Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/74/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410202090
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1410202090.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: V.. C.

D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, 841 01 Bratislava, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o.,
so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XX, 841 02 Bratislava, zastúpená: JUDr. Juraj Bilický, advokát, Farská 9, 949 01 Nitra, o
určenie, že veci patria do dedičstva a určenie, že darovacia zmluva zo dňa 19.04.1999 je neplatná, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa (pani V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 841 02 Bratislava) sa žalobou
zo dňa 23.02.2010, doručenou súdu 25.02.2010, domáhala určenia, že je vlastníčkou bytu č. X na
X. NP bytového domu na U. XX, súpisné č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „byt“) a určenia, že darovacia zmluva zo
dňa 19.04.1999 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že pôvodná žalobkyňa s nebohým manželom

D. Q. na strane jednej ako darcovia a žalovaná Y. Y., ako obdarovaná, zastúpená matkou Y. Y., na
strane druhej uzatvorili dňa 19.04.1999 darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol vyššie uvedený byt.
Predkladateľom návrhu darovacej zmluvy bola strana obdarovanej, pričom obdarovaná bola pri podpise
zmluvy zastúpená matkou Y. Y. z dôvodu, že v tom čase bola maloletá. K uzatvoreniu zmluvy došlo
po tom, ako darcu D. Q. a žalobkyňu matka a otec obdarovanej ubezpečili, že toto riešenie bude pre
darcu najlepšie, nakoľko obaja darcovia boli bez potomkov a ich dožitie v byte bude vyriešené ako vecné
bremeno a tiež zaopatrením. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy sa pôvodná žalobkyňa starala o

D. Q. a zabezpečovala mu lekársku pomoc. Dôvodom, prečo byt darcovia darovali obdarovanej bolo,
že išlo o dcéru C. Y., ku ktorému mal D. Q. úprimný a dlhoročný citový vzťah. Rodičia obdarovanej
a manželia Q. sa poznali a viazalo ich k sebe priateľstvo približne od roku 1957, keď boli susedia
ešte na Y. č. X v Bratislave. Darca D. Q. opatroval otca obdarovanej C. Y. keď bol malý, chodieval
s ním von na prechádzky, hrával sa s ním a staral sa o neho v čase, keď nemohli jeho rodičia. C.
Y. bol zároveň birmovným otcom a neskôr jeho dcére Y. Y. krstným otcom. Obdarovaná, zastúpená
matkou, o tom, že darca bude mať zabezpečené dožitie v byte ako vecné bremeno a aj poskytnutú

opateru, darcu ubezpečila aj pri podpise darovacej zmluvy. Na základe darovacej zmluvy bol dňa
06.12.2000 povolený vklad vlastníckeho práva pod č. V-XXXX/XX. Bezprostredne po smrti D. Q.
poskytovala obdarovaná prostredníctvom jej rodičov pomoc, ktorá súvisela s pohrebom resp. vybavením
vecí s tým súvisiacich. Postupom času bola pôvodná žalobkyňa odkázaná sama na seba, pretožepotrebnú pomoc od obdarovanej, ktorá medzitým dospela, nedostávala. Situácia sa postupom času
zhoršovala, a to až do takej miery, že žalobkyňa musela obdarovanú o pomoc opakovane žiadať.
Obdarovaná sa o pôvodnú žalobkyňu nezaujímala, nekontaktovala ju. Ak sa nejakej pomoci dočkala,

išlo o pomoc veľmi sporadickú, zabezpečenú matkou obdarovanej. Keď sa zhoršili vzťahy medzi rodičmi
obdarovanej a pôvodnou žalobkyňou, pomoc od obdarovanej, resp. jej matky už nebola žiadna. Ak
pôvodná žalobkyňa potrebovala pomoc, poskytli jej ju I.. J. D. alebo jej syn C. D., W. R., R. C. a Z.
X.. Po tom, ako pôvodná žalobkyňa vyzvala matku obdarovanej, aby jej vrátila peniaze z vkladnej
knižky, dňa 22.10.2008 žalovaná pôvodnú žalobkyňu na zástavke električiek na Račianskom mýte

hlasne slovne napadla, pričom na ňu kričala, že je protivná a používala osočujúce výrazy. Podobný
incident sa odohral aj v októbri 2009. Pôvodná žalobkyňa vzhľadom na postupné zmeny v správaní sa
zo strany matky obdarovanej a nezáujmu zo strany obdarovanej nadobudla obavy, či má do budúcnosti
riadne zabezpečené práva, ktoré si s obdarovanou dohodli pri uzavretí darovacej zmluvy a zisťovala ich
zabezpečenie na katastri nehnuteľností. Dňa 14.01.2008 adresovala písomné podanie Správe katastra
označené ako Reklamácia k LV č. XXXX, pretože zistila, že na LV č. XXXX nie je zapísané vecné

bremeno na doživotné užívanie bytu. Následne sa z písomného podania Správy katastra dozvedela, že
na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.04.1999 nebolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania
darcov v byte, teda v rozpore s tým, ako bolo dohodnuté zmluvnými stranami pri uzatvorení darovacej
zmluvy. Pôvodná žalobkyňa výzvou zo dňa 18.06.2009, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvala
žalovanú na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena a zmluvy o zaopatrení. Skutočnosť, že

sa vecné bremeno doživotného užívania bytu a povinnosť zaopatrenia v darovacej zmluve ustanoví,
bola pre darcu podstatnou pre právny úkon darovania, ako zabezpečenia darcov v starobe. Potom,
ak právo doživotného užívania bytu nebolo dohodnuté ako vecné právo, a teda neprechádza na
akéhokoľvek budúceho nadobúdateľa bytu a zaopatrenie darcu v darovacej zmluve nebolo dohodnuté
vôbec, ide o takú vadu darovacej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, v dôsledku ktorého je úkon -

darovacia zmluva ako celok neplatná. Zo strany darcov bolo podstatné, že byt ako majetok významnej
hodnoty bude ako dar darovaný s vecným bremenom doživotného užívania so zaopatrením chápaným
a dohodnutým ako starostlivosť o darcov, ktorá mala spočívať v obvyklej starostlivosti o ich domácnosť,
bežné nákupy a bežnú starostlivosť ako je pranie, žehlenie, upratovanie atď. Pôvodná žalobkyňa bola
zo strany obdarovanej ubezpečená, že toto všetko je zahrnuté v darovacej zmluve, pričom to bolo v

čase, kedy medzi darcami a rodičmi obdarovanej boli vzťahy založené na absolútnej dôvere. Z vyššie
uvedeného je nepochybné, že darovacia zmluva mala byť uzatvorená tak, že v nej budú práva darcov
na doživotné užívanie bytu, vrátane ich zaopatrenia, ako bežnej starostlivosti a opatery primeranej veku
a potrebám darcov najmä z dôvodu, aby sa nestalo, že ostanú bez strechy nad hlavou. Darcovia teda
uzatvorili s obdarovanou zmluvu, pričom boli presvedčení, že vyššie uvedené dojednania sú v zmluve

obsiahnuté a nemali ako vedieť, že tomu tak nie je, pretože zo strany obdarovanej boli ubezpečení, že
darovacia zmluva takýto záväzok obsahuje. To, že ide o obligačný záväzok darca nevedel, obdarovanej
dôveroval a ak v darovacej zmluve práva darcu na doživotné užívanie bytu ako vecné bremeno
vrátane ich zaopatrenia nie je, ide s prihliadnutím na všetky podstatné skutočnosti a okolnosti, za
ktorých bol tento právny úkon uzatvorený, o neplatný právny úkon. Vzhľadom na uvedené pôvodná

