúdenie
veci. V oboch týchto prípadoch by žalobcovi bolo zrejmé, aké sú predbežné právne závery súdu z

hľadiska ním uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, na čo by mohol reagovať. Tým, že
súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi predniesť argumenty týkajúce sa právneho posúdenia sporu
z hľadiska predbežných právnych záverov súdu a rozhodol bez nariadenia pojednávania, došlo zo
strany súdu k odňatiu práva na spravodlivý proces. Je teda potrebné uviesť, že prvoinštančný súd
za daných okolností pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok bez toho, že by vyslovil (najmä žalobcovi

oznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ako vec predbežne právne posúdil, bez toho,
že by bolo stranám sporu (žalobcovi) zrejmé, že uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie
považuje za sporný, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre jeho ďalší procesný postup
v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä nevytvorením mu priestoru na uplatnenie primeraných
prostriedkov procesného útoku. Teda, na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd mal za to, že v

danej veci bolo nevyhnutné pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia
sporu, čo potom vylučovalo taký procesný postup, aký vo veci zvolil súd prvej inštancie.

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel odvolací súd k tomu záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania

je potrebné s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom rozsahu bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi
žalobcu.11.1. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu

opísaného vyššie, výsledky celého konania náležite zhodnotiť a potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).