žalobkyňa doručila žalovanej vyššie uvedenú výzvu na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena
a zmluvy o zaopatrení. Žalovaná návrh na uzatvorenie obidvoch zmlúv odmietla s odôvodnením, že
nevidí žiadny dôvod na ich uzatvorenie, a to z dôvodu, že pôvodná žalobkyňa v byte stále bývala
a všestranná starostlivosť jej bola poskytovaná a bude jej poskytnutá tiež, je len na nej, aby tieto
vzťahy pokračovali bez akejkoľvek zmluvy. Pôvodná žalobkyňa bola presvedčená o tom, že sa voči

nej a jej nebohému manželovi obdarovaná dopustila konania v rozpore s dobrými mravmi, keď s nimi
uzatvorila darovaciu zmluvu bez, pre jej obsah z hľadiska darcov, podstatných náležitostí, ale s ich
ubezpečením, že tieto záväzky zmluva obsahuje. Zároveň poukazovala na to, že na tunajšom súde sa
vedie konanie o zaplatenie 6.138,49 Eur, v ktorom ako účastníci vystupovali pôvodná žalobkyňa a na
stranežalovanejmatkaobdarovanejY.Y..Dôvodomje,žepôvodnážalobkyňasavroku2008dozvedela,

že na základe žiadosti matky obdarovanej ešte k dátumu 07.10.2002 bola bez jej vedomia vyškrtnutá
ako vkladateľ a disponent jej vlastnej vkladnej knižky, ktorú sama založila. Na túto vkladnú knižku
dala pôvodná žalobkyňa ako 2. disponenta matku obdarovanej, aby pôvodnej žalobkyni pomáhala pri
finančných záležitostiach. Nakoľko po získaní uvedenej informácie pôvodná žalobkyňa požiadala matku
obdarovanej o vrátenie zostatku vkladnej knižky, avšak bezúspešne, domáhala sa zaplatenia finančných

prostriedkov na súde. Pôvodná žalobkyňa mala za to, že darovacia zmluva je neplatná, pretože pri jej
uzatvorení v rozpore s dobrými mravmi do zmluvy neboli zahrnuté podstatné zmluvné dojednania, na
ktorých sa strany dohodli. Tiež sa domáhala určenia, že je vlastníčkou bytu, nakoľko podľa jej názoru
sú splnené podmienky, pre ktoré by mal súd rozhodnúť o jej vlastníctve z dôvodu neplatnosti darovacejzmluvy. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ako aj s prihliadnutím
na všetky skutočnosti, najmä to, aký bol účel, pre ktorý darca túto zmluvu uzatváral, a vzhľadom na
prísľub dohodnutých záväzkov zo strany obdarovanej, bez ktorých by darca zmluvu neuzatváral, mala

za to, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti nie je relevantné, že
boli dodržané ustanovenia Občianskeho zákonníka o darovacej zmluve, ale že zmluva je neplatná z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože obdarovaná využila darcov takým spôsobom, aby od starých
ľudí pre seba získala plnenie vysokej majetkovej hodnoty pod prísľubom záväzku vecného bremena a
pomoci v starobe, pričom skutočným úmyslom obdarovanej bolo takéto plnenie alebo záväzok nesplniť.

Obdarovaná tak využila stav núdze darcu, z ktorých jeden bol už odkázaný na pomoc druhej osoby
a pôvodná žalobkyňa bola minimálne v stave obavy o budúcnosť svoju aj svojho manžela, ako aj
odkázanosť do budúcnosti. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k bytu pôvodná
žalobkyňa odôvodňovala svojím neistým postavením, že sa v ktorúkoľvek chvíľu môže ocitnúť bez
strechy nad hlavou a je tak ohrozená na svojich právach nielen osobných, ale aj majetkových.

2. Žalovaná v rámci vyjadrenia k podanej žalobe uviedla, že hoci v čase uzavretia darovacej zmluvy bola
maloletá, pamätala si, že s myšlienkou darovania bytu v jej prospech došlo z iniciatívy a na prianie D.
Q.. D. ostatné záležitosti v danej veci za ňu vybavovala jej mama Y. Y.. K okolnostiam požiadavky na
zriadenie vecného bremena sa síce žalovaná nevedela vyjadriť, poukazovala však na vyjadrenie svojej

mamy, že o takejto požiadavke darcovia nikdy nehovorili. Hovorilo sa len o práve doživotného užívania
bytu a táto požiadavka bola do darovacej zmluvy nielen zapracovaná, ale bola voči pôvodnej žalobkyni
v plnom rozsahu rešpektovaná. Pokiaľ ide o deklarovanie príkladnej starostlivosti pôvodnej žalobkyne o
manžela, žalovaná poukazovala na to, ako bola svedkom, keď pôvodná žalobkyňa pre jej rodičmi sa voči
nebohému správala tak, že ho občas pri umývaní zbila mokrou utierkou a nadávala mu. Na rozdiel od

toho rodičia žalovanej po celý čas, čo bol D. Q. ležiacim pacientom, chodili ho holiť, strihať, prezliekať mu
periny. Na požiadanie mu vybavili načúvací prístroj a vypožičali pre neho invalidný vozík. Pre zlepšenie
pohodlia mu tiež zabezpečili polohovací rošt. Darcovia boli v čase podpisu darovacej zmluvy v plnom
rozsahu svojprávni a keby si zriadenie vecného bremena želali, bolo by to v darovacej zmluve určite
uvedené. Veď oni si stanovovali podmienky, za ktorý chceli byt darovať žalovanej. Pokiaľ ide o zhoršenie

vzájomných vzťahov žalovaná poukazovala na to, že sa tak stalo z výlučnej viny pôvodnej žalobkyne.
Rodičia žalovanej tak, ako sa starali o D. Q., boli ochotní, hoci im to zo žiadneho písomného záväzku
nevyplývalo, rovnako pomáhať aj pôvodnej žalobkyni. Podľa potreby sa do pomoci zapájala aj žalovaná.
K pôvodnej žalobkyni prestali chodiť po tom, čo ich pourážala a vyhlásila, že s nimi nechce mať nič
spoločné. Čo sa týka záležitosti vrátenia peňazí z vkladnej knižky, toto je predmetom samostatnej žaloby,

pričompodľanázoružalovanejpôvodnážalobkyňatietoskutočnostiuvádzalavzáujmepredstaviťrodinu
žalovanej v čo najnegatívnejšom svetle. Žalovaná ďalej považovala za nehorázne tvrdenie pôvodnej
žalobkyne o vykonanie úkonu žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a za účelom jej obohatenia, keď
údajne ako štrnásťročná mala „zosnovať“ plán ako obrať starkých, ku ktorým žalovaná cítila vzťah ako k
dobrým príbuzným. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa žiadala o výsluchy svedkov I.. J. D. a V.. C. D., žalovaná

poukazovala na to, že v čase uzavretia darovacej zmluvy sa tieto osoby s pôvodnou žalobkyňou a jej
manželom nestýkali, a teda nemohli mať vedomosť o úmysle darcov darovať byt. Na záver žalovaná
poukazovalanato,žepôvodnážalobkyňapodpísaladarovaciuzmluvu,naakejsasnebohýmmanželom
dohodli. Právo na doživotné užívanie bytu bolo v darovacej zmluve deklarované a v plnom rozsahu voči
nej rešpektované. Vzhľadom na uvedené žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.07.2012, č. k. 22C 74/2010-136, ktorým žalobu
v celom rozsahu zamietol.

4. Z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.02.2017, č. k.

14Co 398/2012-188, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne V.. C.
D.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.02.2017.

5.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímzodňa11.04.2017,č.k.14Co398/2012-197,zrušilrozsudoksúdu
prvej inštancie, keď dospel k záveru, že rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, ktorá skutočnosť

spôsobila jeho nepreskúmateľnosť.

6. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 právna zástupkyňa žalobcu navrhla zmenu petitu žaloby
tak, že „súd určuje, že byt č. X na X. NP v bytovom dome, ktorý sa nachádza na U. ul. v Bratislave,vchod U. XX, súpisné číslo XXXX a je postavený na parc. č. XXXX a XXXX zapísaný na LV č. XXXX
vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Dúbravka, okres
Bratislava IV, obec Bratislava - Mestská časť Dúbravka a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel vo výške
XXXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2
a na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2 zapísané
na tom istom LV č. XXXX, na ktorom je bytový dom postavený, patria do dedičstva po V. Q., nar.
XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX“. Vo zvyšnej časti zotrvala na petite žaloby uvedenom v pôvodnej

žalobe pod č. 2 (teda určujúcim neplatnosť darovacej zmluvy). Zároveň žiadala, aby žalovaná bola
zaviazaná na náhradu trov konania žalobcovi.

7. Súd uznesením takto navrhnutú zmenu petitu žaloby pripustil.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom pôvodnej žalobkyne, žalovanej, výsluchom svedkov Y.

Y., I.. J. D., V.. C. D., C. Y. a listinnými dôkazmi: darovacou zmluvou zo dňa 19.04.1999, reklamáciou
adresovanou Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 14.01.2008, oznámením Správy
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 11.03.2008, výzvou na uzatvorenie zmluvy o zriadení
vecného bremena a zmluvy o zaopatrení zo dňa 18.06.2009, návrhom zmluvy o zriadení vecného
bremena a zmluvy o zaopatrení, vyjadrením k výzve na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena

a zmluvy o zaopatrení zo dňa 20.07.2009, potvrdením I.. R. Y. na č. l. 31, rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 22.06.1999, č. k. 13P 138/98-16, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka zo
dňa 09.02.2011, fotografiami na č. l. 90-94, závetom zo dňa 28.03.2011, úmrtným listom V. Q. zo dňa
XX.XX.XXXX, osvedčením o dedičstve zo dňa 07.10.2013, sp. zn. 60D 78/2013, Dnot 50/2013.

9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 13.11.2017 zotrvala na tom, že darovacia zmluva,
ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania, je neplatná z dôvodov ako bolo uplatnené v žalobe
a ako už v konaní preukázali, to znamená, že darovacia zmluva mala byť uzatvorená s podstatným
dojednaním doživotného užívania predmetného bytu ako vecného bremena, že v darovacej zmluve
malo byť dojednané zaopatrenie darcov a tiež že obdarovaný mal byť pán C. Y. a nie žalovaná, ktorá

je v tomto konaní obdarovanou. Tieto skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami svedkov
pánom D. a I.. D. a jednoznačne boli potvrdené pôvodnou žalobkyňou V. Q.. Zámerom obdarovanej,
resp. ňou zastúpenou matkou, bolo nadobudnutie bytu po smrti pani Q.. Podstatné dojednania, ktoré
boli dohodnuté ako súčasť darovacej zmluvy, vecné bremeno a zaopatrenie, neboli napriek tomu, že
boli dohodnuté, do obsahu darovacej zmluvy zahrnuté. Zmenu osoby obdarovaného na obdarovanú

potvrdila pôvodná žalobkyňa, že bola urobená na poslednú chvíľu a dozvedela sa o nej až po podpise
zmluvy. To, že darovacia zmluva podmienku vecného bremena mala obsahovať, vyplývalo z účelu, ktorý
pripisovali pôvodní darcovia, ktorí chceli byť týmto spôsobom zo strany obdarovanej, zabezpečení. Z
následného správania obdarovanej, ktorá nikdy v byte nebývala, byt neprevzala, neužívala, neplatila
zaň, ale ani iným spôsobom sa nesprávala ako vlastníčka v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka,

možno usúdiť, že táto darovacia zmluva je neplatná aj z dôvodu ustanovenia § 628 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Skutočnosť, že účelom bolo len nadobudnutie bytu, potvrdil aj pán C. Y., ktorý vo svojej výpovedi prečo
sa nestal obdarovaným povedal, že z dôvodu, že on už byt má. Pokiaľ ide o námietku obdarovanej,
že darcovia mali doživotné užívanie bytu dojednané v darovacej zmluve, nie je tiež pravdivé, pretože

v článku 4 odsek 3 v darovacej zmluve je len uvedené, že darca v 1. rade a darca v 2. rade si
vyhradzuje právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností. To znamená, že dôvody neplatnosti
darovacejzmluvy,ktoréuviedliakorozporsdobrýmimravmi,keďvrozporestým,čomalizmluvnéstrany
dohodnuté pred uzatvorením darovacej zmluvy, sú pre posúdenie neplatnosti tohto právneho úkonu aj
ďalšie, ktoré ho robia absolútne neplatným. K námietke vznesenej obdarovanou, že darovacia zmluva,

pokiaľ by v nej bolo obsiahnuté expressis verbis zaopatrenie, by bola neplatná z dôvodu, že by sa už
nejednalo o bezodplatný prevod, právna zástupkyňa žalobcu dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/302/2009. Podľa tohto rozsudku nešlo o vzájomne podmienené
plnenie, ale len dohodnuté čo do činnosti a pôžitkov, ale nemali byť poskytované bezodplatne tak, ako to
vyplynulo aj zo skutočného správania pôvodnej žalobkyne, ktorá si všetky úhrady s bytom platila, a ktorá

aj v návrhu dodatočnej oddeliteľnej zmluvy o zaopatrení a vecnom bremene tieto činnosti a služby takto
špecifikovala. Na záver právna zástupkyňa poukazovala na to, že darovacia zmluva obsahuje aj článok
VI, podľa ktorého obdarovaná zaplatila za cenu bytu a za pozemok sumu 24.315,- Sk a v tomto prípade
bypotomišlooneplatnosťdarovacejzmluvyzdôvoduustanovenia§628ods.1Občianskehozákonníka,podľa ktorého darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a
ten dar alebo sľub príjme. Aj v takomto prípade by išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39
pre rozpor so zákonom.

10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 13.11.2017 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
všetkých písomných podaní, ako aj ústnych prednesov žalovanej a predchádzajúceho právneho
zástupcu. Mal za to, že zo strany žalovanej boli už podané všetky náležité vysvetlenia a vykonané
všetky podstatné právne vecné tvrdenia. S ohľadom na rozhodnutie krajského súdu z dôvodu procesnej

opatrnosti doplnil, že žalovaná vzniesla, resp. vznáša námietku premlčania tak, ako sa už vyjadril
predchádzajúci právny zástupca. Pre zhrnutie poukázal na to, že pán D. svedčil pred súdom bez toho,
aby uviedol, že je závetným dedičom, svedčil dvakrát, pričom v týchto výpovediach si odporuje najmä
tým, že v jednej uvádza že zmluvu videl a v druhej, že zmluvu nevidel. Žalovaná považuje preto
jeho výpovede, ako aj tvrdenia žalobcu, za nedôveryhodné a účelové. Pani Q. potvrdila dodržanie
doživotnéhoužívaciehopráva.Žalovanámádodnespochybnostiopravostipodpisupôvodnejžalobkyne

na závete. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej trovy právneho
zastúpenia. Následne na otázku súdu, aby špecifikoval, k čomu presne smeruje vznesená námietka
premlčania, právny zástupca žalovanej uviedol, že bližšie túto námietku špecifikovať nevie, iba tak ako
bola uvedená predchádzajúcim právnym zástupcom žalovanej na pojednávaní 30.03.2011 (čl.100).

11. V súlade s vznesenou námietkou premlčania právna zástupkyňa žalobcu namietala takto vznesenú
námietku premlčania a zároveň uviedla, že podľa jej názoru žiaden z uplatnených nárokov nie je
premlčaný.

12. Pôvodná žalobkyňa V. Q. vypovedala, že pracovala až do roku 2000, od augusta 2000 ostala

doma na dôchodku. Dostávala dávky za opatrovanie nebohého manžela plus dôchodok, teda nebola
finančnenanikohoodkázaná.Žalovanásajejspolusmatkouposmrtimanželatrochuvenovali.Pôvodná
žalobkyňa pracovala v detskej misii, čo jej žalovaná mala vytýkať, písali rôzne špinavosti a klamstvá.
Keď požiadala matku žalovanej, resp. žalovanú o umytie okien a skiel na nábytku, tieto jej to nevykonali
s odôvodnením, že ani ony neumývali. K žalovanej nemala príbuzenský vzťah. Žalovaná ani jej matka

pôvodnej žalobkyni nebránili v užívaní, ani ju nežiadali, aby byt opustila, mala však pocit, že čakali len
na jej smrť, aby sa k bytu dostali. Uzavretie darovacej zmluvy sa udialo veľmi rýchlo, pani Y. Y. mala
tlačiť na to, aby sa vec rýchlo vybavila. Pôvodná žalobkyňa s manželom vlastné deti nemali, chyba bola
na strane jej manžela. Nebohý manžel mal sľúbiť otcovi žalovanej C. Y., že mu byt, v ktorom bývali,
daruje a chcel teda vyhovieť tomu sľubu, preto sa vyhotovila darovacia zmluva. Dôvodom pre uzavretie

zmluvy bol aj sľub C. Y., že ho nesklame. Darovacia zmluva bola pôvodnej žalobkyni predložená v čase,
keď jej nebohý manžel ležal chorý. Matka žalovanej jej odprisahala, že sa o ňu postarajú a nedajú ju
do domova dôchodcov. Pôvodná žalobkyňa v čase výpovede bývala v byte, ktorý bol predmetom tohto
konania s tým, že si platila za užívanie bytu. Žalovaná byt neužívala, hoci je zapísaná ako vlastníčka.
Pôvodná žalobkyňa vedela, keď už bola zmluva podpísaná, že obdarovanou bude žalovaná, nakoľko

bola pri tomto akte prítomná aj notárka, nechcela už robiť nepríjemnosti.

13. Žalovaná vypovedala, že darovacia zmluva, ktorá bola uzatvorená, obsahuje aj ustanovenie o
doživotnom užívacom práve pôvodnej žalobkyne. Pôvodnej žalobkyni v užívaní bytu nikdy nebránili ani
ona, ani jej matka. Po smrti D. Q. do bytu spočiatku chodili, no neskôr tam prestali chodiť na prianie

samotnej pani Q.. V čase, keď žil ešte pán Q., matka žalovanej navštevovala byt aj 3x do týždňa.
V súvislosti s tvrdením pôvodnej žalobkyne, že žalovaná ju mala na zastávke autobusu napadnúť,
žalovaná uviedla, že na čas a termín si už presne nepamätá, ale stretla pôvodnú žalobkyňu, aj ju
pozdravila a opýtala sa jej,ako sa má, na čo pani Q. mala odpoveď, že sa jej to pýta po troch mesiacoch a
bola na ňu protivná. Vzťahy s pôvodnou žalobkyňou sa zhoršili po tom, keď jej matka žalovanej doniesla

vyúčtovanie za byt, ktoré vyhotovil nový správca. Pani Q. mala vyhodiť matku žalovanej z bytu.

14. Svedkyňa Y. Y. v rámci svojho výsluchu uviedla, že s pôvodnou žalobkyňou nie je príbuzná, jej
vzťah k nej však bol veľmi dobrý, pokazil sa po tom, čo ju začala z bytu, kde chodievala, vyhadzovať.
Manžel pôvodnej žalobkyne bol birmovným otcom manžela svedkyne (C. Y.) a krstným otcom žalovanej.

Ešte za svojho života nebohý pán Q. sľúbil, že všetok majetok a aj byt podaruje manželovi svedkyne.
Bola pripravená darovacia zmluva na žalovanú a v tejto zmluve bola zakomponovaná aj skutočnosť
doživotného užívania bytu manželmi Q.. Zmluvu v písomnej podobe mali manželia Q. k dispozícii asi
týždeň, nakoľko nebohý pán Q. bol v tom čase ležiacim pacientom pre zlomený bedrový kĺb, prišlido bytu aj s notárkou a zmluva sa podpísala v ich byte. Spočiatku bola pôvodná žalobkyňa veľmi
príjemná, ústretová, neskôr sa jej správanie zmenilo. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo došlo k zmene
obdarovaného z jej manžela na žalovanú. Návrh darovacej zmluvy vyhotovil právny zástupca žalovanej.

Svedkyňa sa nikdy pôvodnej žalobkyni ani jej manželovi nezmienila o tom, že ich doopatruje. Nevedela
uviesť,akýúčelmaladarovaciazmluva,avšakzmluvabolauzatváranévčase,keďbolimedziúčastníkmi
zmluvy ešte dobré vzťahy. Hodnota daru bola svedkyni známa, je uvedená priamo v zmluve.

15. Svedkyňa I.. J. D. vypovedala, že pôvodnú žalobkyňu poznala od detstva asi 55 rokov, nebohý D.

Q. bol krstným otcom C. Y., otca žalovanej. Tento sa s ním hrával, bral ho na prechádzky s sľúbil mu,
že keď sa oňho v starobe postará, daruje mu byt, v ktorom býval. Za to mal C. Y. zabezpečovať nákupy,
upratovať a vodiť ho k lekárom. V roku 2000 chodila svedkyňa do rodiny pôvodnej žalobkyne merať tlak
nebohému D. Q., teda vedela o tom, že byt chcel darovať C. Y.. V roku 2000 dala pôvodná žalobkyňa
D. Q. do nemocnice a následne po návrate domov tento zomrel, svedkyňa si nepamätala presný deň.
Svedkyňa ďalej uviedla, že pôvodná žalobkyňa sa nezmienila o tom, že byt chceli darovať žalovanej, boli

tam veľké nepokoje. Svedkyňa chodievala merať tlak pánovi Q., trpel ťažkou artritídou ľavého kolena,
kašľal, ku koncu života nemohol ani chodiť. Pán Q. ležal v nemocnici asi týždeň až 10 dní u I.. D. a
potom sa pýtal domov. Svedkyňa nebola ošetrujúcou lekárkou pána Q., navštevovala rodinu a pri tej
príležitosti ho niekedy aj pozrela. Svedkyňa opísala príhodu z marca roku 2000, keď jej telefonovala
pôvodná žalobkyňa s takým zvláštnym chorým hlasom jej oznámila, aby ich navštívila. Išli aj s manželom

do bytu a vtedy zistili, že pôvodná žalobkyňa je chorá, boli s ňou aj na Kramároch v nemocnici. D. Q.
ostal doma, pričom požiadala susedu, aby na neho dozreli. Keď sa po ošetrení s pôvodnou žalobkyňou
vrátili do bytu, jej nebohý manžel zavolal C. Y., aby sa prišiel o nich postarať. Na druhý deň svedkyňa
zistila, že boli v byte celú noc sami. V auguste 2010 bola pani Q. tiež v ťažkom zdravotnom stave, volala
svedkyni a svedkyňa jej zabezpečila obvodného lekára, ktorý jej predpísal lieky. Pani Q. ostala doma a

starala sa o ňu suseda. Pôvodná žalobkyňa si nepriala, aby svedkyňa oslovila žalovanú, lebo už vtedy
ju neznášala.

16. Žalobca V.. C. D., ktorý bol pred úmrtím pôvodnej žalobkyne vypočutý v procesnom postavení
svedka uviedol, že pani Q. poznal od narodenia. Jeho rodičia sa s pani Q. a jej manželom poznali,

pochádzali z okresu Žilina, vzájomne si pomáhali, najmä pri domácich opravách a riešili rôzne životné
situácie. Spomínal aj na okolnosti uzavretia darovacej zmluvy, keď pôvodná žalobkyňa s manželom boli
bezdetní a radili sa s jeho rodičmi o spôsobe ich zabezpečenia v starobe a na základe toho potom
uzavreli darovaciu zmluvu. Pôvodne chceli darovať byt otcovi žalovanej, ktorému bol pán Q. birmovným
otcom. Následne po uzavretí zmluvy, ktorú svedok nevidel, ani nepoznal jej obsah, si pôvodná žalobkyňa

sťažovala jeho matke, že žalovaná sa o ňu nestará, pomoc v starobe jej neposkytuje, často plakala.
Svedok ďalej uviedol, že jednoznačne mala byť zmluva uzatvorená s tým, že bude uzatvorená zmluva
o doživotnom užívacom práve a zabezpečené doopatrovanie pôvodnej žalobkyne v starobe. Pani Q. sa
nikdy nezmienila o tom, že zmluva by mala byť uzatvorená so 14-ročným dievčaťom. Zmluva mala byť
uzatvorená s otcom žalovanej. Svedok mal dispozičné právo disponovať s vkladnou knižkou pôvodnej

žalobkyne a jej manžela. Peniaze mali slúžiť na zabezpečenie ich staroby, došlo však k zrušeniu jeho
dispozičného práva, pričom dispozičné právo mala mať žalovaná alebo jej matka. Pôvodná žalobkyňa
a jej manžel konzultovali uzavretie darovacej zmluvy s rodičmi svedka, radili sa o tom, ako by tá zmluva
mala byť uzatvorená.

17. Svedok C. Y. v rámci svojho výsluchu uviedol, že ostatné tri roky sa hovorilo o tom, že byt bude
darovaný dcére. O príprave darovacej zmluvy nikto nevedel. D. a Q. sa medzi sebou nerozprávali ani
nenavštevovali. Pán Q. D. vyslovene nenávidel. Do uzavretia darovacej zmluvy bol vzťah svedka k
pôvodnej žalobkyni a jej manželovi dobrý. Pravidelne tam chodili každý týždeň na návštevu. Asi 3-4
roky pred darovacou zmluvou sa nehovorilo konkrétne o darovaní dcére, ale o darovaní. Roky rokúce

sa hovorilo, že byt bude jeho. Dôvodom, pre ktorý došlo k darovaniu bytu jeho dcére, bola skutočnosť,
že svedok má byt, má kde bývať a dohodlo sa, že byt sa daruje dcére. Nehovorilo sa o tom, že sa má
svedok postarať o manželov Q., ale hovorilo sa len o tom, že manželia budú mať doživotné užívacie
právo k bytu, pričom do roku 2008 sa o pôvodnú žalobkyňu aj osobne starali, pokiaľ ich nevyhodila z
bytu. Pani Q. vyhodila manželku svedka. Svedok tam bol potom raz s vyúčtovaním za byt, pôvodná

žalobkyňa naňho nakričala, keďže sa to udialo na chodbe, nemohol povedať, že by ho z bytu vyhodila,
do bytu ho však nezavolala. Poslednou udalosťou bola tá skutočnosť, keď doniesli pôvodnej žalobkyni
aj s manželkou vianočný dar, ktorý prevzala, ale ho poslala poštou späť. Bolo to v roku 2008, nakoľko
si svedok pamätal, že v tom roku mala 80-te narodeniny, lebo jej bol v lete blahoželať. Svedok ďalejuviedol, že to nebol jeho nápad, aby byt darovali, bol to nápad Q.. Svedok nemal vedomosť o tom,
že pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovanú na uzavretie zmluvy o zriadení vecného práva doživotného
užívania a zaopatrení. Pani Q. túto skutočnosť mohla žiadať už pri podpisovaní zmluvy. Svedok tiež

uviedol, že dôvod, pre ktorý manželia Q. chceli byt darovať jemu bol preto, že manželia boli bezdetní a
svedka považovali takmer za syna. O nebohého pána Q. sa starali lepšie než jeho vlastná žena.

18. V rámci konfrontácie medzi svedkom C. Y. a V.. C. D., svedok D. uviedol, že nie je pravdou tvrdenie
svedka Y. o zlých vzťahoch medzi Q. a D., nakoľko sa D. sa do Bratislavy prisťahovali v čase, keď boli

manželia Q. ešte mladí. Svedok D. ďalej uviedol, že mali vedomosť o tom, že sa pripravuje darovacia
zmluva,ktorájepredmetomtohtokonania.ManželiaQ.konzultovalisrodičmisvedka,akoajsosvedkom
D., zmluvu a oni im to odobrili.

19. Z darovacej zmluvy zo dňa 19.04.1999 súd zistil, že dňa 19.04.1999 bola uzavretá darovacia zmluva
medzi darcami V. Q. a D. Q. na jednej strane a obdarovanou maloletou Y. Y., zastúpenou zákonnou

zástupkyňou Y. Y. na druhej strane, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti - bytu č. X na X. NP v
bytovom dome, ktorý sa nachádza na U. ul. v Bratislave, vchod U. XX, súpisné číslo XXXX, postavenom
na parc. č. XXXX a XXXX zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške XXXX/XXXXXX a
spoluvlastníckympodielomvovýškeXXXX/XXXXXnapozemkuparc.č.XXXXdruhpozemkuzastavané

plochy a nádvoria o výmere 235 m2 a na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere 235 m2 zapísaných na tom istom LV č. XXXX. V článku IV bod 3 darovacej zmluvy
sa uvádza: „darca v 1. rade a darca v 2. rade si vyhradzuje právo doživotného užívania darovaných
nehnuteľností“. Podpisy na darovacej zmluve sú notársky overené.

20. Z reklamácie adresovanej Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 14.01.2008 súd zistil,
že pôvodná žalobkyňa podala na správu katastra reklamáciu v zmysle ktorej namietala, že podľa článku
IV bod 3 darovacej zmluvy podpísanej dňa 19.04.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 06.12.2000, si
spolu s manželom vyhradili právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností. Podľa aktuálneho
výpisu však pôvodná žalobkyňa zistila, že neboli splnené všetky náležitosti zmluvy a na uvedené

nehnuteľnosti nie je stanovené vecné bremeno pre doživotné užívanie nehnuteľností. Vzhľadom na
uvedené žiadala o zjednanie nápravy.

21. Z oznámenia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 11.03.2008 súd zistil, že správa
katastra prešetrila žiadosť pôvodnej žalobkyne a zistila, že predmetnou darovacou zmluvou nebolo

zriadené vecné bremeno v zmysle ustanovení § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, lebo tento
právny úkon nebol predmetom návrhu na vklad D.. Nakoľko sa jednalo o prevod vlastníckeho práva
na maloletú osobu, bol tento právny úkon schválený rozsudkom zo dňa 19.07.1999, sp. zn. 13Nc
63/99. Uvedeným rozsudkom nebol schválený iný právny úkon v zmysle ustanovení § 28 Občianskeho
zákonníka. Z textu článku IV bod 3 zmluvy vyplýva, že sa nejedná o vecné bremeno, ale o záväzok,

ktorý nie je predmetom zápisu do katastra.

22. Z výzvy na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena a zmluvy o zaopatrení zo dňa
18.06.2009 súd zistil, že právny zástupca žalobkyne predmetným listom vyzval žalovanú na uzatvorenie
priloženej zmluvy o zriadení vecného bremena a zmluvy o zaopatrení z dôvodu, že tieto zmluvy úzko

súvisia s darovacou zmluvou zo dňa 19.04.1999. V zmysle darovacej zmluvy nebolo zriadené vecné
bremeno v prospech darkyne V. Q. tak, ako bolo pri uzatvorení zmluvy dohodnuté. Predložené zmluvy
tak konvalidujú chýbajúci obsah darovacej zmluvy tak, aby tento právny úkon bol skutočne prejavom
vôle, ktorý mali zmluvné strany v úmysle uzatvoriť už pri uzatvorení darovacej zmluvy.

23. Z vyjadrenia k výzve na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena a zmluvy o zaopatrení
zo dňa 20.07.2009 súd zistil, že žalovaná k výzve právneho zástupcu uviedla, že darovacia zmluva,
na základe ktorej jej darcovia darovali predmetný byt, bola uzatvorená v súlade s platným právnym
poriadkom a želaním zmluvných strán. Nakoľko žalovaná bola v čase podpisu zmluvy maloletá, jej matka
ako zákonná zástupkyňa pri podpise zmluvy prijala v súvislosti s darovaním bytu len taký záväzok, ktorý

je uvedený v darovacej zmluve, a to právo doživotného užívania bytu pre darcov. Pán D. Q. až do svojej
smrti býval v darovanom byte v súlade so zmluvným záväzkom. Rovnako nerušene bývala v byte aj
ďalšia spoludarkyňa pani V. Q.. Fakt, že predkladateľom zmluvy bola strana obdarovanej, nemala vplyvna samotný obsah zmluvy. Darcovia jednoznačne v zmluve prehlásili, že zmluvu uzatvorili na základe
slobodnej vôle, zmluvu si prečítali a jej obsahu porozumeli, na základe čoho ju podpísali.

24. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.06.1999, č. k. 13P 138/98-16, súd zistil, že
Okresný súd Bratislava IV predmetným rozhodnutím schválil za maloletú Y. Y., nar. XX.XX.XXXX právny
úkon, ktorý v jej mene vykonala matka, keď dňa 19.04.1999 v notárskej kancelárii N.. M. H. v Bratislave
podpísala darovaciu zmluvu, podľa ktorej manželia V. a D. Q., bytom Bratislava, U. XX, darovali maloletej
byt č. X na X NP bytového domu v Bratislave, U. ul. č. vchodu XX, súpis. č. XXXX, spoločné časti,

spoločné zariadenia domu, príslušenstvo domu v podiele XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícke podiely k
pozemku parcela č. XXXX, XXXX v podiele XXXX/XXXXXX, vedené na LV č. XXXX, v k. ú. Dúbravka.

25. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka zo dňa 09.02.2011 súd zistil, že vlastníčkou bytu č. X na
X. NP bytového domu U. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX je žalovaná, a

to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 06.12.2000 pod č. V-XXXX/XX.

26. Zo závetu zo dňa 28.03.2011 súd zistil, že pôvodná žalobkyňa pani V. Q. spísala pre prípad svojej
smrti závet, v zmysle ktorého sa závetným dedičom majetku poručiteľky stal V.. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. 3, 841 01 Bratislava, teda súčasný žalobca.

27. Z úmrtného listu V. Q. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pôvodná žalobkyňa pani V. Q., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, Bratislava, zomrela dňa XX.XX.XXXX.

28. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 07.10.2013, sp. zn. 60D 78/2013, Dnot 50/2013, súd zistil, že

dedičom majetku po poručiteľke sa stal V.. C. D. (žalobca).

29. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

30. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 151n Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

37. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutímpríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

38. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

39. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom

daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

40. Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť
až po darcovej smrti.

41. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného ku dňu podpisu darovacej zmluvy práva
k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len
"vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

42. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení.

44. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c) CSP
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä

tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa
§ 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne
prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej
opodstatnenosti žaloby.

45. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za

nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

46. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobcu).47.Ktojededičomporučiteľa(doúvahyprichádzajúcimdedičom)mánaliehavýprávnyzáujemnaurčení,
že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je
poručiteľovým dedičom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 26/2007).

48. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení,
či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určovacej žaloby, patria do dedičstva po poručiteľke, nakoľko
žalovaná je vedená ako vlastník týchto nehnuteľností a požadované určenie umožní žalobcovi prejednať
túto nehnuteľnosť v dedičskom konaní.

49. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 19.04.1999 darcovia na jednej strane
V. a D. Q. uzavreli so žalovanou Y. Y., zastúpenou zákonnou zástupkyňou - matkou, ako obdarovanou
darovaciu zmluvu, predmetom bolo darovanie nehnuteľností - bytu č. X na X. NP v bytovom dome, ktorý
sa nachádza na U. ul. v Bratislave, vchod U. XX, súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX a
XXXX zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. Dúbravka spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckym
podielomvovýškeXXXX/XXXXXnapozemkuparc.č.XXXXdruhpozemkuzastavanéplochyanádvoria
o výmere 235 m2 a na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
235 m2 zapísaných na tom istom LV č. XXXX. Podpisy na darovacej zmluve boli notársky overené.
Nakoľko v čase uzatvárania darovacej zmluvy bola žalovaná maloletá, bolo potrebné tento právny úkon

schváliť súdom. Rozsudkom zo dňa 22.06.1999, č. k. 13P 138/98-16, Okresný súd Bratislava IV schválil
zamaloletúY.Y.právnyúkon,ktorývjejmenevykonalamatka,keďdňa19.04.1999vnotárskejkancelárii
N.. M. H. podpísala v mene maloletej vyššie uvedenú darovaciu zmluvu. Vklad darovacej zmluvy bol
povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV, odbor katastrálny dňa 06.12.2000 pod
č. V-XXXX/XX.

50. V priebehu konania právny zástupca žalovanej namietal aktívnu vecnú legitimáciu pôvodnej
žalobkyne. V tejto súvislosti súd uvádza, že na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie
je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom

prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú
účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho

sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

51. V danom prípade súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa pani V. Q. bola aktívne vecne

legitimovaná na podanie určovacej žaloby, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy
zo dňa 19.04.1999 a určenia, že je vlastníčkou predmetného bytu, nakoľko zo samotnej darovacej
zmluvy vyplýva, že túto uzatvárala na strane darcov spolu so svojím, už teraz nebohým, manželom D.
Q.. Nakoľko v čase podania žaloby už manžel pôvodnej žalobkyne nežil, pani V. Q. ako jediná žijúca
účastníčka darovacej zmluvy na strane darcov a súčasne jediná dedička po svojom manželovi, bol

oprávnená domáhať sa na súde určenia neplatnosti darovacej zmluvy a svojho vlastníckeho práva k
bytu.

52. Pôvodná žalobkyňa pani V. Q. namietala neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, nakoľko žalovaná uzavrela s ňou a jej nebohým manželom darovaciu zmluvu bez podstatných

náležitostí, keďže úmyslom darcov bolo byt darovať a dohodnúť k tomu príslušné vecné bremeno - právo
doživotného bývania a užívania bytu darcom a záväzok obvyklého zaopatrenia, ktoré do zmluvy nebolo
zahrnuté.53. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy,
hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich

obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 3Cdo 191/96). Výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi znamená, že výkon práva sa ocitá v rozpore s uznávaným názorom
majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje aký má byť výkon práva, aby bol v súlade
so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov

spoločnosti.

54. V danom prípade nemal súd za preukázané, že by zo strany obdarovanej Y. Y. došlo k porušeniu
dobrých mravov, ktorá skutočnosť by mala vplyv na neplatnosť darovacej zmluvy. Po preskúmaní
darovacej zmluvy súd dospel k záveru, že táto spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa namietala, že úmyslom darcov

bolo darovať byt žalovanej s tým, že zároveň bude zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom
práve užívania bytu a zaopatrení, toto v konaní nebolo podľa názoru súdu preukázané.

55. Z výpovedí žalovanej, svedkyne Y. Y. a C. Y. vyplýva, že pri uzatváraní darovacej zmluvy medzi
manželmi Q. a žalovanou bolo dohodnuté, že manželia Q. budú mať v byte doživotné užívacie právo.

Uvedené potvrdila aj samotná pôvodná žalobkyňa pani V. Q.. Z jednotlivých výsluchov pritom nemal
súd za preukázané, že forma tohto doživotného užívania bytu mala byť zriadená formou vecného
bremena. Túto skutočnosť nepotvrdila ani svedkyňa I.. J. D., s ktorou sa (podľa výpovede V.. D.) spolu
s jej manželom mali darcovia radiť pred uzatvorením darovacej zmluvy. Naopak z výpovedí svedkov
len vyplynulo, že obdarovaná v zastúpení svojou matkou, sa mala s darcami dohodnúť na záväzku,

predmetom ktorého malo byť doživotné užívanie bytu darcami. Tento záväzok obdarovanej bol pritom do
zmluvy zakomponovaný v článku IV bod 3, pričom zo strany obdarovanej, ako aj jej rodičov, bol uvedený
záväzok v priebehu života manželov Q. v plnom rozsahu dodržiavaný. Uvedené potvrdila aj samotná
pôvodná žalobkyňa, ktorá na otázku súdu, či jej obdarovaná bránila v užívaní bytu, resp. ju žiadala, aby
byt opustila, takéto správanie obdarovanej poprela. Napokon pokiaľ pani I.. D. v rámci svojho výsluchu

uviedla, že v roku 2000 mala chodiť k manželom Q. do bytu merať tlak D. Q., a teda mala vedomosť o
tom, že darcovia chceli predmetný byt darovať C. Y., súd túto výpoveď vyhodnotil ako účelovú, nakoľko
z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že darovacia zmluva bola podpísaná už dňa 19.04.1999, a
teda v roku 2000, kedy údajne pani D. navštevovala pána D. Q. u neho v byte, bola zmluva už dávno
podpísaná a tento právny úkon bol aj na súde schválený.

56. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa namietala, že byt chcel jej manžel darovať otcovi žalovanej a až pri
podpise zmluvy došlo k zmene obdarovanej osoby na žalovanú, ktorú skutočnosť už nenamietala,
nakoľko nechcela robiť problémy, súd sa touto námietkou nestotožnil. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, najmä z výpovede pôvodnej žalobkyne ako aj svedkyne Y. Y., že darcovia mali k

dispozícii pripravený návrh darovacej zmluvy asi týždeň pred jej uzatvorením, pričom v tejto zmluve už
bola uvedená ako obdarovaná žalovaná. Skutočnosť, že došlo k zmene obdarovanej osoby na žalovanú
potvrdil aj svedok C. Y., ktorý uviedol, že k zmene došlo z dôvodu, že on už má byt, v ktorom môže bývať,
apretodarcovianakoniecbytdarovaližalovanej.Vpriebehutohtočasu,ktorímalidarcoviakdispozíciina
oboznámenie sa s obsahom darovacej zmluvy, darcovia nenamietali osobu obdarovanej ani skutočnosť,

že v darovacej zmluve sa nachádza len záväzok obdarovanej umožniť darcom v predmetnom byte dožiť.

57. Pokiaľ svedok V.. D. v rámci svojej výpovede uviedol, že jednoznačne mala byť darovacia zmluva
uzatvorená s vecným bremenom doživotného práva a zaopatrením, súd túto výpoveď považoval za
účelovú, nakoľko z ostatných dôkazov vykonaných v konaní takáto skutočnosť nevyplýva. Zároveň súd

poukazuje na to, že dňa 28.03.2011 pôvodná žalobkyňa spísala závet v prospech V.. D., ktorý sa mal stať
závetným dedičom jej celého hnuteľného aj nehnuteľného majetku, pričom V.. D. ako svedok vypovedal
na pojednávaní dňa 30.03.2011, t.j. dva dni po spísaní závetu.

58. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj katastrálneho zákona je zrejmé, že na

to, aby mohlo byť zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve dožitia je potrebné spísať písomnú
zmluvu. Táto môže byť spísaná ako samostatná zmluva o zriadení vecného bremena, prípadne môže
byť zakomponovaná aj do samotnej darovacej zmluvy. Následne je však potrebné podať návrh na vklad
takejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že darcovia simuseli byť pri podpise zmluvy vedomí, že darovacia zmluva neobsahuje zmluvu o zriadení vecného
bremena spočívajúceho v práve dožitia, ale len obligačný záväzok obdarovanej umožniť darcom v byte
dožiť. Uvedenú zmluvu predsa mali možnosť v dostatočnom časovom predstihu si preštudovať, voči

obsahu zmluvy pritom nenamietali a na znak súhlasu túto zmluvu aj podpísali pred notárom. V prípade,
ak by súčasťou darovacej zmluvy malo byť aj zriadenie vecného bremena, bolo by potrebné podať návrh
na vklad do katastra nehnuteľností nielen vo vzťahu k darovacej zmluve, ale aj k zapísaniu vecného
bremena pre darcov. Takýto návrh na vklad však podaný nebol.

59. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa namietala, že darcovia pri uzatváraní zmluvy mali vôľu túto zmluvu
uzavrieť spolu so záväzkom obdarovanej darcov primerane zaopatriť, toto súd v konaní tiež nemal
za preukázané. Opäť súd poukazuje na skutočnosť, že darcovia pred podpisom zmluvy nenamietali
obsah tohto právneho úkonu, teda skutočnosť, že takýto záväzok obdarovanej do zmluvy nebol
zakomponovaný. Tiež súd poukazuje na výpovede Y. Y. a C. Y. z ktorých vyplynulo, že s darcami bolo
dohodnuté iba doživotné užívanie bytu, nie povinnosť zaopatrenia. Na druhej strane však svedkovia

potvrdili, že sa o pána D. Q., a po jeho smrti o pani V. Q., starali a pomáhali jej v domácnosti, a
to až do obdobia, kým sa vzťahy medzi nimi nenarušili. Uvedené vyplýva aj zo samotného obsahu
podanej žaloby. Sama pôvodná žalobkyňa uvádzala, že po smrti nebohého manžela sa jej obdarovaná
spolu s matkou venovali. V prípade, ak mala pôvodná žalobkyňa za to, že starostlivosť obdarovanej je
nedostatočná, resp. sa k nej správa obdarovaná v rozpore s dobrými mravmi, nič jej nebránilo domáhať

sa v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru.

60. Súd sa nestotožnil ani s námietkou právnej zástupkyne žalobcu, že darovacia zmluva je neplatná
aj z dôvodu, že žalovaná mala zaplatiť sumu 24.315,- Sk v zmysle článku VI bod 3 darovacej zmluvy.
Z uvedeného článku vyplýva, že obdarovaná sa zaviazala zaplatiť za darcov v prvom a druhom rade

30% zľavu z ceny bytu, t.j. 10.765,- Sk a 50% zľavu z ceny pozemku, t. j. 13.550,- Sk, spolu čiastku
24.315,- Sk, ktorú im podľa zmluvy o prevode uvedenej v článku I ods. 4 zmluvy poskytlo Hlavné mesto
SR Bratislava. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu nespôsobuje absolútnu neplatnosť darovacej
zmluvy. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že darcovia sa dohodli s obdarovanou, že za nich zaplatí
zľavu, ktorú im poskytlo Hlavné mesto SR Bratislava pri uzatvorení zmluvy č. 090512498 zo dňa

23.03.1998 o prevode vlastníctva.

61. Základným znakom darovacej zmluvy je bezodplatnosť. Pojmový znak bezodplatnosti je splnený v
prípade, ak obdarovanému v dôsledku darovacej zmluvy nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť
za dar majetkovú hodnotu. O darovanie nejde v prípade, ak by darovacia zmluva obsahovala príkaz,

ktorý by obdarovanému ukladal konanie, ktoré darcovi prinesie majetkový prospech. V danom prípade,
podľa názoru súdu, obsah článku VI bod 3 darovacej zmluvy nenarúša pojmový znak bezodplatnosti,
keďže záväzok obdarovanej zaplatiť za darcov zľavu, ktorú im poskytlo Hlavné mesto SR Bratislava pri
uzatvorení zmluvy o prevode vlastníckeho práva, nepriniesol darcom žiaden majetkový prospech, keďže
darcovia už na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva nadobudli vlastnícke právo k predmetnému

bytu, ktorý následne darovacou zmluvou previedli na obdarovanú.

62. Na záver v súvislosti s námietkou právnej zástupkyne žalobcu, že darovacia zmluva by mala byť
neplatná aj z dôvodu ustanovenia § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatná je
darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, súd túto námietku rovnako nepovažoval

za dôvodnú. Z predloženej darovacej zmluvy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo darovanie bytu
č. X na U. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, pričom po schválení tohto právneho úkonu,
keďže v čase podpisu darovacej zmluvy bola žalovaná maloletá, zastúpená matkou, bol podaný návrh
na vklad na kataster nehnuteľností, ktorý vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej povolil dňa

06.12.2000. Je teda zrejmé, že k plneniu zo zmluvy došlo pred darcovou smrťou, a teda darovacia
zmluva nie je neplatná z dôvodu uvedenom v ustanovení § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Odporuje logike námietka právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaná sa nesprávala ako vlastníčka bytu,
nakoľko v byte nebývala, neužívala ho a neplatila zaň, keď v priebehu konania sa pôvodná žalobkyňa
domáhala neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu údajného nezahrnutia podstatných náležitostí do

zmluvy (doživotné užívanie bytu formou vecného bremena), pričom v konaní bolo preukázané (a
potvrdila to sama pôvodná žalobkyňa), že nehnuteľnosť užívala až do svojej smrti v rámci plnenia
obligačného záväzku z darovacej zmluvy.63. Napokon v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd považuje za potrebné uviesť, že mu
niejezrejmévovzťahukčomumalabyťnámietkapremlčaniavznesená.Tútonámietkunevedelnadotaz
súdu špecifikovať ani právny zástupca žalovanej a poukazoval iba na vyjadrenie predchádzajúceho

právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní dňa 30.03.2011 upozornil na plynutie premlčacej lehoty
ohľadne informácií v zmluve.

64. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

65. Zo vznesenej námietky premlčania však súdu nie je zrejmé, vo vzťahu k akému nároku malo

podľa právneho zástupcu žalovanej dôjsť k premlčaniu. Pokiaľ ide o nárok na vyslovenie neplatnosti
darovacej zmluvy zo dňa 19.04.1999, súd tento nárok nepovažoval za premlčaný, nakoľko pôvodná
žalobkyňa a následne žalobca sa domáhali v konaní určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi. Takýto nárok sa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nepremlčuje.
Rovnako nemohlo dôjsť ani k premlčaniu nároku pôvodnej žalobkyne na určenie, že je vlastníčkou

predmetného bytu, nakoľko v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vlastnícke
právo nepremlčuje.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že pôvodná žalobkyňa resp. žalobca v konaní neuniesli
dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vôle darcov uzavrieť darovaciu zmluvu so žalovanou zo

zriadením vecného bremena doživotného užívania bytu. Súd dospel k záveru, že darovacia zmluva
tak, ako bola uzatvorená, je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky potrebné náležitosti, pričom
súd nezistil prípadný rozpor s dobrými mravmi, ktorý by spôsoboval neplatnosť tejto zmluvy. Vzhľadom
na uvedené nemohol súd vyhovieť ani žalobe v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľke, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

67. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu v konaní, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú
také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05).

68. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).